Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-126-2011.pdf
PDF · 80.86 KB
No categories available
8Cob/126/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUD. Dariny Legerskej a JUDr. Dušana Eckera, v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpeného: JUDr. Annou Völgyfyovou, advokátkou, Kolárska 4, 811 06 Bratislava, proti žalovanej U. K., teraz P., bydliskom F. X/XX, XXX XX K. nad B., štátnej občianke F. republiky, o zaplatenie 199,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 39Cb/160/2010-24 zo dňa 21. februára 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 199,16 eur, 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 99,58 eur od 01.05.2007 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 199,16 eur, 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 99,58 eur od 01.05.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 1% ročného úroku z omeškania zo sumy 99,58 eur od 01.05.2007 do zaplatenia žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná je zapísaná do zoznamu advokátov vedeného žalobcom a od roku 1996 má pozastavený výkon advokácie. Žalovaná za rok 2007 nezaplatila príspevok advokáta na činnosť Slovenskej advokátskej komory. Podľa uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 10.01.2005 bol príspevok advokátov, ktorým bol pozastavený výkon advokácie, znížený na polovicu vo výške 99,58 eur (3 000,- Sk) ročne. S obranou žalovanej, že ak porušila povinnosť zaplatiť žalobcovi riadne a včas príspevok na jeho činnosť, žalobca ju bol povinný s poukazom na ust. § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom od 01.01.2004 vyčiarknuť zo zoznamu advokátov, a ak tak neurobil, zanikla jej povinnosť zaplatiť príspevky na činnosť komory, a to nielen za rok 2007, sa súd prvého stupňa nestotožnil. Poukázal na ust. § 11 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom od 01.01.2004, v zmysle ktorého vyčiarknutiu advokáta zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory musí predchádzať rozhodnutie komory o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov, ktoré rozhodnutie musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom. Porušenie povinnosti žalovanej zaplatiť príspevok na činnosť komory bez vážneho dôvodu je podľa § 3 ods. 2 uznesenia konferencie advokátov, závažným porušením povinnosti advokáta a podľa § 3 ods. 3 tohto uznesenia, je v prípade nezaplatenia príspevku do 3 mesiacov od jeho splatnosti, t.j. do 31.07.2007 dôvodom na začatie disciplinárneho konania podľa § 56 ods. 2 písm. e) Zákona o advokácii. Bez právoplatného rozhodnutia o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov nemôže komora a ani jej príslušný orgán bez ďalšieho vyčiarknuť advokáta zo zoznamu advokátov len postupom podľa § 7 ods. 1 písm. f) Zákona o advokácii. Z tohto zákonného ustanovenia totiž nevyplýva povinnosť komory vyčiarknuť advokáta zo zoznamu advokátov, ak nastanú skutočnosti, ktoré citované ustanovenie ako dôvod vyčiarknutia predpokladá. Konštatoval,
že žalovanej nezanikla povinnosť zaplatiť príspevok na činnosť komory za rok 2007 tým, že žalobca nevyužil svoje oprávnenie rozhodnúť o jej vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Zdôraznil, že podmienkou zaplatenia tohto príspevku je členstvo žalovanej v Slovenskej advokátskej komore aj v roku 2007, pričom o ukončenie jej členstva v komore žalovaná nepožiadala. Podľa § 2 ods. 3 uznesenia konferencie advokátov účinného od 19.06.2004 bol príspevok na príslušný rok splatný vopred, najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného uznesenia vznikla žalovanej ako advokátke zapísanej do zoznamu advokátov povinnosť, zaplatiť v prípade omeškania s úhradou príspevku na činnosť žalobcu za rok 2007 pokutu vo výške 10 % príspevku, teda vo výške 9,96 eur (300,- Sk) za každý začatý mesiac omeškania, max. do výšky 100 % príspevku, teda do výšky 99,58 eur (3 000,- Sk). Nakoľko žalovaná je v omeškaní so zaplatením príspevku od 01.05.2007 (ku dňu rozhodnutia v danej veci 45 mesiacov), maximálna výška pokuty za omeškanie je vo výške 99,58 eur (3 000,- Sk), pričom nárok na pokutu v tejto výške žalobcovi vznikol po uplynutí 10 mesiacov a žalobca už na ďalšiu pokutu za omeškanie nemá právny nárok. Takto dohodnutú pokutu ako sankciu pre prípad omeškania žalovanej s úhradou členského príspevku súd posúdil ako zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. Právny vzťah účastníkov posúdil ako občiansko-právny vzťah, s tým, že aplikácia ust. § 261 ods. 2 Obch. zák. neprichádzala do úvahy, lebo Slovenská advokátska komora nebola zriadená ako verejnoprávna inštitúcia. Vyvodil záver, že žalovaná je povinná okrem neuhradeného príspevku vo výške 99,58 eur ako príspevku na činnosť žalobcu za rok 2007 a okrem dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 99,58 eur, zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe 8,5% ročne, ktorý žalobca požadoval len zo sumy príspevku, teda zo sumy 99,58 eur, a to za obdobie od 01.05.2007 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 01.01.2009 ako dvojnásobok základnej sadzby Národnej banky Slovenska ku dňu omeškania (4,25% x 2) a nad túto výšku žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu vo výške 16,50 eur.