Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-56-2011.pdf
PDF · 96.27 KB
No categories available
19CoP/56/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. I. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K., dieťa rodičov Z. K., bytom J. V., K. G. XXX a P. K., bytom S., Q. XXXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. apríla 2011, č.k. 6P/33/2010-181, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. I. zo sumy 49,79 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2010, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.09.2005, č.k. 6P/28/2005-37 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.01.2006 č.k. 4CoP86/2005-51.
Výrok o nedoplatku na zročnom výživnom z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.09.2005, č.k. 6P/28/2005-37 tak, že vyživovaciu povinnosť otca k mal. I. zvýšil zo sumy 49,79 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2009 s tým, že výživné je otec povinný platiť k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom za čas od 01.10.2009 do rozhodnutia vo veci vo výške 1.903,99 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou svojho rozhodnutia, pod stratou výhody poskytnutých splátok. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného na mal. I. uplynulo 5 rokov, od ktorej doby došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa. V čase predchádzajúcej úpravy bola mal. I. žiačkou 6 triedy ZŠ, v súčasnosti maloletá navštevuje 2. ročník strednej školy - K. a N. M. v Y. Y., je ubytovaná na školskom internáte a matka má zvýšené výdavky so zdravotným stavom maloletej. Rovnako nastala podstatná zmena pomerov na strane otca maloletej, a to v jeho zárobkových pomeroch, keď v čase predchádzajúcej úpravy mal priemerný čistý mesačný zárobok 381,73 eur, v čase rozhodovania okresného súdu jeho priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov predstavoval 1.719,50 eur (od 18.09.2009 do 18.03.2010 bol vyslaný na misiu mimo SR), v súčasnej dobe je jeho čistý mesačný príjem vo výške 955 eur a príspevok na bývanie vo výške 230,50 eur mesačne, čo spolu predstavuje 1.185,50 eur. Prihliadol na vyživovacie povinnosti otca k mal. S. K., nar. XX.XX.XXXX a J. K., nar. XX.XX.XXXX. Matka maloletej mala priemerný čistý mesačný zárobok v čase predchádzajúcej úpravy vo výške 284,27 eur, v súčasnosti má priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 478,93 eur, má vyživovaciu povinnosti k synovi D., ktorý má 14 rokov. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, zistenú výšku potrieb maloletej rozhodol o zvýšení výživného zo strany
otca na sumu 150 eur mesačne s tým, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Konštatoval, že životná úroveň otca sa odzrkadľuje nielen na výške jeho príjmu, ale aj na možnosti zvýšených výdavkoch, ktoré uviedol (splátky leasingu, splátky úveru). O zvýšení výživného rozhodol s účinnosťou od 01.10.2009 v súlade s návrhom matky. Povolil otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom vzniknutý týmto zvýšením po 50 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody poskytnutých splátok. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 71 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec dieťaťa a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a uložil mu povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 80 eur mesačne od októbra 2010 s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom mu povolí zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne, spolu s bežným výživným, alternatívne sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je sčasti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktoré nedávajú podklad pre jeho rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne zohľadnil jeho príjem, nakoľko priemernú mzdu vo výške 1.719,50 eur dosahoval len od 18.09.2009 do 18.03.2010 a jednalo sa o jednorazové navŕšenie mzdových podmienok a takýto príjem nepredstavuje jeho reálne finančné a mzdové prostriedky. Jeho priemerný mesačný zárobok dosahuje výšku 955 eur s tým, že z tejto sumy uhrádza potreby celej rodiny, nakoľko príjem jeho manželky je v súčasnosti iba 270 eur mesačne, nakoľko táto je dlhodobo práceneschopná. Tvrdil, že súd prvého stupňa neprihliadol na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. dcéram J. a S., ktoré navštevujú strednú školu. Výživné pre mal. I. vo výške 150 eur mesačne považoval za neprimerane vysoké vzhľadom na potreby dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti otca. Dôvodil, že súd nemohol prihliadnuť na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť matky je plnená vo zvýšenej miere osobnou starostlivosťou o dieťa, nakoľko mal. I. má 17 rokov, študuje na strednej škole a počas týždňa býva na internáte. Nepovažoval za správne tvrdenie súdu prvého stupňa o jeho nadštandardnej životnej úrovni s poukazom na splácanie leasingu za osobné motorové vozidlo a úveru vo výške 430,53 eur mesačne. Uviedol, že platil leasing za jedno za najlacnejších vozidiel v SR, pričom motorové vozidlo nevyhnutne potrebuje na výkon svojho povolania, je nútený pravidelne cestovať a dopravovať sa na rôzne cvičenia a kontroly na iné vojenské útvary v rámci svojej kompetencie a pracovných povinností a hypotekárny úver musí splácať z dôvodu, že tým zabezpečuje bývanie pre seba a rodinu. Bol toho názoru, že súd neprihliadol na skutočnosť, že matka tiež spláca úver vo výške 149,80 eur, pričom tieto výdavky súd nepovažoval za nadštandardné a bral ich ako oprávnené výdavky matky. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne priznal výživné pre maloletú od 01.10.2009, keď návrh na začatie konania bol podaný 06.10.2010 a riadne neskúmal, či boli splnené podmienky na priznanie výživného spätne, či bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie. V tejto časti považoval rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný.
Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec vo svojom odvolaní vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej vo výške 164,54 eur, ktoré považoval za náklady potrebné na uspokojovanie všetkých potrieb maloletej, pričom je nesporné, že táto suma predstavuje len minimálne, nevyhnutné výdavky maloletej mesačne a ostatné výdavky, ktoré je potrebné v prospech maloletej vynaložiť, na tieto neprihliadal. Ignoroval jej ďalšie potreby a životné náklady, ktoré musí vynakladať matka v podobe osobnej starostlivosti o dieťa. Zdôraznila, že otec sa mylne domnieva, že tým, že dieťa býva na internáte, dostáva zadarmo oblečenie, obuv, hygienické, osobné potreby, kozmetiku, či iné potreby a pomôcky, ktoré jej však matka musí nakupovať, ako aj veci každodennej potreby. Uviedla, že maloletú doprevádza na odborné lekárske vyšetrenia, umožňuje jej návštevu kultúrnych a spoločenských podujatí, platí rôzne kurzy, zabezpečuje športové vyžitie - bicykel, lyžiarsku výbavu, korčule, ľadové aj kolieskové, dohliada na jej zdravý telesný a duševný vývoj - detské tábory, spoločné rodinné rekreácie a dovolenky a podobne. Zdôraznila, že otec maloletej okrem povinnosti určenej súdom jej nikdy na nič neprispel a nikdy jej neposlal ani najmenší darček. Uviedla, že náklady na zabezpečenie potrieb mal. I. môže odhadnúť približne na sumu 275 eur mesačne. K námietke otca, že neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného spätne, uviedla, že návrh nepodala v čase, keď došlo k zmene pomerov u maloletej, nakoľko chcela mať istotu, že maloletá zvládne 1. ročník strednej školy a potrebovala získať dostatočný prehľad o zvýšených nákladov maloletej a jej výdavkoch počas sledovania obdobia návštevy 1. ročníka strednej školy.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne vzhľadom na jej vek, keď onedlho dovŕši plnoletosť a na jej odôvodnené potreby.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku o zvýšení výživného zmeniť podľa § 220 O.s.p. a vo výroku o nedoplatku zročného výživného a jeho splatnosti zrušiť a v tejto časti vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery.
Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhodoval o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane mal. dieťaťa, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.
Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť zo strany otca na mal. I. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.09.2005, č.k. 6P/28/2005-37 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.01.2006, č.k. 4CoP/86/2005-51. Týmto rozsudkom bolo výživné zo strany otca pre mal. I. zvýšené zo sumy 600,- Sk na sumu 1.500,- Sk počnúc 01.07.2005 s tým, že k zvýšeniu výživného došlo až po 10-tich rokoch od predchádzajúcej úpravy. V čase poslednej úpravy výživného pre mal. I. bola táto žiačkou 6. triedy ZŠ, priemerný mesačný zárobok matky predstavoval sumu 284,27 eur, jej manžela 593,47 eur, matka mala vyživovaciu povinnosť k synovi D., priemerný mesačný zárobok otca predstavoval 381,73 eur a jeho manželky 298,74 eur, otec mal vyživovaciu povinnosť k dcére J. a S.. V súčasnosti mal. I. navštevuje 3. ročník strednej školy - K. a N. M. v Y. Y., je ubytovaná na internáte, s čím sú nesporne zvýšené jej výdavky a odôvodnené potreby. Zvýšené výdavky si vyžadujú i zdravotné problémy dieťaťa.
Prvostupňový súd správne vyhodnotil plynutie času, t. j. 5 rokov od predchádzajúcej úpravy výživného ako zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa, ktorá si vyžaduje zvýšenie výživného, pretože došlo k nárastu odôvodnených potrieb mal. I. v každej oblasti jej uspokojovania.
Prvostupňový súd konštatoval aj zmenu pomerov, ktorá nastala na strane predovšetkým otca mal. I., ktorý v roku 2005 mal. priemerný čistý mesačný zárobok 381,73 eur a v súčasnosti má priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 955 eur s tým, že poberá i príspevok na bývanie vo výške 230,50 eur mesačne. Zvýšil sa i príjem matky, ktorá v čase poslednej úpravy mala priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 284,27 eur a v súčasnosti dosahuje zárobok vo výške 478,93 eur mesačne, jej manžel 600 eur mesačne, manželka otca vo výške 324,92 eur mesačne, v súčasnosti vo výške nižšej, nakoľko je dlhodobo práceneschopná. K zmene vyživovacej povinnosti na strane oboch rodičov nedošlo. Matka
má okrem mal. I. vyživovaciu povinnosť k 14-ročnému synovi D. a otec má vyživovaciu povinnosť k mal. J., ktorá má 16 rokov a mal. S., ktorá má 11 rokov.
Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval v danom prípade pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne. Náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré správne vyhodnotil. Okresný súd správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca voči mal. I. je potrebné zvýšiť tak, aby zodpovedala odôvodnených potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Výživné vo výške 150 eur mesačne je podľa názoru krajského súdu primerané zisteným pomerom oboch rodičov, ako i mal. I.. Nestotožnil sa so záverom otca, že výživné vo výške 150 eur mesačne pre mal. I. je neprimerané jej odôvodneným potrebám. Je potrebné prisvedčiť matke dieťaťa, že suma 164 eur mesačne, ktorú vyčíslila v konaní pred súdom prvého stupňa, je suma, ktorú minimálne I. potrebuje na uspokojenie svojich potrieb súvisiacich so štúdium mimo miesta bydliska a jej zdravotným stavom. Nesporne však je potrebné uspokojovať i ostatné potreby dieťaťa, akými sú oblečenie, obuv, jej kultúrne, sociálne, športové vyžitie potrebné pre ďalší rozvoj jej osobnosti a podobne. Nie je možné požadovať od matky maloletej, aby tieto odôvodnené potreby dieťaťa dlhodobo uspokojovala výlučne ona.
Pokiaľ ide o dlh z hypotekárneho úveru, prípadne leasingu, na ktoré výdavky sa otec odvolával a odôvodňoval, že potrebuje motorové vozidlo, prípadne splácanie hypotekárneho úveru na uspokojovanie svojich potrieb bývania, krajský súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností, schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Dodáva, že právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa a každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj keď na úkor svojho minima. Naviac je potrebné zdôrazniť, že otec poberá mesačne príspevok na bývanie vo výške 230,560 eur, na ktorú skutočnosť vo svojom odvolaní pozabudol.
Je potrebné zdôrazniť, že právna úprava obsiahnutá v Zákone o rodine je okrem iného založená aj na zásade právnej rovnosti všetkých detí v rodine. Pokiaľ odporca deklaruje, že má povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom pochádzajúcim z jeho súčasného manželstva, je nepochybné, že mal. I. má právo na rovnakú životnú úroveň. Preto je potrebné zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na sumu 150 eur mesačne tak, ako rozhodol súd prvého stupňa.
Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, čo sa týka určenia výšky výživného zo strany otca na mal. I., za vecne správne.
Krajský súd sa však nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne počiatku platenia výživného, t. j. odo dňa 01.10.2009. V tejto časti považoval odvolanie otca za dôvodné.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine je možné výživné na mal. dieťa priznať až odo dňa začatia súdneho konania a iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa je možné toto výživné pre mal. dieťa priznať na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia súdneho konania.
V danom prípade sa konanie začalo na návrh matky dňa 06.10.2010. Krajský súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo matke dieťaťa ako oprávnenému rodičovi znemožnené uplatniť nárok na zvýšenie výživného pre mal. dieťa skôr. Nebol preto ani daný dôvod rozhodovať spätne o zvýšení vyživovacej povinnosti zo strany otca. Tvrdenie matky, že nevedela, aké budú výdavky so štúdiom mal. I. na strednej škole mimo miesta bydliska a nevedela, či táto štúdium na uvedenej škole zvládne, nemohol odvolací súd považovať za relevantné dôvody pre nepodanie návrhu na zvýšenie výživného pre mal. I. a za dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie jej výživného spätne. Nesporne matka musela vedieť, že výdavky dieťaťa sa štúdiom na strednej škole a súvisiaceho bývania na internáte mimo miesta bydliska budú nesporne zvýšené a nič jej nebránilo podať návrh na začatie konania skôr.
Odvolací súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý matka nemohla podať návrh na zvýšenie výživného skôr, a preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadne účinnosti zvýšenia výživného tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné od 01.10.2010 tak, ako pôvodne vo svojom návrhu na začatie konania žiadala i matka maloletej.
Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom, súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu nie je možné s presnosťou vyčísliť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2010 do rozhodnutia súdu, nakoľko nie je zrejmé, či otec svoju vyživovaciu povinnosť od tejto doby plnil a v akej výške. Je preto potrebné na zistenie správnej výšky nedoplatku vykonať ďalšie dokazovanie.
Z tohto dôvodu krajský súd výrok o nedoplatku na zročnom výživnom zrušil a vec vrátil v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v ďalšom konaní zistí, v akej výške otec výživné na mal. I. skutočne platil a následne určí výšku dlhu na zročnom výživnom od 01.10.2010 do rozhodnutia súdu a určí aj spôsob jeho zaplatenia.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .