Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-61-2011.pdf
PDF · 123.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/61/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľky : C. X., bytom F. 4, V., zast. JUDr. Tatianou Vongrejovou, advokátkou so sídlom Pri Kríži 16, Bratislava, proti odporcovi : HABITAT spol. s r.o., Saratovská 4, Bratislava, IČO: 35 713 429, zast. JUDr. Evou Bellovou, advokátkou so sídlom Mliečno 511, Šamorín, o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.319,39 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 880,58.- eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnej zástupkyni navrhovateľky JUDr. Tatiane Vongrejovej, advokátke so sídlom Pri Kríži 16, Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa v prejednávanej veci svojim návrhom domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti vo výške 3.319,39.- eur (100.000,- Sk). Pôvodne navrhovateľka podala návrh spolu s jej manželom L. X., avšak ten počas konania zomrel a preto súd konanie o jeho návrhu zastavil.
Navrhovateľka sa domáhala práva na ochranu osobnosti chráneného ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, do ktorého bolo podľa nej zasiahnuté tým, že žalovaný svojím protiprávnym konaním dňa 20.1.2004 prerušil dodávku tepla ÚK a elektrickej energie do ich domácnosti, a to napriek skutočnosti, že všetky platby za byt mali žalobcovia v plnej výške zaplatené podľa platných cenových predpisov. Teplo do ich domácnosti nebolo dodávané do konca vykurovacej sezóny a dodávka elektrickej energie bola prerušená aj ku dňu podania návrhu. Odporca týmto konaním zasiahol do ich práv chránených ust. § 11 Obč. zák. a zaručených Listinou základných práv a slobôd, a to najmä do práva na ochranu života a zdravia, práva na priaznivé životné prostredie a práva na dôstojný a plnohodnotný život, v dôsledku niekoľkomesačného pobytu v neprimeraných teplotných podmienkach, keď teplota v ich byte dosahovala v priemere 4 stupne celzia, došlo k zhoršeniu celkového zdravotného stavu navrhovateľky, jej manžela a ich dvoch detí. Navrhovateľka bola najmä od 20.1.2004 vystavená stresu, znásobenému ďalším psychickým nátlakom zo strany odporcu vo forme výhražných listov o deložovaní. Podľa stanoviska ošetrujúceho lekára navrhovateľky je v krátkom čase u nich predpoklad vzniku vážnych respiračných a srdcových ochorení, ktoré sú praxou preukázané ako dôsledok dlhodobého pobytu v podchladených priestoroch a dlhodobých depresívnych stavov. Navrhovateľka od prerušenia dodávky tepla mohla využívať na „bývanie“ len kuchyňu a 1 izbu, v ktorých aspoň čiastočne zvýšili teplotu vykurovaním plynovým sporákom. Rovnako neúnosne zasiahol odporca aj do práva navrhovateľky na
uspokojovanie základných potrieb rodiny a domácnosti prerušením dodávky elektrickej energie. Od 20.1.2004 nemali v byte osvetlenie, nemohli používať prístroje a zariadenia, ktoré sú súčasťou každej bežnej domácnosti : chladnička, práčka, žehlička, televízor, rádio, vysávač. Takéto životné podmienky, ktoré odporca svojim protiprávnym konaním vytvoril, sú absolútne neprijateľné, ľudsky nedôstojné a ako také majú negatívny dopad na všetky sféry života navrhovateľky a v neposlednom rade sú spôsobilé vytvárať o navrhovateľke nepriaznivý obraz v ich okolí. Nedôstojné a katastrofálne životné podmienky, ktoré odporca vytvoril navrhovateľke a jej manželovi svojím protiprávnym konaním nie je možné urovnať žiadnou a morálnou satisfakciou ani zaplatením zľavy z nájmu a neposkytovaných plnení. Odporca musí niesť za svoje protiprávne konanie zodpovednosť a s ňou spojene následky a preto sa domáhala zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,69.- eura (100.000,-Sk).
