Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/132/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: F.. X. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. X, Y., právne zastúpený JUDr. Jozefom Cakom, advokátom, Štefana Moyzesa 25, Trnava, proti žalovanému: ENTEC, spol. s r.o. so sídlom Bohunice 336, Jaslovské Bohunice, IČO: 36 245 356, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.12.2007 v znení dodatku zo dňa 12.03.2008 uzavretá medzi M. J., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom G. XXX, XXX XX Z. G. a obchodnou spoločnosťou ENTEC, spol. s.r.o. so sídlom Bohunice 336, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 36245356, ktorou predávajúci M. J. previedol na kupujúceho spoločnosť ENTEC, spol. s r.o. so sídlom Bohunice 336, Jaslovské Bohunice, IČO: 36 245 356, nehnuteľnosť - byt č. 15, na 4. poschodí v bytovom dome, súp. č. 336, postavenom na parcele č. 258/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 77/1248, nachádzajúce sa v katastrálnom území Bohunice, obec Jaslovské Bohunice, okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Trnava je voči F.. X. A., narodenom XX.XX.XXXX, bytom Q. X, Y. právne neúčinná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.338,13 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v W. Bank do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 03.09.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil právnu neúčinnosť kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti bližšie označenej v petite návrhu, uzavretej medzi pôvodne žalovaným v 1. rade M. J. a žalovaným v 2. rade spoločnosťou ENTEC, spol. s r.o. a to titulom odporovateľnosti právneho úkonu.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť.

Rozsudkom č.k.: -58 zo dňa 25.02.2009 súd určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.12.2007 v znení dodatku zo dňa 12.03.2008 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade M. J., a žalovaným v 2. rade obchodnou spoločnosťou ENTEC, spol. s.r.o. so sídlom Bohunice 336, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 36245356, ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade nehnuteľnosť - byt a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň zaviazal žalovaného v 2. rade nahradiť žalobcovi trovy konania. Voči žalovanému v 1. rade žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v 2. rade odvolanie, ktorým

navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa žalovaného v 2. rade, ako aj náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s obranou žalovaného, že medzi účastníkmi existujú vzájomné pohľadávky, vhodné na započítanie, ak áno, či k takémuto započítaniu vzájomných pohľadávok došlo.

Uznesením č.k: -125 zo dňa 2.3.2010 súd na návrh žalobcu nariadil predbežným opatrením žalovanému zákaz scudzovať nehnuteľnosť byt č. 15, na 4. poschodí v bytovom dome, súp. č. 336, postavenom na parcele č. 258/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 77/1248, nachádzajúce sa v katastrálnom území Bohunice, obec Jaslovské Bohunice, okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Trnava a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, právneho zástupcu žalobcu, svedkyne Martiny Hodulíkovej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s rozhodnutiami KS v Trnave sp. zn. , , kúpnou zmluvou o predaji nehnuteľnosti, listom vlastníctva, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávok, kúpnymi zmluvami o predaji motorových vozidiel, výpismi z účtov, so zmluvou o budúcej zmluve, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca v konaní uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.06.2005, č.k. bola uložená p. M. J. povinnosť zaplatiť mu náhradu trov súdneho konania vo výške 49.459,- Sk na účet zastupujúceho advokáta JUDr. Jozefa Caka, do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.08.2005 a vykonateľnosť dňom 05.09.2005. Žalovaný ku dňu podania žaloby žalobcovi neuhradil ani len časť vyššie uvedených trov konania. Z uvedeného dôvodu bol žalobca nútený podať súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie spomínanej pohľadávky. M. J. bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Katastrálneho úradu v Trnave, správa katastra Trnava - bytu č. 15 na 4. poschodí v bytovom dome súp. č. 336, postaveného na parcele č. 258/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku vo výške 77/1248 - in nachádzajúcich sa v Katastrálnom území Bohunice, obec Jaslovské Bohunice, okres Trnava. M. J. ako predávajúci kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam tieto účelovo, vedome a úmyselne previedol na žalovaného ako kupujúceho. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2008. Poukázal na to, že Zmluvu o budúcej zmluve o predaji bytu zo dňa 14.6.2004 podpísal za obe zmluvné strany p. M.. J., čo vzhľadom na právnu obranu žalovaného vzbudzuje pochybnosti o hodnovernosti času uzavretia zmluvy a je možné predpokladať, že k uzavretiu došlo účelovo až neskôr, po začatí predmetného konania. Prevodom vlastníckeho práva na žalovaného došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu zo strany dlžníka M. J., pretože týmto úkonom došlo preukázateľne k zníženiu hodnoty jeho majetku, pričom však na jeho faktickom postavení sa nič nezmenilo, pretože aj po prevode vlastníctva bytu na žalovaného, ktorého je v súčasnosti konateľom užíva predmetnú nehnuteľnosť naďalej tak, ako „vlastník“. Podotkol, že naviac v čase prevodu nehnuteľnosti bola už p. M.. J. uložená Krajským súdom v Trnave povinnosť zaplatiť mu ďalších 200.000,-Sk (titulom odplaty za prevod obchodného podielu), z ktorej skutočnosti možno vyvodiť, že p. M.. J. konal v snahe vyhnúť sa splneniu aj tejto povinnosti, ktorá bola následne potvrdená právoplatne aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a ukrátiť aj na tejto pohľadávke, ktorú má voči nemu. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že sú tak skutkovo ako i právne naplnené zákonné dôvody odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. . K argumentácií žalovaného žalobca uviedol, že popiera existenciu akejkoľvek pohľadávky M. J. resp. žalovaného voči nemu a aj akékoľvek započítanie týchto pohľadávok. Žalobca uviedol, že začiatkom septembra 2004 odplatne previedol na M. J. obchodný podiel v spoločnosti GUBI spol. s r.o., ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom. Následne vznikli medzi nimi nezhody a nový spoločník a konateľ p. J. ho obvinil zo vzniku škody, ktorú mal spoločnosti spôsobiť. Pohľadávky spoločnosti proti nemu, ktorými p. Norovský argumentuje mali vzniknúť v tomto období. Pohľadávky považuje za vymyslené, fiktívne a ide zo strany žalovaného len o účelovú obranu. K jednotlivým pohľadávkam sa vyjadril tak, že osobné motorové vozidlá S. XXX, EČ: Y. XXXAC a N. F., EČ: Y. XXXBG, vo vlastníctve spoločnosti GUBI

