Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15S-9-2011.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/9/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Miba Steeltec, s.r.o., Hlavná 48, Vráble, IČO: 36 565 911, zast.: BBH Slovensko s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/3539-17325/2011/990268-r zo dňa 25.02.2011, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 04.05.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového daňového úradu Vráble - dodatočný platobný výmer tak, že za zdaňovacie obdobie apríl 2007 znižuje vyrubený rozdiel dane zo sumy 2.327,62 eura na sumu 1.456,32 eura.
Podľa žalobcu pri rozhodovaní vychádzal žalovaný z nesprávneho právneho názoru, keďže v zmysle interpretácie smernice 2006/112/EC odmietnutie oslobodenia od dane pri dodávke, ktorá sa nepochybne uskutočnila z jediného dôvodu, že dôkaz o tejto dodávke nebol predložený v potrebnom čase, nie je v súlade s ustanoveniami smernice. V tomto smere žalobca poukazoval i na rozsudok ESD č. C-146/05 „Albert Collée“ zo dňa 27.09.2007. Žalovaný i napriek tomu, že vývoz tovaru mal za preukázaný, rozhodol tak, akoby tento fakt preukázaný nebol a k odmietnutiu oslobodenia od dane viedlo len nesplnenie formálnej povinnosti, t. j. predloženie JCD. Podľa žalovaného naviac nie je možné z hľadiska DPH zohľadňovať pri vývoze tovaru aj tzv. alternatívne dôkazy, pretože to zákon o DPH neumožňuje. Žalobca tento názor žalovaného nepovažuje za správny a v tomto smere poukazoval na závery rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 19/2010.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca v kontrolovanom období vystavil faktúry za dodávky tovarov pre odberateľov v tretej krajine - USA. Tieto dodávky deklaroval v daňovom priznaní ako dodávky oslobodené od dane podľa § 47 zákona o DPH, avšak príslušný doklad - JCD žalobca nepredložil, čím porušil § 47 ods. 1, 2, 3 v nadväznosti na § 8 zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobcom uvádzaný rozsudok „A. Collée“ rieši problematiku len v rámci ES. Tento rozsudok nepojednáva o vývoze tovaru do tretej krajiny a preto ho nemožno analogicky aplikovať v danom prípade. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pri posudzovaní veci postupoval správne, pričom prihliadol i na právny názor NS SR 8Sžf 18/2010. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Nitre preskúmal postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia ako i jeho zákonnosť v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 249 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného ako správneho orgánu bol v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O žalobe pritom rozhodol bez pojednávania v zmysle ustanovenia § 250f ods. 1, 2 OSP (žalobca s týmto postupom súhlasil, žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril).
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že listom zo dňa 14.11.2008 oznámil žalovaný žalobcovi výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 - december 2007 s tým, že táto kontrola sa začne dňa 17.12.2008. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol dňa 10.03.2009 vypracovaný protokol, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 27.03.2009. Na základe vyjadrenia žalobcu bol k protokolu vypracovaný dodatok č. 1 zo dňa 26.03.2009, ktorý tvorí súčasť predmetného protokolu. Tento protokol bol podpísaný žalobcom a DÚ Vráble. V priebehu vykonávania kontroly bol žalobca listom DÚ Vráble zo dňa 16.02.2009 vyzvaný na predloženie dokladov - vývozné JCD k dokladom špecifikovaným v tejto výzve. Túto povinnosť si žalobca nesplnil. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 628/230/108-2086/09-Há zo dňa 02.04.2009, ktorým vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2.327,62 eura. Následne na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenil na sumu 1.456,32 eura.
Podľa § 47 ods. 1 z. č. 222/2004 Z. z. o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.
Podľa § 47 ods. 2 citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.
V preskúmavanej veci medzi účastníkmi je sporný výklad ustanovenia § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH, platného v kontrolovanom období, pokiaľ ide o daň oslobodenú pri vývoze tovaru do tretích štátov, t. j. mimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s článkom 131 Smernice č. 2006/112/ES.
Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovaného daňového orgánu je nezákonné a nesúhlasí s jeho záverom, keďže je toho názoru, že z jeho strany boli všetky podmienky na odpočet DPH pri vývoze tovaru do tretieho štátu - USA u faktúr zaradených do protokolu z daňovej kontroly splnené, keďže išlo o tovar určený na vývoz na územie tretieho štátu mimo Európskeho spoločenstva v zmysle § 47 ods. 1, 2, 3 zákona o DPH a vznikol mu preto nárok na oslobodenie od DPH za uvedené zdaňovacie obdobie a tým aj nárok na nadmerný odpočet DPH v sume, ako ju uplatnil v daňovom priznaní, a preto závery správcu dane a žalovaného v rozhodnutí o nepriznaní uplatneného nadmerného odpočtu DPH sú nesprávne.