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v časti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť plniť žalobcovi. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Nesúhlasila s právnym posúdením veci tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Naďalej trvala na svojich vyjadreniach týkajúcich sa žalobou uplatneného nároku, avšak zdôraznila, že súd prvého stupňa zrejme tieto nepochopil správne, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že žalobca nemal povinnosť automaticky ju vyčiarknuť zo zoznamu advokátov po nezaplatení príspevku na činnosť komory za rok 2006, ak tak však neurobil, zo zákona zanikla jej povinnosť zaplatiť príspevok za rok 2007. Dôvodne sa v roku 2007 domnievala, že už nie je advokátkou, pretože v roku 2006 bola žalobcom upozornená, že v prípade nezaplatenia príspevku bude zo zoznamu advokátov vyčiarknutá podľa § 7 ods. 1 písm. f) Zákona o advokácii. Nakoniec namietala, že postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a opodstatňuje záver o nedôvodnosti ním uplatnených nárokov.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná si už roky neplnila povinnosti vyplývajúce z jej členstva v Slovenskej advokátskej komore (SAK). Ak nemala záujem byť v zozname SAK zapísaná, mohla kedykoľvek požiadať o vyčiarknutie. Ona sa však nekontaktovala s pracovníkmi SAK, nereagovala na výzvy o úhradu nedoplatkov a neoznámila ani zmenu adresy svojho bydliska. Je preto zarážajúce, že práve ona, ktorá úplne ignorovala svoje povinnosti voči Slovenskej advokátskej komore, sa teraz odvoláva na dobré mravy a vyčíta žalobcovi, že ju skôr nevyčiarkol zo zoznamu SAK. Zdôraznil, že žalovaná mala dostatočný priestor na to, aby si rozmyslela, či má alebo bude mať záujem o prácu v advokácii a mala aj dostatok času na to, aby si mimosúdne vyriešila svoj dlh voči nemu. Napokon žalovaná nevyužila možnosť zúčastniť sa zasadnutia Predsedníctva SAK, ktoré rozhodovalo o jej vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, na ktoré zasadnutie bola prizvaná a mala možnosť vyjadriť sa k dôvodom vyčiarknutia.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi neuhradený príspevok na činnosť komory za rok 2007 vo výške 99,58 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 01.05.2007 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 99,58 eur, a to s poukazom na ust. § 29 ods. 1 a § 75 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v zmení účinnom od 01.01.2004 v nadväznosti na § 2 ods. 3 a § 3 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov účinného od 19.06.2004.
Sporným medzi účastníkmi bol výklad ust. § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom od 01.01.2004, v zmysle ktorého komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto je v omeškaní so zaplatením príspevku na činnosť komory o viac ako 6 mesiacov a príspevok nezaplatil ani do 1 mesiaca po tom, čo ho komora vyzvala na zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v tom smere, že z citovaného znenia § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 586/2003 Z.z. nevyplýva obligatórne povinnosť komory bez ďalšieho vyčiarknuť zo zoznamu takého advokáta, ktorý je v omeškaní so zaplatením príspevku na činnosť komory o viac ako 6 mesiacov, ak príspevok nezaplatil ani do 1 mesiaca potom, čo ho komora vyzvala na zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia. Ani podľa názoru odvolacieho súdu formulácia citovanej časti ustanovenia nepredpokladá postup komory bezpodmienečne vyčiarknuť zo svojho zoznamu advokáta, ktorý je v omeškaní s platením príspevkov na činnosť komory. Treba zdôrazniť, že žalovanej nič nebránilo požiadať komoru o vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, ak v komore nemienila zotrvať. Ak však o vyčiarknutie nepožiadala a požiadala len o pozastavenie výkonu advokácie, zrejme v advokátskej komore ako jej člen mienila zotrvať a v takom prípade bola povinná plniť si všetky povinnosti s členstvom spojené, teda aj platiť príspevky na činnosť komory. Z členstva v Slovenskej advokátskej komore ako v stavovskej organizácii jej totiž vyplývali nielen práva, ale aj povinnosti. Odvolací súd v postupe žalobcu, ktorý si uplatnil právo na zaplatenie neuhradeného príspevku spolu s pokutou a s úrokom z omeškania, nevzhliadol žiaden rozpor s dobrými mravmi.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil, preto rozsudok potvrdil ako vecne správny, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
Úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, keďže v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.