Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/203/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mag. Siegfried Fatzi, štátny občan Rakúskej republiky, nar. 04.08.1964, bytom Veterná 16, Trnava, zastúpený advokátskou kanceláriou UNITED LAWYERS, s.r.o. Kolárska 8, Bratislava, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa a. s., Karadžičova 17, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, rozhodol

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 296,41 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.10.2010 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 26.03.2010 je neplatné, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá naďalej. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 13.333,- € mesačne od 26.10.2010 až do rozhodnutia zamestnávateľa, ktorým mu umožní pokračovať v práci alebo do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru.

Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že dňa 01.10.2003 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, dojednanú na dobu neurčitú. Dňa 26.03.2010 mu žalovaný písomne oznámil, že s účinnosťou od 30.09.2010 končí so žalobcom pracovný pomer bez udania dôvodu. Žalovaný vystavil žalobcu do nepriaznivej situácie, keď sa rozhodol žalobcovi bez relevantného právneho dôvodu a v rozopre s ustanoveniami nevyplatiť mzdu za trvanie výpovednej doby. Žalobca považuje výpoveď zo dňa 26.03.2010 za neplatnú, nakoľko v nej nie je špecifikovaný dôvod skončenia pracovného pomeru ako jednej zo základných

hmotnoprávnych náležitostí výpovede zo strany zamestnávateľa. Výpoveď bez taxatívne vymedzeného výpovedného dôvodu je podľa neplatná a to bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa aj v skutočnosti niektorý z výpovedných dôvodov existoval. Z uvedeného dôvodu žalobca zamestnávateľovi dňa 26.10.2010 písomne oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Poukázal na to, že žalovaný uzavrel dňa 01.10.2003 so žalobcom zmluvu o výkone funkcie. Žalovaný neeviduje žalobcu ako zamestnanca v pracovnom, ale inom obdobnom pomere, neboli za neho odvádzané odvody ako za zamestnanca. Sám žalobca, ako predseda predstavenstva žalovaného, nikdy tento stav nespochybňoval a z titulu svojej funkcie zabezpečil v decembri 2003 úradný preklad zmluvy o výkone funkcie, ktorá bola jednoznačne označená ako " Zmluva o výkone funkcie". Okrem uvedeného mal žalobca počas celej doby trvania mandátneho vzťahu so žalovaným, v Rakúskej republike riadny pracovný pomer. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 04.01.1999, ktorú uzavrel žalobca so spoločnosťou Wüstenrot Versichernugs-AG, Salzburg je zrejmé, že v materskej spoločnosti bol vo funkcii manažéra. Počas celej doby bol riadne poistený v príslušnej zdravotnej poisťovni. Pracovný pomer v Rakúskej republike bol so žalobcom ukončený výpoveďou zo dňa 31.03.2010, zamestnávateľ do príslušnej sociálnej poisťovne nahlásil dňa 20.08.2010 ukončenie pracovného pomeru. Žalobca bol teda v riadnom pracovnom pomere v materskej spoločnosti v Rakúskej republike a v dcérskej spoločnosti vykonával funkciu člena predstavenstva . Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol pracovno-právny vzťah, ktorý by sa riadil ustanoveniami , preto žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, zmluvy uzavretej dňa 01.10.2003 medzi účastníkmi konania, výpovede zo dňa 26. 03.2010, notárskej zápisnice č. N 457/2003, zmluvy zo dňa 04.01.1999, výpovede zo dňa 31.03.2010, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 01.10.2003 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu, ktorá bola spísaná v nemeckom jazyku. Dňa 17.10.2010 preložil Mgr. Martin Kečkeš, prekladateľ z jazyka nemeckého, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR pod evidenčným číslom 971 023 uvedenú zmluvu ako " Pracovná zmluva ". Žalovaný do spisu založil úradný preklad zmluvy vypracovaný tlmočníčkou PhDr. Eleonórou Brechtlovou, zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR dňa 09.12.2003, ktorá označila zmluvu ako "Zmluvu o výkone funkcie“. Súd skonštatoval, že oba úradné preklady sa zhodujú v obsahu, rozdielne sú i ba v označení zmluvy.