Súd naopak sa stotožňuje so skutkovým zistením a právnym záverom žalovaného daňového orgánu, pretože vec posúdil v súlade s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od dane vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia Európskych spoločenstiev
v spojitosti s ustanovením § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, ktoré ustanovenie stanovuje jednoznačne podmienku uplatnenia tohto postupu, a to, že odoslanie alebo prepravenie tovaru, čo je prípad žalobcu, ktorý uvádza, že tovar bol daný na prepravu dopravcovi v jeho závode na územie tretieho štátu - USA, ale nevedel pri kontrole predložiť písomné colné vyhlásenie o prepustení tohto tovaru do režimu vývoz s potvrdením colného orgánu o výstupe tovaru z územia Európskeho spoločenstva, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia v spojení s druhou podmienkou, a to časovou, že platiteľ dane musí mať toto vyhlásenie - JCD o prepustení tovaru do colného režimu vývoz k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia.
Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že colné orgány akceptujú alternatívny doklad preukazujúci vývoz dodaného tovaru do tretej krajiny, a to faktúrou potvrdenou príjemcom v tretej krajine, keďže daňové konanie je špecifické administratívne konanie upravené procesným predpisom, a to zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a hmotnoprávnym predpisom - zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý jasne formuluje vecné podmienky pri oslobodení dane v súvislosti s vývozom tovaru do tretích štátov. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odoslanie alebo prepravu tovaru do tretieho štátu podlieha oslobodeniu od dane len vtedy, ak sú preukázané obe tieto podmienky súčasne, čo je v súlade i s článkom 131 Smernice. Z predložených dokladov, teda faktúr jednoznačne vyplýva, čo potvrdil i Colný úrad v Trenčíne oznámením správcovi dane, že sa neuskutočnilo colné konanie o vývoze z colného územia Slovenska, keďže žalobca nevedel predložiť pri kontrole jednotné colné vyhlásenie pri prepustení tovaru v colnom režime vývoz. Dokazovaním bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalobca v čase kontroly, za kontrolované daňové obdobie mal k dispozícii iba doklad o preprave tovaru a úhrade faktúr, ale nemal k dispozícii platné JCD potvrdené výstupnou colnou správou a uplatnil si v daňovom priznaní (riadnom) nárok na oslobodený vývoz tovaru. Takýmto postupom porušil zákon, keďže svoje právo daňového subjektu ako platiteľa DPH realizoval v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o DPH, platného v zdaňovacom období v nadväznosti na § 8 zákona o DPH.
Správny bol preto záver žalovaného, že dodanie tovaru do USA podľa faktúr špecifikovaných v rozhodnutí treba považovať za dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH v spojitosti s § 13 ods. 1 zákona o DPH, že v danom prípade miesto dodania tovaru je územie Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žalobcovi ako daňovému subjektu nevznikol nárok na uplatnenie odpočtu DPH z dôvodu oslobodenia podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH. Žalobca preto žalobou napadnutým rozhodnutím nemohol byť poškodený na svojich právach, keď správca dane neuznal žalobcom uplatnený odpočet DPH a dorubil mu rozdiel dane za apríl 2007.
Príslušné ustanovenie zákona, teda § 47 ods. 3, ktoré ukladá povinnosť preukázať daňový doklad platiteľovi, treba považovať za obligatórny daňový doklad na uplatnenie nároku na oslobodenie od dane podľa odseku 1, 2 písomným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom colný orgán potvrdí výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev. S poukazom na ustanovenie 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní je povinnosťou platiteľa dane preukázať vierohodnosť a správnosť daňových dokladov, ktorými si uplatnil odpočet DPH tak, ako to vyžaduje príslušné vyššie citované ustanovenie zákona o DPH a žalobca túto dôkaznú situáciu neuniesol.
Súd je toho názoru, že úlohou daňových orgánov v daňovom konaní nie je vykonávať rekonštrukciu účtovnej evidencie daňovníka, ani nie je povinnosťou daňových orgánov pri kontrole vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v prospech daňového subjektu alebo že by mal čakať na dôkazy, ktoré si daňovník dodatočne zabezpečí. V daňovom konaní platí procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonávaných v príslušnom konaní kompetentnými orgánmi a uplatňuje sa i zásada prejednávacia. S poukazom na ustanovenie § 29 ods. 8 zákona o správe daní žalobca preto má povinnosť preukázať relevantnými listinami skutočnosti osvedčené v podanom daňovom priznaní. Žalovaný na druhej strane má právo si preveriť predložené dôkazy ale aj povinnosť zabezpečiť si dôkazy pre svoje rozhodnutie, najmä ak účastníkovi daňového konania ukladá povinnosť, spočívajúcu v dorubení rozdielu dane.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu s odkazom na rozhodnutia ESD uvedené v žalobe i súd je toho názoru, že závery citovaných rozhodnutí nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže riešia inú problematiku spornú medzi účastníkmi konania, resp. v inom časovom období.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci a stotožňuje sa s jeho právnymi závermi, preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného daňového orgánu, ktorý sa v rozhodnutí vyporiadal dôsledne a vyčerpávajúco s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie logicky a vecne správne odôvodnil.
Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).