Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/255/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu K. podnik mesta T. a.s., so sídlom v T., J. X, IČO: XX XXX XXX proti žalovaným: 1/ I. Y., bytom T., Q. XX, 2/ V. J., bytom T., L. D. XX, právne zast. Centrom právnej pomoci so sídlom Bratislava, Nám. Slobody 12, o zaplatenie 554,74 € s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku -138 z 21.4.2010 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalovaný v 2. rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu 16.712,- Sk so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 1.7.2005 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že je vlastníkom električky T-3, č. vozňa 390, 391, ktorá bola poškodená pri dopravnej nehode dňa 4.5.2005 o 7.55 hod. v Košiciach na Slaneckej ceste, ktorú zavinil žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla Renault Clio/91 EVČ ZH 76478 a ktorého držiteľom podľa evidencie dopravného inšpektorátu v čase nehody bol žalovaný v 1. rade. Vozidlo bolo bez zákonného či zmluvného poistenia.

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 549,75 € spolu s úrokmi omeškania vo výške 6 % ročne od 19.9.2009 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 15 € splatných vždy do 30. dňa v mesiaci počnúc mesiacom, ktorým rozsudok nadobudne právoplatnosť až do zaplatenia pod stratou výhody splátok, voči žalovanému v 1. rade žalobu v celom rozsahu zamietol a voči žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie 4,99 € a úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 554,75 € od 1.7.2005 do 18.9.2009, ďalším výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad úrokovú sadzbu 6 % ročne od 1.7.2005 do zaplatenia. Žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 33,26 € v lehote do 31.12.2010 a vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade , žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania v konaní, že 4.5.2005 došlo k dopravnej nehode v Košiciach na Slaneckej ceste, účastníkmi ktorej bol žalovaný v 2. rade ako vodič osobného motorového vozidla Renault Clio a vodič G. I. ako zamestnanec žalobcu jazdiaci na električke T-3, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný v 2. rade ako vodič, ktorý v dôsledku nepozornosti narazil do ľavého boku premávajúcej električky, čím porušil ust. , že pri dopravnej nehode bola na električke spôsobená škoda poškodením ľavých bočných plechov vozňa a metly. Po právnom posúdení zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa , , , , , a Obč. zák., ako aj o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení ustálil, že bola preukázaná občianskoprávna zodpovednosť žalovaného v 2. rade za spôsobenú škodu, v dôsledku čoho tomuto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu. U žalovaného v 1. rade nebola zistená zodpovednosť za vzniknutú škodu, keďže išlo o objektívnu škodu, lebo v konaní nebolo preukázané a to ani výpoveďou vyšetrujúceho príslušníka PZ z akého dôvodu a na základe akých skutočností označil do záznamu o dopravnej nehode žalovaného v 1. rade za držiteľa motorového vozidla a naopak výpoveďou žalovaného v 1. rade a svedka O. T. ako aj výpoveďou žalovaného v 2. rade bolo osvedčené, že žalovaný v 1. rade nebol v čase dopravnej nehody držiteľom osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Z tohto dôvodu žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Pokiaľ ide o výšku škody zistil, že opravu poškodenej električky jej uvedením do predošlého stavu si žalobca zabezpečil sám vo vlastnej réžii. Z predloženého vyúčtovania škody č. vyhotoveného žalobcom a jeho príloh - pracovného listu a výdavkových dokladov mal za preukázané, že škoda spočívala v jeho nákladoch vynaložených vlastnými zamestnancami na uvedenie poškodenej električky do pôvodného stavu a za tým účelom spotreboval materiál v celkovej výške 2.336,72 Sk. Na oprave električky jeho