Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/150/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: Slovenská autobusová doprava Trenčín, akciová spoločnosť skrátene: SAD Trenčín, a.s., so sídlom Zlatovská cesta 29, 911 37 Trenčín, IČO: 36 323 977, právne zastúpenému JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Mydlárska 185, Žilina, proti žalovanému: S. W. W. - V., s miestom podnikania J. XXXX, XXX XX N. D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -136 zo dňa 14. apríla 2010 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 74 686,32 eur s 13% ročným úrokom z omeškania zo sumy 74 686,32 eur od 13.08.2006 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 74 686,32 eur s 13 % ročným úrokom z omeškania od 13.08.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 4 481,18 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 733,79 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonný 13 % úrok z omeškania zamietol. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli dňa 12.01.2004 rámcovú obchodnú kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaný ako predávajúci zaviazal dodať žalobcovi ako kupujúcemu v období od 01.01.2004 do 31.12.2004 tovar

- náhradné diely a iný tovar pre vozidlá autobusovej dopravy a prevádzky kupujúceho, a to v rozsahu, ako je druhovo špecifikovaný v prílohe č. 1 tejto zmluvy v objeme 15 000 000,- Sk až 20 000 000,- Sk. Predávajúci sa zároveň zaviazal dodať kupujúcemu od 01.01.2005 do 31.12.2005 tovar - náhradné diely a iný tovar pre vozidlá autobusovej dopravy a prevádzky kupujúceho, a to v rozsahu, ako je druhovo špecifikovaný v prílohe č. 1 tejto zmluvy v objeme 15 000 000,- Sk až 20 000 000,- Sk. Tento tovar sa kupujúci zaviazal objednať a záväzne aj odobrať od predávajúceho od 01.01.2004 do 31.12.2005 pravidelne mesačne vo výške 1/12-iny z celkového ročného objemu, minimálne 1 250 000,- Sk mesačne. Kupujúci mohol v zmysle zmluvy v konkrétnom mesiaci objednať u predávajúceho tovar v objeme +/- 30 % z určeného minimálneho mesačného objemu, teda 1 250 000,- Sk, pričom kupujúci bol povinný v súhrne dodržať dohodnutý objem objednávok do výške 15 000 000,-Sk až 20 000 000,- Sk ročne. V čl. V. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli pre prípad, ak kupujúci neobjedná, odmietne alebo iným spôsobom znemožní predávajúcemu splniť dohodnuté zmluvné podmienky tak, ako je uvedené v čl. I tejto zmluvy, tak za porušenie tohto zmluvného záväzku ako povinnosti sa kupujúci zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15% z rozdielu finančne vyjadreného medzi skutočne objednaným a