V nadväznosti na vykonané dokazovanie navrhovateľka poukázala na to, že tvrdenie odporcu, že o odpojení bytu od médií nevedel, ani sa na ňom osobne ani prostredníctvom iných osôb konajúcich na jeho pokyn nepodieľal, považuje za nepravdivé a účelové, čo bolo v konaní preukázané tak listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami. Prívody médií sú len v rozvodných skriniach na chodbách, ktoré uzatvoril odporca, a len on mal k ním prístup. Prívod médií nie je možné ovládať v bytoch, preto neobstojí tvrdenie odporcu, že k poruchám v dodávkach došlo v byte navrhovateľky. Naviac konanie odporcu bolo vedomé, úmyselné a nemorálne, ktorým chcel odporca formou nátlaku získať finančný prospech z trhového nájomného. Dodávka elektrickej energie bola obnovená v auguste 2004 a ústredného kúrenia v nasledujúcom vykurovacom období. Keďže zásah nebol v počiatkoch takto odstránený a nemožno ho odčiniť iným spôsobom, napr. morálnym zadosťučinením, môže nastúpiť len návrhom uplatnená finančná satisfakcia, ktorú vzhľadom na rozsah psychickej a fyzickej ujmy navrhovateľky a jej rodiny považujú za minimálnu. Preto žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Namietal, že občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity osobnosti občana tým, že môže znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Sú toho názoru, že aj keby došlo k prerušeniu dodávky tepla a elektrickej energie do bytu navrhovateľky, nebolo by možné hovoriť o zásahu do jej osobnostných práv. V zmysle § 11 Obč. zákonníka by takýmto konaním nedošlo k porušeniu takýchto práv. Pokiaľ by sa takéto konanie odporcu preukázalo, bolo by to možné považovať za napr. jeho bezdôvodné obohatenie, príp. spôsobenie škody navrhovateľke, samozrejme za predpokladu preukázania týchto porušení práv. Predmetnú žalobu na ochranu osobnosti považujú za vykonštruovanú, nakoľko podľa ich názoru nebolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa. Ním namietané konanie odporcu nemožno považovať za adekvátne skutočnosti podľa § 11 Obč. zákonníka. Navrhovateľka nepreukázala vôbec, že došlo v súvislosti s konaním odporcu k zníženiu jej vážnosti alebo dôstojnosti v spoločnosti. Je im známe, že do predmetného bytu sa konkrétne médiá dodávajú. Navrhovateľka vôbec nežiada morálne zadosťučinenie, ale žiada náhradu nemajetkovej ujmy. Táto sa poskytuje v zmysle zákona ako aj podľa praxe súdov len vtedy, keď upustenie od neoprávneného zásahu resp. morálne zadosťučinenie nepostačuje. V danej právnej veci musí navrhovateľka preukázať, akým spôsobom a v akej intenzite sa konkrétne konanie odporcu dotklo jej osobnostných práv a v takej miere, že žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy. Aj v prípade, keby sa preukázalo, že odporca prerušil dodávku uvedených médií do predmetného bytu, v danom čase nedošlo k narušeniu práva na ochranu osobnosti navrhovateľky v tak značnej miere, že by mala byť znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, aby bolo odôvodnené jej priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V nadväznosti na vykonané dokazovanie odporca namietal, že podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že by boli energie navrhovateľke odpojené odporcom, v akom čase k tomu došlo a kto ich odpojil. Všetci svedkovia sú účastníkmi súdnych sporov, ktoré vedú proti odporcovi ako aj proti osobe konateľa odporcu p. C.. Z. S. a z toho dôvodu namietli ich zaujatosť. Podľa ich názoru sa všetci svedkovia vopred vzájomne dohodli na svedeckej výpovedi, nakoľko všetci vypovedali rovnako, uvádzali rovnaké termíny - pričom navrhovateľka vo svojej žalobe uvádza iný termín. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkovia vedú v súdne spory proti odporcovi /niektorí aj viacero sporov/, považujú ich svedecké výpovede za nedôveryhodné a účelové. Pokiaľ by súd považoval odpojenie energií zo strany odporcu za preukázané, to ešte neznamená, že takýmto prípadným konaním došlo u navrhovateľky k takému neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv, ktoré by sa dotýkali jej mravnej integrity a že takýto
zásah by bol vôbec spôsobilý znížiť jej dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jej vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by z dôvodu, že navrhovateľka bola odpojená od energií, bola terčom nejakej kritiky alebo posmeškov od iných nájomcov obytného domu. Naopak vyslovili sa, že takýto postoj by bol neodôvodnený. Ak by aj došlo k odpojeniu energii, v takomto prípade by navrhovateľka mohla žiadať ako satisfakciu zľavu na nájomnom a z ceny služieb poskytovaných s nájmom bytu. Sama navrhovateľka takúto žalobu podala a takúto zľavu žiada. Nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 Sk - 3 319,39 € žiadala navrhovateľka spolu aj s neboh. manželom p. X.. Ten však v septembri r. XXXX zomrel a smrťou akýkoľvek nárok na nemajetkovú ujmu zaniká. Aj z tohto pohľadu je výška nemajetkovej ujmy celkom neopodstatnená.
