Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-175-2007.pdf
PDF · 96.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/175/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., IČO: 31 347 291 so sídlom Panónska 9, 852 32 Bratislava, zastúpeného JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Liptovská 2/A, P.O.BOX 67, 820 05 Bratislava 25 proti žalovanému: P.. F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX X., o zaplatenie 557,66 € ( 16.800.- Sk ) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 557,66 € ( 16.800.- Sk ) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 290,34 € na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX, vedený vo V., a.s. B., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 16.800.- Sk a náhrady trov konania. Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným dňa 11.9.2006 pracovnú zmluvu na dobu určitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, s pracovným zaradením žalovaného na pracovnú pozíciu J.r. Pre účely plnenia pracovných povinností súvisiacich s pracovným zaradením žalovaného žalovaný prevzal od žalobcu digitálny fotoaparát značky FUJIFILM FinePix F 11 s príslušenstvom, výrobného čísla XXQXXXXX, diktafón značky Olympus WS-320M s príslušenstvom, výrobné číslo XXXXXXXXX, mobilný telefón značky NOKIA 6021 s príslušenstvom, D. XXXXXXXXXXXXXXX, Q. kartu XXX XXX XXX a Notebook HP Compaq nx6310 s príslušenstvo S/N: C Žalobca so žalovaným listom zo dňa 21.9.2007 skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe k 27.9.2007 a zároveň ho vyzval na vrátenie predmetov, ktoré mu boli zverené na základe podpísania preberacích protokolov. Žalovaný žalobcovi vrátil prostredníctvom doručovateľskej služby mobilný telefón značky NOKIA 6021 s príslušenstvom a Notebook HP Compaq nx6310 s príslušenstvom. Písomne žalobcovi oznámil, že ostatné zverené predmety, t.j. digitálny fotoaparát značky G. G. F XX s príslušenstvom v hodnote 9.500.- Sk a diktafón Olympus WS-320M s príslušenstvom v hodnote 7.300.- Sk mu boli odcudzené. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zvyšných predmetov listom zo dňa 20.10.2006.
Dôkazne žalobou uplatnený nárok preukazoval pracovnou zmluvou č. 168/2006 a pracovnou náplňou žalovaného, preberacími protokolmi zo dňa 14.9.2006, právnym úkonom skončenia pracovného pomeru žalovaného zo dňa 21.9.2006, výzvou žalobcu zo dňa 10.10.2006 na vrátenie zverených predmetov, účtovnými dokladmi o cene zverených predmetov, ktoré pripojil k žalobe. Právne svoj nárok odôvodnil ustanovením § 185 a nasledujúcich Zákonníka práce ( ZP ) a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu 16.800.- Sk, keďže žalovaný nepreukázal ku dňu podania žaloby, že strata zverených predmetov vznikla bez jeho zavinenia a žalovaný napriek výzve nevrátil zverený mu diktafón v hodnote 7.300.- Sk a digitálny fotoaparát v hodnote 9.500.- Sk.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že dňa 20.9.2006 na základe telefonického pokynu Z. I., potvrdeného mailom, cestoval vlastným motorovým vozidlom na služobnú cestu z bydliska v X. do redakcie v B. a to aj napriek zhoršenému zdravotnému stavu, na ktorý upozorňoval svojho zamestnávateľa. Pri obci Q. upadol do bezvedomia a bol okradnutý. Následne vyhľadal lekársku pomoc a dňom 21.9.2006 bol uznaný za dočasne práceneschopného. Počas tejto pracovnej cesty mal sám utrpieť materiálnu škodu vo výške X.XXX.- Sk a ďalšiu škodu vo výške cca XX.XXX.- Sk za nevyúčtované služobné cesty. Majúc za to, že v danom prípade došlo zo strany zamestnávateľa, ktorý ignoroval jeho zdravotný stav, k porušeniu predpisov. Za stavu, keď na jeho strane nemožno hovoriť o zavinení pri strate zverených predmetov, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne žiadal, aby mu žalobca uhradil cestovné náklady a škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti so služobnou cestou argumentujúc, že tieto náhrady špecifikoval a žiadal od žalobcu už v liste zo dňa 10.7.2007. Na svoju obranu predložil potvrdenie o oznámení a začatí trestného stíhania pre prečin krádeže zo dňa 21.9.2006, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, vystavené dňa 21.9.2006 a opakovane dňa 11.1.2007, vyúčtovanie pracovných ciest zo dňa 28.9.2006, uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 26.2.2007, lekársku správu zo dňa 20.9.2006 a dňa 23.10.2006. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 4.4.2011 navrhol riešenie právnej veci formou dohody a zmieru, keď uviedol, že fotoaparát a diktafón boli orgánmi polície nájdené a keďže týmito už disponuje, vráti ich žalobcovi. Dňa 19.4.2011 doručil súdu návrh na schválenie súdneho zmieru, ktorý v tomto písomnom podaní formuloval a vyslovil v ňom záväzok na svoje náklady vrátiť žalobcovi fotoaparát a diktafón v hodnote 577,65 €. Od žalobcu žiadal zaplatenie sumy 477 €.