spol. s r.o., predal dňa 21.9.2004 ako to preukazujú aj kúpne zmluvy spolu za cenu 160.000,-Sk. Kúpnu cenu 160.000,-Sk nepoužil pre vlastnú potrebu, ako tvrdí p. J., ale použil na vyplatenie kontokorentného úveru vo výške 204.000,-Sk, ktorý čerpala spoločnosť GUBI spol. s r.o. (č.l. 161-163), a ktorý v tej dobe bolo potrebné splatiť. O uvedenom mal p. J. vedomosť. Boli dohodnutí, že týmto spôsobom naloží s prostriedkami získanými z predaja vozidiel. Uvedená skutočnosť bola zohľadnená aj vo výške odplaty za predaj obchodného podielu v spoločnosti. K výberu hotovosti 44.000,-Sk z účtu spoločnosti uviedol, že tieto finančné prostriedky použil na mzdy zamestnancov a iné nevyhnutné potreby spoločnosti. Poprel akékoľvek nezrovnalosti v prevádzanom majetku spoločnosti. V dobe pred prevodom obchodného podielu, sa v spoločnosti vykonala inventarizácia tovaru, majetku, ktorej sa osobne zúčastnila p. J. poverená osoba p. H. H. (inak spoločníčka p. J. v spoločnosti ENTEC spol. s r.o. - č.l. 36 a zároveň jeho družka č.l. 111). M.. J. mal taktiež sám možnosť sa oboznámiť s jej výsledkami. Žalobca uviedol, že inventarizácia bola v poriadku a k žiadnym rozdielom medzi skutočným a účtovným stavom majetku spoločnosti nedošlo. Je však pravdou, že p. J. ho obviňuje zo vzniku schodku na majetku spoločnosti, ktorý ale on zásadne popiera. Žalobca v konaní odmietol tvrdenie žalovaného o doručení akéhokoľvek započítacieho prejavu. Započítací prejav - započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 15.12.2006 bol podľa žalovaným predložených podacích lístkov zaslaný až 15.1.2009 (č.l. 31,32) čo opäť vzbudzuje pochybnosti o hodnovernosti tvrdení žalovaného. V závere podotkol, že M.. J. sa doposiaľ nedomáhal uspokojenia svojich pohľadávok cestou súdu, z čoho sa dá vyvodiť taktiež pochybnosť o hodnovernosti tvrdení o existencii akýchkoľvek pohľadávok, ktoré by mal voči nemu.