Súd v konaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : rozhodnutie č j. 64/117/1977 a zápis o odovzdaní a prevzatí bytu, listy z 9.1.2004, 5.3.2004, 7.4.2004, 18.5.2004, Záznam z rokovania na ZSE dňa 09. 12. 2003, Stanovisko ZSE k dodávke elektriny z 22.12.2003, list ZSE - Riešenie kontraktácie dodávky elektriny z 22.1.2004, Oznam odporcu z 9.1.2004, článok v Novom čase dňa 23.1.2004, list odporcu zo 7.1.2004 V. U., ako aj výsluchom navrhovateľky, odporcu a svedkov U.. R.. T. F., X. M., L. G. a C.. W. I.. Súd tiež zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8 C 157/2006 oboznámil zápisnice o pojednávaniach z 3.7.2007, 27.11.2007, 8.1.2008, rozsudok k č. k 8C 157/2006 - 256, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 18Co 29/2008-275.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, tiež vychádzajúc zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci :
Na základe výpovedí svedkov U.. R.. T. F., X. M., L. G. a C.. W. I., nájomcov bytov v predmetnom bytovom dome v danom čase, avšak tiež so zreteľom na výpovede navrhovateľky, vypočutej v konaní sp. zn. 8 C 157/2006 ako svedkyne, súd nepochybne skutkovo ustálil, že byt, v ktorom bývala navrhovateľka s manželom a deťmi, bol v období od polovice januára 2004 odpojený od dodávky kúrenia až do mesiaca máj 2004 a od dodávky elektriny bol odpojený ešte v mesiaci máj 2004. Počas tohto odpojenia, ktoré pretrvávalo prakticky celú zimu 2004, na začiatku roku 2004 teploty vo vonkajšom prostredí dosahovali mínusové hodnoty, pričom v noci boli silné mrazy, niekedy aj do - 20 stupňov. V byte navrhovateľky sa teplota pohybovala okolo 4-5 stupňov celzia, čo potvrdili aj tí svedkovia (U.. R.. T. F., L. G., C.. W. I.), ktorí boli u navrhovateľky v byte. Niet pochýb o tom, že domácnosť navrhovateľky bola vybavená elektrickými spotrebičmi ako chladnička, práčka, rádio a pod. Svedkyňa C.. I. potvrdila, že navrhovateľka sa k nej, keďže nebola odpojená, chodila zohrievať. Ďalej z týchto dôkazov nepochybne vyplynulo, že dodávku kúrenia a elektriny odpojil odporca. Všetci svedkovia a tiež navrhovateľka totiž zhodne potvrdili vo svojich výpovediach, že odpojeniu od médií bezprostredne predchádzala výzva odporcu na platenie tzv. trhového nájomného, keď napr. vo výzve adresovanej V. U. to odporca výslovne uviedol. Okrem toho svedkovia potvrdili, že odporca taktiež pred odpojením bytu navrhovateľky od médií osadil k ovládacím prvkom dodávky médií na chodbách na všetkých poschodiach bytového domu uzamknuté zábrany, ktoré neumožňovali opätovné spustenie dodávky médií do bytov a nikto iný nemal od týchto zábran kľúče. Rovnako skutočnosť, že dodávku médií odpojil odporca potvrdzujú aj listinné dôkazy, z ktorých táto skutočnosť vyplýva, pričom odporca mal podľa dohody a výzvy v januári zabezpečiť opätovné spustenie dodávky elektriny. Je teda nepochybné, že dodávku médií odpojil odporca, ktorý taktiež, keďže nikto iný nemal k ovládačom spustenia médií prístup, udržiaval tento stav až do apríla-mája 2004. Naviac možno poukázať aj na výpoveď svedka M. S., ktorý uviedol, že keď došlo k odpojeniu, telefonoval konateľovi odporcu, ktorý sa vyjadril asi v tom zmysle, že energie odstavil on, nakoľko neplatia trhové nájomné a keďže majiteľka bytu, ktorá je slečna Xmu dala taký pokyn aby ich odstavil, tak ich odstavil.
