Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_2T-59-2009.pdf
PDF · 203.68 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/59/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Okresného súdu Zvolen v zložení predseda senátu JUDr. Beata Gešvantnerová prísediace Anna Vojteková a Anna Benková v trestnej veci obžalovaného C.. X. V. stíhaného za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2011 takto
rozhodol:
obžalovaný C.. X.R. V. - nar. XX.XX.XXXX v F. V., okres Č., trvale bytom K., P. L. XXXX/X, sa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen číslo 2Pv 160/07 zo 06.04.2009, ktorou mu bolo kladené za vinu, že v bode 1/ rozsudku v období od mesiaca september roku 2002 najmenej do mesiaca august 2007 v mieste svojho trvalého bydliska vo K. na ul. L. Č.. X a v Z. v priestoroch ubytovne na ul. F. Č.. X ako aj na ďalších rôznych miestach vo K. a Z. týral a spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju pri ich pravidelných vzájomných stretnutiach opakovane fyzicky napádal, bil ju rukami po tvári a kopal do celého tela, slovne a tiež prostredníctvom SMS správ a telefonátov jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a nútil ju aby opustila svoje zamestnanie, bezdôvodne ju obviňoval z neschopnosti postarať sa o ich spoločného syna a tiež z toho, že má mimomanželský vzťah, kvôli čomu ju neustále sledoval a zastavoval, ju a následne sa jej vyhrážal zabitím ak neuposlúchne jeho príkazy, čím svojim konaním poškodenej U.. M. V., opakovane spôsoboval rôzne zranenia, kvôli ktorým menovaná bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie a tiež jej týmto spôsoboval psychické utrpenie, pričom táto v dôsledku jeho konania dodnes trpí predĺženou depresívnou reakciou (reaktívnou depresiou) s nutnosťou psychiatrickej liečby a s dobu práceneschopnosti najmenej 3 mesiace,
v bode 2/ rozsudku
dňa 06.04.2007 v čase o 10.00 hod. vo K., na parkovisku pred OD Hypernova, okres K. sa vyhrážal svojej manželke U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX zabitím, tým spôsobom, že po tom čo si menovaná na parkovisku zobrala k sebe svojho maloletého syna U.. V.., začal na ňou kričať, že ju hnusná skurvená štetka, že mu má okamžite vrátiť syna lebo ju zabije a že ju fyzicky aj psychicky zlikviduje a že to bude ešte tieto sviatky, pričom sa na ňu zaháňal a chcel sa dostať ku nej, v čom mu zabránil brat U.. M. V. X. Š., ktorý sa postavil medzi nich, čo menovaná využila, rýchlo nastúpila do svojho OMV a z miesta musela na tomto ujsť preč, po točom ju začal C.. X. V. prenasledovať na svojom OMV do mesta K., kde ju od Ulice O.. F. až po Ulicu U.. E.: Š. s vozidlom blokoval, čím ju nútil aby s vozidlom zastavila a keď jej vošiel na Ul. U.. E.. Š. do jazdnej dráhy, musela s autom zastaviť, po čom od svojho ďalšieho konania upustil, nakoľko sa na miesto dostavila hliadka OO PZ Zvolen, ktorá počas služby spozorovala neobvyklú jazdu ich dvoch vozidiel, čím takýmto svojím kaním vzbudil v menovanej dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní,
v bode 3/ rozsudku
dňa 25.-08.2007 okolo 20.00 hod. vo K. na O. F. pred budovou Pošty č. 1, okres K., po predchádzajúcej hádke fyzicky a verbálne napadol U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju päsťou pravej ruky trikrát udrel do oblasti šije, čím jej spôsobil zranenia a to pomliaždenie šije, podvrtnutie krčnej chrbtice
a otras mozgu ľahkého stupňa, čim jej spôsobil práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 4 týždňov,
teda
v bode1/ rozsudku
- mal týrať blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a spôsobiť ním ťažkú ujmu na zdraví,
v bode 2/ rozsudku
- inému sa mal vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudil dôvodnú obavu, čin mal spáchať na chránenej osobe - blízkej osobe,
v bode 3/ rozsudku
- inému mal úmyselne ublížiť na zdraví, čin mal spáchať na chránenej osobe - blízkej osobe,
- na mieste verejnosti prístupnom sa mal dopustiť sa výtržnosti najmú tým, že napadol iného,
čím mal spáchať
v bode 1/ rozsudku
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
v bode 2/ rozsudku
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona,
v bode 3/ rozsudku
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
oslobodzuje
podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutky nie sú trestnými činmi, naproti tomu súd
obžalovaného C.. X. V. - nar. XX.XX.XXXX v F. V., okres Č., trvale bytom K., P. L. XXXX/X,
uznáva vinným
že
v presne nezistený deň v mesiaci september 2006 v čase asi o 17.00 hodine vo K., okres K., na ul. P. L. v priestoroch rodinného domu č. XXXX/X násilím donútil k súloži svoju manželku U.. M.O. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po tom ako si U.. M. V. na základe jeho telefonickej výzvy prišla do uvedeného domu pre svoje osobné veci, jej začal najprv vulgárne nadávať, opakovane do nej strkal, chytal ju za rameno a mykal s ňou, ťahal ju za vlasy a bil ju rukami po tvári, pričom ani po výzve, aby ju nechal odísť, od svojho konania neupustil a následne ju hodil na zem do perín kde jej stiahol nohavice, zvalil sa na ňu, stiahol jej nohavičky, následne sa vyzliekol aj on a napriek jej odporu, kde ho U.. M. V. od seba odtláčala a udierala ho do tváre a hrudníka, vykonal s ňou súlož, pričom týmto svojim konaním poškodenej U.. M. V. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., H.. P.. L. Č.. XXXX/X, prechodne bytom Z., F. Č.. X, nespôsobil žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a práceneschopnosť,
teda
v bode 1/ rozsudku
- násilím donútil ženu k súloži, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
v bode 1/ rozsudku
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona,
Zato sa odsudzuje
Podľa § 199 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá podrobiť sa v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú M. V. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., H.. P.. L. Č.. XXXX/X s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. k. 2Pv 160/2007 obžalobu na C.. X. V., na tom skutkovom základe, že že 1/ v presne nezistený deň v mesiaci september 2006 v čase asi o 17.00 hodine vo K., okres K., na ul. P. L.É. v priestoroch rodinného domu č. 1204/3 násilím donútil k súloži svoju manželku U.. M.O. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po tom ako si U.. M. V. na základe jeho telefonickej výzvy prišla do uvedeného domu pre svoje osobné veci, jej začal najprv vulgárne nadávať, opakovane do nej strkal, chytal ju za rameno a mykal s ňou, ťahal ju za vlasy a bil ju rukami po tvári, pričom ani po výzve, aby ju nechal odísť, od svojho konania neupustil a následne ju hodil na zem do perín kde jej stiahol nohavice, zvalil sa na ňu, stiahol jej nohavičky, následne sa vyzliekol aj on a napriek jej odporu, kde ho U.. M. V. od seba odtláčala a udierala ho do tváre a hrudníka, vykonal s ňou súlož, pričom týmto svojim konaním poškodenej U.. M. V. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., H.. P.. L. Č.. XXXX/X, prechodne bytom Z., F. Č.. X, nespôsobil žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a práceneschopnosť, v bode 2/ v období od mesiaca september roku 2002 najmenej do mesiaca august 2007 v mieste svojho trvalého bydliska vo K. na ul. L. Č.. X a v Z. v priestoroch ubytovne na ul. F. Č.. X ako aj na ďalších rôznych miestach vo K. a Z. týral a spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju pri ich pravidelných vzájomných stretnutiach opakovane fyzicky napádal, bil ju rukami po tvári a kopal do celého tela, slovne a tiež prostredníctvom SMS správ a telefonátov jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a nútil ju aby opustila svoje zamestnanie, bezdôvodne ju obviňoval z neschopnosti postarať sa o ich spoločného syna a tiež z toho, že má mimomanželský vzťah, kvôli čomu ju neustále sledoval a zastavoval, ju a následne sa jej vyhrážal zabitím ak neuposlúchne jeho príkazy, čím svojim konaním poškodenej U.. M. V., opakovane spôsoboval rôzne zranenia, kvôli ktorým menovaná bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie a tiež jej týmto spôsoboval psychické utrpenie, pričom táto v dôsledku jeho konania dodnes trpí predĺženou depresívnou reakciou (reaktívnou depresiou) s nutnosťou psychiatrickej liečby a s dobu práceneschopnosti najmenej 3 mesiace,
v bode 3
dňa 06.04.2007 v čase o 10.00 hod. vo K., na parkovisku pred OD Hypernova, okres K. sa vyhrážal svojej manželke U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX zabitím, tým spôsobom, že po tom čo si menovaná na parkovisku zobrala k sebe svojho maloletého syna U.. V.., začal na ňou kričať, že ju hnusná skurvená štetka, že mu má okamžite vrátiť syna lebo ju zabije a že ju fyzicky aj psychicky zlikviduje a že to bude ešte tieto sviatky, pričom sa na ňu zaháňal a chcel sa dostať ku nej, v čom mu zabránil brat U.. M. V.
X. Š., ktorý sa postavil medzi nich, čo menovaná využila, rýchlo nastúpila do svojho OMV a z miesta musela na tomto ujsť preč, po točom ju začal C.. X.Í. V. prenasledovať na svojom OMV do mesta K., kde ju od Ulice O.. F. až po Ulicu U.. E.: Š. s vozidlom blokoval, čím ju nútil aby s vozidlom zastavila a keď jej vošiel na Ul. U.. E.. Š.Á. do jazdnej dráhy, musela s autom zastaviť, po čom od svojho ďalšieho konania upustil, nakoľko sa na miesto dostavila hliadka OO PZ Zvolen, ktorá počas služby spozorovala neobvyklú jazdu ich dvoch vozidiel, čím takýmto svojím kaním vzbudil v menovanej dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní,
v bode 4/
dňa 25.-08.2007 okolo 20.00 hod. vo K. na O. F. pred budovou Pošty č. 1, okres K., po predchádzajúcej hádke fyzicky a verbálne napadol U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju päsťou pravej ruky trikrát udrel do oblasti šije, čím jej spôsobil zranenia a to pomliaždenie šije, podvrtnutie krčnej chrbtice a otras mozgu ľahkého stupňa, čim jej spôsobil práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 4 týždňov.