M. J. ako štatutárny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú a žiada ju preto zamietnuť. Nepoprel existenciu rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.06.2005 č.k. -144, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 49.459,-Sk. Taktiež v konaní potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy dňa 17.12.2007 na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností medzi ním ako predávajúcim, fyzickou osobou a kupujúcim, obchodnou spoločnosťou ENTEC, spol. s r.o., v ktorej v tej dobe bol výlučne štatutárnym orgánom. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré sú bližšie špecifikované v petite žaloby. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2.000 000,-Sk. V konaní ale poukázal nato, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v nadväznosti na predchádzajúcu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim a budúcim kupujúcim dňa 14.06.2004, čím mu vznikla povinnosť kúpnu zmluvu uzavrieť ešte skôr ako bolo rozhodnuté Krajský súdom v Trnave a ktorým rozhodnutím vznikla pohľadávka žalobcu voči nemu. Ďalej v konaní poukázal nato, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný a to z dôvodu zápočtu vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom medzi ním a žalobcom. Pohľadávky vznikli žalovanému spoločnosti GUBI, spol. s r.o. voči žalobcovi titulom nesplnenia si povinností konateľa (žalobcu) podľa a nasl. . Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.9.2004 spoločnosť GUBI, spol. s r.o. ako postupca postúpila odplatne pohľadávku vo výške 570.000,-Sk, ktorú mala voči žalobcovi na postupníka M. J.. M. J. v konaní ďalej uviedol, že dňa 15.12.2006 vykonal jednostranným právnym úkonom zápočet svojej pohľadávky v sume 570.000,-Sk, ktorá na neho prešla postúpením. Doručenie predmetného úkonu žalobcovi dokladuje podacím lístkom zo dňa 15.12.2006. Zápočtom došlo k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 49.459,-Sk okamihom, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli, teda dňom 30.8.2005 (dňom právoplatnosti rozsudku -144, správne 31.8.2005). Jeho dlh voči žalobcovi tak zanikol. Pohľadávku, ktorú nadobudol postúpením pozostávala z viacerých pohľadávok, ktoré vznikli spoločnosti GUBI, spol. s r.o. voči žalobcovi titulom náhrady škody. Išlo o pohľadávky v sume 37.000,-Sk, 44.000,-Sk, 300.000,-Sk, 842.674,-Sk a 675.623,- Sk. Pohľadávka 37.000,-Sk vznikla tak, že dňa 27.8.2004 žalobca ako konateľ spoločnosti GUBI spol. s r.o., uzatvoril Zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou ENTEC spol. s r.o., pričom prevzal zálohu vo výške 75.000,-Sk. Dňa 8.9.2004 vrátil žalobca časť vo výške 38.000,-Sk. Zvyšnú časť 37.000,-Sk použil pre svoju potrebu. Pohľadávka 44.000,-Sk vznikla tak, že dňa 3.9.2004 žalobca neoprávnene vybral hotovosť z bankového účtu spoločnosti GUBI spol. s r.o., ktorú opäť použil pre svoju potrebu. Pohľadávka 300.000,-Sk vznikla tak, že 21.9.2004 žalobca predal osobné motorové vozidlá MAZDA 626, EČ: TT 018AC a SEAT IBIZA, EČ: TT 736BG, vo vlastníctve spoločnosti GUBI spol. s r.o., za nižšiu ako trhovú cenu a kúpnu cenu použil pre vlastnú potrebu. Pohľadávka 842.674,-sk vznikla ako rozdiel medzi skutočným a účtovný stavom zásob tovaru na sklade a v predajni, teda ako schodok na majetku spoločnosti GUBI spol. s r.o.. Pohľadávka 675.623,-Sk vznikla ako škoda spôsobená neodovzdaním drobného majetku. Z vyššie uvedených pohľadávok si uplatnil na súde len pohľadávku na úhradu sumy 37.000,-Sk, ktorá mu ale súdom priznaná nebola, keďže konanie bolo rozhodnuté bez prejednania merita veci odmietnutím podania. V závere navrhol doplniť dokazovanie o možnosť predložiť ďalšie

listinné dôkazy preukazujúce pohľadávky voči žalobcovi. Na dotaz súdu tieto navrhnuté dôkazy bližšie nešpecifikoval.