V konaní bolo teda sporné, či medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah, resp. zmluvný vzťah založený podľa ustanovení . Z uvedeného dôvodu súd posudzoval právny úkon

- zmluvu zo dňa 01.10.2003 nie podľa samotného označenia zmluvy ale podľa jej obsahu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca bol na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 29.09.2003 zvolený za člena predstavenstva a súčasne menovaný za predsedu predstavenstva žalovaného. Zmluvou zo dňa 01.10.2003 sa žalobca zaviazal, že ako člen predstavenstva bude poskytovať celú svoju pracovnú silu spoločnosti UBP. Popri svojej činnosti pre žalovaného môže iba s výslovným povolením predsedu dozornej rady vykonávať samostatnú zárobkovú alebo závislú činnosť, predovšetkým vstúpiť do dozornej

rady, predstavenstva alebo podobných orgánov inej spoločnosti alebo v nich zotrvať alebo byť pre inú spoločnosť poradensky (konzultatívne) činný. Ako člen predstavenstva mal žalobca dostávať od 01.10.2003 mesačne plat 200.000,- Sk, vyplácaný 14 krát ročne. Ako bilančné prémie mu mali byť poskytnuté dva mesačné platy. Ako dôchodkové zabezpečenie mal byť žalobcovi ako členovi predstavenstva od 01.10.2003 poskytnutá suma 50.000,- Sk mesačne 12 krát ročne. Ukončenie zmluvného vzťahu bolo v článku 7, Zmluvy dohodnuté výpoveďou ktoroukoľvek zmluvnou stranou so šesťmesačnou výpovednou lehotou ku koncu každého kalendárneho štvrťroka.

Notárskou zápisnicou č. N 457/2003, NZ 85638/notárka JUDr. Oľga Folbová osvedčila priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 29.09.2003. Na mimoriadnom valnom zhromaždení bolo prijaté uznesenie č. , ktorým v zmysle § 7 ods. 2 písm. c/ Stanov

žalovaného, bolo z funkcie odvolané dovtedajšie predstavenstvo a zároveň bol do funkcie člena predstavenstva zvolený žalobca, ktorý bol tiež určený na vykonávanie funkcie predsedu predstavenstva žalovaného.

Žalobca poukázal, že už v minulosti uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu a to zmluvu zo dňa 02.01.1999. Po posúdení zmluvy súd konštatuje, že aj v tomto prípade sa v zmluve konštatuje, že žalobca bol zakladateľskou zmluvou zo dňa 23.04.1998 vymenovaný za člena predstavenstva na zasadnutí predstavenstva dňa 03.07.1998 za predsedu predstavenstva. Touto zmluvou bol založený vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a žalobcom ako členom jej štatutárneho orgánu. Aj v tomto prípade súd posúdil tento právny úkon ako zmluvu o výkone funkcie. Žalobca ďalej poukazuje na rozdielnosť prekladov predmetných zmlúv, keď v jednom prípade je zmluva preložená ako zmluva o výkone funkcie a v preklade z roku 2011 sa konštatuje, že sa jedná o pracovnú zmluvu. Pri preklade slova " Dienstvertrag" citoval prekladové slovníky, v ktorých je pojem preložený ako pracovná zmluva. Poukázal na to, že neexistuje žiaden slovník, v ktorom by sa slovo "Diensvertrag“ prekladalo slovenským ekvivalentom " zmluva o výkone funkcie".

Žalobca ďalej poukázal na to, že počas pôsobenia žalobcu u žalovaného pracoval ako generálny riaditeľ, čo preukazuje pracovný a organizačný poriadok žalovaného, sústavne vykonával pracovnú činnosť v prospech žalovaného ako zamestnávateľa.

K vyjadreniam žalobcu súd uvádza, že zmluva zo dňa 01.10.2003 bola spísaná v jazyku nemeckom označená bola ako "Dienstvertrag" . Uvedený pojem prekladatelia preložili raz ako "pracovná zmluva", raz ako "zmluva o výkone funkcie". V obsahu zmluvy sú uvádzané pojmy "plat", "zamestnanec" , "zamestnávateľ" , "dovolenka". Súd však nemôže posudzovať právny úkon iba podľa toho, ako je pomenovaný. Použitie pojmov pracovnoprávneho predpisu nezakladajú samé o sebe vznik pracovnoprávneho vzťahu. Podstatný je obsah takéhoto právneho úkonu.

Z obsahu zmluvy zo dňa 01.10.2003 je jednoznačné, že sa ňou založil vzťah medzi žalovaným ako obchodnou spoločnosťou a žalobcom ako členom jej štatutárneho orgánu, tak ako to upravuje ustanovenie . Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobca mal na jej základe vykonávať pre žalovaného iné práce, ktoré by sa dali subsumovať pod ustanovenia .