Jeho konanie prokurátorka v obžalobe posúdila v bode 1/ ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v bode 2/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v bode 3/ ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, a v bode v bode 4/ ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov X. Š. staršieho, U.. X. Š., R. Š., X. Š. mladšieho, V. Š., L. Š., G. Ď., P. V., I. Ď., C.. E. P., W. Š., U.. F. I.Č., U.. Z. E., C.. W. Ď., U.. P. F., D. L., L. L., C. U., M. T., Š. Š., P. Š., G. B., C.. G. P., Ľ.H. E., Ž. O., U.. E. M. a ďalších, oboznámením zápisnice o výsluchu svedka U. Š., maloletého U. V., zápisníc o konfrontáciách, vypočutím znalcov, oboznámením súvisiacich spisových materiálov - spis Okresného súdu Levice 12C 57/90, spis OO PZ Zvolen ORP: 1731/1/2006, s fotodokumentáciou, prijatých správ a ich prepisom, lekárskych správ, kópií, meritórnych rozhodnutí, priestupkových spisov, správ o povesti a odpisu z registra trestov na obžalovaného.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odmietol k veci vypovedať a predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol ku skutku č.1/ obžaloby - znásilnenie, že manželku nikdy neznásilnil, poukázal na okolnosti podania trestného oznámenia a skutočnosť, že má svedkov sťahovania. Ku skutku číslo 2/ obžaloby uviedol, že namieta postup policajných orgánov v Z. a postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, tiež namietal závery znalkyne Mgr. Adamcovej. Nie si je vedomý, žeby manželku týral, aj keď ich manželstvo nebolo ideálne. On ju finančne podporoval, ale keď videl ako sa chová, čo stvára, navrhol zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov a rozvod. Kvôli jej dlhom ho obháňali exekútori, sám bol doma s dva a pol ročným dieťaťom, pracoval, splácal hypotéku, poškodená sa na ničom nepodieľala. Domov chodila z Z. na víkendy, unavená, trávila ich u rodičov a známych. Často osamote telefonovala aj dve hodiny. Chodila z práce s cucflekmi a strapatá. Raz mu oznámila, že má syfilis. Často ukazovala na verejnosti, že on má parohy, spôsobovala mu tak psychické utrpenie a fyzicky ho napádala. O tom urobil oznámenie na polícii vo K. i v Z.. Neustále ho vydiera dieťaťom, viackrát si prišiel po dieťa, ale mu ho nedali. Keď bolo dieťa s matkou v Z., vždy sa obával, kam ho dala, keď sa išla zabávať. Ku skutku 3/ uviedol, že keby polícia zabezpečila včas kamerový záznam z Hypernovy, nebol by vôbec za tento skutok stíhaný. Pokiaľ ide o skutok číslo 4/ obžaloby pokúsil sa stretnúť s dieťaťom, poškodená prišla na stretnutie so štvorhodinovým meškaním, skutok sa nestal tak, ako to ona uvádza, čo mu potvrdzujú aj svedkovia C.. P., aj policajt, ktorý od nej prijímal trestné oznámenie.
Keďže obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať, boli oboznámené aj jeho výpovede z prípravného konania. Ku skutku 1/ obžaloby uviedol, že počas sťahovania za ním poškodená nebola, aj keď jej volal, aby si išla pre veci. Pri sťahovaní mu pomáhal I. Ď., G. Ď., P. V. a traja študenti, ktorí videli, že keď si poškodená prišla po veci vôbec nevošla do domu. Vtedy s ňou bola jej mladšia sestra. Pokiaľ ide o skutok číslo 2/ bitky si manželka vymýšľa. Nebránil jej odísť do Z., istý čas spolu bývali v Z., ale keď syn ochorel a poškodená s ním bola v nemocnici, po návrate sa k ním nasťahovala jej sestra R. Š., ktorá mala ich syna opatrovať, ale vydržala tam len tri týždne. Preto zobral syna do K. a
opatroval ho on. Od vtedy sa začali nezhody, ona si užívala život a nestarala sa o dieťa. Neprišla, ani keď bol syn chorý. Nesledoval ju, zastavil sa za ňou, keď išiel cez Z.. Ku skutku číslo 3/ vypovedal, že 06.04.2007 volal poškodenej či chce vidieť malého, ktorý bol u neho. Išiel so synom do Hypernovy a keď vystupovali z auta pristúpila k nim poškodená s bratom X.Í., ona syna zobrala z auta a Š. ho napadol, udrel a držal, aby nemohol ísť za poškodenou. Pri tom sa so Š. vzájomne namykávali. Potom odišli preč, on ich dostihol v meste, nevie či ich aj nezablokoval, ale vtedy prišla policajná hliadka, on vyskočil z auta a sám hliadku zastavil. Videl, ako jeden policajt si podal so Š. ruku. Je pravda, že aj pred policajtami sa so Š. hádal, ale vyhrážky tam neboli. On policajtom vysvetlil, že sa rozvádzajú a poškodená mu násilím zobrala dieťa. Ku skutku 4/ uviedol, že k žiadnemu fyzickému kontaktu s poškodenou nedošlo. Poškodená ho napádala slovne aj fyzicky, po skutku nenosila po ošetrení takzvaný schancov límec spochybňuje jej zranenie. Vtedy sa mal prísť rozlúčiť so synom pred cestou do zahraničia. Pokiaľ ide o SMS správy, ktoré posielal svokrovi, sú to jeho správy, ale prvá výhražná správa prišla zo strany Š., on začal posielať tieto správy až po konflikte v Z. a vo K. za ktorý sú Š. stíhaní, pretože poškodená sa k....., zanedbávala robotu a vydierala ho dieťaťom. Ku skutku č.1/ obžalovaný ešte uviedol v rámci vyjadrenia k jednotlivým dôkazom, že týždeň pred sťahovaním s dieťaťom absolvoval predoperačné vyšetrenia, mal dieťa v stredu, štvrtok, piatok, potom si dieťa zobrala cez víkend, potom v pondelok sa sťahoval, v utorok ju viezol na operáciu aj so synom, boli tri dni v nemocnici, potom ich doviezol domov do U., pokračoval v prestavbe bytu a sťahovaní, skončil v sobotu večer, išiel do U. pre malého, vie že tam poškodená nebola podľa matky, pretože hneď vo štvrtok po príchode z nemocnice odišla do Z., potom sa päť týždňov neobjavila, hoci dieťa bolo po operácii. Potom keď prišla, mala dieťa dva dni, vrátila mu ho choré, to isté sa stalo aj následne keď jej dieťa dal, malo hnačky. Dokonca ani na Vianoce oňho nestála, vie, že my išli na M. k jeho rodičom, volala, či môže mať dieťa, povedal, že je na ceste, tak ho nakoniec ani nemala, hoci štedrovečerná večera bola nachystaná . Mal k dieťaťu dve opatrovateľky. Staral sa takto dva roky o dieťa hoci bol pracovne vyťažený, vstával niekedy o tretej ráno aby obehol H., kde bývali niekoľkohodinové šory, aby stihol schôdzky na H.. Chodil s vyplazeným jazykom. Poškodená nechávala samé choré dieťa doma, kým sa k nemu dostala z centra V. by trvalo dva alebo tri hodiny, dieťa nevedelo ako má volať mame, vysvetľoval mu, že musí vytočiť predvoľbu ako na pevnej linke. Oni ho vydierajú dieťaťom, a myslí si, že to spôsobuje jej právny zástupca, s ňou by sa dohodol dávno. Myslí si že sama matka by mu to dieťa dala, každá matka potrebuje aspoň z času na čas si oddýchnuť. Dieťa je druhá práca. On ho mal keď to bolo najťažšie, od dvoch do piatich rokov. Inicioval spolu s ďalšími takto postihnutými otcami zavedenie striedavej výchovy, čo v parlamente aj prešlo, predkladá k tomu otvorený spis poslancom O.. Tiež predložil súdu výpisy telefonických hovorov, z jeho mobilného telefónu, aby preukázal, že ako často volal M. V. .Ak jej volal 10 krát tak to je veľa.
Poškodená U.. M. V. vypovedala ku skutku 1/, že sa sťahovali na prelome augusta, septembra. Raz tam bola s príbuznými - bratmi zobrať svoje veci, ale to bolo cez prázdniny. Volala s obžalovaným, že tam ešte má veci, hľadala odvahu tam ísť. Vtedy si myslela, že tam obžalovaný nie je, tak tam šla. Keď sa vyzula, počula ho telefonovať. Vošla do spálne, balila si veci, vošiel za ňou. Celý čas zapáral, že či im to bolo treba, strkal do nej, že s kým spáva, ona mu hovorila, aby to nechal tak, že si len zoberie veci. Obžalovaný sa dostal do amoku, bol presvedčený, že má s niekým pomer. Hovoril jej, že má dať aj jemu, zvalil ju na periny, hovorila mu, nech to nechá tak, bránila sa, kričala, nech ju nechá odísť, opakovala „ Nechaj ma, nie takto“, odtláčala, bol rozzúrený. Neubránila sa mu. Nebolo to prvý krát, aj predtým mal násilnícke sklony. Toto sa udialo už v konečnej fáze sťahovania, predtým naliehal, aby si prišla zobrať veci. V izbe bolo šero, svietidlá už boli odmontované. V spálni boli periny nahádzané na zemi, ostali tam len vstavené skrine. Dieťa bolo vtedy u jej rodičov. O týchto sexuálnych veciach nechcela na polícii hovoriť, bolo jej to trápne, preto o tom prvý krát na polícii nepovedala. Nechcela k tomu pridávať. Policajti neboli ústretoví, nevedela si predstaviť čo bude ďalej. O znásilnení povedala kamarátke. Pri tom prvom sťahovaní nezobrala všetky veci, lebo sa nechcela sťahovať. Chcela si ísť zobrať len šperky. V súvislosti s podozrievaním obžalovaného bolo obdobie keď sa ukludnil, mala pocit, že ho to mrzí. Sex mávali raz do týždňa, keď pracovala v Z., potom toho bolo menej. Keď vtedy do domu išla, nerátala s tým, žeby mohlo dôjsť k sexu, lebo predtým pol roka nechodila domov. Ku skutku číslo 2/ obžaloby uviedla, že mali od roku 2001 s manželom veľké problémy, mali aj finančné problémy, dodnes si myslí, že ju klamal, často odchádzal z domu, chodil podráždený a nervózny, čo si kompenzoval na nej. Vadili mu drobnosti, napríklad, že nie sú zavesené záclony, vyčítal jej, že chodí s kamarátkami na kávu. To vyústilo do konfliktov pri ktorých poukazoval na jej neschopnosť. Prvý krát ju udrel keď mal syn šesť mesiacov, malý vtedy plakal, obžalovaný chcel aby ho ukľudnila, ona povedala, že veď nech si poplače, vtedy na ňu vyskočil, začal ju biť, fackať, dieťa pri tom stíchlo. Zrejme mu nešla firma. Tiež ju zbil keď nezavesila tie záclony, vyžadoval, aby mu pomáhala vo firme, väčšinou fungovali z pôžičiek a z materskej. Po bitkách