Je potrebné, a to aj so zreteľom na námietky odporcu ohľadne hodnovernosti výpovedí svedkov, uviesť, že súd výpovede všetkých vyššie označených svedkov vyhodnotil ako hodnoverné. Je síce pravdou, že svedkovia vedú s odporcom súdne spory, avšak nakoľko ide o jediných priamych svedkov predmetných udalostí, ich výpovede neboli v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, nevyplynula z nich v žiadnom smere tendencia vypovedať prehnane priaznivo v prospech navrhovateľky, ich výpovede neobsahujú ani žiadne vnútorné rozpory, ktoré by ich mohli spochybniť, nebola tu žiadny rozumný objektívny dôvod na vyhodnotenie týchto výpovedí ako zaujatých alebo nehodnoverných. V nadväznosti na námietky odporcu v tomto smere sa žiada ešte pre úplnosť uviesť, že obsah výpovedí svedkov v žiadnom
prípade nezodpovedá tvrdeniu odporcu, že svedkovia boli na výpovedi dohodnutí. Výpoveď svedkov tak tvorí, spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi základ pre skutkové zistenia súdu. To isté pritom platí aj o výpovedi navrhovateľky, ktorá bola ako svedkyňa vypočutá v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 8 C 157/2006 a z hľadiska obsahu vypovedala rovnako, ako v tomto konaní v procesnom postavení účastníčky konania.
Súd v konaní vypočul aj konateľa odporcu C.. Z. S.. Ten vo svojej výpovedi poprel, že by došlo k odpojeniu dodávky vody pre UK a TÚV, pričom určite nevypol ani elektrinu. V dome vládli veľmi zlé medziľudské vzťahy čo sa niekedy prejavilo aj takýmto vandalizmom. On osobne tieto dodávky vody ani elektriny nevypol, ani žiadny pokyn na odpojenie ako konateľ odporcu nedal. Vzhľadom na skutočnosť, že má záujem na výsledku sporu, najmä však vzhľadom na to, že obsah jeho výpovede a v nej obsiahnutých jednoznačných vyjadrení, že od dodávku médií, kúrenia, avšak ani elektriny neodpojil, je v úplnom rozpore s obsahom výpovedí svedkov, no tiež s listinnými dôkazmi. Spomedzi nich postačuje poukázať na to, že list ZSE zo dňa 22.1.2004, v ktorom ZSE konštatuje, že odporcu požiadali o odstránenie uzamknutých rozvodných skríň, zároveň vyzýva odporcu k obnoveniu dodávky elektriny do bytov a oznamuje, že prerušenie dodávky elektriny vykonala spoločnosť odporcu na svojom majetku, do ktorého nemôžu zasahovať, keďže im patrí iba elektromer. Keďže je teda nepochybné, že konateľ odporcu mal o odpojení od elektriny minimálne vedomosť (dokonca všetko nasvedčuje tomu, že na takéto konanie dal aj pokyn) a napriek tomu vo svojej výpovedi tvrdil, že odporca ani on dodávku médií neodpojili, súd jeho výpoveď vyhodnotil ako celkom nehodnovernú, nepravdivú a účelovú a preto na základe nej nedospel k žiadnym relevantným skutkovým zisteniam.
Napokon je potrebné poukázať aj na to, že v konaní sp. zn. 8 C 157/2006 súd tiež skutkovo ustálil, že dodávky médií odpojil odporca, pričom s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý rozsudok v označenej veci preskúmaval na základe odvolania odporcu.
Ďalšie okolnosti, ktoré vyšli najavo z vykonaných dôkazov a v priebehu konania (napr. či iný vlastníci či nájomníci bytov nazerali na navrhovateľku ako na neplatičku) nemali zásadný význam pre rozhodnutie súdu a preto je nadbytočné sa nimi podrobne zaoberať.
Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
V prvom rade sa súd musel vysporiadať sa otázkou pasívnej legitimácie odporcu v danej veci, keď odporca svoju pasívnu legitimáciu namietal.
Kto je vecne legitimovaný v určitom konaní na súde závisí od obsahu právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania a toto posúdenie závisí od hmotnoprávnych predpisov. V spore o ochranu osobnosti aktívnou vecnou legitimáciou disponuje osoba, do ktorej osobnostných práv malo byť zasiahnuté a vecne pasívne legitimovaný je pôvodca zásahu. V prejednávanej veci preto posúdenie vecnej legitimácie na strane odporcu záviselo od posúdenia otázky, či odporcu možno považovať za pôvodcu zásahu. V tomto smere súd dospel k záveru, že za okolností prejednávanej veci je pôvodcom navrhovateľkou tvrdeného zásahu do jej osobnostných práv odporca.
