Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-119-2011.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Subarea
20C/119/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v právnej veci navrhovateľov: v I. rade: R. M., nar. XX.XX.XXXX, G.. X. Y.Á. XX, F., v II.. rade: T. M., nar. XX.X.XXXX, R. XX, F., v III. rade: V. M., nar. XX.X.XXXX, C. XX, F., v IV. rade: A. W., nar. X.X.XXXX, J. XX, F., proti odporcom: v 1. rade: Slovenská republika
- Slovenská pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava, v 2. rade: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava, v 3. rade: Slovenská republika - Katastrálny úrad Bratislava, Chlumeckého 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 17.6.2011 domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade zdržať sa konania, ktorým by mohol zasiahnuť do vlastníckych vzťahov k pozemku vedenému Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, k.ú. T., v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. XXX o výmere XXXX Y. - W. V., a to pred právoplatným ukončením konania o určenie vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti a odporcom v 2. a 3. rade zakázal povoliť akékoľvek zmeny v časti "F." a v časti "Z." novozaloženého listu vlastníctva pre parc. č. XXXX, XXXX, XXXX okrem zápisu údajov zistených po ukončení ROEP a to odo dňa doručenia predbežného opatrenia až do ukončenia konania o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.
Uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. 20C 119/2011 - 68, súd vyzval navrhovateľov, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie zo dňa 13.6.2011, doručené súdu dňa 17.6.2011 doplnili a opravili a zároveň ich poučil ako majú opravu a doplnenie vykonať. Uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni navrhovateľov dňa 20.7.2011. Na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľov súd predĺžil navrhovateľom lehotu na odstránenie vád podania do 31.8.2011.
Na výzvu súdu reagovala právna zástupkyňa navrhovateľov podaním doručeným súdu dňa 7.9.2011, ktorým žiadala, aby súd zakázal odporcovi v 1. rade vydať písomné rozhodnutie alebo písomné stanovisko týkajúce sa predmetnej veci, ktoré by malo za následok vznik vlastníckeho práva tretích osôb k predmetnej nehnuteľnosti, alebo na základe ktorých by bolo možné o vzniku takého práva tretích osôb rozhodnúť alebo na základe ktorých by bolo možné rozhodnúť o povolení zápisu tretích osôb ako vlastníkov v príslušnom katastri nehnuteľností. Ďalej žiadal, aby súd zakázal odporcom v 2. a 3. rade od doručenia predbežného opatrenia do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vydať rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech tretích osôb, povoliť zápis zmeny vlastnícka do časti "F." novozaloženého LV pre parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a osvedčovať geometrické plány týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti a povoľovať zápis zmien v časti "E." navrhovaných na základe novo vypracovaných geometrických plánov, rozhodovať o povolení zápisu tiarch, vecných bremien a iných
obmedzení vlastníckych práv, pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje na vykonanie zápisov na základe výsledkov ROEP.
Navrhovatelia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom v Bratislave, správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, k.ú. C., obec F. - Y. Č. C., okres C., zapísanej na LV č. XXXX ako rodinný dom, súp. č. XXXX, na pracele č. XXXX. Predmetný rodinný dom získali ako dedičstvo po rodičoch - R. M. a M. M.. Pozemok, na ktorých sa nachádza rodinný dom je vedený podľa LV ako neusporiadaný a tento sa vytvoril v rámci parc. č. XXX vedenej ako námestie Kleinwartling o výmere XXXX Y. zapísanej v T. Č.. XXXX, k.ú. T.. V roku 1942 poveril Ústredný úverový ústav obchodníctva R. M., nar. X.X.XXXX ako záhradníka výkonom správy plážových parciel. V rámci týchto parciel vykonával aj správu parc. č. XXX, ktorú so súhlasom ostatných vlastníkov oplotil a postavil si na nej rodinný dom, v ktorom býval. Ide o rodinný dom súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX. Spočiatku parc. č. XXX slúžila pre potreby ostatných vlastníkov okolitých parciel ako tzv. štrandová parcela. Pôvodným vlastníkom parc. č. XXX a okolitých parciel bol U. Q., ktorý v roku 1942 predal svoje pozemky 48 vlastníkom. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX spísal prehlásenie, podľa ktorého táto parcela mala prejsť do podielového spoluvlastníctva 48 vlastníkov okolitých parciel. Na základe tohto prehlásenia boli ako spoluvlastníci parcely č. XXX zapísaní vlastníci okolitých parciel. Približne v roku 1945 sa uskutočnila schôdza podielových spoluvlastníkov, parc. č. XXXm, na ktorej sa spoluvlastníci dohodli, že darujú R. M. a jeho manželke M., do ich vlastníctva parc. č. XXX, ktorú s ich súhlasom užívali už od roku 1942 a na ktorej mali postavený rodinný dom. Vzhľadom na spoločenskú situáciu ku koncu 2. svetovej vojny nedošlo k uzatvoreniu písomnej darovacej zmluvy. O týchto skutočnostiach sa dozvedeli deti R. M. z jeho rozprávania a rozprávania vtedajších spoluvlastníkov parc. č. XXX, resp. ich potomkov, ktorí boli ich susedia. Navrhovatelia v 1. - 3. rade sa v rodinnom dome umiestnenom na parc. č. XXX už narodili a vyrastali tu. Od narodenia užívali celú parc. č. XXX ako svoju vlastnú a o vlastníctve svojich rodičov k predmetnému pozemku nikdy nepochybovali. Pozemok bol riadne ohradený, užívaný výlučne len rodinou M.. Žiadna iná osoba sa nedomáhala vlastníckych práv k pozemku. Od vzniku povinnosti platiť daň z nehnuteľnosti túto uhrádzal R. M., nar. X.X.XXXX, prostredníctvom J. V., ktorá už zomrela. Po smrti svojich rodičov všetky úkony týkajúce sa parc. č. XXX vykonávajú navrhovatelia v 1. - 4. rade. Podľa identifikácie parciel bola pôvodná parcela č. XXX v KN zapísaná ako parc. č. XXXX - XXXX v prospech užívateľa - navrhovateľa v 2. rade.
R. M., nar. X.X.XXXX zom. XX.X.XXXX a M. M., nar. X.X.XXXX, zom. XX.X.XXXX, od roku 1945 až do svojej smrti užívali parc.č. XXX v dobrej viere, že sú jej výlučnými vlastníkmi. Spolu so svojimi rodičmi užívali predmetnú nehnuteľnosť aj ich deti - navrhovatelia v 1. - 3. rade a A. W., nar. XXXX, zom. v r. XXXX, ktorá bola matkou navrhovateľa v 4. rade.
Z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k označenej parcele, tak, aby právny stav zodpovedal aj faktickému stavu už v roku 2005 bola na Magistrát hlavného mesta SR podaná žiadosť o vyjadrenie obce k vydržaniu vlastníckych práv k predmetnému pozemku, ku ktorej boli predložené i čestné prehlásenia dvoch priamych potomkov pôvodných spoluvlastníkov R. H. a Y. L. rod. N., ktorí potvrdili, že nehnuteľnosť bola spoluvlastníkmi darovaná právnym predchodcom navrhovateľov. S odstupom takmer 6 rokov bola žiadosť postúpená na vyjadrenie SPF, kde sa navrhovatelia dozvedeli, že vo veci medzitým prebehol ROEP. O uvedenej skutočnosti neboli navrhovatelia upozornení obcou a do dnešného dňa nemajú navrhovatelia informácie o výsledkoch ROEP, podľa výpisom z KN, k parc. č. XXXX - XXXX nie je založený list vlastníctva. Navrhovatelia majú za to, že vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním.
Návrhom vo veci samej sa navrhovatelia mienia domáhať určenia vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovatelia vidia v tom, že v priebehu spracovávania ROEP bola na SPF doručená žiadosť o udelenie súhlasu s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním osobou odlišnou od navrhovateľov. Odporcu (správne má byť navrhovateľa) v 2. rade opakovane navštívili cudzie osoby, ktoré tvrdili, že si budú uplatňovať vlastnícke práva k nehnuteľnosti. Keď navrhovateľ v 2. rade reagoval tak, že práva k nehnuteľnosti patria jemu
a jeho súrodencom, odpoveďou boli hrozby, že navrhovatelia budú musieť opustiť nehnuteľnosť, čo navrhovatelia pociťujú ako priame ohrozenie ich práv a majú obavy, že v prípade, ak nebudú aspoň dočasne uložené obmedzenia konaní odporcov v zmysle návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, môže dôjsť k takým zmenám vlastníckych pomerov k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré v konečnom dôsledku prinajmenšom ohrozia, ak nie zmaria uplatnenie ich vlastníckych práv.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je to potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami § 76 ods. 1, písm. e) .
Ustanovenia o predbežných opatreniach (§ 74 až 77 O.s.p.) slúžia k tomu, aby sa mohla rýchlo a pružne vyriešiť situácia, kde je potrebný okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania. Účelom týchto ustanovení je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia je potrebné skúmať, či je v konkrétnom prípade daná potreba vydania predbežného opatrenia a či sú splnené všetky kumulatívne predpoklady (podmienky) na jeho vydanie.
Všeobecnými východiskovými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia sú: danosť tvrdeného ohrozeného nároku (tzv. osvedčenie nároku), osvedčenie, či jestvuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie existencie vzťahu medzi navrhnutým predbežným opatrením (ním sledovanou ochranou) a požadovaným rozhodnutím vo veci samej (ochranou sledovanou v rozhodnutí vo veci samej) a primeranosť zásahu, ktorý predstavuje vydanie predbežného opatrenia.
V danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia.
Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o existencii bezprostredne hroziacej ujmy. Je pritom vecou navrhovateľa, aby aj vzhľadom na lehotu 30 dní, v ktorej má súd rozhodnúť, už v samom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pripojenými listinnými dôkazmi uvedené skutočnosti osvedčil.
Predovšetkým treba uviesť, že účastníkmi konania o nariadenie predbežného opatrenia sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu (§ 74 ods. 2 Os..p.). Navrhovatelia ničím neosvedčili pasívnu legitimáciu odporcu, teda že by pozemky, ktorých určenia vlastníckeho práva sa mienia domáhať boli vo vlastníctve štátu, ktorá skutočnosť sama-osebe je dôvodom, aby súd bez ďalšieho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Zároveň treba uviesť, že navrhovatelia súdu nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by osvedčili existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, teda, že by bez nariadenia predbežného opatrenia mohlo dôjsť k takým zmenám vlastníckych pomerov k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré, ako uvádzajú v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konečnom dôsledku prinajmenšom ohrozia, ak nie zmaria uplatnenie vlastníckych práv navrhovateľov.
Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že činnosti, ktorých zakázania sa navrhovatelia domáhajú voči štátu, v zastúpení tým-ktorým štátnym orgánom, vyplývajú týmto štátnym orgánom priamo zo
zákona (zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení, zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise niektorých vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Príslušnosť toho - ktorého orgánu na konanie ako aj rozsah jeho právomoci je daná zákonom. Je neprípustné, aby súd nielen v konaní o nariadenie predbežného opatrenia ale i v akomkoľvek inom konaní zakázal činnosť akéhokoľvek štátneho orgánu, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona a tak zasahoval do jeho činnosti, pokiaľ sa nejedná o zásah zákonom prípustný (konanie podľa piatej časti O.s.p. - Správne súdnictvo).
Ďalej je treba uviesť, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je osobitným konaním, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, je teda správnym konaním, v ktorom sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (§ 1 ods. 1 zák., § 5 ods.1 zák. č. 180/1995 Z.z.). Zákon umožňuje, aby správny orgán na návrh účastníka konania vydal v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov i rozhodnutie o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním (§ 11 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z.), a to za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené citovaným zákonom. Takýto návrh však možno podať len na účely konania o obnove evidencie a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2). Zamietnutím návrhu nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva na súde (§ 11 ods. 10 zák. č. 180/1995 Z.z.), rovnako nie je dotknuté ani právo akýchkoľvek tretích osôb domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva na súde v prípade, že správny orgán nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov potvrdí a toto sa zapíše do registra obnovenej evidencie pozemkov (§ 11 ods.11 zák. č. 180/1995 Z.z.).
Vychádzajúc z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia ničím nepreukázali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá nemôže spočívať vo fyzickom nátlaku, či vyhrážkach tretích osôb, ktoré sa domnievajú, že sú vlastníkmi sporných pozemkov, keďže takéto nebezpečenstvo môže nastať len vo sfére právneho postavenia navrhovateľov. Navrhovateľom nič nebráni v tom, aby sa v prípade, že ako vlastník sporných pozemkov bude či už v registri obnovenej evidencie pozemkov alebo na jej základe v katastri nehnuteľnosti zapásaná tretia osoba, domáhali určenia svojho vlastníckeho práva priamo voči tejto osobe.
Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, a keďže je jednými zo základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, súd dospejúc k záveru, že nie sú splnené základné predpoklady podľa § 74 a § 76 O.s.p., návrh na nariadenie predbežného opatrenia i tohto dôvodu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.