Podľa § 185 Zákonníka práce ( ZP ) v znení platnom 1.7.2006 do 31.8.2007 (1) zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. (2) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Rozsah a spôsob náhrady škody je v § 186 TP vymedzený tak, že (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 189 ZP (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Z hľadiska právneho posúdenia žalovaného nároku je zo skutkových okolností zrejmé, že medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah a tým je daná pôsobnosť Zákonníka práce. Právnym titulom uplatňovaných nárokov je zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.
V danom prípade ide o osobitný druh zodpovednosti zamestnanca podľa § 185 Zákonníka práce, kde na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti ( § 179 a nasl. Zákonníka práce ) súd iba skúma, či sú splnené zákonné predpoklady pre jej vznik, teda či zamestnanec prevzal zverené predmety ( nástroje, ochranné pracovné pomôcky a iné podobné predmety ) na základe písomného potvrdenia za predpokladu existencie pracovnoprávneho vzťahu a vznik škody stratou predmetov bez toho, že by bolo potrebné zisťovať, či ku škode došlo zavinením zamestnanca eventuálne bez jeho zavinenia v súvislosti so vznikom škody. K zbaveniu zodpovednosti zamestnanca za škodu v dôsledku straty zverených predmetov môže dôjsť len ak zamestnanec preukáže, že strata vznikla celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podmienkou pre založenie zodpovednosti za stratu zverených predmetov je existencia písomného potvrdenia, v ktorom je jasne označený predmet, ktorý bol zamestnancovi zverený, a ktorý obsahuje potvrdenie o prevzatí predmetu zamestnancom so zamestnancovým podpisom. Zodpovednosť zamestnanca podľa tohto ustanovenia predpokladá, že ide o predmet, ktorý pracovník sám a výlučne používa a má možnosť kvalifikovane zabezpečiť jeho ochranu. Zamestnanec zodpovedá iba za stratu zverených mu predmetov, t.j. keď tieto chýbajú, nie však za ich poškodenie.
V konaní nespornou skutočnosťou bolo, že žalovanému boli na výkon funkcie krajového redaktora zverené predmety, ktoré používal výlučne a mal ich vo svojej osobnej dispozícii. Bola nesporná aj skutočnosť, že žalovaný všetky zverené mu predmety po skončení pracovného pomeru nevrátil. Žalovaný svoju zodpovednosť za stratu zverených mu predmetov nenamietal. Mal však za to, že tejto sa ním produkovanými dôkazmi zbavil.
