Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-99-2011.pdf
PDF · 79.38 KB
No categories available
2Co/99/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkýň 1/ Mgr. V. A., nar. X.X.XXXX, bytom X., K. XX, 2/ M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K. XX, zast. JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Reimanova 9, proti žalovaným 1/ F. E., nar. X.X.XXXX, bytom X., P. XX, zast. JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jarková č. 63, 2/ L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X., V. XXXX/ X, zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni č. 1, o určenie vlastníckeho práva s prísl. a o návrhu na prerušenie konania, o odvolaní žalobkýň v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 22.6.2011, č.k. 13C 101/2010 - 173 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na prerušenie tohto konania do skončenia trestného konania vedeného na Okresnom súd Prešov pod sp. zn. 32T 22/2010. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že predmetom civilného konania je určenie vlastníckeho práva žalobkýň, pričom právne sa žaloba opiera o skutočnosť, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli žalobkyne so žalovanou v 2. rade nie je platná a že v súvislosti s touto kúpnou zmluvou matka žalovanej v 2. rade konala v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že na Okresnom súde Prešov sa vedie konanie pod sp. zn. 32T 22/2010, v ktorom je obžalovaná Mgr. D. N. T. V. - matka žalovanej v 2. rade zo skutku, že v mesiaci október 2008 v Prešove sa ústne dohodla s poškodenými žalobkyňami, že sprostredkuje odkúpenie vtedy ich trojizbového bytu v X. na ulici P. č. XX a zároveň im sprostredkuje kúpu rodinného za tú istú sumu. Následne bola dňa 31.10.2008 v X. uzatvorená kúpna zmluva na tento byt, kde ako kupujúca bola uvedená jej dcéra, žalovaná v 2. rade. V tejto zmluve bola uvedená kúpna cena 320.000,- Sk, pričom bolo ústne dohodnuté, že rozdiel medzi v zmluve uvedenou kúpnou cenou bytu a ústne dohodnutou cenou bytu bude považovaný ako záloha na kúpu rodinného domu, avšak Mgr. V. kúpu rodinného domu pre poškodené žalobkyne nesprostredkovala a kúpnu cenu uvedenú v zmluve a ani ústne dohodnutú kúpnu cenu poškodeným nevyplatila, čím žalobkyniam spôsobila škodu vo výške najmenej 2 050 000,- Sk ( 68.047,53 Eur ). Súd prvého stupňa uviedol, že v súlade s § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd môže prerušiť konanie ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Toto ustanovenie teda súdu dáva len možnosť konanie prerušiť, pričom ešte pred týmto rozhodnutím je v zákona uvedená možnosť urobenia iného vhodného opatrenia. Súdu prvého stupňa sa ako vhodnejší postup javí vykonanie všetkých dôkazov v civilnom konaní s tým, že vyčkávanie na rozhodnutie vo veci 32T 22/2010 môže spôsobiť vznik prieťahov v konaní. Je pravdou, že súd ako predbežnú otázku nemôže posudzovať otázku, či Mgr. D. N. T. V. spáchala trestný čin, z ktorého je obžalovaná v uvedenom konaní. Všetky ostatné právne skutočnosti však súd môže posúdiť sám podľa § 135 ods. 2 O.s.p. Právne podstatnou pre civilné konanie nie je skutočnosť, či matka žalovanej v 2. rade bude uznaná za vinnú z trestného činu, ale či sa preukážu tvrdenia uvedené v civilnej žalobe, teda konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorého by sa dopustila žalovaná v 2. rade vo vzťahu k žalobkyniam
