Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-317-2010.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/317/2010
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1.A.. L. D., bytom S., J. A. D. XXXX, 2. A. D., rodená L., bytom S., J. A. D. XXXX, obaja zastúpení advokátom Mgr. Róbertom Čibrikom, Šaľa, Hlavná 14, proti žalovanému: O. W., bytom S., J. A. D. XXX, o zaplatenie 1.062,21 eura, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/135/2010-35 zo dňa 19. augusta 2010 v časti výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Odvolací súd žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade sumu 1.061,21 eura s tým, že v rozsahu plnenia voči jednému zo žalobcov zaniká táto povinnosť voči druhému zo žalobcov. Náhradu trov konania žalobcom v 1. a 2. rade súd prvého stupňa nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že návrhom sa žalobca v 1. rade domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorú mu žalovaný spôsobil na jeho strome - na orechu. Počas konania súd prvého stupňa uzneseniami č.k. 26C/135/2010-32 a č.k. 26C/135/2010-33 z 19.08.2010 pripustil do konania vstup manželky žalobcu v 1. rade ako žalobkyne v 2. rade a zároveň pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žiadaná náhrada škody má byť plnená obom žalobcom.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov na pojednávaní, ako aj oboznámením s trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č.k. 2T/4/2010-66 z 19.01.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 04.02.2010, fotodokumentáciou a ďalšími listinnými dôkazmi, kedy dospel k záveru, že žalovaný bol trestným rozkazom uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona Trestného činu sa žalovaný dopustil tým, že počas jarného obdobia v roku 2009 v S. postriekal neznámou látkou 40-ročný orech, ovocné stromy a kukuricu rastúce v záhrade poškodeného žalobcu v 1. rade, čím mu spôsobil podľa odborného posudku škodu vo výške 1.062,21 eura. V rámci trestného konania bol žalobca odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Súd prvého stupňa zistil výsluchom žalovaného na pojednávaní, že skutočne k takémuto činu došlo a škodu spôsobil, na základe čoho súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel. Čo sa týka náhrady trov konania, súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP pri vyhlásení rozsudku rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku do troch dní k rukám právneho zástupcu žalobcov. V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvého stupňa rozhodol, že žalobcom náhradu trov konania nepriznáva. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobcovia boli v konaní procesne úspešní a patrí im právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Súd im tak priznal náhradu trov konania vo výške, ktorá vyplynula zo spisu (okrem trov právneho zastúpenia), a keďže súdne poplatky neplatili,
nepriznal im žiadne takéto trovy. Zo strany žalobcov nedošlo k vyčísleniu trov právneho zastúpenia do troch dní tak, ako to predpokladá ustanovenie § 151 ods. 2 OSP, a teda im súd prvého stupňa nemohol náhradu trov právneho zastúpenia priznať.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade v časti výroku o náhrade trov konania. Hoci právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade náhradu trov konania, resp. trovy právneho zastúpenia v zákonnej 3-dňovej lehote nevyčíslil, nárok na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi v 1. rade vznikli do podania návrhu, tento uplatnil a právny zástupca ich vyčíslil v samotnom návrhu vo výške 200,97 eura, z čoho 137,24 eura predstavujú trovy právneho zastúpenia. S poukazom na to, že náhrada trov právneho zastúpenia bola obsiahnutá priamo v žalobnom návrhu, žalobcovia v 1. a 2. rade žiadajú, aby súd napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 137,24 eur k rukám právneho zástupcu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0,t.j.jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Rovnako náležite odôvodnil závery týkajúce sa rozhodnutia o trovách konania s použitím správneho ustanovenia zákonného predpisu a odôvodnenia vedúceho k správnym právnym záverom súdu prvého stupňa.
Podľa § 219 ods. 1 a 2. OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Z toho vyplýva, že vyčíslenie je povinné nielen u advokáta, ale aj u účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania, a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná.
