Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/62/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobkyne O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. X, D. nad T., zastúpenej JUDr. Miroslavom Chorchom, advokátom v Humennom, Ul. Kukorelliho č. 1505/50, proti žalovaným 1/ Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, 2/ F. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., Q.. S. č. XXXX/XX, 3/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Q.. Z. č. XXXX/X, o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21 C 21/2011- 27 z 18.3.2011 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že dojednaná dohoda spoludedičov v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. je voči nej právne neúčinná. Taktiež sa domáhala určenia, že dojednaná dohoda spoludedičov v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. týkajúca sa hnuteľných vecí, finančných prostriedkov a nehnuteľností, je voči nej právne neúčinná.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaní v 1. až 3. rade a dlžník žalobkyne A. K. ako dedičia po nebohom W. K., uzavreli v súlade s dohodu o vyporiadaní dedičstva dňa 8.2.2008. Tento dátum uzatvorenia dedičskej dohody je podstatný, pretože z konkrétneho a doslovného znenia , vyplýva, že možno napádať právny úkon, ktorý dlžník urobil, alebo ku ktorému došlo v posledných troch rokoch. Z toho je zrejmé, že pre právne posúdenie uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty nie je dôležité, kedy uvedený právny úkon - dohodu dedičom schválil súd, resp. kedy osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť (dňa 26.2.2008), ale dôležité je, kedy bol tento samotný právny úkon urobený. V tomto prípade nárok na uzavretie tohto právneho úkonu vyplýva priamo z hmotného práva a to z ustanovení a z pripojených dedičských spisov, pričom je nesporné, že tento úkon bol urobený 8.2.2008. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 14.23.2011, je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Dedičská dohoda z 8.2.2008 riešila hlavné dedičstvo - pozostalosť po nebohom otcovi žalovaných, pričom u hnuteľných vecí a účtov sa nielen A. K., ale aj ďalší dedičia vzdali svojich podielov bez nároku na výplatu v prospech žalovaného v 1. rade a len u nehnuteľnosti sa stali podielovými spoluvlastníkmi žalovaných v 1. až 3. rade.

Čo sa týka druhej dohody dedičov ohľadom novoobjaveného majetku po tom istom poručiteľovi, ktorá bola uzavretá 17.6.2009 v dedičskom konaní pod sp. zn. , z tejto vyplýva, že trojročná prekluzívna lehota na podanie žaloby bola dodržaná. V tomto prípade však súd zistil, že v súlade s § 42 ods. 1,2,3 možno napádať právne úkony dlžníka, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, t.j. veriteľa, resp. možno napádať právny úkon, ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, prípadne možno odporovať tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený. Všade je teda podmienkou úspešnej odporovateľnosti okrem iného aj to, že právny úkon objektívne spôsobil

ukrátenie veriteľa. Tu je potrebné vždy brať do úvahy výšku vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a hodnotu napádaného právneho úkonu. Z uvedenej dohody dedičov zo dňa 17.6.2009 vyplynulo, že predmetom dedenia bol novoobjavený majetok vo výške zostatku na účte v sume 142,34 Eur, pričom na zákonný dedičský podiel dlžníka pripadá suma 35,58 Eur. S ohľadom na výšku vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne na istine vo výške 54.500,- Sk s prísl. nie sú splnené podmienky stanovené v v ,,, t.j. že došlo k ukráteniu veriteľa týmto úkonom, pretože výška zákonného podielu dlžníka je zanedbateľná v pomere k výške pohľadávky žalobkyne voči A. K..

Ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby ohľadom oboch právnych úkonov je skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že dedičia - žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí mali z týchto úkonov prospech, vedeli o úmysle dlžníka A. K. ukrátiť svojho veriteľa - žalobkyňu pri týchto úkonoch. Naopak, všetci žalovaní v konaní preukázali, že tento úmysel dlžníka nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať, pretože o jeho dlhu nevedeli a ani nemali možnosť sa o tom dozvedieť.

Preto súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalovaní boli v konaní úspešní, avšak trovy konania si neuplatnili, a preto im túto náhradu nepriznal.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa.

Poukázala na to, že súd vychádzal pri posudzovaní prekluzívnej lehoty pre možnosť odporovania právnym úkonom z toho, kedy bol právny úkon urobený a nie z toho, kedy bol povolený vklad. Takýto výklad súdu však nemožno považovať za súladný so zákonom. Takéto počítanie lehôt by mohlo viesť k uplynutiu lehoty skôr ako by kataster vklad povolil. Takémuto výkladu odporuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. z 18.7.2000. Toto rozhodnutie poukazuje na to, že lehota pre odporovanie právnym úkonom začína bežať dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.

Tvrdenie súdu o tom, že žalovaní nemohli poznať úmysel dlžníka ani pri najlepšej starostlivosti a o dlhu nič nevedeli, pretože s ním nežili v spoločnej domácnosti, nemôže obstáť, pretože dlžník býval na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dedenia a preto ostatní dedičia museli brať do úvahy okolnosť, že sa zrieka dedičského podielu z nehnuteľnosti, ktorej je užívateľom. Naviac, žalovaní sú blízke osoby v zmysle , , , pri ktorých platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka.

Poručiteľ zanechal majetok v čistej hodnote vo výške 3.575.688,01 Sk a dlžníkovi na jeho zákonný podiel by pripadlo 893.922,- Sk, čo samo o sebe nasvedčuje, že zrieknutý podiel má pomerne vysokú hodnotu a o takúto majetkovú hodnotu by mal byť dlžník zreteľne zvýhodnený poručiteľom počas jeho života oproti ostatným zákonným dedičom.

