Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/23/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa: P. I. U., U.. U. G..C.., B.T.. X. T. XX, X., IČO: XX XXX XXX, zast.: Mgr. Daniel Čulman, advokát so sídlom Lietavská 3, Bratislava, proti odporkyni: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, J. W., v konaní o zaplatenie 1.783,12 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 07.01.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.01.2011 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz a v prípade podania odporcu vydal rozsudok, v ktorom určí, že je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.783,12 EUR a úrok z omeškania vo výške 0,1 % zo sumy 1.467,64 EUR za každý deň omeškania odo dňa 18.11.2008 až do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporkyňou dňa 08.11.2004 v súlade s ustanovením z.č. leasingovú zmluvu č. LZF/04/20487 na predmet leasingu - osobný automobil RENAULT Thalia 1,4 Expression. Doba leasingu bola dohodnutá na 60 mesiacov. Odporkyňa sa ako príjemca leasingu v leasingovej zmluve, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria všeobecné leasingové podmienky zaviazala uhrádzať riadne a včas jednotlivé leasingové splátky podľa splátkového kalendára k leasingovej zmluve, ako aj plniť ďalšie svoje záväzky vyplývajúce alebo vzniknuté z leasingovej zmluvy a jej príloh. Vzhľadom na to, že odporkyňa bola v omeškaní so splácaním leasingových splátok navrhovateľ v súlade s ustanovením bodu 9.1. VLP leasingovú zmluvu ku dňu 31.01.2008 predčasne ukončil z dôvodu neplatenia leasingových splátok. Navrhovateľ si následne v súlade s bodom 9.4. VLP vyčíslil zmluvnými stranami

2.

dohodnuté nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré sa mu odporkyňa z titulu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy zaviazala uhradiť a listom zo dňa 02.10.2008 odporkyni zaslal záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy, ktorého výsledkom bola pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni vo výške 1.783,12 EUR so splatnosťou 10 dní od jeho doručenia. Odporkyňa si záverečné finančné vysporiadanie neprevzala a pohľadávku navrhovateľa do podania tohto návrhu neuhradila a ani

neprejavila záujem o vyriešenie vzniknutej situácie. V súlade s čl. 5 leasingovej zmluvy a ustanovením bodu 6.3. VLP je odporkyňa v prípade omeškania povinná zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy odo dňa splatnosti záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy až do zaplatenia. Nakoľko právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH, uplatňuje si k trovám právneho zastúpenia aj DPH 20 %.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o sumy, z ktorých sa skladá žalovaná suma, tak v podstate vychádzali zo záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy, ktoré predložili aj súdu ako prílohu k návrhu, kde je zrejmé, že časť A sú pohľadávky z neuhradených leasingových splátok splatných do termínu predčasného ukončenia leasingu, teda do dňa 31.01.2008, čo predstavuje sumu 29.350,50 Sk. Treba tu uviesť, že odporkyňa platila do augusta 2007 splátky riadne tak, ako to požadoval splátkový kalendár k zmluve. Potom však k 10.09., kedy bola splatnosť v septembri, uhradila už len sumu 1.629,50 Sk, toto bola posledná úhrada, hoci mala uhradiť sumu 5.335,- Sk ako splátku a 861,- Sk ako poistenie. Od októbra 2007 do 31.01.2008 neuhradila už žiadnu splátku, vo februári jej bolo dňa 08.02.2008 auto fyzicky odňaté. Pokiaľ ide o časť B vysporiadania, tak zmluvná pokuta predstavuje výšku nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu, kedy sa zoberie do úvahy nadobúdacia suma, od ktorej sa odpočíta istina bez finančnej časti, a to vlastne tvorí potom nedoplatok hodnoty predmetu leasingu a predstavuje to žiadanú zmluvnú pokutu. Tu zároveň sa to vykompenzuje výnosom z predaja automobilu a rozdiel potom tvorí v danom prípade plus v prospech odporkyne vo výške 30.620,70 Sk. Pokiaľ ide o časť C, tak pokiaľ ide o úroky z omeškania, ide o výpočet k 02.10.2008, teda k dátumu, kedy bolo vyhotovené záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy. Pokiaľ ide o položku C/3, tak v danom prípade vychádzali z toho, že finančné prostriedky si lízingovka požičala od banky, ktorá samozrejme požaduje úrok a oni následne poskytujú vlastne tieto finančné prostriedky odporkyni s určitým navýšením. V danom prípade potom táto suma predstavuje práve sumu 6.303,20 Sk. Pokiaľ ide o položku C/5,3, v danom prípade ide o náklady za znalecký posudok. Položka C5,5 - iné náklady, predstavuje náklady na ďalšie poistenie, a to vo výške 4.305,- Sk za mesiace 2/08 - 6/08 po 861,- Sk a zároveň 2.000,- Sk PZP v zmysle rámcovej zmluvy. Taktiež ešte je tu 260,- Sk čistenie motorového vozidla. Z leasingovej zmluvy vyplýva odporkyni povinnosť oznámiť zmenu miesta pobytu. Oni teda doručovali vždy na známu adresu. Zmenu im nik nenahlásil.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že telefonicky leasingovej spoločnosti oznámila, že nie som schopná splácať leasing, oni však napriek tomu si po auto neprišli, čakali, až kým nezaplatila niekoľko mesiacov a potom auto zobrali. K jednotlivým položkám sa prakticky vyjadriť nevie, snáď to, že auto odovzdala čisté. Na adrese T.Á. XXX/XX sa nezdržiava približne od 03.09.2008. Zároveň uviedla, že leasingovú zmluvu s ňou podrobne nepreberali, v podstate jej len povedal, že keď nebude platiť, zoberú jej auto.