Svedkyňa S. E., rodená O. v konaní uviedla, že u žalobcu v minulosti pracovala ako asistentka. V dobe keď sa prevádzal v spoločnosti GUBI, spol. s r.o. obchodný podiel tak sa osobne zúčastnila inventarizácie majetku spoločnosti. Spolupracovala pri tom s pani H., ktorá zastupovala p. J., a ktorá si ponechala jej výsledky. Inventúra sa uskutočnila dva krát. Najprv bolo všetko v poriadku, neskôr mala p. H. určité výhrady, že chýba nejaký majetok. Podľa jej názoru bol ale všetok majetok tak ako bol podchytený v inventúre aj reálne v prevádzke. Inventúra bola v poriadku. Raz bola náhodným svedkom rozhovoru medzi p. A. a p. J. pri ktorom sa dohodli, že motorové vozidlá patriace spoločnosti predá žalobca. Svedočné si neuplatnila žiadne.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX, Katastrálneho úradu v Trnave, správa katastra Trnava súd zistil, že žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 15, na 4. poschodí v bytovom dome, súp. č. 336, postavenom na parcele č. 258/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 77/1248, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bohunice, obec Jaslovské Bohunice, okres Trnava. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva právoplatná dňa 26.03.2008.

Z rozsudku Krajského súdu Trnava č.k. -144 zo dňa 21.6.2005 súd zistil, že M. J., žalobcovi v predmetnom konaní, bola súdom uložená povinnosť zaplatiť F.. X. A., žalovanom v predmetnom konaní, náhradu trov konania vo výške 49.459,-Sk, do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2005 a vykonateľnosť dňom 6.9.2005.

Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -71 zo dňa 19.1.2006 (č.l.194) súd zistil, že p. M. J. ako žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi p. X. A. sumu 200.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania ako aj náhradu trov konania vo výške 41.654,-Sk to titulom odplaty za prevod obchodného podielu v spoločnosti GUBI spol. s r.o.,. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný M. J. odvolanie.

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. - 174 zo dňa 10.9.2009 (č.l. 199) súd zistil, že o odvolaní žalovaného M.. J. bolo rozhodnuté tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 359,97 eur.

Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzavretej dňa 17.12.2007 medzi predávajúcim M. J. a kupujúcim obchodnou spoločnosťou ENTEC, spol. s r.o. súd zistil, že predávajúci ako výlučný vlastník predal kupujúcemu byt č. 15, na 4. nadzemnom podlaží, bytového domu súp. č. 336 v Jaslovských Bohuniciach, postavenom na parcele č. 258/11 ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely č. 258/11 o výmere 366 m2, za kúpnu cenu 2.000 000,-Sk.

Z Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve súd zistil, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 17.12.2007 bola predmetným dodatkom zo dňa 12.03.2008 doplnená.

Z potvrdenia o vykonaní zápisu do Obchodného registra súd zistil, že štatutárnym orgánom, konateľom obchodnej spoločnosti ENTEC, spol. s r.o. je M. J., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom G. XXX.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 90) súd zistil, že dňa 8.9.2004 spoločnosť GUBI, spol. s r.o. ako postupca postúpila odplatne pohľadávku vo výške 570.000,-Sk, ktorú mala voči žalobcovi na postupníka M. J..

Z oznámenia (č.l. 34) súd zistil, že dňa 5.10.2004 adresovala spoločnosť GUBI, spol. s r.o., F.. X. A. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo spoločnosti GUBI, spol. s r.o. na M. J.. K postúpeniu došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.9.2004, ktorou boli postúpené 2 pohľadávky v sume 570.000,-Sk 775.000,-Sk, ktoré mala spoločnosť proti žalobcovi.

Zo započítania vzájomných pohľadávok (č.l. 91) súd zistil, že dňa 15.12.2006 adresoval p. M.. J. žalobcovi písomné oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok. Uvádza v ňom, že si započítava voči pohľadávke žalobcu vo výške 49.459,-Sk svoju pohľadávku, ktorú nadobudol postúpením vo výške 570.000,-Sk.

Z podacích lístkov (č.l. 31,32spisu) súd zistil, že pošta prevzala dňa 15.1.2009 na prepravu bližšie neidentifikovateľné zásielky odosielateľov spoločnosti GUBI, spol. s r.o., a M. J. adresované F.. X. A..

Zo zmluvy o budúcej zmluve (č.l.102) súd zistil, že dňa 27.8.2004 uzavreli spoločnosť GUBI, spol. s r.o. ako budúci predávajúci a spoločnosť ENTEC, spol. s r.o., ako budúci kupujúci zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok strán uzavrieť do 15.09.2004 Zmluvu o kúpe časti podniku. Budúci kupujúci poskytol zálohu 75.000,-Sk, ktorú bol budúci predávajúci povinný vrátiť ak nedôjde v dohodnutom termíne k uzatvoreniu Zmluvy o kúpe časti podniku.

