Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/27/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. S., narodeného XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., odbor sociálnych vecí, dieťa rodičov - otec: A. S., bytom S., Y. č. XX, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Csenkyovou, advokátkou, Trnava, Dolné Bašty 2, matka: W. S., bytom S., I. XX, zastúpená Mgr. Petrom Odehnalom, advokátom, Trnava, Veterná 27, o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -44 zo dňa 27. júna 2011 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného a nedoplatku na výživnom na maloletého A. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti otca v časti „s účinnosťou od 01.05.2010“ z r u š u j e.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 02.02.2010 v časti o zverenie maloletého A. S. do osobnej starostlivosti matky a platenia výživného na maloletého zo strany otca tak, že s účinnosťou od 01.05.2010 súd prvého stupňa zveril maloletého A. S. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach do dňa jeho plnoletosti. S účinnosťou od 01.05.2010 zaviazal matku platiť na výživu maloletého A. mesačné výživné vo výške 100 eur. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2010 do 27.06.2011 vo výške 700 eur zaviazal matku uhrádzať pravidelne mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok vo výške 20 eur mesačne.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 02.02.2010, v ktorom bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne. Úprava styku otca s maloletým dieťaťom bola ponechaná na dohode rodičov v neobmedzenej miere. Ešte pred rozvodom manželstva v mesiaci november 2009 sa matka spolu s deťmi (A. a P.) odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Dcéra P., ktorá medzičasom nadobudla plnoletosť, sa po krátkom čase vrátila bývať k otcovi, keďže nemala dobrý vzťah s priateľom matky, v máji 2010 odišiel bývať k otcovi aj maloletý. Maloletý A. navštevuje základnú školu a počas obdobia, keď býval s matkou sa v prospechu zhoršil, v prostredí otca sa mu prospech zlepšil. Matka za čas, odkedy maloletý býva s otcom, na jeho výživu neprispela žiadnou sumou. Maloletý žiadal, aby mohol bývať s otcom, matka uviedla, že túto vôľu dieťaťa bude rešpektovať. Otec maloletého je živnostníkom, jeho čistý príjem zo živnosti je podľa jeho vyjadrenia 300 eur mesačne. Matka od mája 2010 býva so svojím priateľom v obci K. E. K., pracuje ako zdravotná sestra vo Fakultnej nemocnici v Trnave a jej mesačný príjem je 490 eur. Na výživu maloletého neprispievala, pretože počas rozvodového konania sa dohodli, že po rozvode manželstva bude dcéra zverená otcovi a syn matke a navzájom si výživné nebudú uhrádzať.