nevyhľadala lekárske vyšetrenie. Ak má popísať to bitie, tak ju kopal, ťahal za vlasy. Raz videla takýto konflikt aj sestra. Do Z. odišla, lebo chcela odísť od manžela ale nepovedala mu, že od neho odchádza. Zobrala si byt do podnájmu, navrhla mu, že tam môžu spolu fungovať, chcel zostať vo K.. Keď ho žiadala o pomoc s dieťaťom, radikálne odmietol. Rozhodla sa ostať v Z., vyčítal jej že ju zamestnávateľ zneužíva, žiadal, aby odišla, čo odmietla. Chodieval ju kontrolovať do Z., odmietal sa starať o dieťa, vyžadoval to od nej. V roku 2005 ju začal podozrievať, volal jej, že čo robí, kde je o tretej ráno. Tiež jej volal do práce asi dva až tri krát, potom častejšie. Od toho bytu kde bývala mal kľúče, raz jej volal, hoci už bol v byte, bol v špajzi, mal kuklu na hlave, ona zo strachu vyletela von, potom sa jej ospravedlnil. Od marca 2006 jej často telefonoval, mala mať oslavu, avizoval jej, že na svoju tridsiatku nezabudne. Vylákal ju na obed, sadla si k nemu do auta, on vyštartoval a odišiel s ňou preč. Chytila hysterický záchvat, lebo z práce odišla len na päť minút, išiel rýchlo len pri prechode križovatkou spomalil. Chcela aj vyskočiť z auta. Odviezol ju až k O., kde sa spamätal, ona bola úplne mimo a zaviezol ju späť. Do práce prišla neskoro, ale nikomu sa s tým nezverila. Nevedela vtedy ani trafiť domov. Syn prišiel bývať do Z. v máji 2005, od februára do mája bol s obžalovaným. Jej sestra sa odmietala už o dieťa starať. Ona žila v Z., presťahovala sa na ubytovňu, pretože tam bola vrátnica. Potom sa to začalo stupňovať, chodil k nej do práce, sadol si tam, volával jej asistentkám, čísla si odpísal z jej telefónu. Raz ju sledoval keď išla na aute, išlo o vozidlo bielej farby, raz bol na Favorite, mal šiltovku. Raz takto išla aj s kamarátkou, zistila, že ju sleduje, preto zastavila pri MC Donalde, zastala, odtiaľ šla na diaľnicu a v spätnom zrkadle ho videla. Vtedy ju zablokoval, ona volala na 112, bol zúrivý, začal ju škrtiť, nadával jej, okolo prechádzala dvojica a jeden chlap ho odsotil od nej. To aj nahlásila na políciu. Od 01.01.2006 sa zamestnala v inej firme, zverila sa svojmu ošetrujúcemu lekárovi, že sa rozvádza, nespí, že ju manžel prenasleduje. Na psychiatrii bola v roku 2008 a lieči sa doteraz. Predtým sa nikdy neliečila. Potom už po napadnutiach vždy chodila k lekárovi a aj SMS správy nahlasovala polícii. Písal jej vulgárne ponižujúce SMS správy, denne aj 20. Dodnes sa z toho cíti zle. Bála sa jeho fyzických útokov aj toho, že ju oberie o všetko, o syna a ona ostane na psychiatrii. Tie fyzické útoky boli denno-denne, stalo sa že jej búchal hlavu o múr, ťahal ju za vlasy. Od roku 2004 do roku 2005 mala dve služobné čísla, vyvíjal na ňu tlak aby mu čísla dala kvôli kontaktu s dieťaťom. Bolo povedané, že ona zabraňuje jeho styku s dieťaťom. Keď bolo dieťa u nej tak mu sprístupnila svoje telefónne čísla. Vtedy v Z. sedával v kaviarni oproti a sledoval ju. K tomu obžalovaný uviedol, že byt v Z. čiastočne zariadil, jej sestra opatrovala dieťa, len asi tri týždne, potom sa oň staral dva a pol roka sám, je to v rozvodovom spise. Je pravda, že mal problémy, ale neprenášal ich domov. Poškodená nenosila domov žiadne peniaze. Keď bol za ňou v Z., po troch mesiacoch, zastavil sa tam na pol hodiny, to bolo všetko. Na kolegyne mu dala kontakt ona. Žiada, aby sa preverilo koľko krát je volal. Raz prišiel do Z. pre dieťa keď mu sľúbila, že mu ho dá, našiel ju sedieť na terase bez dieťaťa. Raz mu povedali v práci, že je vonku, čo ona poprela. K tomu poškodená uviedla, že ho nikdy nežiadala, aby ju prišiel pozrieť do práce, s kolegami mala len profesionálny vzťah. Do Z. chodil za ňou obžalovaný denno-denne, pochopila to aj z jeho telefonátov a správ, napríklad keď jej napísal, že má ísť preč z tej terasy. Niekedy ho aj videla. V roku 2005 ju napadol pred ubytovňou, mali ísť s kolegyňami na večierok. Pri Tescu ju odchytil, pýtal sa na dieťa, hovoril jej, že vyzerá ako štetka, vliekol ju za vlasy k synovi, hovoril jej že ju zničí, hlavou jej búchal o betónové dosky, roztrhol jej odev, prefackal ju. Išli spolu cez vrátnicu hore na ubytovňu, kde ju zbil, aj sestra všetko sledovala, vtedy prišli aj policajti, dala sa ošetriť. Syn často videl ako ju napadol, obžalovaný zbil aj sestru. Bol agresívny aj k iným osobám, raz keď bola tehotná napadol jedného chlapíka. Stále sa jej vyhrážal likvidáciou. Ona ani jej príbuzní ho nenapadli. K tomu obžalovaný uviedol, že bol opakovane napadnutý jej firemným priateľom, potom Š. vo svojom byte a potom aj pred Hypernovou. Poškodená k tomu uviedla, že raz si obžalovaný udrel hlavu o stenu a povedal, že ho udrela ona. Pokiaľ ide o skutok číslo 3/ sľúbil, že jej dá pred Hypernovou dieťa, preto požiadala brata, aby šiel s ňou. Pred Hypernovou videla jeho auto, preto kázala bratovi zastať. Syn sám vyšiel zozadu z auta, vzala ho na ruky, odchádzala preč on ju žiadal, aby mu ho vrátila, čo si to dovoľuje. Brat ho odblokoval od nej, podarilo sa im odísť. Potom ich obžalovaný predbehol na aute a zablokoval. Našťastie zastavila aj policajná hliadka, ktorá im umožnila odísť aj s dieťaťom. Vtedy pred Hypernovou sa jej vyhrážal, že ju zabije, zlikviduje. Š. mohol tie vyhrážky počuť. Pred policajtami nadával len obžalovaný, vystupoval proti bratovi. Ku skutku číslo 4/ uviedla, že sa mala s obžalovaným stretnúť na námestí, ako sa dohodli advokáti. Je pravda, že meškala a keď prišla obžalovaný zobral U. na ruky a povedal, že ho berie na F., hoci sa mali len stretnúť. Syn začal plakať, zobrala ho k sebe, takto sa strkali a dostali sa k pošte. Dieťa sa jej držalo okolo krku, naťahovali sa oň, obžalovaný povolil. Bol rozzúrený a udrel ju do krku, dozadu tri krát. Ako v amoku kričal, možno pri tom držal malého, potom ho pustil. Ona bola na ošetrení vo K. a vec oznámila na polícii. PN-ku zaniesla zamestnávateľovi a chodila aj na rehabilitácie. Obžalovaný k tomu uviedol, že poškodená vždy uvádza nové skutočnosti. Vzhľadom na rozpory oproti prípravnému konaniu ku skutku č.1/ boli čítané časti výpovedí poškodenej
z prípravného konania. Vo výpovede z 31.10.2008 vypovedala, že v spálni začala vyberať veci zo svojej skrine, prišiel obžalovaný dostával sa do amoku, pýtal sa s kým spáva. Začal ju strkať a kmásať, strčil ju do perín, ktoré boli nahádzané na zemi, vulgárne jej nadával, žiadala ho, aby prestal a bránila sa. On s tým neprestal a potom došlo k pohlavnému styku. Ona už bola rezignovaná. Ďalej uviedla, že vtedy tam s ňou nikto nebol. Vo výpovedi z 02.06.2008 vypovedala, že v ten deň tam bola sama, pri styku jej povedal, že keď dala baranovi, má dať aj jemu, šklbal z nej veci, bránila sa, udrel ju do tváre, zhodil na zem, začal ju kopať a vyzliekať. Začal sa vyzliekať aj on, mal na sebe fialové krátke nohavice. Keď došlo k penetrácii stále sa bránila, potom to nechala tak. Myslí, že ho aj udrela. V tejto výpovedi uviedla, že sa to odohralo v druhej polovici septembra v sobotu. Ďalej bola čítaná výpoveď z 22.07.2007, v ktorej vypovedala ku znásilneniu, že jej zabáral tvár do perín, že ju zadusí, doslova jej mal povedať, že ju zadusí, nadával jej, dožadoval sa pohlavného styku. K tomu došlo tak, že ležala na ľavom boku, ruky mala prekrížené cez tvár, bránila sa, on ju ľavou rukou držal za vlasy, stál, vyzliekol ju, bránila sa, kopala ho, kričala, kľakol si nad ňu, ruku jej priložil na krk, zvalil sa nad ňu a pritom došlo k pohlavnému styku, ktorý skončil po piatich až siedmych minútach. Po jeho vniknutí sa už nebránila. Poškodená zotrvala na týchto výpovediach, už si ten priebeh i vzhľadom na okolnosti nepamätá. Ak to neuvádzala vo svojom trestnom oznámení, ale až 21.02.2007 bolo to preto, že nedôverovala polícii. Schanzov límec -skutok č.4 nenosila preto, že bolo teplo.