Pokiaľ ide o konanie pod sp. zn. a novoobjavený majetok, je potrebné konštatovať, že v danom prípade nejde iba o samotné zmenšenie majetku bez ohrozenia uspokojenia veriteľovho nároku, pretože dlžník sa zbavil úplne celého jemu pripadajúceho dedičského podielu, nemá žiadny iný majetok evidovaný na jeho meno a exekúcie sú neúspešné. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že je potrebné súhlasiť s názorom súdu, že žaloba bola podaná až po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, pre posúdenie ktorej je

rozhodné, kedy sa úkon stal. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil, nevykonal všetky dôkazy potrebné pre riadne posúdenie veci, čím je zároveň dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkovi právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z odporovateľného právneho úkonu vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a ), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný v 1. rade v obidvoch dedičských konaniach, v ktorých sa prejednával majetok po poručiteľovi - Andrejovi Štibľaríkovi, ktorý zomrel 16.8.2007 a ktoré boli vedené pod sp. zn. a sa vzdal svojich zákonných nárokov ako dedič.

Závery súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že je potrebné vychádzať z trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v a túto lehotu počítať od momentu urobenia predmetného právneho úkonu, sú nesprávne. Takéto závery súdu prvého stupňa odporujú judikatúre predostretej žalobkyňou v jej odvolaní, ako aj logickému posúdeniu veci, pretože vo vzťahu k nehnuteľnostiam právne účinky prevodu (vrátane dedičskej dohody), nehnuteľnosti na nového nadobúdateľa vznikajú až momentom vkladu právneho úkonu do katastra nehnuteľností. Za týchto okolností môže byť právny úkon posudzovaný ako urobený (so všetkými právnymi účinkami) až vtedy, ak je vykonaný vklad vlastníckeho práva v aktuálnej podobe v katastri nehnuteľností. Práve od právoplatnosti rozhodnutia o vklade môže byť počítaná aj prekluzívna lehota uvedená v .

Podobne vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom vyporiadania dedičstva po nebohom Andrejovi K., je potrebné vychádzať z právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní dedičstva, pretože ide o rozhodnutie, ktorým sa schvaľuje dohoda dedičov, a preto právne účinky takejto dohody môžu nastávať až právoplatnosťou rozhodnutia o schválení takejto dedičskej dohody.

Pokiaľ súd prvého stupňa argumentuje, že vo vzťahu k novoobjavenému majetku nedošlo k ukráteniu veriteľa, je potrebné konštatovať, že z hľadiska matematického a logického, túto argumentáciu nie je možné prijať. Bez ohľadu na výšku dedičského podielu, ktorý sa mohol objektívne dostať žalovanému v 1. rade v predmetných dedičských konaniach, je potrebné konštatovať, že ak bude preukázané naplnenie podmienok odporovateľnosti, došlo týmito úkonmi aj k ukráteniu veriteľov. V tomto smere správne odvolateľka poukazuje na to, že obidve dedičské konania je potrebné vnímať z komplexného hľadiska, pretože sa nimi vyporiadal celý majetok poručiteľa. To znamená, že ide o súčasť pozostalosti a čiastku prejednanú v náhradnom dedičskom konaní nie je možné vytrhávať z celkového kontextu dedičskej pozostalosti, pretože táto tvorí jej súčasť. Pokiaľ by bola táto čiastka prejednaná v pôvodnom dedičskom konaní (ak by bola v tom čase známa), rozhodne by ju bolo potrebné pojať z hľadiska celkovej hodnoty majetku do pozostalosti a zvažovať v závislosti od toho eventuálne ukrátenie veriteľa v celom rozsahu.

Súd prvého stupňa sa však týmito úvahami neriadil a preto jeho rozhodnutie s tým odôvodnením, aké uvádza v napadnutom rozsudku nie je možné akceptovať. Pokiaľ ide o to, že spoludedičia nemohli poznať úmysel žalovaného v 1. rade pri konkrétnom vzdaní sa nárokov v dedičskom konaní, tieto závery súdu prvého stupňa sú predčasné, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie na zistenie skutočných postojov, vedomostí a úmyslov účastníkov dedičského konania. V tomto smere je taktiež závažná argumentácia žalobkyne uvedená v jej odvolaní, že úmysel ukrátiť veriteľa sa v prípade blízkych osôb (ktorými spoludedičia nepochybne sú v predmetnej veci) zo zákona predpokladá. Je práve dôkazným bremenom na žalovaných, aby tento zákonný predpoklad vyvrátili, čo sa zatiaľ nestalo z hľadiska úzky rozsah dokazovania, ktorý vo veci vykonal súd prvého stupňa, ktorý sa riadil inými právnymi úvahami v predmetnej veci než tomu bolo potrebné.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vychádzať z iného právneho hodnotenia plynutia prekluzívnej lehoty v predmetnej veci a prijať záver, že v skutočnosti žaloba bola podaná včas. V závislosti od toho bude potrebné vykonať dokazovanie vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov v celom rozsahu tak, ako to vyžaduje zákon ( a nasl. ) na jednoznačne preukázaný záver o tom, či možno považovať tieto úkony zo strany žalovaného v 1. rade za odporovateľné. Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.