3.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov, pričom zistil tento skutkový stav:

V podstate niet sporu medzi účastníkmi o tom, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu leasingovej zmluvy č. LZF/04/20487 zo dňa 08.11.2004, kde predmetom leasingu bolo osobné motorové vozidlo Renault Thalia 1,4 Expression, doba leasingu bola dohodnutá na 60 mesiacov, pričom nadobúdacia cena predmetu leasingu bola 308.203,00 Sk, leasingová cena 395.014,80 Sk. V zásade niet sporu ani o tom, že odporkyňa uhrádzala riadne a včas jednotlivé leasingové splátky len do augusta 2007, pričom vyplatila prvú zvýšenú splátku istiny spolu s prvou riadnou splátkou v celkovej sume 82.350,- Sk, a to dňa 08.11.2004 a následne splácala v zmysle splátkového kalendára až do augusta 2007 po 5.299,50 Sk a takto vyplatila celkovú sumu 263.098,20 Sk. V septembri 2007 ešte vyplatila sumu 1.629,50 Sk, toto bola posledná úhrada, odvtedy už neplatila a dňa 08.02.2008 jej bolo auto fyzicky odňaté, nakoľko navrhovateľ z dôvodu neplatenia leasingových splátok predčasne ukončil leasingovú zmluvu. Uvedené skutočnosti žiaden z účastníkov nerozporoval.

Následne však po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy navrhovateľ ešte žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1.783,12 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % zo sumy 1.467,64 EUR za každý deň omeškania odo dňa 18.11.2008 do zaplatenia. K tejto sume dospel navrhovateľ tak, že ako pohľadávky voči odporkyni uplatnil pohľadávky z neuhradených leasingových splátok splatných do termínu predčasného ukončenia leasingu vo výške 29.350,50 Sk (974,26 EUR), zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu 83.879,30 Sk (2.784,28 EUR), úroky z omeškania úhrad súvisiacich s nájmom vo výške 9.504,20 Sk (315,48 EUR), zmluvnú pokutu vo výške odúročeného ušlého zisku vo výške 6.303,20 Sk (209,23 EUR), minimálnu paušálnu zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Sk (165,97 EUR), náklady za odobratie predmetu leasingu 23.800,- Sk (790,02 EUR), náklady na ohodnotenie predmetu leasingu vo výške 2.618,- Sk (86,90 EUR) a iné náklady vo výške 7.763,- Sk (257,68 EUR), zároveň proti tomu započítal sumu za predaj predmetu leasingu v sume 114.500,- Sk (3.800,70 EUR). Rozdiel teda predstavuje práve žalovanú sumu 53.718,20 Sk (1.783,12 EUR).

V danom prípade súd pri posudzovaní predmetnej veci bral do úvahy v súčasnosti už konštantnú judikatúru, kde je zrejmé, že zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (leasingová zmluva), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom, spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských zmluvách, ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva. K veci ešte treba dodať, že v zásade nebolo medzi účastníkmi sporu o tom, že odporkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ a išlo o zmluvu o prenájme s následnou kúpou veci.

V zmysle , , zmluvu o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej vzniku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.

upravuje iba tzv. dvojstranný leasing, nie finančný, ktorý je trojstranný a zahŕňa aj financujúcu stranu. Finančný leasing možno dojednať ako nepomenovanú zmluvu v zmysle .

4.

V zmysle § 1 ods. 1 z.č. 258/2001 (ZoSÚ), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

V zmysle § 1 ods. 2 z.č. 258/2001 (ZoSÚ), zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,

h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania v prejednávanej veci) veriteľom (zo spotrebiteľského úveru) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V danom prípade súd poznamenáva, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi tu do úvahy (1. ZoSÚ, 2. O. z. a 3. Obch. z.) tak v prípadoch naznačených vyššie panuje ten pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny (ZoSÚ) a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak

5.

nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe O. z. nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného (čo v praxi znamená, že Obch. z. sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v a vo vykonávacích predpisoch k nemu).