Svedkyňa R. Š. vypovedala , že jej setra sa vydala za obžalovaného a keď mal jej syn asi štyri mesiace, zbadala poškodená prejavy agresivity u obžalovaného, keď ju udrel. To vie z jej rozprávania. Keď bývali vo K., navštevovala ich málokedy, sestra sa nesťažovala. Keď sa presťahovali na ulicu L. vo K., jeho agresivita začala stúpať, videla výbuchy jeho hnevu aspoň dvadsaťkrát, boli to slovné a fyzické útoky. Napríklad ,keď poškodená niečo nechcela urobiť, dotiahol ju za vlasy a nútil ju, aby pracovala v jeho firme. Hádky boli aj pre peniaze. Raz videla, ako sa na poškodenú zaháňal stoličkou, viackrát ju pritlačil k stene. Je pravda, že obžalovaný bol často z domu preč. Zvykol jej aj vulgárne nadávať, videla na M.Í. zranenia - modriny. Vie, že jej ich spôsobil manžel. V roku 2004 M. nastúpila do Z., ona sa starala o jej syna asi 5-6 mesiacov. Tiež mala malé deti, preto s tým súhlasila. Obžalovaného často videla parkovať na ulici pred bytovkou ako aj sedieť v neďalekej kaviarni. M. jej potom povedala, že ju chodí do roboty špehovať. Do bytu chodil zriedkavo. Potom chodila M. do K. každý víkend, niekedy obžalovaný zobral syna do K.. Sestra našla škôlku v Z. a malý bol s ňou. V máji 2005 videla, ako ju obžalovaný napadol na ulici F., vtedy napadol aj ju samú. Spomína si že v septembri 2006 pomáhala M. so sťahovaním spolu s bratmi s V. a X.. Všetci naložili veci, nevie, či bol medzi obžalovaným a poškodenou nejaký konflikt, trvalo to krátko. Vie že tam bola M. aj druhý raz, sestra jej povedala, že ju vtedy nútil k sexu. Ten druhý raz tam bola preto, že po sťahovaní sa tam ešte našli nejaké jej veci. Sestra jej povedala, že ten sex mal byť na poschodí v dome v detskej izbe. Kvôli styku s dieťaťom potom vznikali hádky medzi obžalovaným a poškodenou. Raz vznikol medzi nimi incident a M. potom nosila na krku nejaký pás a bola aj na ošetrení. Tých dvadsať incidentov, ktoré videla sa odohrali v období keď bývali na ulici L., čas nevie uviesť. Je pravda, že trestné oznámenie za znásilnenie a týranie nepodala, nechala to na sestru- poškodenú. Toto intenzívne prenasledovanie sestry trvalo do leta 2008 keď nastúpila do práce v V.. Nevie, ako často chodil za poškodenou do Z.. K tomu obžalovaný uviedol, že táto svedkyňa nebola pol roka v Z. sú nato dôkazy v spise, v Z. bol on zbitý, poškodenou a jej I.. Pri tých dokladoch vo firme, ktoré mala vypracovať poškodená ju nenapadol, len jej vyčítal, že tú faktúru nenapísala. Pokiaľ chodil za poškodenou bolo to kvôli dieťaťu.
Svedok L. Š. vypovedal, že svoju sestru nesťahoval, nebol svedkom konfliktov s obžalovaným, raz ho počul kričať, ale on sa do toho nestaral. Sestra mu hovorila, že ju sledoval. Vie, že sestru sťahovali bratia. U. Š. vypovedal že o napadnutiach vi len od sestry z jej rozprávania.
Svedok X. Š. mladší vypovedal, že v manželstve jeho sestry boli stále hádky. Pár krát bol aj pri sťahovaní a počul aj hrubšie nadávky, napríklad ty sviňa. Vie, že poškodenú posielal preč. Keď tam prišli sestra mala už veci zbalené, on ich nosil do auta. Počul škriepku medzi obžalovaným a poškodenou, ale nezasahoval do toho. Raz videl sestru, že má golier kvôli zraneniu krku a raz sa mu sťažovala, že ju ťahal za vlasy a sleduje ju. Jeho napadol len pri Hypernove, inak mali spolu len slovné výmeny. Vtedy sa malý z auta rozbehol za M. a on zabránil V. zobrať jej syna. On mu len rukou zabraňoval sa pohnúť. M. nasadla do auta, obžalovaný po ňom hádzal kamene a na aute ich dobehol pri kostole, kde zablokoval cestu. Policajti ktorí tam prišli na policajnom aute sa pýtali, že čo sa deje, povedal im, že ich obžalovaný obmedzuje v jazde, nato obžalovaný vykrikoval, že je debil a že pôjde prvý sedieť. Sestra bola ako šofér v aute, potom vyšla von. Policajti ich potom poslali na políciu. Nepamätá si že by obžalovaný pred policajtami
útočil na sestru. Sestru často sťahoval do Z., z Z., dva krát z L., pri druhom sťahovaní bol sám. Keďže svedok nevypovedal o žiadnych vyhrážkach ku skutku č.3/ bola čítaná jeho výpoveď čl. 564, v ktorej uviedol, že pred Hypernovou mal obžalovaný kričať na poškodenú, že ju tieto sviatky fyzicky zlikviduje, zabije ju, čo si to dovoľuje. Svedok k tomu uviedol, že si to nepamätá. Tiež vie že boli dve sťahovania, tiež tam mal byť nejaký konflikt, detaily neuviedol.
Svedok V. Š. vypovedal, že sestru sťahoval s bratom X. myslí si, že tam bol aj obžalovaný a je možné, že sestra ostala s obžalovaným sama. Určite sa spolu hádali, vykrikovali si, sestra sa nesťažovala, žeby ju znásilnil. Vo výpovede z 08.01.2009 uviedol, že nevie isto či sa pri tom sťahovaní keď tam bol stretol obžalovaný s poškodenou. Nepamätá si či došlo k napadnutiu. On bol sťahovať len raz.
U.. X. Š. vypovedala, že problémy v rodine jej dcéry evidovala len podľa toho, že dcéra bola nervózna, nevidela na nej žiadne zranenia. Keď obžalovaný predal dom, dcére odkázal aby si prišla pre veci, podľa nej tam bola dcéra len raz, v piatok alebo v sobotu. Medzi štyrmi očami jej povedala, že manžel si dovolil ju znásilniť, keď si bola pre tie veci. Od malého sa dozvedela, že otec je zlý. Obžalovaný vyhnal poškodenú do roboty do Z., ona namietala, že jeden je tam, druhý vo K., aj mu vyčítala, že obžalovaný vyhnal poškodenú do roboty. V zhode s ňou vypovedal X. Š. st.
Svedok U.. P. F. vypovedal, že pozná obžalovaného a jeho manželku dlhé roky, jej otec staval jeho chatu. Navštevovali sa aj keď videl, že situácia v manželstve sa zhoršovala. Bol svedkom ako na obžalovaného poškodená nadávala, že je primitív z M., raz keď sa stala taká nechutnosť, ale on do toho nechcel zasahovať. Ona dávala najavo nadradenosť nad obžalovaným, preto sa im vyhýbal. Aj jemu konkrétne otec poškodenej nadával. Obžalovaný k nemu chodil na ošetrenie s chlapcom, on sa informoval o jeho zdravotnom stave. Vie, že ona potom odišla do Z., raz bol obžalovaný u nich s malým na guláši. Vzhľadom na rozdiely oproti prípravného konaniu bola čítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania, v ktorej uviedol, že bol svedkom, že mu obžalovaný ukazoval zariadený byt, bol tam aj jeho syn, poškodená odďaľovala svoj príchod domov, potom malý začal plakať. Tiež bol svedkom jednej hádky kvôli tomu, že kto pôjde so synom na kontrolu, ona odmietala, že má povinnosti. Vtedy ona povedala o obžalovanom, že je primitív z M., čo sa jeho osobne tiež dotklo. Preto od nich odišiel. Asi za hodinu prišiel V., že ho manželka udrela po hlave, aby ho ošetril, počas jeho prítomnosti sa obžalovaný manželke nevyhrážal. Je pravda, že zdravotný stav syna s ním konzultoval obžalovaný, aj vybavoval vyšetrenia. Je pravda, že otec poškodenej mu vyčítal na ulici, že je L., že či ho V. platí. On to nekomentoval. Je pravda, že v roku 1993 bodoval jeho úraz, aj ho ošetroval, vyberal mu vodu z hrudníka. Vie, že bol obžalovaný sám v Z. za svojou manželkou a odtiaľ prišiel so zlomenými rukami. Ešte mu volal, aby ho šiel ošetriť ale on šiel na dovolenku. Odmietol ho vyšetriť.
Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená výpoveď maloletého U., ktorý potvrdil, že viackrát bol svedkom, ako sa ocino s maminou bili, teda oco bil maminu, bolo to vo K., kopal ju do nohy i do ruky a všade, ale mamina otca nebila, vtedy jej hovoril aj škaredé slová.
Svedok U. K. bol vypočutý na návrh obhajoby ako vyšetrovateľ vo veci v ktorej bol obžalovaný v pozícii poškodeného, vypovedal, že obžalovaný podal trestné oznámenie, že bol zbitý nejakým I., na viac si nepamätá, všetko čo mu obžalovaný povedal je v zápisnici. V tej veci nebol zistený páchateľ. Obžalovaný tu namietal procesný postup tohto svedka v konaní, najmä pri vyšetrení znalcom psychiatrom.
Svedok vyšetrovateľ C..L. M. vypovedal, že obžalovaný pred ním vystupoval seriózne a korektne, kým sa neobjavilo niečo s čím nesúhlasil. Potom reagoval podráždene a používal expresívne výrazy na adresu poškodenej. Problémy s obžalovaným boli len pri vyšetrení znalcom psychiatrom. Obžalovaný uviedol že splnomocnený zástupca poškodenej vystupoval aj v civilnom konaní nemiestne, ovplyvňoval orgány činné v trestnom konaní, myslí si že prokuratúra a vyšetrovateľ postupovali zaujato.
Znalec MUDr. Vážny, ktorý podal znalecký posudok s MUDr. Ďurianom ohľadom duševného stavu obžalovaného vypovedal, že u obžalovaného zistil nadpriemerné intelektové schopnosti, v čase vyšetrenia znížené do podpriemeru. Tiež zistil u obžalovaného labilnosť, zníženú pozornosť. Obžalovaný je vytrvalý, rozhodný, v citovej oblasti nevyvážený, vzrušivý. Chýba mu kontrola. Je zvýšene citlivý na svojich blízkych, najväčšia hodnota je syn z druhého manželstva. Zistili u neho poruchu osobnosti - latentnú agresivitu. Zistili, že bol zasiahnutý mozog obžalovaného pri dopravnej nehode, vychádzal aj zo záverov znalkyne Adamcovej. Obžalovaný na situácie nereaguje s chladnou hlavou, jeho afektívny
kontakt je narušený. Zistil zvýšenú agresivitu, ktorá nemá patologickú úroveň, podlieha dojmom, verí svojim predstavám. Podľa tohto znaleckého posudku MUDr. Tibora Ďuriana a MUDr. Petra Vážneho obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou, vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedel ho aj ovládať. Netrpí žiadnou závislosťou, ani sexuálnou deviáciou.
Podľa znaleckého posudku PhDr. Jindřicha Cupáka má obžalovaný abnormne štruktúrovanú osobnosť na podklade ľahkých organicky podmienených zmien CNS s akcentáciou senzitívnej vzťahovačnosti, egocentrickú s narušenou kontrolou afektových prejavov čo sťažuje jeho sociálnu adaptabilitu. Sú zreteľné latentné agresívne reakcie. Tiež u neho konštatoval podozrievavosť, vzťahovačnosť.