v tejto zmluve dohodnutým mesačným množstvom objednaného tovaru. Túto zmluvnú pokutu uhradí predávajúcemu na základe jeho oznámenia, že došlo k porušeniu tohto záväzku, ktorý musí byť identifikovaný, čo do finančného vyjadrenia objemu tovaru mesačne a túto uhradí kupujúci do 15 dní od vystavenia faktúry. Úhrada zmluvnej pokuty nemá vplyv na povinnosť kupujúceho uhradiť prípadne vzniknutú škodu. Žalovaný ako predávajúci dňa 11.01.2006 v zmysle čl. V. vystavil žalobcovi ako kupujúcemu faktúru č. 60001 na sumu 2 250 000,- Sk (teda 74 686,32 eur) so splatnosťou 26.01.2006 titulom vyúčtovania zmluvnej pokuty za nesplnenie záväzku na odobratie tovaru za kalendárny rok 2005 v objeme 15 000 000,- Sk. Zmluvná pokuta vo výške 2 250 000,- Sk bola vypočítaná ako 15 % zo sumy 15 000 000,- Sk. Žalobca dňa 06.02.2006 uhradil žalovanému sumu 2 250 000,- Sk titulom zmluvnej pokuty za rok 2005. Okresný súd Trenčín v rozsudku č.k. -73 zo dňa 25.05.2006 prejudiciálne vyslovil neplatnosť článku V. predmetnej zmluvy, v časti jej ustanovení o zmluvnej pokute, a to z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti dohody o spôsobe určenia zmluvnej pokuty. V predmetnom rozsudku súd konštatoval, že nakoľko účastníci konania mali v čl. I zmluvy dohodnuté množstvo tovaru určením minimálnej a maximálnej hranice, nie je možné jednoznačne stanoviť dohodnuté mesačné množstvo objednaného tovaru potrebné pre výpočet dohodnutej zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho nie je možné preskúmať oprávnenosť výšky zmluvnej pokuty. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -799 zo dňa 05.09.2007. Žalobca si s poukazom na záver o neplatnosti časti čl. V. týkajúcej sa zmluvnej pokuty vyslovený v uvedených rozhodnutiach uplatnil nárok na vrátenie sumy 74 786,32 eur (2 250 000,- Sk), a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe plnenia z absolútne neplatného právneho úkonu. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, v ktorej si strany pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany kupujúceho, teda žalobcu, dojednali zmluvnú pokutu, a ktorú na základe faktúry č. 60001 zo dňa 11.01.2006 žalobca žalovanému uhradil vo výške 2 250 000,- Sk, čo v prepočte na platnú menu euro predstavuje 74 686,32 eur. Otázka platnosti dohody o zmluvnej pokute dojednanej v čl. V. predmetnej zmluvy bola prejudiciálne riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . V rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -73 zo dňa 25.05.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -799 zo dňa 05.09.2007 bola konštatovaná neplatnosť čl. V. zmluvy týkajúceho sa zmluvnej pokuty v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., a to pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Z formulácie textu predmetného článku vyplynulo, že zmluvná pokuta má predstavovať 15 % z rozdielu finančne vyjadreného medzi skutočne objednaným a v čl. I. dohodnutým mesačným množstvom objednaného tovaru. Dohoda o ročnom objeme hodnoty objednaného tovaru určením jej minimálnej a maximálnej hranice (15 000 000,- Sk až 20 000 000,- Sk) však neumožňovala jednoznačne stanoviť hodnotu mesačného množstva objednaného tovaru potrebného pre výpočet zmluvnej pokuty, pretože podľa čl. I. žalobca ako kupujúci mohol mesačne objednať tovar v objeme +/- 30 % u určeného minimálneho mesačného objemu stanoveného na 1 250 000,- Sk. Spôsob určenia zmluvnej pokuty nebol vyjadrený dostatočne určito a zrozumiteľne, preto zmluvná pokuta nebola dojednaná platne. Keďže žalobca uhradil žalovanému faktúru č. 60001 zo dňa 11.01.2006 vo výške 2 250 000,- Sk titulom vyúčtovanej zmluvnej pokuty, plnil z neplatného právneho úkonu a žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca sa preto oprávnene domáhal vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia vrátane príslušenstva. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zák., § 37 ods. 1 Obč. zák., § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., § 456 až § 458 ods. 2 Obč. zák. a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 74 686,32 eur spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania od 13.08.2006 do zaplatenia. Pokiaľ si žalobca uplatňoval úrok z omeškania vo výške 14 %, súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom v čase vzniku omeškania dlžníka a konštatoval, že zákonný úrok z omeškania predstavuje 13 % ročne, a žalobcovi patrí od 13.08.2006 do zaplatenia, keďže žalovanému bola výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia doručená najneskôr 07.08.2006 s určenou lehotou 5 dní od doručenia výzvy na plnenie. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4 481,18 eur a z účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vo výške 3 733,79 eur.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, a to v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keď

