Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-30-2010.pdf
PDF · 83.94 KB
No categories available
4Co/30/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Minxovej a sudcov JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP č. 48/A, proti žalovanému L. B., A.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu v O., H. Č.. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Vierou Hernández, zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, o zaplatenie 59,75 eura (1.800,- Sk) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9. decembra 2009, č.k. 18C 106/07-98 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou z 21.7.2006 (podanou na súde prvého stupňa dňa 3.8.2006) domáhal sa proti žalovanému zaplatenia 1.800,- Sk (59,75 eura) s prísl. z titulu úhrady nákladov za odstránenie jeho vozidla zn. Renault B.: O.-XXX Y., ktorým dňa 20.6.2005 parkoval na S. J.. Q. Ko v zákaze zastavenia.
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie založil na zistení, že ku dňu 20.6.2005 (kedy došlo k odtiahnutiu predmetného motorového vozidla) v evidencii motorových vozidiel sa nenachádzalo žiadne motorové vozidlo typu Renault s B. O. XXX Y., uvedené evidenčné číslo bolo pridelené v roku 1999 vozidlu ALFA RÓMEO, ktorého prevádzkovateľom i držiteľom bol G.. O., vypočutý v konaní ako svedok, ktorý toto vozidlo však predal v roku 2003 alebo v 2004 do autobazáru, a ďalej, že žalovaný k uvedenému dňu nebol vedený ako držiteľ vozidla zn. H. ani žiadneho iného vozidla. Žalovanému, ktorého totožnosť bola overená na základe predloženého občianskeho preukazu, bolo odtiahnuté motorové vozidlo vydané po preukázaní vlastníctva len kľúčmi od motorového vozidla. Žalobca teda u osoby, ktorá motorové vozidlo prevzala existenciu oprávnenia na nakladanie s uvedeným motorovým vozidlom nezisťoval, t.j., či má v držbe aj technický preukaz od motorového vozidla, na základe ktorého bolo možné tiež stotožniť druh i evidenčné číslo vozidla.
Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ust. § 40 ods. 4 v spojení s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že práve žalovaný je prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré bolo odtiahnuté a že práve jemu vzniká aj zákonná povinnosť na náhradu vzniknutých nákladov. Žalobca žiadnym spôsobom neverifikoval skutočnosť, že žalovaný je skutočne osobou oprávnenou rozhodovať o použití motorového vozidla (nevyžiadal doklady o vozidle) a vlastným
neopatrným konaním prispel k situácii, keď nie je možné stotožniť zodpovednú osobu ani vozidlo (EVČ bolo pridelené inému vozidlu než odtiahnutému). Povinnosť žalovaného na plnenie podľa § 40 ods. 4 cit. zákona nebola preukázaná a pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.2.2009, č.k. 3Co 318/2008-91 (ktorým mu bolo priznané právo proti osobe, ktorá v konkrétny čas disponovala vozidlom) poukázal na to, že v uvedenej veci krajský súd vychádzal zo zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu v nadväznosti na ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo nemožno stotožňovať s postupom žalobcu podľa § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z. Na tom základe žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a uzavrel, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a na strane žalovaného žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa „zrušiť v celom rozsahu“ (podľa obsahu odvolania zrejme zmeniť a žalobe vyhovieť). Poukázal na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., z ktorého vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla je vždy konkrétna osoba, ktorá v konkrétnom čase je oprávnená rozhodovať o konkrétnom použití toho ktorého vozidla. Ak teda vozidlo na základe určitej právnej skutočnosti jednorázovo, krátkodobo, dlhodobo alebo trvalo oprávnene používa iná osoba ako vlastník vozidla, táto osoba má oprávnenie rozhodovať v konkrétnom čase o konkrétnom spôsobe použitia vozidla a preberá na seba nielen všetky práva o používaní tohto vozidla, ale aj povinnosť. V takýchto prípadoch vlastníci vozidla nemajú počas jeho prevádzky možnosť akokoľvek rozhodovať alebo ovplyvňovať rozhodovanie o spôsobe použitia vozidla, preto nemôžu byť v zmysle cit. ustanovenia ani pokladaní za prevádzkovateľa vozidla. Podobne je to formulované aj v ust. § 2 písm. am/ zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. O čiastku ním vynaložených nákladov za vykonaný odťah tohto vozidla je zatiaľ poškodený, preto uplatnil nárok u žalovaného, ktorý priamo a iba on svojou činnosťou spôsobil, že tieto náklady musel vynaložiť. Aj s poukazom na ust. § 420 ods. 1, § 420a ods. 1 a § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka za túto škodu nemôže zodpovedať iný vlastník vozidla ( ak ním nebol samotný žalovaný), ktorý žiadnym spôsobom nemal možnosť ovplyvniť konanie žalovaného.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že svojim jednostranným rozhodnutím vyvolal prekážku rozhodnutej veci, lebo aj do budúcnosti mu znemožnil uplatniť si zákonný nárok u žalovaného aj keby sa následne preukázalo, že odtiahnuté motorové vozidlo značky H. bolo skutočne vo vlastníctve žalovaného a tento si naň z rôzneho dôvodu sám neoprávnene umiestnil EČV z iného motorového vozidla. Z previerky k osobe žalovaného vyplýva, že tento v minulosti sa sám zaoberal dovážaním vozidiel zo zahraničia na Slovensko za účelom ďalšieho predaja a preto nie je vylúčené, že predmetné vozidlo je jedným z takýchto dovezených vozidiel žalovaným, na ktorom sám upevnil, či už pravú EČV O.-XXX Y. alebo falošnú (vyrobenú pre tento účel alebo upravenú z inej EČV). Keďže však mal od vozidla kľúče je zjavné, že vozidlo užíval oprávnene a skutočnosť, či si toto vozidlo požičal od iného alebo sa jednalo o vozidlo, ktoré doviezol zo zahraničia za účelom predaja je nepodstatné pre účely tohto prejednávaného prípadu. Napokon aj keby bol vozidlo odcudzil aj s kľúčmi, zodpovednosť na úhradu ním vynaložených nákladov za odťah by vyplývalo z iných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Žalovaný (jeho opatrovníčka) sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci správne zistil potrebný skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia vo veci správne vyhodnotil a aj jeho právny záver o zamietnutí žaloby zodpovedá zákonu.
Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.), naň poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a s poukazom aj na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné dodať:
Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané (§ 40 ods. 4 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov). Na účely tohto zákona je prevádzkovateľom vozidla fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať o použití vozidla (§ 6 ods. 1 citovaného zákona).
Z platnej právnej úpravy v uvedených ustanoveniach zákona o premávke na pozemných komunikáciách, z ktorých pri svojom rozhodnutí správne vychádzal aj súd prvého stupňa, vyplýva, že prevádzkovateľom vozidla, odstráneného podľa ust. § 40 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z., povinným znášať náklady odstránenia vozidla je osoba (fyzická), vrátane fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, alebo právnická) ktorá je oprávnená rozhodovať o použití vozidla. Prevádzkovateľom vozidla pre účely zákona č. 315/1996 Z.z. teda, ako na to poukázal odvolací súd už v uznesení, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci (4Co/29/2008) nemusí byť osoba, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla ako držiteľ vozidla. Dôkazné bremeno v tom smere, že išlo o osobu oprávnenú rozhodovať o použití vozidla v konaní o zaplatenie nákladov odstránenia vozidla podľa ust. § 40 ods. 4 písm. a/zákona č. 315/1996 Z.z. zaťažuje žalobcu. To znamená, že žalobca, ak chce byť v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a zároveň je povinný o týchto skutočnostiach poskytnúť tzv. plný dôkaz. Len za dôkaznej situácie, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenia, vzniká povinnosť súdu z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. Súd totiž vo svojom rozhodnutí musí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá: 1/ dokázaným tvrdeniam účastníkom konania, 2/ skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, 3/ skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O.s.p.) a 4/ skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne na základe hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný v čase vzniku nákladov odstránenia vozidla ponechaného na mieste kde bol zákaz zastavenia (dňa 20.6.2005) bol prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, t.j. osobou oprávnenou rozhodovať o použití vozidla. Správne v tomto smere hodnotil pochybenia v postupe žalobcu pri vydávaní vozidla žalovanému, keď mu vozidlo vydal bez predloženia dokladov vozidla, čím zmaril možnosť riadnej identifikácie vozidla, jeho držiteľa a predovšetkým možnosti riadneho zistenia oprávnenia žalovaného v kritickom čase rozhodovať o použití tohto vozidla. Stotožniť sa možno v tomto smere aj so záverom súdu prvého stupňa, že sama skutočnosť predloženia kľúčov od vozidla žalovaným nepostačuje na preukázanie tohto oprávnenia. Aj keď totiž princíp kontradiktórnosti civilného konania vyjadrený v platnej procesnoprávnej úprave neplatí absolútne (podľa § 120 ods. 1 vety druhej O.s.p. môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, avšak výnimočne, keď je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci), ani vykonaním dôkazov, ktoré neboli účastníkmi navrhnuté naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre vyhovenie žalobe nebolo v posudzovanom prípade preukázané.
Nemožnosť identifikovania vozidla a jeho držiteľa zapísaného v dokladoch vozidla bráni totiž aj záveru o zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, lebo za danej dôkaznej situácie, nemožno vyvodiť existenciu zákonných predpokladov tejto zodpovednosti.
Súhlasiť nemožno s odvolaním žalobcu ani v časti, v ktorej namietal, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím vyvolal prekážku rozhodnutej veci, keď mu znemožnil uplatniť si svoj zákonný nárok u žalovaného aj keby sa následne preukázalo, že odtiahnuté motorové vozidlo zn. H. bolo skutočne vo vlastníctve žalovaného. Platná právna úprava totiž pre takýto prípad, t.j. preukázania nových skutočností,
resp. nových dôkazov zakotvuje iný právny prostriedok nápravy a to obnovu konania (§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania neuplatnil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.