Vzhľadom k tomu, že súd mal pochybnosti o záveroch znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo psychiatria pribral znalcov MUDr. Martina Somoru a MUDr. Jána Vongreja opätovne k posúdeniu jeho duševného stavu. Ani títo znalci nezistili u obžalovaného duševné ochorenie, len psychopaticky štruktúrovanú osobnosť s rysmi paranoidity, egocentrizmu a pedantérie čo je trvalá porucha osobnosti. Touto poruchou obžalovaný trpel aj pred spáchaním posudzovanej činnosti a trpí ňou aj teraz. Jeho ovládacie a rozpoznávacie zložky boli zachované. Na týchto záveroch znalci zotrvali pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Znalci potvrdili, že rysy paranoidity sa prejavujú aj v priebehu pojednávania, je to len rys povahy. Pokiaľ mal v minulosti úraz a vznikol tam psychosyndróm tak u tu prítomného obžalovaného sa po čase intelektové schopnosti vylepšili, dá sa povedať mozog začal pracovať lepšie, pokiaľ ide o rozdiely oproti znaleckého posudku, ktorý tu bol prednesený ohľadom intelektu, že obžalovaný má nižšiu intelektovú úroveň oni nič takéto nezistili, tento záver mohol vyplývať z nedostatku priestoru na vyšetrenie u psychológa. Ak sa človek nekoncentruje na vyšetrenie, môžu vyjsť iné výsledky. Ohľadom príčetnosti by nemali vyjsť iné výsledky. Zistili u obžalovaného charakteristický rys povahy obžalovaného, iný osobnostný povahový rys v porovnaní s populačnou normou. U obžalovaného ide o povahový rys, ktorý môže niekedy prejsť do choroby a môže ho spustiť aj reálna udalosť, ktorú človek pociťuje ako krivdu a spustí bludy ale u obžalovaného chorobnú paranoju nezistili. Symptomatický abuzus znamená, že nejde o alkoholika, ide o človeka, ktorý si občas vypije a preženie to, nie je to abstinent
Obžalovaný si dal vypracovať znalecký posudok z odboru psychológia, k nemu bola vypočutá znalkyňa PhDr. Eva Kitková. Podľa záverov tohto posudku u obžalovaného zaznamenala pásmo vysokého nadpriemeru v oboch intelektových zložkách - verbálnych i performačných. Pamäť klienta je neporušená, jeho vnemické schopnosti sú nadpriemerné, rozsah zapamätaných prvkov je autentický. Nadpriemerná je jeho pamäť na tváre, predstavivosť, krátkodobá i dlhodobá pamäť. Diagnostikované lži skóre je u klienta nevýznamné, nezaznamenala tendenčné odpovede. Osobnosť obžalovaného je silná, s koncepčným myslením, s dobrou disponovanosťou pre seba reguláciu aj v pásme exponovaných životných situácií. Obžalovaného definuje z psychologického hľadiska ako obeť, objektívne je narušené jeho právo a subjektívne je to prežívané s bolesťou a evidentne negatívne. Tiež u neho zistila terciálnu viktimáciu na úrovni širokého sociálneho kontextu. Nezistila u neho psychopatiu ani sociopatiu. Tiež u neho absentuje akákoľvek paranoidná schéma správania. Obžalovaný nie je násilnícky ani agresívny typ. Tiež nemá sklony k týraniu a násiliu. Je asertívny, vitálny, operatívny typ osobnosti. V kontexte vyšetrenia nebola u obžalovaného zdiagnostikovaná organicita - organicky podmienené zmeny CNS ani znaky patologického sexuálneho vývinu.
Podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Pavla Cikatricisa obžalovaný utrpel v roku 1993 pri autonehode ťažké poranenie mozgu so zlomeninou lebky v bazálnej časti. Stav bol doliečený, ostali však následky ktoré viedli k opakovaným vyšetreniam mozgu bez zistenia organickej poruchy CNS. Dňa 20.novembra 2009 obžalovaný absolvoval operáciu- odstránenie úlomku platničky. Zistil u obžalovaného vysoký krvný tlak ,akútny lumboischadický syndróm. Operácia bola potrebná. Klinický obraz bol kamuflovaný reziduálnymi zmenami ktoré ostali po ťažkom poranení mozgu v roku 1993. Organický psychosyndróm vzniká po poranení mozgu. Tento stav poruchy v psychickej sfére pretrvával niekoľko rokov, k zlepšeniu došlo po dlhej dobe a to čo ostalo je rezíduum. Znalec bol pribratý na posúdenie schopnosti obžalovaného zúčastniť sa hlavného pojednávania. Tento znalec doporučil súdu pribrať na posúdenie následkov mozgovolebkového poranenia klinického psychiatra, čo psychológa. Psychológ môže psychosyndróm precízne popísať.
Znalci MUDr. Tibor Ďurian a MUDr. Peter Vážny podali znalecký posudok aj k poškodenej U.. M. V.. Podľa jeho záverov trpí predĺženou depresívnou reakciou, nezistili u nej žiadne duševné ochorenia. Poruchami nevznikla bez spôsobenia stresujúcich faktorov v inkriminovanej dobe. Liečba je potrebná počas pretrvávajúceho stresora a môže trvať aj niekoľko rokov. Priemerne práceneschopnosť trvá 3 mesiace, záleží od liečby. V obvyklom spôsobe života má narušené bežné sociálne fungovanie.
Podľa znaleckého posudku PhDr. Marty Halášovej z odboru psychológia u poškodenej zistila neurotický vývin osobnosti prejavujúci sa telesnými obtiažami, poruchami spánku, bolesťami hlavy, vyčerpanosťou. Jej schopnosť vnímať a zapamätať si je v norme, kapacita krátkodobej pamäti ako aj ukladanie informácii do dlhodobej pamäti sú priemerné. V jej osobnosti dominuje otvorenosť a sebakritickosť až bezstarostnosť spoliehanie sa, že všetko dobre dopadne. Má potrebu kontaktu, je družná, podnikavá, dominujúca, niekedy sa neovláda, emocionálne menej zrelá. Má tendenciu brať zodpovednosť za svoje problémy na seba. Vzťah k manželovi je formovaný traumatickými zážitkami v súčasnosti ľahostajný. Zistila u nej neurotické prežívanie, vyžadujúce ambulantnú psychologickú intervenciu. Podkladom jej neurotických porúch je psychotraumatizácia, konfliktným manželským spolužitím. Správanie manžela vníma ako ohrozujúce. V doplnení posudku uviedla, že poškodená bola schopná v čase skutkov správne vnímať pokiaľ popisuje prítomnosť ďalších okrajových osôb menej jasne, bola zrejme jej pozornosť sústredená na riešenie situácie kde ústrednou postavou bol syn. Vzhľadom na denné kontakty s obžalovaným sú tieto odchýlky v uvádzaní prítomných osôb pochopiteľné v rámci ľudskej pamäte, sťahovanie prebiehalo vo viacerých etapách a svedkovia sa líšia v uvádzaní prítomných osôb pri sťahovaní. Pri výpovedi nebola ovplyvnená inými osobami aj keď v jej rodine je zrejmá snaha mnohé tolerovať a odpúšťať. Táto znalkyňa vypracovala posudok aj k osobnosti maloletého U. u ktorého zistila nadpriemernú intelektovú kapacitu. V prežívaní dieťaťa dominuje násilie otca voči matke a túžba harmonickom spolužití s oboma rodičmi. Skutky si nepamätá, spomína si len na otcovu podráždenosť a svoju neistotu kedy sa stretne s matkou. Dieťa má rado obidvoch rodičov, chcelo by byť s obidvoma. Konflikty obžalovaného s poškodenou zanechali na maloletom vážne následky bol vystavený strachu a ohrozeniu. Dieťa hrozí disharmonický vývoj s rizikom narušených vzťahov, najmä budúcich partnerských vzťahov. Dieťa nebolo ovplyvnené pri výpovedi inou osobou.
Bola vypočutá ako svedkyňa U.. G. R., ktorá ako znalec z odboru psychológie posudok k obžalovanému vypracovala v civilnom konaní. Zistila poškodenie centrálnej nervovej sústavy psychologickými metódami. Tiež u obžalovaného zistili vulgárne postoje k partnerke, bol afektívny vo vzťahu k nej. Dieťa je preňho dôležité, ale vo vzťahu k partnerke má zvýšenú dráždivosť a zníženú toleranciu. V živote sa to prejavuje impulzivitou. Má zníženú schopnosť sa ovládať a to nielen vo vzťahu k manželke. K tomuto posudku uviedol obhajca a obžalovaný, že táto znalkyňa sa nemohla vyjadrovať k poškodeniu centrálnej nervovej sústavy. Obžalovaný uviedol, že jeho dokumentáciu mala len 15 minút a nemala k dispozícii jeho vyšetrenia.
Svedkyňa D. L. vypovedala ako suseda Š. k spolužitiu obžalovaného a poškodenej, uviedla, že pozná rodinu Š. aj M. o ktorej vie, že sa vydala za V.. Od jej sestry X. vie, že M. odišla pracovať do Z.. Vtedy chodila poškodená k rodičom raz za mesiac a videla ako obžalovaný chodieval za M. rodičmi. Vždy sa to skončilo hádkou a príčinou bolo dieťa, ktoré chcel obžalovaný zobrať. Videla, že ani syn s ním raz nechcel ísť. Vtedy obžalovaný nadával všetkým, celej rodine, že je k.... Raz dieťa zobral aj nasilu. Žiadne napadnutie poškodenej nevidela. Najviac týchto incidentov videla v leto v roku 2008. Obžalovaný k tomu uviedol, že tam chodil pretože mu nedovoľovala stretnúť sa s dieťaťom, prosil vtedy aj políciu, syna mu ukazovali cez okno. Stalo sa, že kričal na poškodenú hrubo, ale reagoval nato čo hovorila ona predtým.
Svedkyňa C.. W. Ď. vypovedala, že pracovala vo firme obžalovaného a vychádza s ním stále dobre. Vie, že obžalovaný si zobral úver, s ktorým začal mať finančné problémy, vtedy mu aj požičala peniaze, ale on jej všetko vrátil. Raz jej hovorila poškodená ešte ako manželka, aby mu nepožičiavala, lebo že ich nevráti. To ju zarazilo. Potom obžalovaný hľadal kupca na dom, pri sťahovaní mu potom pomáhal jej manžel a syn. Kancelárie vo firme sa sťahovali v jeden deň, neskôr aj byt. Vtedy manžel prišiel domov za súmraku a hovoril, že si bola poškodená tiež pre svoje veci. Aj sa ho pýtala či tam nebol cirkus, povedal, že nebola ani dnu. Pokiaľ ide o ich spolužitie, poškodená sa odsťahovala do Z., kde začala pracovať, do K. chodievala zriedka. Nechtiac bola svedkom ich vzájomných hrubých nadávok, obžalovaný jej dal prečítať správy od svojej manželky, pričom jej slovník bol podľa nej veľmi vulgárny. Väčšinou bolo príčinou ich dieťa, raz ho mal tri mesiace obžalovaný, poškodená oň nemala záujem, potom si dieťa zobrala a vydierala ním obžalovaného. Obžalovaný viackrát plakal, že keď si bol u rodičov pre dieťa
tak mu ukázala cez okno hrubé gesto. Ešte nevidela muža, ktorý by sa tak staral o dieťa, kupoval mu oblečenie, chodil pre neho do škôlky. Obžalovaný kúpil synovi mobil, ktorý mu potom poškodená skryla. Pokiaľ sa dovolal synovi, poškodená tieto telefonáty prerušovala. Bolo jej divné, že poškodená tvrdí, že sa ho bojí a pritom stále od obžalovaného pýtala cez SMS správy peniaze. Počula o konflikte pred Hypernovou a pred poštou, nebola pri tom. Pokiaľ ide o to znásilnenie, určite vtedy obžalovaný už nemal vozidlo Škoda Octávia čo môže preukázať aj splátkovým kalendárom na vozidlo Renault Megan, ktoré vtedy obžalovaný mal. Sama má skúsenosť so znásilnením, dodnes si pamätá všetky detaily, preto má pochybnosti o tom, žeby obžalovaný poškodenú znásilnil.