Zo správy PhDr. Kubičkovej z referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Trnave, vypracovanej na základe pohovoru s maloletým a rodičmi súd zistil, že maloletý A. negatívne hodnotil prejavy a správanie matky a z jeho celkového postoja vyplýva, že mu je celá situácia nepríjemná, mal úzkosť a je zjavné, že chce bývať u otca. Otec maloletého je schopný sa o svojho syna postarať. Matka maloletého akceptovala rozhodnutie dieťaťa a navrhla maloletému stretávanie sa, čo však tento rezolútne odmietol a vyjadril sa tak, že nechce s ňou žiaden osobný ani telefonický kontakt. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného na maloletého. Súd prvého stupňa zistil, že maloletý je od mája 2010 v domácnosti otca, od tejto doby matka na výživu maloletého neprispela, na základe čoho ju súd zaviazal spätne od tejto doby uhrádzať výživné vo výške 100 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal z výšky zárobku matky, ktorý postačuje na úhradu výživného v takejto výške, a to i napriek tomu, že okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére P., pričom súd prvého stupňa vzal do úvahy aj finančné náklady, ktoré má v súvislosti so svojou domácnosťou, nákupom stravy a ďalších výdavkov. Vzal do úvahy finančné náklady spojené s maloletým, ako je nákup stravy, ošatenia a výdavky spojené so školskou dochádzkou, na ktorých sa matka nepodieľa. Súd prvého stupňa uzavrel, že pomocou otcovi pri starostlivosti a opatere o maloletého aj finančným prispením na náklady nad rámec výživného môže matka dosiahnuť to, aby si maloletý k nej našiel cestu a taký vzťah, aký má byť medzi matkou a synom.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie matka maloletého. Svoje odvolanie odôvodnila s poukazom na ustanovenie , , a . Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vidí v tom, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca odo dňa 01.05.2010. Tvrdí, že medzi účastníkmi bolo sporné, odkedy maloletý býva u otca, pričom matka má vedomosť o tom, že od mája 2010 býval maloletý u rodičov otca a až niekedy v auguste 2010 začal bývať u otca. Otec dieťaťa od mája 2010 udržiaval fakticky protiprávny stav, pričom súd prvého stupňa takémuto stavu priznal ochranu tým, že s účinnosťou od 01.05.2010, teda spätne, zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom samotný návrh na zverenie bol podaný dňa 03.09.2010. Správne mal byť pôvodný rozsudok zmenený odo dňa právoplatnosti rozsudku napadnutého odvolaním. Odvolateľka ďalej vidí nesprávnosť rozhodnutia určením výživného vo výške 100 eur mesačne. Súd prvého stupňa dospel k takémuto výživnému na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci a na základe nesprávnej aplikácie ustanovenia Zákona o rodine. Súd prvého stupňa neskúmal majetkové pomery na strane otca dieťaťa, neskúmal jeho príjem napriek tomu, že na pojednávaní dňa 07.03.2011 bol zaviazaný na predloženie daňových priznaní, ktoré nepredložil. Matka doložila do spisu potvrdenia o príjme, z ktorých je zrejmé, že jej príjem bol priemerne 490 eur mesačne. Jej osobné výdavky sú približne 200 eur na bývanie, 50 eur príspevok na výživu dcéry P., 77 eur mesačná splátka úveru, súd tieto výdavky nesprávne posúdil ako spoločné výdavky matky a jej priateľa, hoci ide o jej osobné výdavky. Určená výška výživného v sume 100 eur mesačne nezohľadňuje príjmy a výdavky matky, táto je neprimerane vysoká a žiada, aby jej bolo určené výživné vo výške 30 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania nevyplynula zmena pomerov tak, ako to vyžaduje zákon, v konaní nebola preukázaná žiadnymi dôkazmi a nebolo teda možné upraviť rozsah vyživovacej povinnosti, rozsudok je tým nepreskúmateľný. Neboli ani vykonané dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých má byť výživné priznané spätne od času pred podaním návrhu na začatie konania. Takéto rozhodnutie viedlo k nesprávnosti výroku o povinnosti zaplatiť nedoplatok na výživnom. Odvolateľka poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa nerozhodol o úprave styku matky so synom, hoci táto žiadala upraviť styk vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania a vo svojej výpovedi na pojednávaní. Súd nerozhodol o otázke, o ktorej rozhodnúť mal a ktorá navyše medzi účastníkmi konania nebola sporná. Odvolateľka žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu za účelom doplnenia dokazovania, keďže nebolo vykonané dokazovanie ohľadom príjmov otca, jeho majetkových pomerov a výdavkov a súd prvého stupňa sa nezaoberal vyjadrením matky v súvislosti s prispievaním na maloletého počas jeho pobytu u otca.