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa , Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa § 53 ods. 4 cit. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 cit. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie (1).V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.(2)

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa

považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 bod 2 cit. smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

6.

Podľa článku 3 bod 3 cit. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. smernice, podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok: požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Účastníci záväzkového vzťahu uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitného zákona. Avšak aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia a výkladovo smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

v obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. smernice za nekalú podmienku sa považuje aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bola implementovaná. Smernicu je potrebné aplikovať vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a odporca (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy (jedná sa teda o vopred spísané štandardné zmluvy). Úlohou smernice je teda zabezpečiť, že spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne bez ohľadu na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v

jednom alebo viacerých dokumentov. Vyššie uvedenú neprijateľnú podmienku zakotvila už aj terajšia právna úprava , a to konkrétne v ustanovení , kde sa hovorí, že neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenia, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Účastníci sa v zmluve dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné leasingové podmienky, kde skutočne je aj upravená možnosť pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy žiadať kompenzácie konkrétne upravené v čl. 9.4 týchto podmienok, a práve pokiaľ ide o tieto kompenzácie upravené v tomto bode, celkove v ich komplexe možno jednoznačne povedať, že ide o neprijateľné obchodné podmienky, pretože sú tu neúmerné požiadavky na odporkyňu ako spotrebiteľku, ktorá nesplnila svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. V podstate tieto podmienky ani nemožno považovať za individuálne dohodnuté, nakoľko sú súčasťou všeobecných leasingových podmienok, boli navrhnuté vopred a spotrebiteľka - odporkyňa ich nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Práve však v tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že v zásade odporkyňa, ktorá dlhodobo riadne splácala dohodnuté splátky, dostala sa do nepriaznivej situácie a hoci vyplatila prakticky 85 % nadobúdacej ceny motorového vozidla, resp. bolo jej odobraté a odpredané motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu, pričom už len táto suma prakticky mohla uspokojiť navrhovateľa, nakoľko sa temer kryje so sumou, ktorú bola odporkyňa povinná vyplatiť v prípade, že by platila riadne, má ešte znášať ďalšie sankcie. V bode 9.4 všeobecných leasingových podmienok je nielen dohodnuté, že odporkyňa musí

7.

uhradiť všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré vzniknú prenajímateľovi v prípade iného ako riadneho ukončenia leasingovej zmluvy, ale prakticky sú tam dohodnuté tri zmluvné pokuty, resp. ešte aj jednorazový poplatok 5.000,- Sk a dohodnuté je to tak, že nielenže bude navrhovateľovi uhradené všetko, ako keby leasing bol ukončený riadne, ale ešte navyše dostáva zmluvné pokuty a prípadné nedoplatky sú úročené vysokým úrokom. Pritom by malo v zásade platiť, že zmluvná pokuta by približne sa mala rovnať náhrade škody, ktorá vznikne porušením povinnosti.

Do kontextu s vyššie uvedeným treba dať aj ustanovenie čl. 6.3 všeobecných leasingových podmienok, v zmysle ktorého ak je nájomca v omeškaní s úhradou peňažného záväzku z leasingu, vrátane záväzku uhrádzať splátky poistného podľa bodu 8.3, má prenajímateľ právo od neho žiadať zaplatenie úroku z omeškania do výšky 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Okrem tohto úroku má prenajímateľ voči nájomcovi právo na úhradu všetkých nákladov a výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s uplatňovaním týchto nárokov. V tomto prípade taktiež nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke a navyše úrok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania možno považovať jednoznačne za neprimeraný, predstavuje 73 % ročne, a je jedno, že navrhovateľ ho uplatnil iba v polovičnej výške, túto možno taktiež považovať za neprimeranú. Rozhodujúca je však výška uvedená vo všeobecných leasingových podmienkach, ktorá je tak neprimerane vysoká a ničím neodôvodnená, už aj vzhľadom na množstvo zmluvných pokút, ktoré môže navrhovateľ uplatniť, že možno jednoznačne prehlásiť neprijateľnosť tejto podmienky.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd musel žalobu zamietnuť, nakoľko nenašiel jediný dôvod po tom, čo považoval sankcie, či už ohľadne zmluvných pokút alebo úroku z omeškania, za neprijateľné a individuálne nedohodnuté, vymáhané bez toho, aby ich odporkyňa s navrhovateľom individuálne dohodla, nakoľko suma, ktorú navrhovateľ obdržal z predaja odobratého predmetu leasingu prevyšuje sumu, ktorá by mu prípadne prislúchala za ostatné ním uplatňované nároky. V danom prípade možno priamo aplikovať smernicu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (viď vyššie) a nemožno nechať spotrebiteľa bez ochrany.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , a to tak, že odporkyni trovy konania nepriznal, nakoľko táto ich ani nežiadala a navrhovateľ úspech vo veci nemal, a teda mu náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

8.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v znení neskorších predpisov).