Z pokladničného bloku (č.l.103) súd zistil, že spoločnosť ENTEC, spol. s r.o. prijala dňa 8.9.2004 od F.. A. sumu 38.000,-Sk ako vrátenú časť zálohy na kúpnu zmluvu.

Z výpisu z účtu (č.l. 170 spisu) súd zistil že dňa 3.9.2004 došlo k výberu sumy 44.000,-Sk.

Z kúpno-predajných zmlúv (č.l. 167,168 spisu) súd zistil že dňa 21.9.2004 uzavrela spoločnosť GUBI spol. s r.o., v zastúpení žalobcom kúpne zmluvy predmetom, ktorých bol predaj osobných motorových vozidiel S. XXX, EČ: Y. XXXAC a N. F., EČ: Y. XXXBG, vo vlastníctve spoločnosti GUBI spol. s r.o., spolu za kúpnu cenu 160.000,-Sk.

Z pokladničných dokladov (č.l. 161-163) súd zistil, že žalobca vložil v hotovosti na účet vedený vo VÚB, dňa 24.9.2004 čiastku 70.000,-Sk a 30.000,-Sk a dňa 26.1.2005 čiastku 104.000,-Sk, teda spolu 204.000,-Sk.

Zo zápisnice zo súdneho konania Krajského súdu v Trnave sp. zn. (č.l. 111) súd zistil, že v predmetnom konaní sa posudzovala platnosť resp. neplatnosť Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 7.9.2004 medzi v tomto konaní žalobcom M. J. a v tomto konaní žalovaným F.. X. A.. V konaní boli vypočutý svedok S. A. uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti GUBI, spol. s r.o.. Pracoval ako servisný technik a o ekonomický stav spoločnosti sa nezaujímal. Rokovaní dotýkajúcich sa prevodu obchodného podielu sa nezúčastnil. 2 krát sa zúčastnil inventarizácie všetkého majetku spoločnosti spolu s p. S. O.. Výsledok inventúr si ponechala p. H., ktorá sa taktiež zúčastnila inventúr. Výsledok inventúr nepozná. Podľa jeho odhadu hodnota predajne - tovar a zariadenie bolo okolo 200.000,-Sk. Svedkyňa H. H. uviedla, že je spoločníčkou M.. J. v spoločnosti ENTEC, spol. s r.o., zúčastnila sa niektorých jednaní dotýkajúcich sa prevodu obchodného podielu. Prebiehali spočiatku k spokojnosti strán až do chvíle, keď malo dôjsť k odovzdaniu majetku spoločnosti. Stav na účtovných dokladoch a inventúrnych zoznamoch nesúhlasil so skutočným stavom. O nezrovnalostiach informovala M.. J.. Sama porovnávanie nevykonávala.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu súd zistil, že dňa 08.09.2004 bol súdu doručený návrh na zápis zmien v Obchodnom registri dotýkajúci sa okrem iného aj zmeny konateľa spoločnosti GUBI, spol. s r.o.. Doterajšieho konateľa F.. X. A. mal nahradiť nový konateľ M. J.. Z dôvodu nesplnenia podmienok na vykonanie zápisu bol návrh súdom dňa 14.09.2004 odmietnutý. O tejto skutočnosti sa

F.. A. dozvedel dňa 28.09.2004 a bezodkladne dňa 29.09.2004 podal proti odmietnutiu námietky. Súd o námietkach rozhodol dňa 1.10.2004 tak, že im vyhovel a vykonal až tento deň zápis zmien.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený, a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej je dlžník štatutárnym zástupcom a pod. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú (prezumujú). Druhá strana (napr. osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať (na nej je dôkazne bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielen že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Ako predbežnú otázku si súd musel vyriešiť či v čase kedy bol urobený právny úkon, ktorý sa odporuje bol M. J. dlžníkom žalobcu. M. J. tvrdil, že dlžníkom nebol, nakoľko pohľadávka žalobcu vzniknutá titulom náhrady trov konania vo výške 49.459,-Sk zanikla zápočtom dňom 30.8.2005. M.. J. tvrdil, že proti pohľadávke žalobcu si započítal pohľadávky spolu v hodnote 570.000,-Sk, ktoré na neho boli postúpené zo spoločnosti GUBI, spol. s r.o. dňa 8.9.2004. Spoločnosti GUBI, spol. s r.o. vznikli pohľadávky proti žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá vznikla zavinením žalobcu pri porušení jeho povinností konateľa spoločnosti. Išlo o pohľadávky v sume 37.000,-Sk, 44.000,-Sk, 300.000,-Sk, 842.674,-Sk a 675.623,- Sk. Pohľadávka 37.000,-Sk vznikla tak, že dňa 27.8.2004 žalobca ako konateľ spoločnosti GUBI spol. s r.o., uzatvoril Zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou ENTEC spol. s r.o., pričom prevzal zálohu vo výške 75.000,-Sk. Dňa 8.9.2004 vrátil žalobca časť vo výške 38.000,-Sk. Zvyšnú časť 37.000,-Sk použil pre svoju potrebu. Pohľadávka 44.000,-Sk vznikla tak, že dňa 3.9.2004 žalobca neoprávnene vybral hotovosť z bankového účtu spoločnosti GUBI spol. s r.o., ktorú opäť použil pre svoju potrebu. Pohľadávka 300.000,-Sk vznikla tak, že 21.9.2004 žalobca predal osobné motorové vozidlá S. XXX, EČ: Y. XXXAC a N. F., EČ: Y. XXXBG, vo vlastníctve spoločnosti GUBI spol. s r.o., za nižšiu ako trhovú cenu a kúpnu cenu použil pre vlastnú potrebu. Pohľadávka 842.674,-sk vznikla ako rozdiel medzi skutočným a účtovný stavom zásob tovaru na sklade a v predajni, teda ako schodok na majetku spoločnosti GUBI spol. s r.o.. Pohľadávka 675.623,-Sk vznikla ako škoda spôsobená neodovzdaním drobného majetku. Žalobca v konaní poprel porušenie akýchkoľvek svojich povinností a vznik vyššie označených pohľadávok. Bolo povinnosťou žalovaného, aby v konaní hodnoverne preukázal svoje tvrdenia o vzniku pohľadávok, ich postúpení a následne aj o ich účinnom zápočte. Súd má za to, že žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, ktoré ho zaťažovalo a nepredložil súdu žiaden dôkaz bezpochyby preukazujúci vznik pohľadávok voči žalobcovi. Nebolo sporné, že spoločnosť GUBI spol. s r.o. prevzala zálohu kúpnej ceny 75.000,-Sk, ktorej časť vo výške 38.000,-Sk bola dňa 8.9.2004 vrátená. Žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, žeby zvyšok vo výške 37.000,-Sk nebol použitý v záujme spoločnosti a pre jej potreby. Ak aj táto pohľadávka vznikla, tak vznikla spoločnosti ENTEC, spol. s r.o., proti spoločnosti GUBI, spol. s r.o. a nie spoločnosti GUBI, spol. s r.o. proti žalobcovi ako tvrdí žalovaný v konaní. Pri výbere hotovosti 44.000,-Sk dňa 3.9.2004, žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, žeby neboli tieto finančné prostriedky použité v záujme spoločnosti a pre jej potreby ako tvrdil žalobca napr. na mzdy zamestnancov, nájomné, a iné prevádzkové náklady. Pohľadávka súvisiaca s predajom osobných motorových vozidiel vo vlastníctve spoločnosti GUBI, spol. s r.o. nebola pred súdom opäť dostatočne preukázaná. Žalobca tvrdil, že finančné prostriedky použil podľa dohody s p. Norovským na vyplatenie kontokorentného úveru, ktorý spoločnosť GUBI, spol. s r.o. čerpala. V konaní bolo preukázané, že kontokorentný úver bol žalobcom vyplatený po predaji vozidiel. Žalobca konal jednoznačne v záujme spoločnosti. Čo sa týka tvrdeného schodku na majetku spoločnosti, tak žalovaný nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Súvahy majetku a iné účtovné doklady, ktoré predložil bez ďalšieho nepreukazujú, že reálny stav majetku sa s nimi nezhodoval. Žalovaný podporne poukazoval na výpoveď svedka p. Goceliaka, ktorý v konaní pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. uviedol, že podľa jeho odhadu hodnota predajne - tovar a zariadenie bolo okolo 200.000,-Sk. Súd uvedenú výpoveď, ale nemôže hodnotiť ako dostatočne preukazujúcu, nakoľko svedok sám uviedol, že výsledky inventúry nepozná a v spoločnosti pôsobil v pracovnej pozícii servisného technika a o ekonomický stav spoločnosti sa nezaujímal, čo už žalovaný nezdôraznil. Na základe výpovede svedka nie je preto možné v žiadnom prípade uzavrieť vznik akéhokoľvek schodku. Rovnako je tomu aj u svedkyne K. Kovačikovej, ktorá bola spoločníčka a družka M.. J. čím je značne znížená hodnovernosť jej výpovede a taktiež bez ďalšieho nie je možné na jej základe uzavrieť vznik akéhokoľvek schodku. Žalobca na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkyňu S.. E., ktorá poprela akékoľvek nezrovnalosti pri súpise inventára majetku spoločnosti, ktorého sa osobne účastnila. Pripustila ale, že určité nezrovnalosti boli namietané,