Podľa názoru súdu žalovaný sa v danom prípade nezbavil zodpovednosti, a to ani čiastočne, pretože bez všetkých pochybností nepreukázal, že strata týchto predmetov vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Súd jeho obranu, že k strate zverených predmetov došlo krádežou neznámym páchateľom počas krátkodobého bezvedomia, do ktorého upadol dňa 20.9.2006, považoval za účelovú, ktorá sama osebe nemohla ho zbaviť zodpovednosti. Z lekárskej správy vyhotovenej dňa 20.9.2006 o 14,52 hod. L.. F.. K. F., C.. na D. klinike Z. Z. I. bolo zrejmé iba to, že žalovaný mal zdravotné problémy, ktoré lekár uzavrel ako hypertenznú krízu mozgovej formy. V tejto správe bolo však uvedené, že žalovanému bolo poskytnuté ošetrenie na lekárskej pohotovosti dňa 19.6.2006, keď pri ceste autom pocítil nevoľnosť a musel odstaviť vozidlo na poľnej ceste. Podľa vyjadrenia žalovaného k odcudzeniu digitálneho fotoaparátu a diktafónu malo dôjsť dňa 20.9.2006, čo preukazoval trestným oznámením spísaným na Obvodnom oddelení PZ Šaľa dňa 21.9.2006, návrhom vyúčtovania pracovných ciest, ktoré mal vykonať v dňoch 12.9., 13.9., 15.9., 19.9. a 20.9.2006. Ako nevieryhodné súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 4.4.2011, že časť vecí, ktoré mu boli zverené na výkon práce a ktoré mal fyzicky u seba na tomto pojednávaní, boli nájdené orgánmi polície a ktoré bude možné vrátiť až po skončení vyšetrovania, a to v kontexte s písomným vyjadrením Okresného riaditeľstva PZ Šaľa zo dňa 10.8.2011, podľa ktorého dňa 26.2.2007 bolo trestné stíhanie prerušené podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Súčasne policajný orgán potvrdili, že v spise sa nenachádza žiadny doklad o nájdení odcudzených vecí, a teda aj ich vrátení poškodenému. Súd preto obrane žalovaného, ktorá ho mala zbaviť zodpovednosti, neuveril. Pokiaľ žalovaný pri pracovnej ceste ponechal fotoaparát a diktafón, zverený mu zamestnávateľom, voľne položený na viditeľnom mieste vo vozidle, tieto neuložil do batožinového priestoru k ostatným predmetom a nezabezpečil ich tak pred možným odcudzením, podľa názoru súdu porušil svoju prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu majetku zamestnávateľa, čo tiež zakladá jeho všeobecnú zodpovednosť za vzniknutú škodu.
Zo znenia ustanovenia § 186 až § 191 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnanec je povinný predovšetkým nahradiť zamestnávateľovi škodu v peniazoch. Hoci v prípade straty zverených predmetov nie je vylúčená ani eventualita vrátenia predmetu toho istého druhu, táto predpokladá však súhlas zo strany zamestnávateľa. Pokiaľ by žalobca s takýmto plnením nesúhlasil, žalovaný by bol povinný vzniknutú škodu podľa § 189 Zákonníka práce nahradiť v peniazoch a v plnej výške. Výšku škody zamestnávateľ stanovil podľa nadobúdacej hodnoty zvereného predmetu v zmysle § 189 Zák. práce a preukazoval ju nákupným dokladom a maloobchodnou cenou chýbajúceho zvereného predmetu, ktorá medzi účastníkmi nakoniec ani nebola sporná.
Žalovaný žalobcovi nevrátil zverené predmety, ktoré mu mali byť ukradnuté z auta a neskôr ako poškodenému vrátené orgánmi polície, ktorými fyzicky disponoval v priebehu konania. Súdu ani žalobcovi nepreukázal, či na pojednávaní konanom dňa 4.4.2011 mal k dispozícii identické predmety, ktoré mu žalobca zveril alebo či išlo iba o druhovo zhodné predmety, ktoré hodlal žalovanému ponúknuť. Aj keď žalovaný mal záujem odškodniť žalobcu vrátením vecí, do rozhodnutia súdu tak neurobil, ani neuviedol dôvod, pre ktorý bol vo vzťahu k žalobcovi nečinný. Žalobca žalobný petit ani skutkový základ žaloby do rozhodnutia súdu nezmenil.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd mal preukázané, že žalovaný nevrátil žalobcovi zverený fotoaparát a diktafón spolu v hodnote 16.800.- Sk ( 557,66 € ), ktoré mu žalobca zveril na základe písomného potvrdenia dňa 14.9.2006 a ktoré žalovaný osobne prevzal. Do rozhodnutia súdu mu tieto nevrátil napriek tvrdeniu, že tieto predmety boli nájdené a orgánmi polície žalovanému ako poškodenému vrátené. Žalovaný neuviedol, kedy a kým mu boli odcudzené predmety vrátené a na základe akej právnej skutočnosti. Keďže podľa názoru súdu žalovaný bez všetkých pochybností neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré by ho celkom alebo sčasti zbavili zodpovednosti a ktoré ho ako zodpovednostný subjekt zaťažovalo, súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené. Rozhodol tak v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ktorý sa opakovane bez uvedenia dôvodu pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, nezúčastnil, ani súdu neoznámil dôvod svojej neprítomnosti. Touto svojou nečinnosťou si
odňal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, navrhovať a označiť ďalšie dôkazy a realizovať tak svoje práva účastníka konania, priznané mu procesným poriadkom.
