Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/102/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a sudcov z ľudu Anny Vojtekovej a Soni Buchanovej, v trestnej veci obžalovaného L. T., nar. XX. XX. XXXX, pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, v bode 2/ obžaloby podľa odseku 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2011 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný L. T., nar. XX. XX. XXXX vo K., trvale bytom K. F., M. XXX/X, prechodne bytom K., P. X, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý, ž e

1/

v presne nezistený deň v období od 01. 10. 2007 do 05. 10. 2007 v čase asi o 11.00 h vo K. pri rieke B., v smere od B. U. na sídlisko K. fyzicky napadol P. I., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho chytil v oblasti krku a päsťou ruky ho udrel do oblasti hlavy, žiadal od neho, aby do 20. 10. 2007 doniesol 5.000,- Sk, inak ho zavlečie do hory, vyzlečie, potrie medom a priviaže o strom, vyhrážal sa mu, že ak nedonesie peniaze, že príde aj s kamarátmi k nemu domov a vie čo bude nasledovať, pričom P. I. v obave o svoj život a zdravie v ten deň pred obchodným domom Billa na sídlisku K. vo K. asi o 16.00 h mu odovzdal 500,- Sk, čím P. I. spôsobil škodu vo výške 16,60 € a drobné zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,

2/

v presne nezistený deň, koncom mesiaca september 2007 až začiatkom mesiaca október 2007 vo K., pred obchodným domom Billa na sídlisku K. požadoval od L. U., nar. XX. XX. XXXX, aby mu do troch mesiacov doniesol 10.000,- Sk s dôvetkom, že má zbraň, že mu je jedno, že ju aj použije, ak bude musieť, pričom L. U. mu z obavy o svoj život a zdravie prisľúbil, že požiadavku splní,

t e d a

v bode 1/ a 2/ rozsudku

- iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, pričom v 2/ bode rozsudku spáchal taký čin na chránenej osobe, dieťati,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ a 2/ rozsudku

- pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, pričom v 2/ bode rozsudku podľa ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 4 písm. e) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 ( štyroch ) rokov.

odôvodnenie:

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle výsluchom obžalovaného, svedkov-poškodených, ďalších svedkov, čítaním listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ( čl. 226 ) odmietol vypovedať. Postupom podľa na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného ( čl. 19-34 ). V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal až dňa 03. 09. 2008 za prítomnosti svojho obhajcu a spáchanie žalovaných skutkov poprel. Vo svojej výpovedi dokazoval, že skutky uvedené v obžalobe sa nestali, žiadna hrozba násilia v zmysle právnej kvalifikácie obsiahnutej v obžalobe z jeho strany vykonaná nebola. Ohľadom skutku 1/ rozsudku dokazoval, že je pravdou, že s poškodeným P. I. sa niekedy v októbri 2007 pred obedom stretol na chodníku pri rieke B., asi 20 metrom od B.É. U. vo K., kedy poškodený išiel oproti nemu a s obžalovaným išli brat L. T. a švagriná Ž. M.. Poškodený sa pri nich pristavil a vtedy sa ho on opýtal, prečo nechal zbiť jeho brata L. jeho kamarátmi a pritom mu dal za ucho. Tiež mu povedal, že títo jeho kamaráti jeho bratovi vzali šiltovku, CD/DVD nosiče a retiazku. P. I. povedal, že uvedené veci vráti. Rozišli sa a už si nepamätal, či sa aj dohodli na termíne vrátenia vecí. Nevedel uviesť, či v tento istý deň alebo na druhý deň mu jeho otec spomínal, že niekto za ním prišiel do bytu jeho rodičov vo K. na K. a doniesol CD/DVD nosiče. Ostatné veci vrátené neboli. Keďže už poškodeného P. I. nestretol, tento mu ani nemohol odovzdať 500,- Sk ( 16,60 € ) pred obchodným domom Billa na sídlisku K.. Ohľadom skutku 2/ rozsudku obžalovaný dokazoval, že poškodeného L. U. v čase spáchania skutku ani nepoznal. Tohto prvý krát videl až pri konfrontácii v tejto trestnej veci, t.j. dňa 13. 02. 2008. Taktiež vo vzťahu k tomuto poškodenému poprel akékoľvek vydieranie, či vyhrážanie sa. V čase spáchania skutku on mobilný telefón nemal, pokiaľ ide o číslo XXXX/XXX XXX, toto nikdy nepoužíval teda z neho ani nevolal poškodeným, patrí jeho matke W. T..

