Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-52-2011.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-16C/52/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: I.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX Z. T. proti odporcovi: I.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, XXX XX J., toho času hlásený pobyt bezdomovca v T.- D. H., zastúpený opatrovníkom P. P., zamestnankyňou M. D. J. W., o zaplatenie 1.161,79 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.161,79 eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania od 23.01.2008 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 70,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 08.11.2010, ktorý bol súdu doručený dňa 11.11.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu titulom nezaplatenej pôžičky na zaplatenie istiny vo výške 1.161,79 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania
Vzhľadom na to, že sa súdu nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu odporcu, ktorý má toho času hlásený pobyt bezdomovca v T.- D. H., ustanovil súd odporcovi v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len “OSP“) opatrovníka.
Opatrovník odporcu sa k návrhu vyjadril v mailovom podaní zo dňa 04.07.20011, v ktorom uviedol, že v záujme práv a oprávnených záujmov odporcu žiada, aby súd náležite zistil skutkový stav veci, t.j. aby vykonal dôkazy aj nad rámec dôkazov označených a predložených navrhovateľom, ak ich vykonanie bude nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a tak rozhodol v zmysle zákona. Z opatrnosti namietol premlčanie všetkých nárokov uplatnených navrhovateľom.
Súd v predmetnej veci rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti opatrovníka odporcu, ktorý sa na pojednávanie súdu nedostavil. Doručenie predvolania na súdne pojednávanie má vykázané riadne a včas. Opatrovník odporcu sa z neprítomnosti na pojednávaní súdu ospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a to s listom odporcu zo dňa 15.07.2004, s Uznaním dlhu zo dňa 22.11.2007, s ostatným obsahom spisu, pričom vykonaným dokazovaním mal zistený nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 15.07.2004 požičal navrhovateľ odporcovi sumu vo výške 34.000,- Sk, ktorú sumu sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi do troch týždňov odo dňa ich prevzatia, t.j. do 05.08.2004. Dňa 22.11.2007 odporca písomne uznal čo do dôvodu aj výšky dlh voči navrhovateľovi vo výške 35.000 Sk a tento sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi do 2 mesiacov od podpísania uznania dlhu. Odporca však svoj dlh voči navrhovateľovi neuhradil.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ“) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom mal preukázané, že odporca si od navrhovateľa dňa 15.07.2004 požičal sumu vo výške 34.000 Sk. Odporca dlh voči navrhovateľovi vo výške 35.000,- Sk (1.161,79 eur) uznal a to listom zo dňa 22.11.2007 označeným ako Uznanie dlhu. O hodnovernosti tohto listinného dôkazu súd nemal dôvod pochybovať. Preto súd odporcu na zaplatenie žalovanej istiny zaviazal.
Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Námietku premlčania vznesenú opatrovníkom odporcu považoval súd za nedôvodnú. Odporca dlh voči navrhovateľovi uznal dňa 22.11.2007, pričom dlh sa zaviazal uhradiť do 22.01.2008, premlčacia doba začala plynúť dňa 23.01.2008. Návrh na začatie konania bol na súd podaný dňa 11.11.2010, t.j. v rámci plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty. Otázkou, či odporca vedel, že v čase uznania bol dlh premlčaný sa súd nezaoberal, nakoľko opatrovník odporcu sa v konaní nebránil tým, že dlh v čase uznania neexistoval.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V danom prípade navrhovateľ ako veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, keďže odporca ako dlžník sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Úroky z omeškania boli navrhovateľovi priznané v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008, ktoré v § 3 ustanovuje, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca sa dostal do omeškania dňom 23.01.2008, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty dvoch mesiacov plynúcej od písomného uznania dlhu zo dňa 22.11.2007.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania v plnej výške. Trovy konania predstavujú súdom zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 70,- eur, k úhrade ktorých súd zaviazal v spore neúspešného odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava V v 2 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 OSP )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 OSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. (§ 251 ods. 1 OSP)