čo ale ona pokladá za nedôvodné. Vznik schodku tak zostal medzi účastníkmi sporným a žalovaný jeho vznik v konaní nepreukázal. Súd postúpenie žalovaným tvrdených pohľadávok hodnotí ako značne neurčitý úkon, nakoľko predmetom postúpenia je pohľadávka spoločnosti GUBI, spol. s r.o., vo výške 570.000,-Sk (č.l. 90), pričom vznik jednej pohľadávky v takejto výške žalovaný vôbec netvrdil. Možno sa len domnievať, že postúpená pohľadávka vo výške 570.000,-Sk pozostáva z jednotlivých čiastkových pohľadávok nižšej výšky, ktoré ale nie sú vôbec špecifikované, identifikovateľné a preto nie je možné presvedčivo určiť, ktoré z pohľadávok (37.000,-Sk, 44.000,-Sk, 300.000,-Sk, 842.674,-Sk a 675.623,- Sk), majúcich vzniknúť boli týmto spôsobom vôbec postúpené. V tejto súvislosti žalovaný uviedol viacero protichodných tvrdení, ktoré spochybňujú jeho obranu a robia ju nedôveryhodnou. Napr. tvrdil, že jednou z postúpených pohľadávok dňa 8.9.2004 bola aj pohľadávka vo výške 300.000,-Sk vzniknutá v súvislosti s predajom osobných motorových vozidiel. Ak by sme pripustili, že predmetná pohľadávka vznikla, tak najskôr po predaji vozidiel 21.9.2004 teda až po postúpení a preto nemohla byť v žiadnom prípade postúpena. Z uvedeného dôvodu by bola doposiaľ pohľadávkou spoločnosti GUBI, spol. s r.o. a nie započítateľnou vzájomnou pohľadávkou M.. J.. Z uvedeného dôvodu predmetná pohľadávka nemohla byť ani započítaná. Ďalším protichodným tvrdením je tvrdenie žalovaného v Oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 5.10.2004 (č.l. 34), že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.9.2004, boli postúpené 2 pohľadávky v sume 570.000,-Sk a 775.000,-Sk, zatiaľ čo v Započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 15.12.2006 (č.l. 91) a aj inde už tvrdí, že bola postúpená pohľadávka, len vo výške 570.000,-Sk. Žalobca ďalej v konaní poprel doručenie započítacieho prejavu (č.l. 33), ktorú skutočnosť preukazuje žalovaný podacími lístkami (č.l.31,32). Žalobca tvrdil, že medzi ním a P. J. prebiehala intenzívna písomná komunikácia a podacie lístky sami osebe nepreukazujú doručenie započítacieho prejavu, ale odoslanie akejkoľvek písomnosti adresovanej žalobcovi. Podľa názoru súdu predložené listinné dôkazy - podacie lístky opäť bez pochybností nepreukazujú doručenie započítacieho prejavu žalobcovi, ale len odoslanie bližšie neidentifikovateľnej písomnej zásielky žalobcovi, bez dôkazu jej skutočného doručenia. Inak by tomu bolo ak by napr. žalovaný realizoval doručenie započítacieho prejavu zásielkou do vlastných rúk a na doručenke by bol presne identifikovaný predmet doručovania ako „započítanie vzájomných pohľadávok“. V takom prípade by bolo spochybnenie doručenia zásielky a spochybnenie obsahu zásielky oveľa ťažšie. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo a dostatočne hodnoverne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal vznik akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi, postúpenie časti pohľadávok ako aj účinné a platné započítanie. Tvrdenia žalovaného tak zostali v rovine špekulácii. Nepodarilo sa mu preukázať, žeby nebol v čase kedy bol urobený právny úkon, ktorý sa odporuje dlžníkom žalobcu. V súvislosti s úkonmi žalobcu, ktorými mal spôsobiť škodu spoločnosti GUBI, spol. s r.o., je potrebné ešte uviesť, že v zmysle sú zapísané údaje v obchodnom registri účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Preto ak žalobca vykonával realizoval nevyhnutné úkony v záujme spoločnosti v dobe do 01.10.2004 (zverejnenie zániku funkcie konateľa), tak sú tieto úkony voči tretím osobám platné.