Svedok-poškodený P. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že začiatkom októbra 2007 od 01. do 05. okolo 11.00 h sa stretol vo K. na sídlisku K., na chodníku vedúcom popri rieke B. v smere od B. U., obžalovaného, jeho brata L. s manželkou. Po tom, čo ho obžalovaný v čase, keď bol na jeho úrovni, rukou zachytil v oblasti krku, povedal mu, že už dlhšie čakal na túto príležitosť. Na to poškodeného udrel päsťou pravej ruky do spánkovej oblasti tváre, spôsobil mu mierny opuch v spánkovej oblasti, s ktorým zranením nebol na ošetrení, nebolo to potrebné. Obžalovaný poškodeného chcel opäť napadnúť, ale jemu sa asi dva údery podarilo vykryť rukami. Pritom obžalovaný poškodenému hovoril, že určite vie, za čo od neho dostal, že teraz má byť poškodený frajer a nie vtedy, keď sú traja. Do fyzického konfliktu sa chcel zapojiť aj brat obžalovaného L., avšak poškodený tento konflikt chcel vyriešiť slovne. Následne sa rozprávali o základnom incidente, kvôli ktorému tento konflikt vzišiel. Potom mu obžalovaný povedal, že na ten prvotný konflikt zabudne, ak mu poškodený donesie 5.000,- Sk do 20. 10. 2007 pred disco