Svedok U.. Z. E. kolega poškodenej vypovedal, že vie od poškodenej, že ju mal obžalovaný sledovať, tiež že ju mal manžel biť doma vo K.. Bol svedkom ako jej telefonoval, ona sa s ním nechcela rozprávať. Vo firme ho nevidel. Spomína si, že raz bol s M. na káve a jeho matke potom telefonoval nejaký muž, ktorý sa matky pýtal, či vie kde má syna, a že čo má s jeho ženou. Matka mu vtedy zavolala na mobil. On vtedy s M. nič nemal. Zranenia si na nej nevšimol, len bola nervózna keď jej obžalovaný volal. Je pravda, že ho viackrát vozila domov, nevšimol si žeby ich niekto sledoval, len raz mu ukázala vozidlo, že to je jej manžel. Nespomína si, aké to bolo vozidlo. Nevie o tom, žeby poškodená mala s niekým pomer, ani o znásilnení nevie nič.
Svedkyňa W. Š. vypovedala, že od januára 2005 do júna 2006 pracovala v Trnave s poškodenou, spriatelili sa a stretávali sa aj súkromne. Poškodená bola uzavretá, ale všimla si na nej v mesiaci marec, alebo apríl modriny na pravej ruke, poškodená sa jej zdôverila, že jej to spravil manžel a od vtedy jej viackrát povedala, že ju manžel bije a podozrieva z nevery. Tiež hovorila, že ju prenasleduje. Poškodená chodila domov cez víkendy, zo K. jej volala, že ju zase zbil a zdôverila sa jej, že ju aj znásilnil, ale nevie kedy. Bola svedkom toho, že obžalovaný poškodenej viackrát volal, hrubo jej nadával. Raz sa s ňou chcela stretnúť pri ceste do M. v roku 2007, vtedy jej povedala, že ju manžel zbil, mala zranenú krčnú chrbticu. Zvykla sa starať aj o jej syna, vie, že veľmi zle znášal tieto konflikty, nechcel ostávať s otcom. Chcel matku brániť. Poškodená ju nikdy neoklamala.
Svedkyňa U.. F. I. rod. F. vypovedala že v rokoch 2005-2006 sa zoznámila s poškodenou, bola jej podriadenou. Pokiaľ ide jej vzťah s manželom vie povedať, že raz sa stalo, že prišla neskoro do práce a riešil to aj pán riaditeľ a vysvetlila to tým, že jej manžel zobral kľúče od auta a preto prišla neskôr. Tiež si spomína že išli autami, ona s Katarínou na červenom vozidle, značku si nespomína, za nimi išlo vozidlo, značku si tiež nespomínam, vie že šli rýchlo, to vozidlo sa ich snažilo zastaviť, nevie z akého dôvodu, keď ich takto zablokoval a zastali, z auta vystúpil obžalovaný a keď zistil, že je vo vozidle ona, zmierlivo sa začal dohadovať s poškodenou kto pôjde pre U. do škôlky. Tiež jej poškodená dala prečítať vulgárne SMS správy, nevie koľko krát ani rádovo, vždy jej chodili pred tým, keď sa rozhodla stráviť víkend v Z. a nejsť domov. Toto robila zhruba každý druhý týždeň, ale nie si je tým istá. Nebola svedkom žiadneho telefonického rozhovoru medzi nimi dvoma a nič ďalšie sa jej z ich súžitia nevybavuje. Ďalej si spomína, že bola raz nedobrovoľne na obede s obžalovaným. Tie roky 2005-2006 U. s poškodenou v Z. bol, nevie to presne ustáliť, či tam bol s ňou syn stále. Vzhľadom na rozpory boli čítané jej výpovede z prípravného konania, uviedla že si nespomína, žeby jej hovorila poškodená že ju manžel ťahal za vlasy, bil pri tom nedobrovoľnom obede, žeby ju odvliekol, niektoré veci filtruje neukladá do pamäte, naozaj si nato nespomína.. Je pravda, čo vtedy uvádzala, nikto ju nenavádzal. Modriny si pamätá, že jej ukazovala, modriny ukazovala jeden ráz. Ani na nej inokedy modriny nevidela. Po prečítaní ďalšej časti výpovede svedkyňa uviedla že ak uviedla, že nepočula rozhovor, tak to bolo preto, že si to nepamätala. Od obdobia výsluchu zažila viaceré zaťažujúce situácie, bola nezamestnaná, a iné o ktorých nechce hovoriť. Tieto veci boli prioritnejšie, preto si nato nepamätá. Tiež si nepamätá, že by videla na nej v minulosti škrabance na tvári, modriny na rukách ako to vypovedala 06.02.2009. Tiež je pravda, že jej spomínala to znásilnenie, ale detaily nie. Počula ten ich telefonický rozhovor cez hlasitý odposluch, keď ju obžalovaný žiadal, aby mu doniesla syna a keď nechcel prísť -podozrieval ju z nevery. Tiež je pravda, že keď bol syn u neho, musela prísť ona preňho do K.. Tiež raz meškali kvôli zápcham keď ho viezli do K., bola pri tom, že bol podráždený a nadával aj poškodenej. Spomína si že v tom čase brala poškodená lieky, upokojujúce. Pôsobila ako nešťastná, nervózna žena, ktorá by chcela vyriešiť svoju minulosť. Poškodená sa odsťahovala do Z., lebo si tam našla prácu. Spomína si že mali spolu medzi sebou spory poškodená a obžalovaný, obžalovaný nechcel aby bol malý v Z., chcel aby bol vo K. a opačne. Momentálne sa už s poškodenou nestýka. Poškodená chodievala do K. každý druhý- tretí týždeň na víkend, je pravda, že zo začiatku chodievala aj dva krát do týždňa. Zo začiatku chodila každý víkend, potom nie každý víkend. Keď pán V. volal, jej odôvodňoval to tým, že sa poškodenej nemôže dovolať.
M. bola dobrá matka. Trávili spolu čas aj mimo práce, aj s malým. S malým sa o vzťahu matky a otca nebavila. Stalo sa že ho strážila, nehovoril nejako škaredo ani o jednom. Vie, že vykrikoval zo sna. Poškodená sa bála, že jej ublíži, bolo to v niektorých momentoch, nebolo to každý deň, že sa o tom bavili. Ak vypovedala že obžalovaný schovával poškodenej kľúče, pamätá si, že to bolo jeden raz. Po prečítaní ďalšej časti výpovede si spomenula, že to sledovanie bolo ešte dva razy, teda spolu tri krát. Poškodená mala so šéfom profesionálny vzťah. Obžalovaný k tomu uviedol že svedkyňa asi nehovorí pravdu, pretože poškodená dostala v státisícoch odmeny a SMS od šéfa, že potom ako mu napísala, že týždeň nefajčí a strašne jej chýba, dostala od neho odpoveď „objímam Ťa celú, som na nákupoch, príď.“ Je pravda, že s odstupom času sme sa na niektorých veciach s poškodenou smiali. List, ktorý jej bol predložený spisovala v V., vtedy M. chcela, aby jej bol syn zverený. Takže to robila kvôli tomu. Písala to sama. Požiadala ju o to. Obžalovaný uviedol že namieta, ako som mohol viesť v aute poškodenú do O., veď nie je vreco, to sa technicky nedá. Ako ju mohol mlátiť a šoférovať po diaľnici. Tiež sa mu nezdá vierohodné, žeby ho svedkyňa mohla po upozornení poškodenej rozoznať na diaľnici ako ich sleduje. Svedkyňa uviedla, že ho rozoznala, videla tvár aj auto, to sledovanie trvalo dlhšie.
Svedok C. U. vypovedal ku skutku č.3 obžaloby, že v tejto veci zasahoval ako člen hliadky, videli dve vozidlá, jedno zablokované druhým. Spomína si, že bol na mieste konflikt kvôli dieťaťu, brat poškodenej do toho zasahoval, obžalovaný bránil poškodenej a jej bratovi pri jazde. Celý čas bol obžalovaný agresívny a vulgárny. Je pravda, že sa so Š. pozná a tykajú si, ruku mu určite nepodával. Je možné, že mu vyčítal stratu občianskeho preukazu. Svedok zotrval aj na obsahu úradného záznamu čl. 608. V tomto úradnom zázname je uvedené že ako hliadka v zložení L. , U. spozorovali ako vozidlo Renault blokuje vozidlo VW Polo, neznámy muž sa správal agresívne, hrozilo že sa pokúsi napadnúť osádku druhého vozidla. Ku konfliktu došlo preto, že manželia sú v rozvodovom konaní a ani jednému súd dieťa do opatery nezveril.
Svedok L. L. vypovedal ku skutku č. 3/, že 06.04.2007 vykonávali hliadku vo K. a zaregistrovali ako čierny Renault Megan blokuje vozidlo Volswagen Polo. Z čierneho vozidla vyskočil nahnevaný obžalovaný, ktorý pokračoval v nadávkach aj po výzve, aj keď je pravda, že on do úradného záznamu nedal že by obžalovaný vyzeral agresívne a že vyzeral, že napadne osádku. Je pravda, že obžalovaný vyzeral agresívne, ale celú situáciu nesledoval, pretože bol šofér a musel zastať. Preto uvádzal vo svojej výpovedi, že myslel, že obžalovaný môže posádke druhého vozidla ublížiť.
Svedok M. T. vypovedal k pôvodným oznámeniam ku skutku č.3 /obžaloby, pôvodne vedenému v priestupkovom konaní ako člen hliadky ktorý prišiel následne na miesto, že spisoval oznámenie s obžalovaným a viac si nepamätá. Vie že malo ísť o potýčku pred Hypernovou a že obžalovaný skrížil poškodenej vozidlo. Vie, že aj poškodená bola podať vysvetlenie, on to nespisoval, v čase keď boli vozidlá skrížené, ona sedela vzadu v aute, dieťa si na mieste vôbec nepamätá. Nebol svedkom fyzického útoku, spomína si, že išlo o spor o syna.