V zmysle článku 7 bod 7.1 ods. 1, 2, organizačného poriadku žalovaného, riadiacimi pracovníkmi poisťovne sú generálny riaditeľ, vrchní riaditelia, riaditelia úsekov a v zastúpení

riaditeľov úsekov námestníci úsekov. Funkciu generálneho riaditeľa poisťovne vykonáva predseda predstavenstva. Člena predstavenstva, ktorý na základe zmluvy o výkone funkcie schválenej dozornou radou poisťovne vykonáva svoju funkciu v spoločnosti ako hlavné povolanie a je povinný poskytnúť poisťovni celú svoju pracovnú silu, poveruje týmto poisťovňa funkciou vrchný riaditeľ.

Podľa článku 7.2 organizačného poriadku generálny riaditeľ vedie poisťovňu ako celok a koordinuje činnosť poisťovne na najvyššej úrovni.

K tomu súd poznamenáva, že aj v zmysle citovaného organizačného poriadku člen predstavenstva vykonáva svoju funkciu na základe "zmluvy o výkone funkcie". Činnosť generálneho riaditeľa je charakterizovaná ako riadiaca funkcia, ktorú môže vykonávať len predseda predstavenstva. Teda generálny riaditeľ koná ako štatutárny orgán, preto túto činnosť nemožno považovať za prácu podľa

pracovnoprávnych predpisov. Ak dôjde k zániku funkcie predsedu predstavenstva, dôjde zároveň k zániku funkcie generálneho riaditeľa.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa , ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti. Ak spoločnosti hrozí vznik škody, je člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.

Podľa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o

výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinnosti. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

Pokiaľ ide o povahu a charakter právneho vzťahu, poukazujúc na obsah zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania a so zreteľom na odvetvie práva ho upravujúce, súd konštatuje, že sa jednoznačne jedná o vzťah obchodno-právny. Uvedený vzťah spoločnosti a člena jej orgánu svojím obsahom definícii pracovného pomeru nezodpovedá. Činnosť štatutárneho orgánu (prípadne jeho člena - pokiaľ ide o kolektívny orgán) obchodnej spoločnosti nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom pretože výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom práce a vznik a zánik tohto právneho vzťahu nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi.

Prípadné pracovné zmluvy, predmetom ktorých je výkon funkcie štatutárneho orgánu sa v ustálenej súdnej praxi považujú za neplatné, pričom tento názor platí bez ohľadu na to, či je predmetom pracovnej zmluvy časť výkonu funkcie štatutárneho orgánu spočívajúca v konaní v mene spoločnosti navonok alebo v obchodnom vedení spoločnosti, nakoľko samotná okolnosť, že štatutárny orgán koná smerom dovnútra spoločnosti alebo navonok, nič nemení na tom, že koná ako štatutárny orgán a že táto činnosť nie je druhom práce. Pre úplnosť súd podotýka, že nemožnosť vykonávať funkciu štatutárneho orgánu /

konateľa obchodnej spoločnosti v pracovnom pomere sa vzťahuje aj na prípady, keď vykonávaná práca na základe pracovnej zmluvy, v ktorej je formálne identifikovaný druh práce inak, v skutočnosti zahŕňa aj výkon činnosti štatutárneho orgánu, čo sa však na daný prípad nevzťahuje.

Zmluva zo dňa 02.01.1999 a rovnako aj zmluva zo dňa 01.10.2003 sú jednoznačne zmluvami o výkone činnosti, podľa . Na základe zmluvy zo dňa 01.10.2003 pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania nevznikol, preto ak sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, bola jeho žaloba nedôvodná. Výpoveď zo dňa 26.03.2010 nie je výpoveďou z pracovného pomeru ale výpoveďou zmluvy o výkone funkcie.

Podľa súd zaviazal neúspešného žalobcu povinnosťou nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania. Právny zástupca žalovaného si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle , Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov pričom vychádzal z hodnoty sporu - náhrada mzdy 13.333,- € mesačne. Jeden úkon právnej pomoci si tak určil vo výške 665,57 €. Súd nezdieľa právny názor právneho zástupcu žalobcu v spôsobe vyčíslenia trov právneho zastúpenia, a priznal trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške základnej sadzby 55,49 €, resp. podľa vyhlášky MS SR č. za 4 úkony právnej pomoci:

1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia,

2. Písomne vyjadrenie na súd zo dňa 07.02.2011,

3. Účasť na pojednávaní dňa 24.03.2011,

4. Účasť na pojednávaní dňa 29.09.2011.

Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie zo dňa 14.12.2011, keďže nešlo o vyjadrenie k veci samej ale o žiadosť o predlženie lehoty na vyjadrenie k žalobe.

Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 2 x 55,49 €, 2x 57 €, réžijný paušál 1 x 7,21 €, 3 x 7,41 €, 20 % DPH. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia 296,41 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).