club Ministry vo K. okolo 21.-22.00 h s tým, že ak takto neučiní, zavlečie ho do hory, tam ho vyzlečie, potrie medom a priviaže o strom, že to bude hora, kde sú medvede. Tieto vyhrážky obžalovaný hovoril vážne a poškodený ich tak aj vnímal. Tiež sa mu vyhrážal i tým, že, ak mu peniaze nedonesie, príde aj s kamarátmi ku nim domov a že už poškodený vie, čo bude nasledovať. Z obavy poškodený na vyššie uvedené pristúpil. Brat obžalovaného ani jeho manželka sa do uvedeného nezapájali. Obžalovanému dal číslo svojho MT s tým, že obžalovaný mu povedal, že sa mu ozve. Taktiež sa dohodli, že mu vráti CD/DVD nosiče, ktoré poškodený vzal pri prvotnom konflikte s M. a bratom obžalovaného L.. Následne sa rozišli. Pokiaľ si aj s obžalovaným na záver podali ruky, z jeho strany nešlo o priateľské gesto, stále jeho konanie považoval za vyhrážanie. Tiež keď obžalovaný pri Bille navrhol, aby spolu aj s L. U. išli do herne v Slovstave, súhlasil s tým, nakoľko nemal odvahu povedať nie. Ďalej uviedol, že s obžalovaným sa pozná len odo dňa tohto incidentu. Predtým ho poznal len z videnia, ale nevedel o koho ide. V ten istý deň sa s obžalovaným a jeho bratom L. ešte stretol pred obchodným domom Billa vo K.G. okolo 16.00 h, kde opäť obžalovaný zopakoval svoju požiadavku na 5.000,- Sk s tým, že aby to bral poškodený vážne. Nikto iný pri uvedenom prítomný nebol. Poškodený uviedol, že súhlasil iba zo strachu a poukázal na to, že nebol obžalovanému nič dlžný. Tiež mu obžalovaný povolil túto sumu splácať tak, aby celá suma bola splatená do 20. 10. 2007. Po tomto obžalovaný žiadal od poškodeného, aby zavolal poškodenému L. U. na mobilný telefón s tým, že aj s ním majú nejaké nezrovnalosti. On L. U. zavolal a povedal mu, aby prišiel pred OD Billa. Keď L. U. prišiel, obžalovaný od tohto požadoval sumu 10.000,- Sk s vyhrážkami, že ak tak neurobí, že nabehnú k nemu na byt s pištoľami. Pod týmito vyhrážkami i L. U.Š. súhlasil s vyplatením peňazí. Obžalovaný pritom hovoril, že to má byť za to, že sa zaoberá drogami. Na to obom poškodeným povedal, že to môžu u neho aj odrobiť. Následne poškodenému P. I. povedal, aby išiel domov a priniesol mu aspoň 500,- Sk. Z tohto dôvodu on aj s bratom obžalovaného L. išiel domov pre peniaze, pričom L. ho čakal pred vchodom. Poškodený L. U. s obžalovaným zostali sami. Obratom sa k nim poškodený P. I. aj s bratom obžalovaného vrátili, kde obžalovanému P. I. odovzdal 500,- Sk ( 16,60 € ) pred L. T.P. a L. U.. Vtedy si všimol, že L. U. plakal. Na druhý deň ho obžalovaný telefonicky kontaktoval z neznámeho čísla a dožadoval sa ďalších peňazí, resp. USB kľúčov, na čo mu poškodený P. I. vždy odpovedal, že sa pokúsi. Takto ho obžalovaný kontaktoval až do 20. 10. 2007, pričom v telefóne sa mu už nevyhrážal. V tento deň mu obžalovaný opäť zavolal okolo 16.00 h s otázkou, prečo ohľadom peňazí to naťahuje, či jeho požiadavku neberie vážne. Neskôr mu zavolal U. T. - bratranec obžalovaného a pýtal si kontakt na C. M. a tiež sa chcel s poškodeným stretnúť s tým, že ak na stretnutie nepríde, že mu pretiahne otca a mamu, že nech si nakúpi veľa prezervatívov. Na to poškodený vypol mobil, dostal strach a vec išiel oznámiť na políciu. Pokiaľ ide o prvotný konflikt, tento bol medzi P. a C. M. a bratom obžalovaného L.. P. M. pri tomto incidente fyzicky napadol L. T. a on sa snažil ich od seba oddeliť, pričom L. T. si to asi zle vysvetlil a teraz prejednávaná vec je len následkom uvedenej udalosti. V rámci tohto prvotného konfliktu L. T. vypadli CD/DVD nosiče, ktoré poškodený zobral domov a tieto aj L. T. už vrátil. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že náhradu žiadnej škody od obžalovaného nepožaduje.

Svedok - poškodený L. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná od doby spáchania skutku 2/ rozsudku, či tohto poznal aj predtým, uviesť nevedel. Ak aj v prípravnom konaní pri svojom výsluchu uviedol, že ešte pred spáchaním tohto skutku sa s obžalovaným stretol pred vchodom, kde obžalovaný býva, spolu pofajčili trávu a následne mu obžalovaný dal 2 ks skladačky marihuany za účelom ich predaja, čo aj on učinil, peniaze obžalovanému za ne odovzdal, na hlavnom pojednávaní k tomuto uviedol, že sa to mohlo stať, ale on si na to už nepamätá. Ďalej dokazoval, že po tom, čo mu P. I. na MT zavolal, aby prišiel pred Billu na sídlisko K. vo K., pri tomto stretnutí pred Billou obžalovaný od neho požadoval 10.000,- Sk a to za predaj drog. Keďže sa obžalovaného bál z dôvodu, že v čase spáchania skutku bol väčší, mohutnejší a povedal, že má zbraň, čomu on uveril, s návrhom obžalovaného súhlasil. Potvrdil, že si pamätá, že pri tomto stretnutí pred Billou P. I. dal obžalovanému nejaké peniaze, koľko, uviesť nevedel. Taktiež potvrdil, že pri tomto stretnutí bol prítomný aj brat obžalovaného L. T., ktorého poznal z videnia. Potvrdil, že po stretnutí pred Billou on, P. I. a obžalovaný išli do Admiralu do Slovstavu. On neskôr však na dohodu s obžalovaným ohľadom peňazí už zabudol, po spáchaní skutku 2/ však o uvedenom povedal rodičom, kedy presne, to uviesť nevedel. Tiež nevedel uviesť, prečo uvedené oznámil na polícii. V čase, keď mal 13-14 rokov bol užívateľom marihuany, drogy však nepredával. V tomto trestnom konaní si žiadnu škodu neuplatnil.