Po skutkovej stránke je pre tento záver rozhodujúce, že odpojenie bytu navrhovateľky vykonal odporca, ktorý naviac tento stav svojou nečinnosťou udržiaval ešte niekoľko mesiacov. Navrhovateľka ani jej manžel, no ani nikto iný okrem odporcu v tomto smere nemali, pre osadenie mechanických prekážok brániacich v prístupe k ovládacím prvkom zariadení bez ktoré dodávka médií prebiehala (osadenie uzamknutých prekážok), objektívne žiadnu možnosť bez použitia násilia sfunkčniť dodávku médií do bytu navrhovateľky. Za takýchto okolností bol potom odporca jediným subjektom, ktorý zapríčinil, že do bytu navrhovateľky nebola dodávaná elektrina a v byte sa nekúrilo. Preto je nepochybné, že odporca je v prejednávanej veci ako pôvodca konania, ktoré malo podľa navrhovateľky vyvolať zásah do jej osobnostných práv a preto je pasívne vecne legitimovaný.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Súd vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného v priebehu konania z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie odporcu, ktorý spôsobil a vedome niekoľko mesiacov počas zimného obdobia udržiaval stav, kedy bol byt navrhovateľky bez dodávky elektriny a kúrenia, predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľky, konkrétne do jej súkromia a rodinného života.
Súčasťou osobnostných práv, ktorých ochrana je v právnom poriadku (na úrovni zákona) zabezpečená prostredníctvom ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, je aj právo na súkromný život. To pritom predstavuje široký pojem, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj právo na život v slušných a dôstojných podmienkach, ktoré možno považovať v danom mieste a čase za primerané. Len za takýchto podmienok sa totiž môže dotknutá osoba v plnej a ničím neobmedzenej miere rozvíjať vo všetkých stránkach jej osobnosti. Taktiež treba poukázať na to, že každý má právo na život a zdravie a tiež právo na priaznivé životné prostredie. Právo na zdravie pritom nepochybne v sebe okrem práva na fyzické zdravie zahŕňa aj právo na zdravie psychické. Rešpektovanie práva na priaznivé životné prostredie potom zaručuje aj ochranu pred poškodením zdravia jednotlivcov a tým v konečnom dôsledku aj ochranu pred zásahmi do pokojného a ničím nerušeného užívania obydlia, ktoré zas môže negatívne ovplyvniť aj ich súkromný a rodinný život. Protiprávne narušenie pokojného stavu v ktorejkoľvek z týchto oblastí inou osobou pritom predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život dotknutej fyzickej osoby.
V prejednávanej veci odporca svojim protiprávnym konaním, na ktoré ho neoprávňoval ani obsah zmluvného vzťahu medzi účastníkmi ani žiadne ustanovenie platného právneho predpisu, spôsobil porušenie osobnostných práv vo všetkých vyššie uvedených oblastiach (zložkách, súčastiach) osobnostných práv navrhovateľky. Dlhotrvajúce odpojenie od kúrenia a elektriny v zimnom období totiž nepochybne viedlo k tomu, že navrhovateľka a jej rodina boli nútený žiť v extrémne nepriaznivých a nedôstojných podmienkach (teplota byte maximálne 6 stupňov, v byte sa nesvietilo), čo malo (muselo mať-bez toho, aby to bolo potrebné osobitne preukazovať, keďže tento záver je celkom zrejmý vzhľadom na všeobecne známe skutočnosti) za následok fyzické (spôsobené dlhotrvajúcimi nízkymi teplotami v byte), no tiež psychické útrapy celej rodiny, znemožnenie normálneho vedenia domácnosti, starostlivosti o domácnosť, o svoj zovňajšok, obvyklého stravovania v domácnosti a mnohých ďalších bežných úkonov, ktoré v konečnom dôsledku vo svojej komplexnosti vytvárajú pokojné rodinné prostredie. Uvedené pritom naviac predstavuje zároveň, hoci v neobvyklej podobe, zásah do práva navrhovateľky na priaznivé životné prostredie. Tu treba poukázať aj na to, že tu nejde o bežné odpojenie od médií, ale o extrémnu situáciu, v ktorej nezákonné konanie pôvodcu zásahu zanechalo na chránených záujmoch navrhovateľky (a jej rodiny) mimoriadne závažné následky.