V konaní pred súdom prvého stupňa boli procesne v celom rozsahu úspešní žalobcovia v 1. a v 2. rade, a preto majú právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi. Zároveň však zo zákona vyplýva povinnosť úspešných účastníkov takúto náhradu vyčísliť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v žalobnom návrhu zo dňa 30.04.2010 v jeho záverečnej časti je obsiahnuté, že žalobca, vtedy ešte len žalobca v 1. rade ako jediný účastník konania, žiada, aby mu bola priznaná odmena advokáta za prípravu a prevzatie a podanie žalobného návrhu spolu s režijným paušálom vo výške spolu 137,24 eura. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na pojednávaní dňa 19.08.2010 predložil právny zástupca žalobcu v 1. rade súdu návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, a to manželky žalobcu A. D.. Na pojednávaní súd prvého stupňa prijal uznesenie, ktorým pripustil, aby do konania A. D. vstúpila ako žalobca v 2. rade. Na tom istom pojednávaní zároveň žalobcovia v 1. a 2. rade požiadali o zmenu žalobného petitu tak, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalovanú sumu teraz už žalobcovi v 1. rade a zároveň žalobkyni v 2. rade. Predmetného pojednávania sa zúčastnili ako žalobcovia v 1. a 2. rade, tak ich právny zástupca a žalovaný. Pri pripustení zmeny žalobného petitu právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení pred súdom uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade žiadajú, aby im náhrada trov konania bola priznaná spoločne a nerozdielne vo výške tak, ako sa v priebehu konania ustáli.
V súvislosti s náhradou trov konania je potrebné zdôrazniť, že súd vždy pri rozhodovaní o tejto náhrade musí prihliadnuť na ustanovenie § 151 ods. 2 OSP a úspešnému účastníkovi priznáva výlučne náhradu trov konania, ktorá vyplýva zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (je to vždy náhrada trov konania v zmysle zaplatených súdnych poplatkov, zaplateného znalečného a iných hotových výdavkov, ktoré priamo zo spisu vyplývajú), pričom však je potrebné brať do úvahy zákonnú výnimku, a tou je náhrada trov právneho zastúpenia. Takto vyjadrená výnimka jednoznačne formuluje úmysel zákonodarcu, aby právny zástupca vždy vyčíslil náhradu trov konania tak, aby súd už následne len osvedčil správnosť takéhoto vyčíslenia, keďže predmetom náhrady trov konania sú aj iné úkony ako tie, ktoré sú zo spisového materiálu zjavné (môže to byť cestovné a náhrada za stratu času, môže to byť aj náhrada za úkony, ktorými je porada s klientom a ďalšie, ktoré sa v spisovom materiáli nikdy nenachádzajú).
Žalobcovia v 1. a 2. rade nesprávne dovodzujú, že si náhradu trov konania uplatnili v žalobnom návrhu a táto zo spisu vyplýva. Zákon totiž jednoznačne definuje povinnosť účastníka konania trovy právneho zastúpenia vyčísliť a len vtedy nastupuje povinnosť súdu mu ich priznať (po splnení ďalších zákonom predpokladaných podmienok), zákon nedáva možnosť súdu priznať účastníkovi trovy právneho zastúpenia vyplývajúce z obsahu spisu, ale len tie trovy právneho zastúpenia, ktoré účastník vyčíslil. V priebehu konania došlo k viacerým podstatným úkonom, ktoré majú byť predmetom prípadnej náhrady trov konania spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia. Došlo k úkonom advokáta, ktorým je návrh na zmenu, čo sa týka účastníkov, kedy pristupovala do konania žalobkyňa v 2. rade, je tam úkon zmeny v žalobnom petite a prirodzene nie je možné bez toho, aby si advokát vyčíslil, dospieť k záveru, že mu nevznikli žiadne ďalšie trovy ako napr. náhrada cestovného, prípadne ďalšie náhrady. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý správne dospel k záveru, že k vyčísleniu trov právneho zastúpenia v zákonnej lehote nedošlo, a teda správne náhradu trov konania žalobcom nepriznal. Ak si totiž advokát nesplní povinnosť uloženú mu v zákone (§ 151 ods. 1 OSP) nemožno mu trovy právneho zastúpenia priznať, pretože neboli riadne a včas vyčíslené.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
V odvolacom konaní patrí náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 OSP v spojitosti s § 142 ods. 1 OSP úspešnému žalovanému. Odvolací súd náhradu trov konania žalovanému vo výroku rozhodnutia nepriznal, keďže mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.