Svedok L. T., brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní dokazoval, že svedkov poškodených P. I. a L. U. pozná z videnia. Potvrdil stretnutie v októbri roku 2007 na sídlisku K. vo K. v smere do mesta pri

rieke Hron na úrovni mosta so svedkom P. I.. On išiel so svojou priateľkou Ž. M.C. a obžalovaným. Ž. M. vtedy povedala, že v osobe P. I. sa jedná o osobu, ktorá v minulosti napadla brata obžalovaného - L. T.. Na to P. I. on spolu s obžalovaným zastavili, pričom obžalovaný sa ho opýtal na okolnosti tohto prvotného konfliktu. Ak aj v prípravnom konaní uviedol, že následne poškodenému P. I. obžalovaný dal jeden krát zaucho, na hlavnom pojednávaní poprel, že by tohto obžalovaný bol udrel a aj napriek tomu, že na zápisnici z tohto jeho výsluchu v prípravnom konaní je jeho podpis, on si nepamätá, že by pred vyšetrovateľom niečo obdobné povedal. Keďže pri konflikte jeho s M., kde bol prítomný aj P. I., mu bola spôsobená okrem iného aj škoda ohľadom straty striebornej retiazky ( asi v hodnote 480,- Sk ), tak obžalovaný sa s poškodeným P. I. dohodli, že buď donesie striebornú retiazku alebo peniaze v hodnote retiazky t.j. 480,- Sk, s čím P. I. súhlasil. Z tohto dôvodu svedok poprel akékoľvek vydieranie. S poškodeným sa už v tento deň ani nasledujúce nestretol. Neskôr mu matka povedala, že P. I. doniesol CD/DVD nosiče. Pokiaľ sa jedná o osobu L. U., tohto pozná ale len z videnia.

Svedkyňa Ž. M. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že v čase spáchania skutkov žila s bratom obžalovaného L. T.. Potvrdila stretnutie obžalovaného, jeho brata L. T. a jej s poškodeným P. I. v čase spáchania skutku 1/ rozsudku. Ak aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že už vzhľadom na odstup času nevie uviesť, o čom sa obžalovaný s poškodeným rozprávali, ale že videla, že obaja boli nervózni, hádali sa, po prečítaní jej výpovede z prípravného konania ( čl. 76 ) potvrdila, že po tom, čo uvidela P. I. obžalovanému povedala, že sa jedná o chlapca, ktorý bol prítomný pri fyzickom napadnutí jeho brata L. v lete 2007. Ďalej , že ako P. I. prechádzal vedľa obžalovaného, tento ho pristavil a na tento konflikt sa poškodeného opýtal, pričom P. I. neodpovedal. Následne mu obžalovaný dal zaucho a tiež mu povedal, aby vrátil ukradnuté veci L. T. s čím P. I. súhlasil. Uviedla, že nepočula žiadne vyhrážky, či vydieranie zo strany obžalovaného. Ohľadom osoby poškodeného L. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že tohto pozná z videnia, je kamarátom L. T.. Potvrdila, že L. U. a P. I. videla v ten deň ale v poobedňajších hodinách, ako sa stretli s P. I. pri rieke Hron na úrovni mosta vo K. v časti K., pred vchodom, kde býva obžalovaný na sídlisku K. vo K. v spoločnosti obžalovaného. Videla, ako všetci traja spoločne odišli. Pamätá si to preto, lebo bola s dcérou von. Tiež uviedla, že jej L. T. povedal, že P. I. dal obžalovanému 500,- Sk za odcudzené veci pri prvotnom konflikte L. T. s M..