Svedkyňa G. B. vypovedala ku skutku č.3/ obžaloby zhodne ako vo svojom čestnom vyhlásení čl. 602, situáciu pred Hypernovou sledovala vo vzdialenosti asi 5 metrov. Videla obžalovaného zastať na vozidle Renault Megan pričom chcel zozadu vybrať malého chlapca. Vtedy pristúpil k nemu mladý muž, zatvoril zadné dvere a obžalovanému bránil v pohybe, povedal mladej žene, ktorá s ním prišla, ber dieťa. Vtedy ona otvorila zadné dvere, zobrala dieťa a utekala s ním do vozidla Volkswagen červenej farby, chcela z miesta odísť, vtedy sa obžalovaný tomu mužovi vytrhol, ten ho opäť dobehol a odtiahol od vozidla v ktorom bola žena, táto z miesta odišla, ten mladý muž obžalovaného ďalej napádal. Potom obžalovaný nasadol do Renaultu a išiel do mesta za tým prvým vozidlom.
Zhodne s výpoveďou tejto svedkyne bola aj výpoveď P. Š.. Obžalovaného pozná od kedy pracovala v jednom bare, na polícii vypovedala pravdu, na svojej výpovedi trvá. Uviedla, že v žiadnom prípade obžalovaný nehádzal skaly, na parkovisku sa ani nenachádzali. Tiež nepočula žiadne vyhrážky. Ona stála blízko musela by tie vyhrážky počuť.
Ku skutku číslo 4/ vypovedal svedok C.. G. P., ktorý vypovedal, že 25.08.2007 bol so svojou manželkou a dieťaťom v meste a keď vystupovali z vozidla upútala ho dvojica muž a žena - spoznal manželov V.
- spolu so synom. Hádali sa ale s istotou vie, že žiadne násilie zo strany obžalovaného nebolo, hádka trvala asi minútu, potom poškodená sadla do auta a odišla.
Svedkyňa Ľ. E. vypovedala k tomuto skutku, že koncom augusta 2007 videla obžalovaného na námestí prišiel k nemu chlapec, ktorý sa mu hodil okolo krku. Potom išli smerom k Poľane. Je pravda, že ho stále nesledovala, videla, ako sa tá pani rozčuľovala kým obžalovaný išiel kľudne s chlapcom na rukách. Videla akoby obžalovaný odtískal poškodenú, ale fyzický kontakt nevidela. Potom obžalovaný zložil chlapca na zem, neskôr niečo zodvihlo zo zeme. Svedkyňa Ž. O. vypovedala v zhode s touto svedkyňou, ešte vypovedala, že poškodená stále skákala do obžalovaného. Žiaden fyzický kontakt nevidela.
K tomuto skutku boli zadovážené súvisiace lekárske správy, ktoré boli podkladom aj znaleckého posudku MUDr. Pavla Cikatricisa. Tento určil práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia tri až päť týždňov, práceneschopnosť je závislá od liečby a spravidla trvá štyri týždne. Podľa záverov tohto znalca utrpela poškodená 25.08.2007 zmliaždenie vlasatej časti záhlavia, zmliaždenie šije, podvrtnutie krčnej chrbtice a otras mozgu ľahkého stupňa. Pokiaľ poškodená nenosila schanzov limec mohlo to byť dané jej alergiou na materiál. Mechanizmus poranenia poškodenej zodpovedá jej výpovedi. Zranenie mohlo byť spôsobené úderom päste, možno polemizovať s intenzitou zraňujúcej sily, pretože príznaky tohto poranenia sú determinované výsostne subjektívnym príznakom - bolesťou. Stav, aký mala poškodená sa vyskytuje síce u starších ľudí, ale výnimočne aj u mladého človeka v dôsledku podchladenia alebo prudkého pohybu. Musí tam byť nejaký organický podklad, zmena na chrbtici. Ak sa chorý lieči bez límca je to na úkor vyššej bolestivosti.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené konfrontácie, pri ktorých všetky strany zotrvali na svojich tvrdeniach, pričom boli konštatované rozpory medzi výpoveďou poškodenej a X. Š. mladšieho ohľadom okolností sťahovania pri ktorom bol prítomný tento svedok, poškodená uvádzala, že vtedy bola za obžalovaným sama, svedok X. Š. uvádzal, že keď bol poškodenú sťahovať mala sa mu zmieniť poškodená, že obžalovaný na ňu siahol.
Svedok C.. E. P. vypovedal na návrh obhajoby k skutku č.1/ obžaloby, že kupoval od obžalovaného dom na ulici L. v lete v roku 2006. Podkladom bola kúpna zmluva čl. 465. Je pravda, že predtým ako sa presťahovali im bežala výpovedná doba, preto sa neponáhľal. Vie že mal prístup k domu od dňa kedy sa do tohto domu niekto vlámal, alebo odo dňa nasledujúceho po tomto dni pretože vtedy bola privolaná polícia. Odvtedy už obžalovaný nemal kľúče. On s policajtami nebol v kontakte. K tomu splnomocnený zástupca poškodenej strany uviedol, že z kúpnej zmluvy je zistiteľný termín odovzdania kľúčov, stanovený zmluvou. K tomu svedok uviedol, že nevie či bol kľúč odovzdaný podľa tejto zmluvy. V zmluve z 19.10.2006 je uvedené, že kľúč bude len odovzdaný.
Ako svedok bol na návrh obhajoby vypočutý svedok L. K., ktorý bol v spore o nájomné s poškodenou. Uviedol že uvádzala pred súdom nepravdivé údaje. Ostala mu dlžná nájomné.
Svedok P.. U. N. vypovedal ako svedok, obžalovaného posudzoval ako znalec v konaní vedenom na OR PZ Trnava. Posudzoval psychický stav obžalovaného, zistil u neho priemerný intelekt, z hľadiska osobnosti oslabenú reguláciu správania, agresívny potenciál a zvýšenú vzťahovačnosť. Nezistil patológiu, ktorá by znemožňovala pamätať si a vypovedať. Z hľadiska štruktúry osobnosti diagnostikoval u neho oslabenú reguláciu správania, zvýšený agresívny potenciál, zvýšenú senzitívnu vzťahovačnosť, ktoré by mohli smerovať k akcentovanej štruktúre osobnosti. Že teda ide o vlastnosti trvalé v čase a zvýraznené. V dôsledku svojho vnútorného nastavenia je obžalovaný v permanentnom napätí a úzkosti. Jeho sociálne pozitívne postoje sú u neho minimálne a je nastavený na prevahujúcu snahu ovládať a dominovať. Je pravda, že obžalovaného vyšetroval na polícii, museli ho predviesť, respektíve nevie ako sa dostal obžalovaný na políciu. Pamätá si že sa odmietal podrobiť tomuto úkonu. K tomu obžalovaný uviedol, že mal len jedno predvolanie na ktoré sa ospravedlnil a na druhé neprišiel, pretože ho prevzal v deň úkonu. Obžalovaný ešte uviedol že bol v tej veci poškodený.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj SMS správy, ktoré boli zasielané obžalovaným otcovi poškodenej ako aj SMS správy, ktoré boli posielané na mobilný telefón obžalovaného od 01.10.2008 do 20.04.2011 čl. 1427, čl. 502-507, čl. 518-521. Z týchto je zrejmé, že obžalovaný písal nahnevané SMS správy, v ktorých používal na adresu poškodenej aj hrubé výrazy. Obžalovaný to nepoprel, uviedol, že sa snažil otcovi poškodenej vysvetliť že vinná je poškodená a vo väčšine tých správ mu išlo o stretnutie so synom, alebo bol nahnevaný, pretože mu nebol umožnený styk so synom. Napríklad správa z 27.08.2006 „Ty chrapúň čo si dovoľuješ nedať mi dieťa, idem na políciu“. Daň 28.08.2006: „ Pani š.... nemôže prísť pre dieťa, lebo sa k.....!“. Dňa 29.08.2006: „ Kresťania kde máte luxusnú š.... Mala včera
vyzdvihnúť dieťa“ Dňa 06.11.2006: „ to v akom stave vrátila vaša dcéra dieťa?“. Dňa 23.07.2006“ K... kde je dieťa, len hovadá bojujú na úkor detí“. Dňa 17.06.2006: „ Kde máš radodajku, kedy bude dieťa doma?“. Dňa 17.06.2006: „Výčitky že Matej nebol v piatok doma“. Dňa 07.05.2006: „Tá háveď mi za celý víkend nedala dieťa ani k telefónu“.... Z výpisov SMS správ čl. 1327 vyplýva, že poškodená opakovane žiadala od obžalovaného výživné, prípadne peniaze na školu, 15.04.2009 mu písala, aby ju prestal špehovať, 01.10.2008 ho prosila o zaslanie peňazí na výživné.
Podľa rozvodového spisu Okresného súdu Levice 12C 57/90 vo veci rozvodu R. V. a C.. X. V. došlo k rozvodu s obžalovaným v dôsledku trvalého rozvratu, manželia spoločne nežili, dôvodom bol dlhodobý pobyt X.R. V. v zahraničí a rozdielne predstavy o výchove. Podľa rozsudku číslo 12C 57/90 - odôvodneniach rozpory vyvrcholili v roku 1990 jej fyzickým napadnutím.
Zo spisu ORP ZV ČVS: ORP/1731/1OSV- ZV-06 obžalovaný dňa 24.09.2006 podal trestné oznámenie o vlámaní do domu, ktoré sa malo odohrať v čase od 22.09.2006 o 16.00 hod. keď odchádzal z domu do 24.06.2006 keď mu volali z polície. Odcudzené mu boli lyžiarky a lyže. Pri ohliadke miesta činu 24.09.2006 bol na mieste prítomný obžalovaný.
Obžalovaný predložil do spisu kópie e mailov, z ktorých je zrejmé, že počas trestného konania sa nepodarilo zabezpečiť styk obžalovaného s dieťaťom prostredníctvom úradu práce sociálnych vecí a rodiny, obžalovaný uviedol, že dohodu poškodená nedodržala, syna mu odovzdala 24.07.2010, chcela so synom rozlúčiť, žiadala ho, aby jej ho v nedeľu priviezol avšak potom ho už nedali. Z úradného záznamu úradu práce je zrejmé, že sa pokúšal o stretnutie so synom 15.01.2010, syna si chcel vyzdvihnúť zo základnej školy, žiadal o ich asistenciu, ktorú nevykonali, prisľúbili mu sprostredkovanie s matkou dieťaťa, dôvodom bolo, že matka predtým vždy bránila jeho stretnutiu s dieťaťom. Podľa ďalšieho úradného záznamu z 29.04.2010 vyplýva, že maloletý U. V. bol doma sám, chorý, s otcom telefonicky hovoril, lebo mu dobil kredit. Dieťa má čo jesť. Podľa potvrdenia z 28.12.2009 oznámil obžalovaný, že 28.12.2009 mu poškodená odmietla odovzdať spoločného syna U.. Také isté potvrdenie je v spise zo 04.01.2010 aj zo 07.01.2010, zo 14.07.2010.