Otec maloletého sa k odvolaniu vyjadril tak, že žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, keďže je skutkovo a právne správny.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v časti úpravy výživného a nedoplatku na výživnom na maloletého A. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom a v časti výroku o zverení maloletého do starostlivosti otca je potrebné rozsudok zrušiť v časti vyslovenej účinnosti od 01.05.2010 z dôvodu, že v tejto časti napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v rozpore so zákonom. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zmena výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. S., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu, ako aj rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 02.02.2010 v časti o zverenie maloletého A. S. do osobnej starostlivosti matky a platenia výživného na maloletého zo strany otca. V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 01.05.2010. S účinnosťou od 01.05.2010 zaviazal matku maloletého platiť na jeho výživu 100 eur mesačne a uhradiť vyčíslený nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2010 do 27.06.2011 vo výške 700 eur v splátkach po 20 eur mesačne. Súd prvého stupňa vo výroku rozhodnutia neupravil styk matky s maloletým, nezaoberal sa ním ani v odôvodnení rozhodnutia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka v rozsahu upraveného výživného a nedoplatku na výživnom, ako aj vyslovila nesúhlas s účinnosťou zverenia maloletého do starostlivosti otca k 01.05.2010 (samotné zverenie do starostlivosti otca odvolaním napadnuté nebolo, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nadobudol právoplatnosť), a napadla rozsudok z dôvodu chýbajúceho výroku o úprave styku maloletého s matkou.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav ( ), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Konanie a rozhodovanie súdu sa uskutočňuje v predpísanom zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v jeho postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil, ako aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje dochádza k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktorý mu priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatím možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania a tiež pri rozhodovaní.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal matke dieťaťa možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal so spornými otázkami, od akého obdobia je maloletý vo faktickej osobnej starostlivosti otca a so spätnou účinnosťou upravil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému dieťaťu; nevysporiadal sa so spornými otázkami týkajúcimi sa skutočných úhrad výživného, nevykonal potrebné dokazovanie týkajúce sa príjmov otca dieťaťa a na druhej strane odôvodnených potrieb dieťaťa a skutočností osvedčujúcich dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie vyživovacej povinnosti matke; pri zmene starostlivosti o maloletého nerozhodol o styku s druhým rodičom, nezabezpečil si skutkové podklady pre právne posúdenie skutočností, o ktorých rozhodoval, čím sa jeho rozhodnutia stalo nedostatočne odôvodneným a preto aj nepreskúmateľným.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že ostatný raz boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému A. upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 02.02.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne. Úprava styku otca s maloletým dieťaťom bola ponechaná na dohode rodičov v neobmedzenej miere. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2010. Maloletý sa od mája 2010 fakticky nenachádza v starostlivosti matky, toto v konaní nie je medzi účastníkmi sporné. Táto skutočnosť vyplýva podporne aj zo správy Základnej školy s materskou školou S.. Súdom prvého stupňa nebolo presne ustálené, odkedy sa maloletý skutočne zdržiava v domácnosti otca a či sú pravdivé tvrdenia matky, že do augusta 2010 sa zdržiaval u starých rodičov z otcovej strany (čo má vplyv na ustálenie výšky výživného a na možnosť priznať toto spätne od obdobia pred podaním návrhu). Maloletý sa pred kolíznym opatrovníkom a pred psychológom vyjadril, že chce zostať s otcom, toto nebolo sporné, súd prvého stupňa však nevykonal úkony smerujúce k ustáleniu rozsahu styku s matkou po zmene zverenia maloletého do starostlivosti otca.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine),právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti v týchto prípadoch určí počiatok plnenia výživného, zväčša od podania návrhu, výnimočne i skôr, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.

Existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy možno určiť výživné aj za obdobie minulé, musí byť podložená už v návrhu alebo preukázaná v konaní. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou sa musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.

Podľa odvolacieho súdu pred opätovným rozhodnutím vo veci bude potrebné, aby si súd prvého stupňa zaobstaral dostatočné podklady potrebné na posúdenie časovej chronológie potrieb dieťaťa, opätovným výsluchom rodičov dieťaťa a iných osôb znalých pomerov (napr. starí rodičia, ak sa na faktickom stave zmeny výchovného prostredia podieľali), čo má smerovať k ustáleniu skutočného momentu zmeny v starostlivosti o maloletého, čo súvisí s ustálením momentu, kedy nastala zmena v povinnosti uhrádzať na maloletého výživné otcom a táto povinnosť vznikla matke. Až na základe takto vykonaného dokazovania bude možné dospieť k záveru potrebnému pre rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností v časti určeného výživného do minulosti (zročné výživné) i do budúcnosti, a prispeje to aj k ustáleniu určenia spôsobu styku matky s maloletým dieťaťom, o čom súd prvého stupňa vôbec nerozhodol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil v časti úpravy výživného a nedoplatku na výživnom na maloletého A. a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného, v potrebnom rozsahu doplní dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne.

V súvislosti s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zverenia maloletého A. do osobnej starostlivosti otca odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v rozpore so zákonom len v časti vyslovenej účinnosti zverenia.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľka súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca a účastníci rešpektujú vzniknutý faktický stav pobytu maloletého A. u otca. Nesprávnosť výroku o zverení vzhliada v určení účinnosti od 01.05.2010, pričom takéto rozhodnutie má určovať pomery do budúcnosti, t.j. po právoplatnosti rozsudku, a nie spätne.

Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu ( ). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletého dieťaťa, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia.

Súdom prvého stupňa vyslovená účinnosťou zverenia maloletého so spätnou účinnosťou nemá oporu v zákonnej úprave. Je potrebné zdôrazniť, že takýto postup nie je v súdnej praxi zaužívaný ako žiaduci, spätne možno určiť len vyživovaciu povinnosť povinnému rodičovi pri striktnom dodržaní zákonných predpokladov formulovaných v ust. § 77 Zákona o rodine.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil podľa vo výroku týkajúcom sa zverenia maloletého A. do osobnej starostlivosti otca ako nadbytočnú časť „s účinnosťou od 01.05.2010", pričom zostávajúca časť výroku (zverenie maloletého A. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach do dňa jeho plnoletosti) odvolaním napadnutá nebola, preto je právoplatná.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.