Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-73-2011.pdf
PDF · 65.62 KB
No categories available
7CoE/73/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného O., s. r. o., so sídlom v K., O. XX proti povinnému M. O., nar. XX. XX. XXXX a zomrelému XX. XX. XXXX, naposledy bytom I., O. XXXX/XX o vymoženie sumy 101,57 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr. P. V. so sídlom v M., E. Z. XX proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 08. 06. 2011 č. k. 5Er 186/2007-26 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Súdnym exekútorom náhradu trov exekúcie nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný v priebehu konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Dedičské konanie po povinnom bolo zostavené, a to preto lebo povinný nezanechal žiaden majetok. V dôsledku uvedeného súd prvého stupňa podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto následne zastavil.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie o týchto sa rozhodlo v súlade s ust. § 203 Exekučného poriadku. Keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného alebo z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku na náhradu týchto trov nemohol byť zaviazaný oprávnený.
Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne podľa výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. P. V.. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak, aby mu z titulu trov exekúcie bola priznaná čiastka 70,56 Eur. Alternatívne požadoval uznesenie v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady upravuje ust. § 203 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia oprávnený môže byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia na zastavení exekúcie alebo vtedy, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prejednávanej veci povinný zomrel ako nemajetný a jeho dedičia nemôžu do výšky nadobudnutého majetku zodpovedať za dlhy poručiteľa. Za takejto situácie na náhradu trov exekúcie mal byť zaviazaný oprávnený.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie je opodstatnené.
V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 203 ods. 1 a 2 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Ak však povinný spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.) stratil a zomrel ako nemajetný je zrejmé, že takto zaniknutý subjekt nemôže byť nositeľom akýchkoľvek práv a povinností. Preto za situácie, ak v dôsledku straty spôsobilosti byť účastníkom konania povinný nemôže mať k dispozícií žiaden majetok potrebný na úhradu trov exekúcie, pričom v prejednávanej veci takýmto majetkom nedisponoval ani v čase svojej smrti, tieto trovy musí podľa ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku znášať oprávnený.
Ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku nemožno vykladať zužujúco iba na prípady zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ak by zákonodarca chcel možnosť znášania náhrady trov exekúcie oprávneným obmedziť len na tieto prípady, mohol tak urobiť priamym odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Keďže sa tak nestalo, nie je vylúčené použitie ust. § 203 ods. 2 veta prvá aj na prípady zastavenia exekúcie v dôsledku úmrtia nemajetného povinného. Pre možnosť znášania trov exekúcie oprávneným je podstatnou okolnosťou nedostatok majetku potrebného aspoň na úhradu trov exekúcie a nie to, či povinný v priebehu konania zomrel alebo nie. Nemožno totiž pripustiť, aby pri rovnakom skutkovom základe (nemajetnosť povinného) rozhodnutie o trovách malo závisieť iba od toho, či povinný žije alebo či v priebehu konania zomrel.
Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O. s. p. uznesenie vo výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení spisu bude vec posúdiť z hľadiska ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku.
Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.