Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/9/2011

Potvrdené rozhodnutím 3Sžf/4/2012
„Najvyšší súd 3 Sţf/4/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci ţalobcu: M. S., s.r.o., H., V., IČO: X., právne zastúpený B. S. s.r.o., G., B., IČO: X., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/3539- 17325/2011/990268-r zo dňa 25. februára 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/9/2011-57 zo dňa 28. septembra 2011, jednomyseľne rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky nepredloží Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ na návrh ţalobcu zo dňa 06.06.2011, podaný na súde prvého stupňa, Krajskom súde v Nitre. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/9/2011-57 zo dňa 28. septembra 2011 p o t v r d z u j e. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Miba Steeltec, s.r.o., Hlavná 48, Vráble, IČO: 36 565 911, zast.: BBH Slovensko s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/3539-17325/2011/990268-r zo dňa 25.02.2011, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 04.05.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového daňového úradu Vráble - dodatočný platobný výmer tak, že za zdaňovacie obdobie apríl 2007 znižuje vyrubený rozdiel dane zo sumy 2.327,62 eura na sumu 1.456,32 eura.

Podľa žalobcu pri rozhodovaní vychádzal žalovaný z nesprávneho právneho názoru, keďže v zmysle interpretácie smernice 2006/112/EC odmietnutie oslobodenia od dane pri dodávke, ktorá sa nepochybne uskutočnila z jediného dôvodu, že dôkaz o tejto dodávke nebol predložený v potrebnom čase, nie je v súlade s ustanoveniami smernice. V tomto smere žalobca poukazoval i na rozsudok ESD č. C-146/05 „Albert Collée“ zo dňa 27.09.2007. Žalovaný i napriek tomu, že vývoz tovaru mal za preukázaný, rozhodol tak, akoby tento fakt preukázaný nebol a k odmietnutiu oslobodenia od dane viedlo len nesplnenie formálnej povinnosti, t. j. predloženie JCD. Podľa žalovaného naviac nie je možné z hľadiska DPH zohľadňovať pri vývoze tovaru aj tzv. alternatívne dôkazy, pretože to zákon o DPH neumožňuje. Žalobca tento názor žalovaného nepovažuje za správny a v tomto smere poukazoval na závery rozsudku NS SR sp. zn. .

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca v kontrolovanom období vystavil faktúry za dodávky tovarov pre odberateľov v tretej krajine - USA. Tieto dodávky deklaroval v daňovom priznaní ako dodávky oslobodené od dane podľa § 47 zákona o DPH, avšak príslušný doklad - JCD žalobca nepredložil, čím porušil § 47 ods. 1, 2, 3 v nadväznosti na § 8 zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobcom uvádzaný rozsudok „A. Collée“ rieši problematiku len v rámci ES. Tento rozsudok nepojednáva o vývoze tovaru do tretej krajiny a preto ho nemožno analogicky aplikovať v danom prípade. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pri posudzovaní veci postupoval správne, pričom prihliadol i na právny názor NS SR . Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Nitre preskúmal postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia ako i jeho zákonnosť v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného ako správneho orgánu bol v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. O žalobe pritom rozhodol bez pojednávania v zmysle ustanovenia , (žalobca s týmto postupom súhlasil, žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril).

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že listom zo dňa 14.11.2008 oznámil žalovaný žalobcovi výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 - december 2007 s tým, že táto kontrola sa začne dňa 17.12.2008. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol dňa 10.03.2009 vypracovaný protokol, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 27.03.2009. Na základe vyjadrenia žalobcu bol k protokolu vypracovaný dodatok č. 1 zo dňa 26.03.2009, ktorý tvorí súčasť predmetného protokolu. Tento protokol bol podpísaný žalobcom a DÚ Vráble. V priebehu vykonávania kontroly bol žalobca listom DÚ Vráble zo dňa 16.02.2009 vyzvaný na predloženie dokladov - vývozné JCD k dokladom špecifikovaným v tejto výzve. Túto povinnosť si žalobca nesplnil. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 628/230/108-2086/09-Há zo dňa 02.04.2009, ktorým vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2.327,62 eura. Následne na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenil na sumu 1.456,32 eura.

Podľa z. č. o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

Podľa § 47 ods. 2 citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.

V preskúmavanej veci medzi účastníkmi je sporný výklad ustanovenia § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH, platného v kontrolovanom období, pokiaľ ide o daň oslobodenú pri vývoze tovaru do tretích štátov, t. j. mimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s článkom 131 Smernice č. 2006/112/ES.

Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovaného daňového orgánu je nezákonné a nesúhlasí s jeho záverom, keďže je toho názoru, že z jeho strany boli všetky podmienky na odpočet DPH pri vývoze tovaru do tretieho štátu - USA u faktúr zaradených do protokolu z daňovej kontroly splnené, keďže išlo o tovar určený na vývoz na územie tretieho štátu mimo Európskeho spoločenstva v zmysle § 47 ods. 1, 2, 3 zákona o DPH a vznikol mu preto nárok na oslobodenie od DPH za uvedené zdaňovacie obdobie a tým aj nárok na nadmerný odpočet DPH v sume, ako ju uplatnil v daňovom priznaní, a preto závery správcu dane a žalovaného v rozhodnutí o nepriznaní uplatneného nadmerného odpočtu DPH sú nesprávne.