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvého stupňa vytýkal, že napriek jeho návrhu na vykonanie dôkazu nepripojil spis vedený na Okresnom súdu Trenčín pod sp. zn. , v ktorom konaní sa on domáhal zaplatenia sumy 2 250 000,- Sk titulom dojednanej zmluvnej pokuty a ktoré konanie bolo napokon zastavené pre späťvzatie žaloby ním ako žalobcom z dôvodu úhrady žalovanej sumy po podaní žaloby. V predmetnom konaní súd prvého stupňa rozhodol nielen o zastavení konania, ale zároveň aj o náhrade trov jemu vzniknutého konania, a to vo výške 62 074,-Ssk, ktoré mu spoločnosť SAD a.s. Trenčín ako žalovaný zaplatila. Uvedené konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. nasvedčuje tomu, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle čl. V. rámcovej obchodnej kúpnej zmluvy bola určitá a zrozumiteľná a takto bola aj vykladaná jej účastníkmi s poukazom na čl. I., keď v roku 2005 žalobca ako kupujúci neobjednal tovar ani len za 1,- Sk. Pokiaľ súd prvého stupňa za uvedenej situácie vyvodil záver o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute pre jej rozpor s § 37 Obč. zák., jeho právny názor je nesprávny. Zdôraznil, že z dojednaní v rámcovej obchodnej kúpnej zmluve zreteľne vyplýva, že ak sa neobjedná tovar v obchodnom roku 2005 v minimálnom objeme 15 000 000,- Sk, je za celý rok 15 % zmluvná pokuta. Kupujúci síce mohol objednať +/- 30 % z určeného minimálneho mesačného objemu stanoveného na 1 250 000,- Sk, ale ročne musel objednať tovaru za minimálne 15 000 000,- Sk. Takto dohodnutá zmluvná pokuta je jasná a zrozumiteľná a účastníkmi zmluva bola tak aj chápaná. Okrem toho súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že nesprávne vyhodnotil dobu omeškania. Žalobca sa totiž pôvodne žalobou domáhal určenia platnosti jednostranného započítacieho prejavu, ktoré adresoval jemu a jeho právnemu zástupcovi dňa 09.10.2007 a až v priebehu konania vzal v tejto časti návrh späť, a to dňa 20.08.2009. Ak žalobca tvrdil, že započítal svoju pohľadávku voči jeho pohľadávkam a domáhal sa určenia, že toto započítanie je platné, nemôže si uplatňovať úrok z omeškania od 13.08.2006. Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , bol názoru, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, bez náležite vykonaného dokazovania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že otázka platnosti resp. neplatnosti spôsobu určenia zmluvnej pokuty už bola prejudiciálne právoplatne posúdená v inom konaní, kde prvostupňový i odvolací súd vyslovili, že dohoda o spôsobe určenia výšky zmluvnej pokuty je neurčitá a teda neplatná. S poukazom na túto skutočnosť je akékoľvek tvrdenie žalovaného tom, že podľa jeho názoru je táto dohoda platná, v rozpore s právnym názorom oboch súdov. Za irelevantné považoval žalovaným navrhované vykonanie dôkazu na pripojenie spisu Okresného súdu Trenčín ; žalovaný totiž vôbec neuviedol vo svojom odvolaní, aké skutočnosti sa pripojením tohto spisu majú objasniť či zistiť. Pokiaľ žalovaný poukazoval na jednostranný započítací prejav, ktorého určenia platnosti sa on, žalobca, pôvodne podanou žalobou domáhal, zdôraznil, že žalovaný jednostranný zápočet odmietol, nesúhlasil s ním a v exekúcii sa domáhal vymoženia dlžných súm, ktoré mali byť predmetom započítania. Žaloba o určenie platnosti započítacieho prejavu mala teda odstrániť neisté právne postavenie jeho, žalobcu. Nakoľko však súdy medzitým prejudiciálne vyriešili otázku neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, netrval už na jednostrannom započítaní, ale uplatnil si právo na vydanie zmluvnej pokuty zaplatenej žalovanému na základe neplatného právneho úkonu. V súvislosti s namietanou dobou omeškania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR , v zmysle ktorého ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, pričom zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení žaloby žalovanému. Keďže žalovanému bola v tomto prípade doručená výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia najneskôr dňa 07.08.2006 s poskytnutou 5-dňovou lehotou na plnenie odo dňa doručenia výzvy, táto lehota žalovanému uplynula dňa 12.06.2006 a žalovaný sa dostal do omeškania dňa 13.08.2006 tak, ako to ustálil súd prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa ,

Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, keď nepripojil spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. a keď neprihliadol na započítací prejav žalobcu zo dňa 09.10.2007, ktorého určenia platnosti sa žalobca pôvodne domáhal, čo zároveň malo vplyv na nesprávne ustálenie začiatku plynutia omeškania.

