Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/37/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu U. -X, s.r.o., so sídlom U., ul. S. č. XXXX/XX, zast. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 95, proti žalovanému L. U., so sídlom U., M. T. U. I.. XXXX/X zast. Jaroslavom Sidorom, advokátom AK JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka č. 4373/6, Poprad, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: K. služieb, s.r.o., so sídlom P. námestie č. XXXX, zast. JUDr. Milanom Sivým, advokátom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 3006/116, o zaplatenie 676.112,83 Eur, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. - 1005 z 15.12.2010 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že medzitýmnym rozsudkom č.k. - 255 z 24.3.2006 súd určil, že návrh žalobcu vo veci samej je dôvodný. Krajský súd na odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku svojim rozsudkom č.k. - 291 z 8.2.2007 zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že základ žalobného nároku je opodstatnený. V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvého stupňa, ako aj druhostupňový súd vyporiadali okrem iného s namietanou absolútnou neplatnosťou zmluvy o výstavbe podkrovných bytov a nebytových priestorov v nadstavbe zo dňa 5.5.1997, platnosťou alebo neplatnosťou zmluvy o financovaní prípravných a projektových prác. Návrhom zo dňa 16.4.2010 sa Mesto U. v konaní pod sp. zn. domáha povolenia obnoviť konania voči právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. - 291 zo dňa 8.2.2007 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Poprad, č.k. - 255 zo dňa 24.3.2006.

Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2010 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil s prerušením konania, pretože sa jedná o účelové podanie žalovaného, ktoré nemá oporu v zákone, keď podanie takéhoto návrhu nemá odkladný účinok vo vzťahu k pokračovaniu v tomto konaní.

Podanie návrhu na obnovu konania nie je takým návrhom alebo konaním, pre ktoré by bolo potrebné automaticky prebiehajúce konanie prerušiť, pričom podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa ustálenej súdnej praxe nie je dôvodom na prerušenie konania. Preto súd prvého stupňa tento návrh zamietol.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že nie sú známe žiadne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých by sa posudzovala otázka prerušenia konania vo veci, v ktorej súd koná po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku a to v prípade, že pôvodné konanie skončené medzitýmnym rozsudkom bolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Spravidla návrh na obnovu konania sa podáva proti rozhodnutiam, ktorými bola právoplatne vec skončená meritórnym rozhodnutím. V týchto veciach vôbec neprichádza do úvahy rozhodovať o prerušení právoplatného skončeného konania, lebo to procesne nie je možné. Výnimkou z uvedeného pravidla je podanie návrhu na obnovu konania v prebiehajúcom konaní, v ktorom súd právoplatne rozhodol podľa

Pokiaľ odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí konštatuje, že súd prvého stupňa môže vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k návrhu na povolenie obnovy konania avšak dokazovanie, ktoré nezvyšuje neúmerne trovy prebiehajúceho konania, tým dáva najavo, aby súd prvého stupňa nevykonával také dôkazy, ktoré by neúmerne zvyšovali trovy prebiehajúceho konania. Ide o dôkazy, ktoré už boli navrhnuté žalovaným a vedľajším účastníkom a to návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré ak súd nariadi, tak s určitosťou pôjde o úkony, ktoré si vyžiadajú ďalšie zvýšené náklady, keď súd prvého stupňa doposiaľ priznal znalkyni Ing. L. L. odmenu vo výške viac, ako 2.500 Eur. Z uvedeného vyplýva, že sú splnené podmienky na prerušenie konania, lebo v konaní o povolenie obnovy konania, ktoré bolo skončené medzitýmnym rozsudkom sa už rieši základná otázka nároku žalobcu.

Ak je otázka základu nároku sporná alebo spochybňovaná podaným návrhom na obnovu konania a teda prebieha iné konanie o tejto otázke, tak podľa názoru žalovaného sú splnené podmienky na to, aby súd konanie prerušil, lebo od vyriešenia tejto otázky závisí konečné rozhodnutie súdu. Rozhodujúcim hľadiskom pri fakultatívnom prerušení konania je zásada hospodárnosti konania. Keďže súd v prebiehajúcom konaní nemôže riešiť otázku základu nároku, lebo je viazaný medzitýmnym rozsudkom, ale v konaní pod sp. zn. bol podaný návrh na obnovu konania, ktoré predchádzalo medzitýmnemu rozsudku a to v otázke, ktorá má podstatný vplyv a význam pre konečné rozhodnutie súdu, môže toto konanie pod sp. zn. podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd prvého stupňa prakticky nemôže vykonávať žiadne dokazovanie, lebo návrhy na jeho doplnenie smerujú zatiaľ len k vykonaniu ďalšieho znaleckého dokazovania, čo je v konečnom dôsledku len obmedzením súdu vykonať dokazovanie v potrebnom navrhovanom rozsahu a bez prieťahov.

Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil dôvody na prerušenie konania pokiaľ návrh zamietol, lebo prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka základu nároku, ktorej vyriešenie môže mať význam pre rozhodnutie o výške nároku. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrený k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že predmetnými otázkami možnosti prerušenia konania sa zaoberal odvolací súd - Krajský súd v Prešove a nezistil dôvody na prerušenie konania. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci šetrenie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania ak:

a) sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto prerušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev ( ).

Už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu ( č.k. - 986 z 30.9.2010 ) bolo naznačené, že podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa ustálenej súdnej praxe nie je dôvodom na prerušenie konania.

Úlohou súdu, ktorý posudzuje návrh na prerušenie konania totiž nie je vykonávať dôkazy, ale posúdiť dôvody, ktoré sú uvedené v , teda predovšetkým či sú tu dôkazy (prípadne skutočnosti alebo rozhodnutia), ktoré nemohli byť vykonané bez viny účastníka v pôvodnom konaní. To znamená, že úloha súdu, ktorý posudzuje takýto návrh na povolenie obnovy konania, nemá ťažisko v konkrétnom vykonávaní dôkazov, ale len v posúdení možnosti ich vykonania a v posúdení toho, či môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre účastníka, ktorý podáva návrh na obnovu konania a v posúdení toho, či bez viny takéhoto účastníka tieto dôkazy nemohli byť použité alebo vykonané ( , ).

Takáto úloha súdu mohla byť už dávnejšie naplnená v konaní pod sp. zn. , pretože návrh na povolenie obnovy konania bol podaný už 16.4.2010 a všetky rozhodujúce okolnosti súd prvého stupňa mohol posúdiť z pohľadu

V opačnom prípade, ak by sme pripustili možnosť vykonávania dôkazov v štádiu posudzovania návrhu na povolenie obnovy konania, išlo by o neúmerné prieťahy v konaní, pokiaľ by na takéto dokazovanie sa mala zároveň viazať nutnosť prerušenia pôvodného konania, ktoré už bolo skončené na základe právoplatného medzitýmneho rozsudku, t.j. rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. z 24.3.2006 a rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. z 8.2.2007.

Z uvedeného vyplýva, že nie je tu konanie v zmysle , ktoré by predstavovalo nutnosť prerušenia predmetného konania. Je pravdou, že konanie o povolenie obnovy konania má význam pre konanie vo veci samej ( teda konanie pod sp. zn. ), avšak charakter tohto konania, t.j. konanie o povolenie obnovy konania nie je taký, pre ktorý by bolo potrebné samotné konanie prerušovať.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu prvého stupňa v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nie je vykonávanie dôkazov.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ návrh na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol.

Preto postupom podľa odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.