Svedkyňa W. T., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona priamym svedkom oboch skutkov nebola, o týchto sa dozvedela od policajtov a sprostredkovane aj od obžalovaného. Tento jej povedal, že od P. I. žiadal späť veci, ktoré boli odcudzené L. T., jej druhému synovi, pri konflikte s M.. Súčasne jej povedal, že ak by v dobe, keď P. I. DVD prinesie nebol on doma, nech tieto DVD od neho zoberú. Potvrdila, že následne aj P. I. DVD nosiče k nim domov doniesol a odovzdal ich jej manželovi. Ďalej na hlavnom pojednávaní uviedla, že po skutku 1/ videla poškodeného P. I. u nich na schodoch, s týmto sa aj rozprávala, že čo chce, avšak, keď nebol obžalovaný doma, povedal, že nič. Raz takto bol na schodoch P. I. sám a druhý krát s nejakým chlapcom. Tiež uviedla, že poškodený P. I. jej aj telefonoval, odkiaľ mal jej číslo, uviesť nevedela. V čase od 15. 09. 2007 do 20. 10. 2007 používala telefónne číslo mobilného operátora O2, číslo uviesť nevedela. Potvrdila, že telefónne číslo XXXX/ XXXXXX používala ona ( mobilný operátor T-mobile ). Ak aj v prípravnom konaní uviedla, že telefónne číslo XXXX/XXXXXX používali okrem nej aj obžalovaný, L. T. a tiež Ž. M., na hlavnom pojednávaní uviedla, že z tohto telefónneho čísla volala Ž. M., ale či tento používali aj obžalovaný s L. T., to uviesť nevedela, len uviedla, že možné to bolo, pretože telefón nechávala doma. Ona sama poškodeným P. I. a L. U. v uvedenom období netelefonovala. Telefónne čísla XXXX/XXX XXX a XXXX/XXXXXX nepozná.

Svedok L. T., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy v roku 2007 v mesiaci september alebo október v popoludňajších hodinách v mieste jeho trvalého bydliska chlapec vo veku 17-18 rokov zazvonil na zvonček pri vchodových dverách bytovky a opýtal sa ho, či je doma obžalovaný. Po tom, čo mu on povedal, že nie, tento uviedol, že doniesol CD/DVD nosiče 2 - 3 ks, on ich prevzal a následne odovzdal synovi. Táto osoba sa mu nepredstavila a on by túto už ani neopoznal. Ohľadom skutkov sa vyjadriť nevedel.

Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná, pozná len jeho brata L.. Vyjadroval sa k incidentu medzi ním a bratom obžalovaného, pri ktorom bol prítomný aj poškodený P. I.. K jeho osobe uviedol, že P. I. sa do konfliktu nezapájal, naopak vravel im, aby prestali a keď sa jeho brat C. M. rozbehol za bratom obžalovaného L. T. tak P. I. utekal za nimi s tým, aby C. M. prestal. Potvrdil, že

videl, ako L. T. nejaké CD nosiče spadli, iné veci neregistroval ( strhnutá retiazka a iné ). Pripustil však možnosť strhnutia retiazky pri tomto konflikte z krku brata obžalovaného.

Aj svedok C. M. sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval ku konfliktu L. T., brata obžalovaného s M., pri ktorom bol prítomný aj poškodený P. I.. Uviedol, že obžalovaného nepozná. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá len to, že poškodený P. I. mu hovoril, že mal nejaký problém za ten prvotný konflikt, tiež uviedol, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní je pravdou, lepšie si to pamätal, bolo to bližšie ku skutku, a v prípravnom konaní potvrdil, že mu poškodený P. I. spomínal, že má problém s obžalovaným, povedal mu, že ho chytili niekde pri Hrone, tiež mu zaslal SMS v znení, že ho „chytil Jojo ( brat obžalovaného ) s nimi a skoro sa posral“.