Ďalej mal súd za preukázané, že p. M. J., dlžník žalobcu previedol kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2007 a jej dodatkom č. 1 byt č. 15, na 4. nadzemnom podlaží, bytového domu súp. č. 336 v Jaslovských Bohuniciach, postavenom na parcele č. 258/11 ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely č. 258/11 o výmere 366 m2, za kúpnu cenu 2.000.000,-Sk, pričom tak urobil po vydaní súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. -144 zo dňa 21.6.2005, v ktorom bol zaviazaný p. M.. J. uhradiť trovy súdneho konania vo výške 49.459,-Sk. Naviac v konaní bolo z rozsudkov Krajského súdu v Trnave č.k. -71 zo dňa 19.1.2006 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. - 174 zo dňa 10.9.2009 preukázané, že p. Anton Norovský previedol nehnuteľnosť v čase, keď mu súdom bola uložená ďalšia povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 200.000,-Sk, ktorej dôvodné priznanie potvrdil aj NS SR. Zároveň v predmetnom konaní mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania (prvostupňového 41.654,-Sk a odvolacieho 359,97 eur). Je nepochybné, a to aj vzhľadom k tomu, že dobrovoľne si p. M.. J. svoju povinnosť plniť dlh, uložený mu súdom, v lehote na dobrovoľné plnenie nesplnil, že takýmto právnym úkonom sa snažil ukrátiť súdom priznané pohľadávky veriteľa, žalobcu. V konaní bolo preukázané, že p. M.. J. previedol byt, ktorého bol výlučným vlastníkom ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podiel na pozemku pod bytovým domom na právnickú osobu, obchodnú spoločnosť ENTEC, spol. s r.o., v ktorej bol v čase prevodu (a je aj v súčasnosti) štatutárnym orgánom, jediným konateľom. Nakoľko kúpnu zmluvu na strane predávajúceho (dlžník M. J.) ako aj na strane kupujúceho (za žalovaného konateľ M. J.) uzatvárala totožná fyzická osoba je nepochybná a preukázaná vedomosť kupujúceho o úmysle

ukrátiť veriteľa. Takýto skutkový stav mal súd v konaní jednoznačne zistený a preukázaný a právne ho vyhodnotil ako je vyššie uvedené.

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie o možnosť predložiť ďalšie listinné dôkazy preukazujúce pohľadávky voči žalobcovi. Na dotaz súdu tieto navrhnuté dôkazy nedokázal bližšie špecifikovať, označiť. Súdu sa javí takto všeobecne a neurčito formulovaná požiadavka žalovaného o doplnenie dokazovania ako účelová s cieľom spôsobiť prieťahy v konaní a oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný mal v konaní dostatok času predložiť množstvo listinných dôkazov preukazujúcich vznik pohľadávok. Súd preto odmietol vykonať ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovaným, lebo by bolo vzhľadom na zistený skutkový stav nadbytočným a neúčelným. Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania, bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalovaného, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel jej spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , v spojení s Vyhlášky MS SR č. tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 1.338,13 eur (99,58 eur za zaplatený súdny poplatok a 1.238,55 eur ako náhradu trov právneho zastupovania / 13 hlavných úkonov právnej služby po á 71,37 /prevzatie a príprava, žaloba, účasť na pojednávaní 16.1.2009, 25.2.2009, 20.1.2010, 25.2.2010, 4.10.2010, 28.9.2011,vyjadrenie k odvolaniu, návrh na vydanie predbežného opatrenia, vyjadrenie 22.4.2010, 19.10.2010, 18.7.2011/ 1 úkon po á 17,84 eur /1/4 odmeny za účasť na pojednávaní v deň 5.8.2011 odročeného bez prejednania veci/ + 19 % DPH 149,16 eur + 20 % DPH 32,12 eur, náhrada hotových výdavkov, režijný paušál ( vyhlášky) 2 x po á 6,30 eur, 3 x po á 6,95 eur, 6 x po á 7,21 eur, 3 x 7,41 eur, spolu režijný paušál 98,95 eur + 19 % DPH 8,22 eur + 20 % DPH - 4,45 eur) proti procesne neúspešnému žalovanému s tým, že v zmysle priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalobcu.

Zvyšné uplatnené trovy právneho zástupcu za úkon - návrh na zapísanie poznámky do katastra súd neuznal a nepriznal náhradu, nakoľko má za to, že tieto neboli účelne vynaložené a nemajú priamy súvis s uplatnením práva na súde. Rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia bolo príslušnému katastru súdom zaslané na vedomie a tento ex offo vykonal v katastri nehnuteľností úkony súvisiace s predmetným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa , časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / Exekučný poriadok/.