pri uzatváraní kúpnej zmluvy a ďalej konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by sa udialo v súvislosti s uzatváraním zmluvy medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 1. rade. Tieto skutočnosti pravdepodobne nebudú predmetom preukazovania v trestnom konaní a aj keby boli, súd ich rovnako môže preukazovať aj v civilnom konaní. Žalovaní v 1. a 2. rade nie sú obžalovanými zo žiadneho konania v súvislosti s bytom, ktorého vlastníctva sa žalobkyne domáhajú. Súd prvého stupňa tak skonštatoval, že vzhľadom na predpokladanú dĺžku trestného konania nie je potrebné a ani nevyhnutné prerušovať konanie do ukončenia trestného konania a preto návrh žalobkýň zamietol. Zdôraznil, že žalobkyne napriek tomuto rozhodnutiu nestrácajú možnosť navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a preukazovať v tomto konaní všetky rozhodujúce právne skutočnosti.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade, ktoré navrhli, aby odvolací súd uznesenie zmenil a konanie prerušil do skončenia trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32T 22/2010. Žalobkyne sú presvedčené, že prevod vlastníctva ich bytu na P. XX v X. na žalovanú v 2. rade bol realizovaný podvodným konaním. Okolnosti prevodu vlastníctva predmetného bytu zo žalobkýň na žalovanú v 2. rade sú predmetom posudzovania v trestnej veci 32T 22/2010. Poukázali na argumentáciu uvedenú v samotnej žalobe, podľa ktorej rozpor s dobrými mravmi je preukázaný už samotnou subsumovateľnosťou pod normu trestného práve, pretože v prípade rozporu s dobrými mravmi otázka zavinenia osôb, ktoré stav rozporu s dobrými mravmi vyvolávajú, nie je podstatná. Ak by úmysel, či už priamy alebo nepriamy konať protispoločensky u konajúcich osôb preukázaný nebol, samotná subsumovateľnosť konkrétneho správania a jeho výsledku pod správanie, ktoré porušuje zákonom chránený spoločenský záujem vyjadrený v trestnoprávnej norme má za dôsledok, že takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Sú toho názoru, že pre posúdenie konania žalovaných pri predaji a kúpe bytu žalobkýň ako v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi, nemožno mať na zreteli iba subjektívnu stránku veci. Nemožno sa uspokojiť len s konštatovaním, že obžalovanou zo spáchania trestného činu v súvislosti s bytom, ktorého vlastníctva sa žalobkyne domáhajú, je zatiaľ iba matka žalovanej v 2. rade. Takýto pohľad na vec z hľadiska posúdenia súladu s dobrými mravmi by bol veľmi oklieštený. Predmetom skúmania trestného súdu totiž nie je iba otázka zistenia páchateľa trestného činu, ale aj zistenie, či daný skutok nie je trestným činom Zastávajú názor, že ak žalobkyne previedli svoj byt na žalovanú v 2. rade spôsobom a za okolností, ktoré budú vyhodnotené ako odporujúce trestnoprávnym normám, tak takýto prevod vlastníckeho práva nemôže byť ani v súlade s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Aj keď pre civilný konajúci súd v tejto veci v zmysle odôvodnenia rozhodnutia nie je právne podstatnou skutočnosť, či matka žalovanej v 2. rade bude uznaná vinnou zo spáchania zločinu podvodu domnievajú sa, že prípadný záver trestného súdu o tom, že prevod vlastníctva bytu žalobkýň sa udial za okolností, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu zločinu podvodu je právne významnou skutočnosťou pre rozhodnutie v tejto veci. Tieto okolnosti, ktoré navodila predovšetkým matka žalovanej v 2. rade podstatným spôsobom ovplyvnili vôľu žalobkýň pri predaji ich bytu jej dcére a teda žalovanej v 2. rade. Napriek účelovým argumentom žalovanej v 2. rade o tom, že pri kúpe bytu bola dobromyseľná, sú presvedčené o jej vedomom spolupodieľaní sa na protiprávnej činnosti, z ktorej je obžalovaná jej matka. Z toho dôvodu aj podali trestné oznámenie pre podozrenie z podvodného konania aj priamo na žalovanú v 2. rade. Súhlasia s názorom súdu o tom, že nestrácajú možnosť navrhovať dôkazy v tomto konaní. Avšak ak by navrhli civilnému súdu vykonať presne tie isté dôkazy ako v trestnom konaní realizuje trestný súd, išlo by o duplicitnú činnosť súdu, ktorá z hľadiska hospodárnosti konania nezaťaží len súd, ale najmä zainteresované subjekty. Zdôraznili, že nemajú záujem spôsobiť prieťahy v tomto konaní, keďže sú to práve oni, ktoré súvislosti so sporným prevodom bytu na žalovanú v 2. rade prišli o strechu nad hlavou. Majú preto eminentný záujem na spravodlivom posúdení ich veci a poukazujú tiež na fakt, že obrana práva účastníkov konania nemá byť iba rýchla, ale aj účinná.