Preto konanie odporcu, ktoré je predmetom prejednávanej veci, predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľky a v danej veci boli splnené predpoklady pre priznanie ochrany osobnostným právam navrhovateľky v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľka v prejednávanej veci spomedzi zákonných prostriedkov ochrany uplatnila len náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Predpoklady na priznanie tejto náhrady sú v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka naplnené vtedy, ak došlo k zásahu do osobnostných práv, avšak poskytnuté
zadosťučinenie sa nezdá postačujúce, a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
V nadväznosti na námietky odporcu, že nie sú splnené predpoklady pre vyhovenie návrhu, nakoľko nedošlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľky v spoločnosti, treba uviesť, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je s poukazom na demonštratívny charakter výpočtu v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (cit. „...a to najmä preto, že bola...“) obmedzené iba na zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, ale prichádza do úvahy v prípade akýchkoľvek následkov, na ktorých zmiernenie iné zadosťučinenie nepostačuje. Na druhej strane však treba uviesť, že záver navrhovateľky, že na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy postačuje spôsobilosť konania odporcu zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľky, nemá oporu v zákone.
V prejednávanej veci pritom súd dospel k záveru, že za daných okolností nepochybne priznanie morálnej satisfakcie nemôže postačovať ani nepostačuje na zmiernenie preukázaných následkov zásahu. Na zmiernenie následkov spôsobených dlhodobým, niekoľko mesiacov pretrvávajúcim stavom každodenných útrap zapríčinených tým, že navrhovateľka a jej rodina museli v byte „bývať“ bez elektriny a kúrenia počas zimného obdobia sprevádzaného mrazmi, keď teplota v byte dosahovala od 3 do 6 stupňov celzia, v žiadnom prípade ospravedlnenie ani iná morálna satisfakcia postačovať nemôže. Preto súd dospel k záveru, že v danej veci sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.
Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto kritériá vytvárajú základný rámec, v ktorom sa súd môže (a zároveň musí) pri úvahe o výške náhrady pohybovať.
Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil predovšetkým to, že navrhovateľka (spolu s jej rodinou) boli nútení niekoľko mesiacov, a to počas zimného obdobia žiť v celkom nedôstojných podmienkach, bez použitia elektrických svietidiel, bez kúrenia, v teplote od 3 do 6 stupňov celzia, a to bez toho, aby na jednej strane vznik tejto situácie akýmkoľvek spôsobom zapríčinili a na druhej strany bez toho, aby mohli akýmkoľvek spôsobom privodiť zmenu tohto stavu. Súd tiež zohľadnil, že odporca k odstávke médií pristúpil celkom vedome, dokonca zo zištných dôvodov, v snahe prinútiť navrhovateľku s manželom, aby mu platili tzv. „trhové nájomné“, v čase zimného obdobia, keď počasie vo vonkajšom prostredí sprevádzali v noci vysoké mrazy, ktoré mali za následok trvalé zníženie teploty v byte na hodnoty v rozmedzí do 6 stupňov, čo (okrem toho, že je to celkom logické vzhľadom na vonkajšie teploty) nepochybne vyplynulo aj z výpovedí svedkov. Odporca naviac zachovanie tohto stavu zabezpečil osadením oceľových uzamknutých skríň, ktoré tretím osobám bránili v opätovnom spustení dodávky kúrenia do bytu, no tiež elektriny, a to napriek výzve dodávateľa elektriny ZSE a prísľubu odporcu, že tak v prípad elektriny vykoná. Na základe takýchto skutkových okolností, ktoré boli jednoznačne potvrdené prakticky všetkými výpoveďami svedkov a navrhovateľky, potom nemožno správanie odporcu hodnotiť inak, než ako nemorálne a arogantné konanie vedené snahou o získanie maximálneho finančného prospechu (z nájomného) bez čo i len minimálneho ohľadu na následky, ktoré tým navrhovateľke, no tiež viacerým ďalším odpojeným nájomcom bytov, spôsobí. Taktiež treba poukázať na to, že konateľ odporcu na pojednávaní opakovane bez akéhokoľvek zaváhania uvádzal, že on ani odporca žiadne odpojenie od médií nespôsobil a na týchto tvrdeniach zotrváva doposiaľ, hoci z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynul opak.