Z výpisu prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov od mobilných operátorov ( čl. 156-178 spisu ) ohľadom telefónnych čísiel používaných poškodenými P. I. a L. U. vyplýva, že v prípade P. I. v čase od 01. 10. 2007 do 20. 10. 2007 na telefónne číslo jeho mobilného telefónu XXXX/XXX XXX bolo prijatých celkovo 26 hovorov z telefónneho čísla matky obžalovaného W. T. XXXX/XXX XXX, pričom frekvencia hovorov bola aktívnejšia dňa 01. 10. 2007 a tiež, resp. najmä dňa 20. 10. 2007. Ďalej z tohto výpisu vyplýva aj komunikácia oboch poškodených navzájom, pričom dňa 01. 10. 2007 sa tieto hovory medzi poškodenými prelínajú bezprostredne po sebe v sekundách s hovormi medzi poškodeným P. I. a číslom používaným matkou obžalovaného W. T. ( čl. 157 spisu ). Napokon z výpisu prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov vyplýva tiež komunikácia medzi poškodeným L. U. s číslom používaným matkou obžalovaného W. T.Š. a to v počte 19 krát v čase od 05. 10. 2007 do 10. 10. 2007 ( čl. 177-178 ), pričom ani v jednom z týchto prípadov nebol volajúcim poškodený U..

V priebehu dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s trestnými oznámeniami ( čl. 15-18, 97-98 ), so zápisnicami o konfrontáciách a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaný spáchanie skutkov poprel. Obhajoval sa najmä tým, že aj keď poškodeného P. I. stretol, pričom nepoprel, že mu dal zaucho, skutkov tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku sa nedopustil, žiadna hrozba násilia z jeho strany na oboch poškodených vykonaná nebola. S poškodeným P. I. sa spoločne a to bez hrozby násilia z jeho strany dohodli na vrátení vecí, resp. ekvivalentu za ne. Pokiaľ ide o L. U., dokazoval, že tohto v čase spáchania skutku nepoznal, videl ho prvý krát až pri konfrontácii ( t.j. dňa 13. 02. 2008 ). Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere vyvracajú dôkazy a to výpovede samotných poškodených, ktorí tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popísali konanie obžalovaného, fyzické napadnutie P. I., hrozbu násilia a vyhrážok, ktorými obžalovaný od oboch poškodených žiadal, aby konali určitým spôsobom, t.j. poskytli mu finančné prostriedky a tu súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný tak konal vo vzťahu k poškodenému L. U. v tom čase ako k osobe, ktorú charakterizuje ako dieťa. Aj keď obžalovaný nepoprel, že s poškodeným I. sa stretli, že tomuto dal zaucho, ďalej však poprel, že by následne sa s týmto poškodeným stretol. Túto jeho obhajobu ale vyvracia výpoveď poškodeného P. I. a tiež aj svedkyne Ž. M., ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň spáchania skutku 1/ rozsudku poobede videla obžalovaného spolu s oboma poškodenými pred domom obžalovaného, pričom všetci traja spolu odišli. Ak aj obžalovaný sa bránil tým, že poškodeného L. U. v čase spáchania skutku 2/ rozsudku nepoznal, súd poukazuje na vyššie uvedenú výpoveď svedkyne Ž. M. a tiež výpis údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, z ktorého vyplýva, že z čísla používaného matkou obžalovaného boli uskutočnené hovory na telefónne číslo poškodeného L. U., pričom matka obžalovaného v prípravnom konaní uviedla, že v inkriminovanom období jej telefón používali jej synovia ( t.j. aj obžalovaný ), že ona sama nikdy poškodeným nevolala. V tomto smere súd poukazuje aj na komunikáciu prostredníctvom mobilných telefónov medzi číslom patriacim matke obžalovaného a poškodeným P. I.. Na takúto komunikáciu medzi matkou obžalovaného a oboma poškodenými súd nevidel dôvod. Preto súd výpoveď obžalovaného považoval za nepravdivú a účelovú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Ak aj na hlavnom pojednávaní matka obžalovaného už vypovedala, že jej telefón používala len ona a niekedy aj svedkyňa Ž. M., ale jej synovia, t.j. aj obžalovaný nie, vzhľadom na rozpory v jej výpovedi učinenej na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, ktoré nevysvetlila, súd túto jej výpoveď považoval na nevieryhodnú a účelovú v snahe pomôcť svojmu synovi - obžalovanému vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Motívom obžalovaného bolo získanie finančných prostriedkov od poškodených. Aj keď obžalovaný popieral, že by poškodeného L. U. bol pred spáchaním skutku 2/ poznal, súd uveril výpovedi tohto poškodeného ohľadom toho, že pred spáchaním skutku 2/ pre obžalovaného odpredal drogy a spolu si