Žalovaný v 1. rade navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Zdôraznil to, že rozhodnutie o možnosti prerušenia súdneho konania je dané na zváženie konajúceho súdu, pokiaľ nedôjde z jeho strany k urobeniu iného vhodného opatrenia. Z toho dôvodu nie je možné namietať nezákonnosť odvolaním napadnutého súdneho rozhodnutia, pokiaľ súd nepristúpil na návrh žalobkýň na prerušenie konania a postupoval iným, zákonom dovoleným procesným postupom.
Žalovaná v 2. rade taktiež navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Dáva do pozornosti ustálenú súdnu prax, ktorá hovorí, že nie každé konanie, ktoré môže byť prípadne v rozpore s dobrými mravmi, je zároveň konaním, ktoré podlieha trestnoprávnym normám a trestnoprávnej zodpovednosti. Týmto nechce uviesť, že v jej prípade sú naplnené znaky konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ale poukazuje na alibistický a nesprávny právny názor protistrany v tom zmysle, že rozpor s dobrými mravmi je preukázaný už s hmotnou subsumovateľnosťou pod normu trestného práva... Má za to, že v prejednávanej veci a z vykonávaných dôkazov nevyplýva, aby konanie žalovaných vo vzťahu k žalobkyniam bolo v rozpore s dobrými mravmi a tak citovaná argumentácia žalobkýň je prinajmenšom unáhlená a tendenčná. Absencia rozhodnutia trestného súdu o vine, či nevine obžalovanej Mgr. V., matky žalovanej v 2. rade nie je prekážkou na rozhodnutie súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva a nie je podľa jej názoru potrebné a nevyhnutné pre samotné rozhodnutie v tejto veci konanie neúmerne predlžovať na čas do právoplatného rozhodnutia v spomínanej trestnej veci.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.
V súvislosti s námietkami účastníkov odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
K prerušeniu konania podľa citovaného zákonného ustanovenia pristúpi súd vtedy, ak prebieha už iné konanie, resp. ak dal podnet k začatiu iného konania, v rámci ktorého je, či má byť riešená otázka majúca význam pre rozhodnutie vo veci samej. Dôvod v takomto prerušení konania spočíva najmä v hospodárnosti samotného konania. V citovanom zákonnom ustanovení je pritom vyjadrená možnosť, nie povinnosť súdu z tohto dôvodu konanie prerušiť.
Je zrejmé, že v tomto konaní sa žalobkyne vo vzťahu k žalovaným domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX kat. úz. X. a to konkrétne k trojizbovému bytu, nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX, na ulici P. v X. s príslušenstvom a k podielu na pozemku KN 14365 - zastavané plochy a nádvoria. Vo vzťahu k matke žalovanej v 2. rade je zároveň vedené konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32T 22/2010 v zmysle podanej obžaloby pre zločin podvodu, ktorého sa mala dopustiť voči žalobkyniam v súvislosti so sprostredkovaním odkúpenia ich trojizbového bytu. Odvolací súd v zhode so súdom 1. stupňa konštatuje, že právne významnou skutočnosťou pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného žalobného návrhu je preukázanie tvrdení žalobkýň v ňom uvádzaných a teda či došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, ktorého sa mala dopustiť žalovaná v 2. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalobkyňami, čo má nepochybne vplyv aj na posúdenie platnosti kúpnej zmluvy uzatváranej vo vzťahu medzi žalovanými. Žalovaní v 1. a 2. rade nie sú účastníkmi konania Okresného súdu Prešov, sp. zn. 32T 22/2010, a preto tieto skutočnosti zrejme nebudú predmetom preukazovania v spomínanom trestnom konaní. Žalobkyne majú možnosť naďalej navrhovať dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení a preto nie je potrebné prerušovať toto konanie do ukončenia už uvádzaného trestného konania.
So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd hodnotí postup súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh žalobkýň na prerušenie konania ako správny a poukazujúc na uvedené, napadnuté uznesenie potvrdil v súlade s ustanovením § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyne vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na náhradu trov a ostatným účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.