Súd naopak sa stotožňuje so skutkovým zistením a právnym záverom žalovaného daňového orgánu, pretože vec posúdil v súlade s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od dane vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia Európskych spoločenstiev

v spojitosti s ustanovením § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, ktoré ustanovenie stanovuje jednoznačne podmienku uplatnenia tohto postupu, a to, že odoslanie alebo prepravenie tovaru, čo je prípad žalobcu, ktorý uvádza, že tovar bol daný na prepravu dopravcovi v jeho závode na územie tretieho štátu - USA, ale nevedel pri kontrole predložiť písomné colné vyhlásenie o prepustení tohto tovaru do režimu vývoz s potvrdením colného orgánu o výstupe tovaru z územia Európskeho spoločenstva, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia v spojení s druhou podmienkou, a to časovou, že platiteľ dane musí mať toto vyhlásenie - JCD o prepustení tovaru do colného režimu vývoz k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia.

Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že colné orgány akceptujú alternatívny doklad preukazujúci vývoz dodaného tovaru do tretej krajiny, a to faktúrou potvrdenou príjemcom v tretej krajine, keďže daňové konanie je špecifické administratívne konanie upravené procesným predpisom, a to o správe daní a poplatkov a hmotnoprávnym predpisom - zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý jasne formuluje vecné podmienky pri oslobodení dane v súvislosti s vývozom tovaru do tretích štátov. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odoslanie alebo prepravu tovaru do tretieho štátu podlieha oslobodeniu od dane len vtedy, ak sú preukázané obe tieto podmienky súčasne, čo je v súlade i s článkom 131 Smernice. Z predložených dokladov, teda faktúr jednoznačne vyplýva, čo potvrdil i Colný úrad v Trenčíne oznámením správcovi dane, že sa neuskutočnilo colné konanie o vývoze z colného územia Slovenska, keďže žalobca nevedel predložiť pri kontrole jednotné colné vyhlásenie pri prepustení tovaru v colnom režime vývoz. Dokazovaním bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalobca v čase kontroly, za kontrolované daňové obdobie mal k dispozícii iba doklad o preprave tovaru a úhrade faktúr, ale nemal k dispozícii platné JCD potvrdené výstupnou colnou správou a uplatnil si v daňovom priznaní (riadnom) nárok na oslobodený vývoz tovaru. Takýmto postupom porušil zákon, keďže svoje právo daňového subjektu ako platiteľa DPH realizoval v rozpore s ustanovením zákona o DPH, platného v zdaňovacom období v nadväznosti na zákona o DPH.

Správny bol preto záver žalovaného, že dodanie tovaru do USA podľa faktúr špecifikovaných v rozhodnutí treba považovať za dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH v spojitosti s § 13 ods. 1 zákona o DPH, že v danom prípade miesto dodania tovaru je územie Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žalobcovi ako daňovému subjektu nevznikol nárok na uplatnenie odpočtu DPH z dôvodu oslobodenia podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH. Žalobca preto žalobou napadnutým rozhodnutím nemohol byť poškodený na svojich právach, keď správca dane neuznal žalobcom uplatnený odpočet DPH a dorubil mu rozdiel dane za apríl 2007.

Príslušné ustanovenie zákona, teda § 47 ods. 3, ktoré ukladá povinnosť preukázať daňový doklad platiteľovi, treba považovať za obligatórny daňový doklad na uplatnenie nároku na oslobodenie od dane podľa odseku 1, 2 písomným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom colný orgán potvrdí výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev. S poukazom na ustanovenie 29 ods. 8 v daňovom konaní je povinnosťou platiteľa dane preukázať vierohodnosť a správnosť daňových dokladov, ktorými si uplatnil odpočet DPH tak, ako to vyžaduje príslušné vyššie citované ustanovenie zákona o DPH a žalobca túto dôkaznú situáciu neuniesol.

Súd je toho názoru, že úlohou daňových orgánov v daňovom konaní nie je vykonávať rekonštrukciu účtovnej evidencie daňovníka, ani nie je povinnosťou daňových orgánov pri kontrole vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v prospech daňového subjektu alebo že by mal čakať na dôkazy, ktoré si daňovník dodatočne zabezpečí. V daňovom konaní platí procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonávaných v príslušnom konaní kompetentnými orgánmi a uplatňuje sa i zásada prejednávacia. S poukazom na ustanovenie § 29 ods. 8 zákona o správe daní žalobca preto má povinnosť preukázať relevantnými listinami skutočnosti osvedčené v podanom daňovom priznaní. Žalovaný na druhej strane má právo si preveriť predložené dôkazy ale aj povinnosť zabezpečiť si dôkazy pre svoje rozhodnutie, najmä ak účastníkovi daňového konania ukladá povinnosť, spočívajúcu v dorubení rozdielu dane.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu s odkazom na rozhodnutia ESD uvedené v žalobe i súd je toho názoru, že závery citovaných rozhodnutí nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže riešia inú problematiku spornú medzi účastníkmi konania, resp. v inom časovom období.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci a stotožňuje sa s jeho právnymi závermi, preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného daňového orgánu, ktorý sa v rozhodnutí vyporiadal dôsledne a vyčerpávajúco s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie logicky a vecne správne odôvodnil.

Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).