pofajčili. Súd je toho názoru, že táto skutočnosť, ktorá by inak mohla byť dôvodom pre trestné stíhanie obžalovaného, je tou okolnosťou, pre ktorú obžalovaný popiera známosť s poškodeným L. U. a súd tiež je toho názoru, že práve táto skutočnosť bola dôvodom u poškodeného U. pre vydieranie zo strany obžalovaného. S poukazom na výpovede oboch poškodených, svedkyne Ž. M.Č. spolu s výpismi z telekomunikačnej prevádzky mobilných telefónnych čísiel poškodených a matky obžalovaného, mal súd za preukázané, že tieto dôkazy navzájom súvisia, prelínajú sa a dopĺňajú, čím vyvracajú obhajobu obžalovaného a preukazujú, že tento spáchal skutky tak, ako je vyššie uvedené.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, zločin vydierania spácha ten, kto iného násilím, hrozbou násilia núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 2 roky až 6 rokov. Podľa ods. 2/ písm. b) citovaného ustanovenia, odňatím slobody na 4 až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a na chránenej osobe. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia na naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu sa nevyžaduje aj preukázanie obavy z uskutočnenia vyhrážok u poškodeného takým spôsobom, že by to u neho mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Tento trestný čin je dokonaný násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou, pritom sa nevyžaduje, aby páchateľ dosiahol svoj zámer a hrozba násilím nemusí byť bezprostredná ( môže byť vykonaná aj telefonicky ).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, v bode 2/ rozsudku spáchaný podľa odseku 2/ písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky tak, ako sú uvedené vyššie, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle. Žiadna z okolností mu nepriťažovala ani mu nič nepoľahčovalo.

Obžalovaný je slobodný, má dve malol. deti, je bez pracovného pomeru. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Za priestupok doposiaľ nebol sankcionovaný. V minulosti a to v roku 2003 bol jeden krát súdom potrestaný a to ako mladistvý nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil.

Vychádzajúc z týchto skutočností s poukazom na okolnosti prípadu, keď ku škode na zdraví trestným činom nedošlo, škoda na majetku poškodenému P. I. nie je vysoká, pričom v tomto trestnom konaní si tento poškodený ani žiadnu škodu neuplatnil a tiež s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý od roku 2003, kedy bol podmienečne prepustený, sa žiadneho priestupku ani iného trestného činu nedopustil, od spáchania skutku už uplynulo viac ako 4 roky, je otcom dvoch maloletých detí s ktorými žije v spoločnej domácnosti, súd mal za to, že je namieste použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Súd s poukazom na vyššie uvedené okolnosti, keď trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, mal za to, že podmienečný trest postačuje na nápravu a prevýchovu obžalovaného ako aj ochranu spoločnosti. S poukazom na výšku uloženého trestu odňatia slobody, súd súčasne obligatórne musel uložiť aj probačný dohľad nad správaním obžalovaného. Súd však nevidel dôvod na uloženie akejkoľvek povinnosti či obmedzenia v zmysle ustanovenia § 51 Tr. zákona, preto obžalovanému žiadnu povinnosť či obmedzenie neuložil. Až pri písomnom vyhotovení rozhodnutia súd zistil pochybnosť spočívajúcu v uvedení odseku paragrafového znenia, podľa ktorého obžalovanému trest uložil, keď správne malo byť uvedené, že obžalovanému súd trest uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona a nie podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, aj keď výška trestu bola podľa názoru súdu uložená správne ( t.j. podľa ods. 2/ § 189 Tr. zákona ). Uvedená chyba môže byť odstránená v rámci odvolacieho konania.

Keďže obaja poškodení na hlavnom pojednávaní uviedli, že žiadnu škodu od obžalovaného nepožadujú, preto súd o nej nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.