Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Er-85-2005.pdf
PDF · 71.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/85/2005
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému Ľ. W., B.. XX.X.XXXX, V. XXX/ XX, XXX XX I., zast. v exekučnom konaní ustanoveným opatrovníkom Janette Székelyovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Trnava, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, o vymoženie pohľadávky vo výške 0 EUR a príslušenstva pozostávajúceho z úrokov z omeškania vo výške 84,38 EUR, trov oprávneného vo výške 81,76 EUR, trov právneho zastúpenia vo výške 34,85 EUR a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
O p r á v n e n ý j e p o v i n n ý súdnemu exekútorovi u h r a d i ť trovy exekučného konania vo výške 17,03 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd v Trnave uznesením č. k. 15Er/85/2005-10 zo dňa 18.11.2005 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2005 sa oprávnený odvolal voči predmetnému uzneseniu, odvolací súd ho však potvrdil a uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2010.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Súd postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami a exekúciu zastavil.
Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby uložil účastníkom konania povinnosť úhrady trov exekúcie. Trovy exekučného konania uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok pripúšťa výnimku z tejto zásady, a to v § 203 Exekučného poriadku. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].
Nakoľko dôvod zakladajúci povinnosť súdu zastaviť exekúciu spočíva v skutočnostiach už existujúcich pred začatím exekučného konania (nespôsobilosť exekučného titulu), je nutné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje zavinenie oprávneného.
V takýchto prípadoch je nutné posudzovať zavinenie prísne a s ohľadom na všetky okolnosti, aby za žiadnych okolností nedošlo k poškodeniu práv ktoréhokoľvek účastníka konania.
Súd má jednoznačne za to, že nemožno požadovať náhradu trov od povinného, nakoľko exekúcia bola voči nemu od začiatku neprípustná, t.j. nemožno voči povinnému uplatniť náhradu trov takého exekučného konania, ktoré voči nemu ani nemalo byť začaté.
Okrem toho, oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol pred podaním návrhu na výkon exekúcie zo dňa 4.11.2005 spoľahlivo zistiť, že tu existuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Tunajší súd má na zreteli v tomto prípade najmä skutočnosť, že oprávnený je v exekučnom konaní zastúpený advokátom, u ktorého sa v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení do 31.8.2008 predpokladá, že je síce povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, avšak nie je nimi viazaný, ak sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor
Pri zastavení exekúcie, kedy je príslušný súd povinný rozhodnúť aj o trovách exekučného konania, je teda nutné zohľadniť aj záujmy súdneho exekútora, t.j. najmä zabezpečiť, aby žiadnym spôsobom neboli poškodené jeho majetkové práva v súvislosti s vykonaním exekúcie, čo aj neprípustnej. Ako už bolo uvedené vyššie, o existencii dôvodov pre neprípustnosť exekúcie mohol a mal oprávnený vedieť, t.j. mohol si takúto skutočnosť overiť, aby bol jeho návrh podaný na základe spôsobilého exekučného titulu. Následkom nedodržania dostatočnej opatrnosti zo strany oprávneného však neprípustná exekúcia začala a súdnemu exekútorovi v súvislosti s jej výkonom vznikli nevyhnutné náklady. Je zrejmé, že súdny exekútor v takýchto prípadoch nemôže zodpovedať za zavinenie oprávneného, ktorý, aj keď nevedome, podal návrh na výkon exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Ako už vyplýva z predošlého výkladu, je zrejmé, že osoba, voči ktorej bola vedená neprípustná exekúcia, nemôže znášať žiadne trovy vzniknuté v súvislosti s výkonom exekúcie. V každom exekučnom konaní je však vylúčené, aby súdny exekútor zabezpečoval exekučnú činnosť na návrh oprávneného na jeho vlastné náklady, t.j. aby čerpal prostriedky zo svojho vlastného majetku. Exekútor je totiž v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku povinný predložiť návrh oprávneného na výkon exekúcie súdu a požiadať o udelenie poverenia. Na úhradu nevyhnutných trov teda musí byť zaviazaný len oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení do 30.06.2006 a súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie, ktoré spočívajú najmä v odmene za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 vyhlášky, teda podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 6,64 EUR, t.j. 7,90 EUR s DPH (celkovo 1 začatá hodina, za každú hodinu 6,64 EUR) a podľa § 22 vyhlášky, t.j. v celkovej odmene má byť obsiahnutá aj náhrada hotových výdavkov, ktorú si súdny exekútor uplatnil v celkovej výške 9,13 EUR.
Súd súdnemu exekútorovi odmenu ako aj náhradu hotových výdavkov v plnom rozsahu priznal, tj. celkové trovy exekučného konania predstavujú sumu 17,03 EUR.
Z dôvodov vyššie uvedených súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.