Z ďalšieho potvrdenia zo Školského klubu detí bol U. 23. a 24.06.2009 vyzdvihnutý skôr z rúk pani učiteľky T. a to jeho opatrovateľkou - U. V.. Podľa potvrdenia zo Súkromnej materskej školy čl. 1344 otec so škôlkou spolupracoval, staral sa o dieťa, dieťa chodilo čisté, upravené, navštevovalo krúžky. Podľa záznamu zo 06.04.2007 obžalovaný podal oznámenie kvôli skutku pred obchodným domom Hypernova. Uvádzal tu, že ho X. Š. udrel pod oko a bránil mu v osobnej slobode. Medzi tým mu manželka zobrala z auta dieťa. Obžalovaný predložil aj hodnotenie svedka X. Š. ako ďalšiu e mailovú korešpondenciu.
Tiež boli oboznámené priestupkové spisy vedené na OR PZ Zvolen. Zo zápisnice čl. 696 je zrejmé vyjadrenie obžalovaného ku skutku z 28.05.2006, uvádzal, že poškodená zanedbávala starostlivosť o maloletého. Z priestupkového spisu čl. 702 a nasledujúce je zrejmé, že X. Š. a M. V. v zázname o podaní vysvetlenia ku dňu 6.4.2007 neuvádzali žiadne vyhrážky, popisovali len ako brat poškodenej zabraňoval obžalovanému dostať sa k dieťaťu.
Podľa správy z Obvodného úradu Zvolen bola poškodená prejednávaná za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, raz bolo konanie zastavené, raz odložené. Priestupkové spisy boli oboznámené. Obžalovaný bol prejednávaný v rokoch 2006-2008 štyrikrát za priestupky podľa § 41 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupku, v jednom prípade bola vec postúpená, v jednej veci bolo uložené pokarhanie, v dvoch prípadoch bola vec odložená. Podľa ďalšej správy bol prejednaný za priestupok aj v roku 2004 - uložená pokuta, tiež v roku 2005. V roku 2006 bolo priestupkové konanie postúpené z Obvodného úradu v Trnave. Tiež boli oboznámené listinné dôkazy predložené obžalovaným čl. 825-826. Podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný. Ako listinný dôkaz bol oboznámený znalecký posudok PhDr. Martina Chylíka čl. 829-837. Z Mesta Zvolen nemajú o obžalovanom bližšie informácie.
Súd hodnotil podľa § 2 ods.12 Tr.por. dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Pri hodnotení vykonaných dôkazov ku skutku číslo 2/ pokiaľ ide o konanie do druhej polovice roku 2004,kedy sa poškodená odsťahovala, súd musel brať do úvahy skutky ako boli objektívne
preukázané -teda len konkrétne fyzické napadnutia, verbálne nadávky, urážky, ako boli produkované nielen poškodenou ale aj ďalšími svedkami. Musel pri tom konštatovať, že výpoveď poškodenej, jej sestry R. Š. ohľadom frekvencie fyzických útokov sa rozchádzajú, hoci svedkyňa R. Š. mala bývať s poškodenou aj v kritickom čase. Treba uviesť, že poškodená popisovala denno-denné napadnutia čo je v rozpore s výpoveďou jej sestry, ktorej sa aj zverovala. Keď mala poškodená fyzické napadnutia v tomto období konkretizovať, tak to bolo jedno napadnutie keď neutíšila dieťa, ďalšie keď nezavesila záclony.V prvotných oznámeniach popisovala že až od roku 2004 začal byť obžalovaný agresívnejší. Tiež popisuje situácie ktoré obžalovanému nemožno jednoznačne pripísať /prepichnuté pneumatiky, schované kľúče/. Pokiaľ ide o prenasledovanie na motorovom vozidle toto potvrdzuje jej blízka spolupracovníčka I. v troch prípadoch, „schované kľúče“ boli len raz, ale zároveň pripustila, že keď zastavili tak sa obžalovaný pýtal na syna, kto ho pôjde zobrať. Modriny videla na poškodenej raz. Ostatné skutočnosti ,okrem jedného telefonátu mala sprostredkované od poškodenej a zároveň pripustila že následne sa na tom smiali. Aj z jej výpovede vyplýva že spory a telefonáty medzi obžalovaným a poškodenou boli výlučne kvôli starostlivosti o dieťa. Popísala aj frekvenciu ako poškodená chodila z Z. do K. na víkendy, neskôr aj menej často. Preto súd musel konštatovať, že vzhľadom k tomu, že v októbri 2004 sa poškodená odsťahovala do Z. a jej spolužitie s X. V. sa už neobnovilo, fyzické napadnutia denno-denne neboli reálne. Svedkyne F. I. a W. Š. boli blízke priateľky poškodenej. Pokiaľ ide o prenasledovanie telefonátmi a SMS správami tieto samé o sebe podľa názoru súdu nemožno považovať za týranie blízkej osoby, pretože tu absentuje stálosť a intenzita tohto konania a napokon z obsahu SMS správ je zrejmé, že obžalovaný sa domáhal najmä styku s dieťaťom. Mnohé reakcie obžalovaného boli pochopiteľné, napokon samotná poškodená uviedla, že do Z. odišla v úmysle rozísť sa s obžalovaným, bez toho, aby mu to povedala. Tento fakt mohol viesť k nedorozumeniam a správaniu sa obžalovaného ako bolo produkované spolupracovníkmi poškodenej i jej rodinnými príslušníkmi. Pri posudzovaní tohto skutku musel súd zobrať do úvahy aj jej konanie. Tiež obžalovaného nechala istý čas starať sa o syna samého a následne sa už nedokázali o starostlivosti o syna dohodnúť. Tieto skutočnosti potvrdili všetci svedkovia- susedia, rodinní príslušníci, priatelia poškodenej. Obidvoma stranami tvrdené finančné problémy v rodine zákonite viedli k vyhrocovaniu konfliktov. Z výpovede svedka MUDr. Schvarza vyplynulo že k obžalovanému sa poškodená správala povýšenecky. Pri posudzovaní konania obžalovaného súd zobral do úvahy jeho zdravotný stav ako bol preukázaný zo znaleckého posudku MUDr. Cikatricisa ale aj z posudkov znalcov psychiatrov ktorí zhodne popísali jeho osobnostnú výbavu. Rozpory v týchto posudkoch neboli podľa názoru súdu relevantné .V podstatných skutočnostiach, ktoré sa týkali príčetnosti a povahovej charakteristiky boli posudky zhodné. Súd nespochybnil, že tento rozpad manželstva spolu s povahovými rysmi osobnosti obžalovaného a problémami so starostlivosťou o syna pôsobil na ňu traumaticky, avšak bol toho názoru, že nebolo úmyslom obžalovaného ju týrať a spôsobovať jej fyzické a psychické utrpenie, súd mal za preukázané že sa snažil obnoviť rodinné spolužitie, „donútiť“ poškodenú aby sa podľa neho starala o dieťa, resp. mu neodmietala odovzdať dieťa. Tiež sa podľa názoru súdu pri opakovaných telefonátoch s poškodenou skôr snažil o styk s dieťaťom a keď mu to neumožnila bol agresívny. Treba uviesť že jeho záujem o styk s dieťaťom bol absolútne legitímny, ako otec má právo na styk s dieťaťom, pokiaľ súd nerozhodne inak.
Pokiaľ ide o skutky číslo 3/ a 4/ súd musel konštatovať, že v prvotných vysvetleniach na polícii X. Š. mladší ani M. V. žiadne vyhrážky nespomínali, čo je v súlade aj s výpoveďami objektívnych svedkov P. Š. a G. B.. Na základe týchto dôkazov súd ustálil, že konflikt na mieste sa odohral, avšak nedošlo k žiadnym vyhrážkam. Pokiaľ ide o skutok číslo 4/ z výpovede svedka C.. P. a svedkyne Ľ. E. aj Ž. O. vyplýva, že títo svedkovia nevideli žiaden fyzický konflikt. Poškodená sama priznala, že so synom meškala, obžalovaný uviedol, že meškala štyri hodiny. Aj v tomto prípade dôvodom konfliktu bol styk maloletého s obžalovaným, súd uveril jeho tvrdeniu, že mal na druhý deň odcestovať do zahraničia a chcel sa so synom rozlúčiť. Preto bol súd toho názoru, že ak aj na miesta vnikla hádka, bolo to logické. Svedkovia fyzické násilie nevideli a znalec pripustil, že také zranenie môže vzniknúť i z iných príčin, ak poškodená nenosila Schanzov límec počas liečenia, bolo to na úkor bolestivosti ktorá jediná určuje dĺžku liečenia . S poukazom na tieto skutočnosti súd obžalovaného v bodoch 2/, 3/, 4/ oslobodil, pretože skutky nie sú trestným činom.
Pokiaľ ide o skutok 1/ výpoveď poškodenej aj keď v detailoch nebola zhodná s výpoveďami z prípravného konania, súd ju hodnotil aj s poukazom na znalecký posudok z odboru psychológie ako vierohodnú a spontánnu. Na viac takéto správanie obžalovaného korešponduje s charakteristikou jeho osobnosti vyplývajúcou zo znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo psychiatria a z odboru psychológia. Z nich vyplýva, že obžalovaný má sklony k žiarlivosti, k latentnej agresivite, k presadzovaniu svojho názoru.
Pokiaľ ide o niektoré rozpory vo výpovediach poškodenej , možno ich podľa názoru súdu pripočítať, ako to uviedla znalkyňa z odboru zdravotníctvo psychológia PhDr. Halašová, skutočnosti, že poškodená sa v tom čase často kontaktovala s obžalovaným a takéto odchýlky sú pochopiteľné v rámci vlastností ľudskej pamäte. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že pri sťahovaní boli prítomní Ď. a následne dom - kľúče od neho odovzdal novému majiteľovi, túto súd považoval za nerozhodnú, najmä vzhľadom k tomu, že poškodená jednoznačne neupresnila deň kedy sa skutok mal stať a vzhľadom na časový priebeh skutku ako ho popísala, keď celý dej trval cca 20 minút tento sa podľa názoru súdu mohol udiať aj po poslednom sťahovaní.
Pri ukladaní trestu súd postupoval podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Preto súd v tomto smere uveril tvrdeniam poškodenej a konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a obžalovanému uložil podľa § 199 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov, ktorý mu podľa § 51 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov s probačným dohľadom a uložil mu aj podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zákona podrobiť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve. Ako na mimoriadne okolnosti súd prihliadal na to, že skutok sa odohral na pozadí rozpadu manželstva, ktoré obžalovaný s ohľadom na silné citové puto so synom ale i svoje osobnostné predpoklady znášal ťažko a prihliadal aj na celkový postoj poškodenej, ktorá podala trestné oznámenie so značným časovým odstupom, keď pôvodne ho ani nechcela podávať. S náhradou škody súd poškodenú odkázal v skutkoch 2/, 3/, 4/ obžaloby podľa § 288 ods.3/ Tr. por. na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Zvolen, na Krajský súd Banskej Bystrici.