Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-154-2011.pdf
PDF · 71.79 KB
No categories available
27C/154/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky Z. F., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, A., proti odporcovi Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. úrad F., H. V., ČR, t.č. U. na výkon väzby D., so sídlom S. cesta XX, D., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Konanie sa z a s t a v u j e .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom osobne podaným tunajšiemu dňa 28.06.2011 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd rozviedol manželstvo účastníkov konania.
Súd výzvou č.k. 27C 154/2011-17 zo dňa 29.07.2011 vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, a to vo výške 66,- eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Navrhovateľka výzvu prevzala dňa 18.08.2011. Navrhovateľka bola poučená, že ak poplatok v stanovenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví. Súdny poplatok do dnešného dňa uhradený nebol.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSP): Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú mu určí; ak poplatok nebol zaplatený ani v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník poučený.
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že sú splnené všetky podmienky predpokladané citovaným zákonným ustanovením na zastavenie konania o návrhu navrhovateľa pre nezaplatenie súdneho poplatku, a zároveň nie je daný ani jeden z prípadov uvedených v ustanovení § 10 ods. 2 ZoSP, kedy súd koná aj v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, a preto, pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia týkajúcej sa zastavenia konania.
Výrok o trovách konania sa opiera o prvú vetu ustanovenia § 146 ods. 2 OSP, v ktorom sa uvádza, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie na zastavení konania tak nesie navrhovateľka, nakoľko táto napriek poučeniu zo strany súdu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku súdny poplatok za návrh na začatie konania nezaplatila. Preto má odporca právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi v súvislosti s konaním žiadne trovy preukázateľne nevznikli, rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.