Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-42-2011.pdf
PDF · 88.92 KB
No categories available
2CoE/42/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného F., s.r.o., F. XX, W. proti povinnému X. T.,, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, E., o vymoženie 19,92 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.02.2011 č. k. 4Er/285/2006-17 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora.
P o t v r d z u j e uznesenie v prevyšujúcej časti.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 100,58 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že exekučným titulom je v danom prípade notárska zápisnica zo dňa 27.11.2005, ktorá bola právnym dôvodom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou. Splnomocnenie zmluvného úverového dlžníka je jednostranný právny úkon určený druhej zmluvnej strane, za ktorú v momente, keď zmluvu podpísala konal mandatár, ktorý nie je totožný s osobou Mgr. S. O., pričom povinný sa v čase podpísania splnomocnenia a ani neskôr nedozvedel, či toto splnomocnenie označená osoba prijala. Zo splnomocnenia vyplýva, že konanie osoby zástupcu určené v splnomocnení, ktorý vykonával úkony v prospech oprávneného, bolo od momentu prijatia splnomocnenia v rozpore so záujmami zastúpeného. Za povinného konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho nevybral. Takýto stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa Mgr. O. zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného, ktorý z predložených listín priamo nevyplýva, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia pre spísanie notárskej zápisnice. Splnomocnenec nielen že uznal záväzok povinného, ale bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému lehotu na splnenie, čím konal v rozpore so záujmami povinného. Keďže zmluva o úvere bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, splnomocnenie nespĺňalo ani požiadavku predpokladanú § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom v čase udelenia splnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou samotnej zmluvy o úvere nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie či neuznanie dlhu v čas, keď ešte nemal ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a o jeho výške. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy a ktoré prijal advokát za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym
úkonom a uznanie dlhu na základe tohto splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom. Ak je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, tak ani táto nemôže byť platná a v danom prípade tak neexistuje exekučným titul. Súd prvého stupňa preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie pôvodného exekútora rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu za 6 úkonov podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, priznával mu ďalej odmenu podľa hodinovej sadzby vo výške 6,64 eur za čas 2 hodiny a 15 minút exekučnej činnosti, náhradu hotových výdavkov na poštovné, cestovné, náhradu straty času s tým, že odmena vrátane 20 % DPH je daná sumou 100,58 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený sa domnieva, že v tomto prípade súd prvého stupňa posudzoval vec o ktorej už raz právoplatne rozhodol. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom k otázke udeleného poverenia tvrdí, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia, ktoré mu bolo vydané dňa 25.4.2006. Z toho vyplýva, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. S. Q. pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Bardejov pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť právneho úkonu. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b OZ odvolať a nikdy tak neurobil. Svojim nekonaním vyjadril súhlas s udeleným plnomocenstvom v celom rozsahu. Pokiaľ zákonodarca sa rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal súd v občianskom súdnom konaní. Ak by mal exekučný súd vykonávať takéto preskúmavanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený si za danej situácie nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka už bude premlčaná. Ostáva otázkou, čo viedlo súd k tomu, že o vyhlásení exekúcie za neprípustnú rozhodoval nie pri udelení poverenia, ale až po takej dlhej dobe, čo v prípade neúspechu tohto odvolania spôsobí, že pohľadávka oprávneného sa stane nevymožiteľnou. Exekúcia sa preto podľa jeho názoru vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi a žiada, aby konajúci súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Oprávnený sa tiež nestotožňuje s výškou priznaných trov exekúcie. Poukazuje na to, že odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Účelnosť sa posudzuje najmä podľa spôsobu vykonávania exekúcie jednotlivých prekážok vznikajúcich pri výkone exekúcie a aj podľa rozsahu exekúcie. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých exekučných úkonov. Má za to, že je evidentné, že zo strany súdneho exekútora v danom prípade dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti, keď viaceré položky sú účtované za obsahovo zhodné úkony, konkrétne ide o úkony spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a získanie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a doručovanie upovedomenia 2x, žiadosť o poskytnutie súčinnosti SP, DI a DÚ a zisťovanie platiteľa mzdy, účtu a majetku povinného. Súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti, ktorá sa skladá z jednotlivých úkonov tejto činnosti, ktoré sú buď odmeňované hodinovou sadzbou 6,64 eur alebo paušálnou sumou 3,32 eur. Vyhláška presne stanovuje, za ktoré jednotlivé úkony exekučnej činnosti patrí odmena v paušálnej sume a za tieto úkony nemôže patriť odmena podľa hodinovej sadzby.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O. s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vyjadreniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. ) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, exekučným titulom je v danom prípade notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. napísaná dňa 27.11.2005, č. N 6409/2005, Nz 57474/2005. Uvedená notárska zápisnica bola vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom za účasti Mgr. S. O. konajúceho v mene povinnej osoby na základe plnej moci obsiahnutej v zmluve o úvere, tvoriacej prílohu tejto notárskej zápisnice.
Skutkovým a právnym základom spomínaného exekučného titulu je zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 16.05.2005. Touto zmluvou sa povinný ako dlžník zaviazal vrátiť oprávnenému sumu poskytnutého úveru 12.000 Sk, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.000 Sk v piatich mesačných splátkach po 3.600 Sk, počnúc dňom 20.06.2005. Súčasťou zmluvy o úvere je aj splnomocnenie, v ktorom povinný splnomocnil advokáta Mgr. S. O. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu ( § 57 ods. 1 citovaného zákona ) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu ( § 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne dané. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či im predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo
samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa Mgr. Kušnír zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následné zastavenie exekúcie postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku je preto nutné hodnotiť so zreteľom na prezentované dôvody ako vecne správne. Podobne správnym spôsobom postupoval prvostupňový súd aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie s tým, že v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daná povinnosť oprávneného uhradiť vzniknuté trovy. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je vo všeobecnosti vždy potrebné venovať náležitú pozornosť skúmaniu účelnosti hodín vynaložených na exekúciu. Účelnosť takto vynaložených hodín je predpokladom pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení platnom do 30.04.2008. Pri výpočte odmeny sa vždy zohľadňuje počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je teda v tomto smere časové hľadisko úkonov a čas reálne potrebný na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil celkovú výšku trov exekučného konania v sume 100,58 eur, keď vyhodnotil čas potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ich dôvodnosť a súčasne zohľadnil len tie činnosti, ktoré boli v konaní aj skutočne realizované. Súd prvého stupňa napokon správne posúdil dôvodnosť a výšku nákladov účelne uplatňovaných na výkon exekučnej činnosti a odmenu súdneho exekútora zvýšil aj o 20 % DPH s tým, že celková výška odmeny a náhrad hotových výdavkov súdneho exekútora je daná v spomínanou sumou 100,58 eur.
Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
V danom prípade rozhodoval súd prvého stupňa o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora postupom podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom k 07.04.2006. Uvádzané zákonné ustanovenie však neobsahuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zmene exekútora.
Odvolací súd preto odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora postupom podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
V prevyšujúcej časti uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a ostatným účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.