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, a to s poukazom na prejudiciálne vyriešenú otázku neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute v čl. V. rámcovej obchodnej kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.2004 uzavretej medzi účastníkmi. Súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej dohody vychádzal predovšetkým z právneho názoru vysloveného v rozsudkoch Okresného súdu Trenčín č.k. -73 zo dňa 25.05.2006 a Krajského súdu v Trenčíne č.k. -799 zo dňa 05.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2007. Z obsahu spisu vyplýva, že obe rozhodnutia mal súd prvého stupňa k dispozícii a v spise sa nachádzajú. Týmito rozsudkami bola zamietnutá žaloba žalobcu S. W. proti žalovanému SAD Trenčín, a.s. v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 914 295,- Sk, uplatnená na základe čl. V. rámcovej kúpnej obchodnej zmluvy zo dňa 12.01.2004. Zamietnutiu žaloby predchádzalo prejudiciálne riešenie otázky platnosti dohody o zmluvnej pokute upravenej v čl. V. bod 1. V čl. V. bod 1 predmetnej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak kupujúci neobjedná alebo iným spôsobom znemožní predávajúcemu splniť dohodnuté dodávky tak, ako je uvedené v čl. I. tejto zmluvy, tak za porušenie tohto zmluvného záväzku ako povinnosti sa kupujúci zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15% z rozdielu finančne vyjadreného medzi skutočne objednaným a v tejto zmluve dohodnutým mesačným množstvom objednaného tovaru. Túto zmluvnú pokutu uhradí predávajúcemu na základe jeho oznámenia, že došlo k porušeniu tohto záväzku, ktorý musí byť identifikovaný, čo do finančného vyjadrenia objemu tovaru mesačne a túto uhradí kupujúci do 15 dní od vystavenia faktúry. Úhrada zmluvnej pokuty nemá vplyv na povinnosť kupujúceho uhradiť prípadne vzniknutú škodu. Podľa čl. I. sa kupujúci zaviazal objednať a zároveň aj prevziať od predávajúceho tovar od 1.1.2004 do 31.12.2005 pravidelne mesačne vo výške 1/12 z celkového ročného objemu na 15 000 000,- Sk až 20 000 000,- Sk, minimálne 1 250 000,- Sk mesačne. V zmysle uvedeného článku kupujúci mohol v konkrétnom mesiaci objednať u predávajúceho tovar v objeme +/- 30% z určeného minimálneho mesačného objemu, . 1.250.000,- Sk, pričom bol povinný súhrnne dodržať dohodnutý objem objednávok vo výške 15 000 000,- Sk až 20 000 000,- Sk ročne. Z formulácie textu predmetných článkov vyplynulo, že zmluvná pokuta mala predstavovať 15% z rozdielu finančne vyjadreného medzi skutočne objednaným a v článku I. dohodnutým mesačným množstvom objednaného tovaru. Dohoda o ročnom objeme hodnoty objednaného tovaru určením jej minimálnej a maximálnej hranice (t.z. 15 000 000,- Sk až 20 000 000,- Sk) však neumožňovala jednoznačne stanoviť dohodnuté mesačné množstvo objednaného tovaru, potrebné pre výpočet zmluvnej pokuty vzhľadom k tomu, že podľa čl. I. žalovaný ako kupujúci mohol mesačne objednať tovar v objeme +/- 30% z určeného minimálneho mesačného objemu, stanoveného na 1 250 000,- Sk. S poukazom na tieto skutočnosti Okresný súd Trenčín ako prvostupňový a Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vyvodili záver, spôsob určenia zmluvnej pokuty nebol vyjadrený dostatočne určito a zrozumiteľne určením základu pre jej výpočet, čomu napokon nasvedčuje aj postup samotného žalobcu pri vyčíslení zmluvnej pokuty. Hoci v zmysle čl. V. porušenie povinnosti muselo byť identifikované finančným vyjadrením objeme tovaru mesačne, z obsahu faktúry č. 50001 zo dňa 14.01.2005, ktorou S. W. ako predávajúci fakturoval SAD Trenčín, a.s. ako kupujúcemu zmluvnú pokutu podľa čl. V. vyplynulo, že predávajúci uvedeným spôsobom pri výpočte zmluvnej pokuty nepostupoval. Pri vyčíslení jej výšky vychádzal z rozdielu dohodnutého minimálneho ročného objemu tovaru 15 000 000,- Sk a skutočne dodaného množstva tovaru za rok 2004. Takýto spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty a jej vyčíslenie si však účastníci nedohodli. Vychádzajúc z takto vymedzeného a spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty oba súdy dospeli k názoru, že sporný článok V. zmluvy je neplatný podľa Obč. zák. pre jej neurčitosť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že otázka platnosti čl. V. rámcovej obchodnej kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.2004 už bola prejudiciálne vyriešená v inom konaní a na správnosti týchto záverov nič nemení ani žalovaným namietaná skutočnosť, že za rok 2005 si žalobca ako kupujúci neobjednal tovar ani len za 1,- Sk. Ak je čl. V. zmluvy neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 Obč. zák., ide o absolútnu neplatnosť takého dojednania bez ohľadu na to, či sa zmluvná pokuta uplatňovala za

situácie že došlo k čiastočným odberom tovaru zo strany kupujúceho alebo žalovaný neodobral žiaden tovar. Bez právneho významu je preto námietka žalovaného týkajúca sa nepripojenia spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. . Nedôvodná je tiež námietka žalovaného ohľadne posúdenia doby omeškania. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil začiatok omeškania v nadväznosti na výzvu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a správne ustálil začiatok dňa omeškania od 13.08.2006.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

Úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, hoci podľa zásady úspechu obsiahnutej v ust. by mu patrila; žalovaný si však náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú (, ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.