Pokiaľ sa žalovaný domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 477 €, pozostávajúcej zo sumy 320 € cestovných náhrad a náhrady škody, ktorá mu vznikla odcudzením finančnej hotovosti 157 €, súd takto uplatňovaný nárok vyhodnotil ako obranu žalovaného.
Podľa § 97 Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p. ) (1) Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. (2) Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí. (3) Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.
Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Vychádzajúc z citovaných procesných ustanovení a argumentácie žalovaného súd prejav žalovaného, ktorým sa domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 477 € oproti žalobcom vymáhanej sume 557,66 €, vyhodnotil ako neúspešnú obranu žalovaného. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaný súdu predložil ním vyplnené tlačivo cestovného príkazu, v ktorom uviedol pracovné cesty vykonané v čase od 12.9 do 20.9.2006 motorovým vozidlom F. 5, na ktorom však absentoval podpis pracovníka oprávneného na povolenie cesty a v ktorom je dňa 20.9.2006 zápis o prerušení cesty „pre infarkt“. Vo vyúčtovaní pracovných ciest je uvedené, že správa o ich výsledku bola podaná dňa 28.9.2006, avšak v tomto vyúčtovaní chýba podpis zodpovedného pracovníka, ktorý so spôsobom pracovnej cesty súhlasí. Takýto dôkaz súdu nepostačoval na preukázanie nároku žalovaného, ktorý si titulom cestovných nákladov uplatňoval proti žalobcovi.
Podľa § 192 ods. 1 ZP zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Predpoklady tejto zodpovednosti, ktoré musia byť splnené súčasne, sú vznik škody, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom alebo porušenie právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa, príčinná súvislosť medzi prvým a druhým predpokladom.
Podľa názoru súdu žalovaný v tomto konaní dostatočne dôkazne nepreukázal splnenie predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá mu mala vzniknúť vo výške 157 €. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd považoval obranu žalovaného, ktorou si proti žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie sumy 477 €, za neúspešnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. V spore úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a v trovách právneho zastúpenia žalobcu advokátom.
Advokátovi žalobcu súd priznal nárok na odmenu za prevzatie zastúpenia dňa 25.4.2007, spísanie žaloby dňa 15.5.2007, účasť na pojednávaní dňa 4.4.2011, 20.6.2011 a 28.9.2011, za ktoré mu patrí odmena podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 5 x 36,52 € + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 2 x 5,91 € ( 178.-) Sk + 3 x 7,41 €, zvýšená o DPH podľa § 18 ods. 3 advokátskej tarify. Odmenu za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2007 súd určil vo výške 98,74 € ( 2 x 36,52 € + 2 x 6,94 € DPH 19% + 2 x 5,91 € režijný paušál ). Odmenu za úkony vykonané v roku 2011 určil vo výške 158,14 € ( 3 x 36,52 € + 3 x 7,41 € režijný paušál + 26,35 € DPH 20% ). Za úkony právnej služby, ktoré súd považoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva proti neúspešnému žalovanému, tak advokátovi patrí tarifná odmena vo výške 256,88 €. Súdom akceptované trovy konania tvorí odmena advokáta vo výške 256,88 € + súdny poplatok 33,46 €, na náhradu ktorých súd zaviazal v spore neúspešného žalovaného.
O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu súd rozhodol podľa § 149 ods. l O.s.p.
Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).