Súd potom, vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených kritérií a skutkových okolností danej veci na strane navrhovateľky, najmä však vzhľadom na okolností na strane odporcu, dospel k záveru, že náhradou, ktorá na rozdiel od prípadného nepeňažného zadosťučinenia je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky je (minimálne) suma 3.319,39.- eura. Preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v celej uplatnenej výške.
Pre úplnosť k námietke odporcu, že pôvodne v totožnej výške žiadali priznať navrhovateľka spolu s jej nebohým manželom a aj z toho je zrejmé, že požadovaná výška tejto náhrady je celkom neprimeraná, možno poukázať na to, že uplatnená a súdom priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa názoru súdu predstavuje minimálnu sumu, ktorá je vzhľadom na okolnosti danej veci spôsobilá zmierniť následky zásahu len do určitej miery. Vzhľadom na okolnosti danej veci, ustálené vykonaným dokazovaním, by totiž boli splnené predpoklady na priznanie tejto náhrady aj vo vyššej sume, než navrhovateľka návrhom uplatnila. Preto súd, viazaný návrhom, navrhovateľke priznal túto náhradu v uplatnenej výške, ktorú súd, s poukazom na vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci, vyhodnotil ako sumu, ktorú možno priznať. Preto súd túto námietku odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej navrhovateľke plnú náhradu trov konania. Navrhovateľke vznikli v konaní len trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z. a vyhl. č. 655/2004 Z.z., o odmenách advokátov, a to za nasledovné úkony právnej pomoci zo základu 100.000,- Sk, resp. 3.319,39.- eur, resp. 2.000.- eur v roku 2010 a 2011 :
1. príprava a prevzatie veci 24.5.2004 - 1.850 Sk + paušálna náhrada 136,- Sk, spolu 1.986,- Sk, teda 65,92.- eur (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. zo základu 100.000,- Sk)
2. podanie návrhu zo dňa 28.5.2004 - 1.850 Sk + paušálna náhrada 136,- Sk, spolu 1.986,- Sk, teda 65,92.- eur (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. zo základu 100.000,- Sk)
3. pojednávanie dňa 11.4.2006 (odročené bez prejednania) - 372,50.- Sk + paušálna náhrada 164,- Sk, spolu 536,50.- Sk, teda 17,81.- eur (tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo základu 100.000,- Sk, pri plnej výške odmeny 1.490,- Sk, krátená na 1)
4. pojednávanie dňa 7.6.2006 (odročené bez prejednania) - 372,50,- Sk + paušálna náhrada 164,- Sk, spolu 536,50.- Sk, teda 17,81.- eur (tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo základu 100.000,- Sk, pri plnej výške odmeny 1.490,- Sk, krátená na 1)
5. porada s klientom dňa 22.10.2010 - 91,29.- eura + paušálna náhrada 7,21.- eura, teda spolu 98,50.- eur (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa § 13 ods. 8 vyhlášky zo základu 2.000 eur)
6. pojednávanie dňa 26.10.2010 - 91,29.- eura + paušálna náhrada 7,21.- eura, teda spolu 98,50.- eur (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa § 13 ods. 8 vyhlášky zo základu 2.000 eur)
7. pojednávanie dňa 15.12.2010 (odročené bez prejednania) - 22,82.- eura + paušálna náhrada 7,21.- eura, teda spolu 30,03.- eura (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa § 13 ods. 8 vyhlášky zo základu 2.000 eur, pri plnej výške odmeny 91,29.- eura, krátená na 1)
8. pojednávanie dňa 27.4.2011- 91,29.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura, teda spolu 98,70.- eur (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa § 13 ods. 8 vyhlášky zo základu 2.000 eur)
9. pojednávanie dňa 31.5.2011- 91,29.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura, teda spolu 98,70.- eur (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa § 13 ods. 8 vyhlášky zo základu 2.000 eur)
10. pojednávanie dňa 13.9.2011- 2 x 91,29.- eura (v trvaní viac než 2 hodiny v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + paušálna náhrada 7,41.- eura, teda spolu 189,99.- eur (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa § 13 ods. 8 vyhlášky zo základu 2.000 eur)
11. pojednávanie dňa 28.9.2011 - 91,29.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura, teda spolu 98,70.- eur (tarifná odmena podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa § 13 ods. 8 vyhlášky zo základu 2.000 eur)
Preto súd navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 880,58.- eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.