štyria zamestnanci odpracovali celkom 28,45 hodín. Vychádzajúc z Doplnku č. 1 k záväznému pokynu EFN 1/97 - fakturácia výkonov a služieb v rámci spoločnosti vyčíslil žalobca cenu práce vo výške 500,- Sk za 1 hodinu, čo za 28,45 hodín vynaložených zamestnancami predstavuje cenu práce vo výške 14.225,- Sk. Takto vyúčtované náklady na odstránenie poškodenia električky považoval za dôvodné do výšky 16.561,72 Sk (2.336,72 + 14.225,-Sk), čo po prepočte činí 549,75 € a v tejto časti preto žalobnému návrhu vyhovel. Zamietol však žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie 150,- Sk, t.j. 4,98 €, ohľadne ktorej si žalobca nesprávne uplatnil nárok na náhradu škody, spočívajúcu v tom, že nesprávne vyčíslil cenu odpracovaných hodín vo vyúčtovaní. Pri rozhodovaní o požadovaných úrokoch z omeškania vychádzal z prvá veta v spojení s nar. vl. SR č. a ustálil, že v prípade nároku na náhradu škody bol žalovaný v 2. rade povinný zaplatiť žalobcovi škodu len čo ho žalobca na zaplatenie náhrady vyzval, žalobca však nepreukázal, že by bol vyzval žalovaného v 2. rade na náhradu, preto vychádzal z toho, že sa tento žalovaný o požiadavke žalobcu preukázateľným spôsobom dozvedel až doručením žalobného návrhu 18.9.2009 a od nasledujúceho dňa, t.j. 19.9.2009 sa dostal do omeškania s plnením, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 9 %, keďže si však uplatnil nárok na úroky z omeškania len vo výške 6 % ročne, v tejto výške zaviazal preto žalovaného v 2. rade na zaplatenie aj požadovaných úrokov z omeškania z dlžnej sumy 549,75 €. Z tohto dôvodu v prevyšujúcom rozsahu zamietol žalobu ako nedôvodnú, lebo sa nepreukázalo, že by sa dostal tento žalovaný do omeškania už dňom 1.7.2005. Žalobca počas konania vzal návrh na úhradu úrokov z omeškania nad úrokovú sadzbu 6 % od 1.7.2005 do zaplatenia späť, preto konanie ohľadne tohto nároku podľa zastavil. Na základe zistenej sociálno-ekonomickej situácie žalovaného v 2. rade určil zročnosť zaplatenia prisúdenej istiny s príslušenstvom tak, že mu povolil splácať prisúdené plnenie v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade zastúpený Centrom právnej pomoci Bratislava, a to vo výroku o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 549,75 € s prísl. a nahradiť trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa pri určení výšky škody považoval za dôvodné vyúčtované náklady žalobcom vo výške 549,75 € pozostávajúce z hodnoty spotrebovaného materiálu a ceny práce vyčíslenej podľa Doplnku č. 1 l záväznému pokynu EFN 1/97. Poukázal na a mal za to, že cena práce uplatnená žalobcom nespadá do kategórie skutočnej škody ani ušlého zisku, že vyššie uvedený záväzný pokyn sa vzťahuje na prípady fakturácie výkonov a služieb pre cudzích objednávateľov a poisťovne a z tohto dôvodu zastáva názor, že uplatnená náhrada škody je dôvodná iba v časti náhrady hodnoty spotrebovaného materiálu na opravu električky v sume 2.336,72 Sk a náhrady miezd zamestnancov žalobcu vo výške 2.779,- Sk, spolu teda 5.115,72 Sk - 169,81 €. V prípade, že súd

sa nestotožní s týmto jeho právnym názorom ohľadne výšky škody, žiadal o primerané zníženie splátok dlžnej sumy (priznané plnenie v mesačných splátkach po 15 €) s poukazom na to, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 254,90 € a iný príjem nemá, že z tohto dôchodku sú už vykonávané iné zrážky, býva v podnájme, za ktorý uhrádza sumu 80 € a že na základné existenčné potreby mu tak zostáva minimálna suma. Na preukázanie tohto tvrdenia pripojil fotokópiu dokladov preukazujúcich výšku jeho príjmu.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadril.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade a o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie 4,99 € a úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 554,75 € od 1.7.2005 do 18.9.2009, vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad úrokovú sadzbu 6 % ročne od 1.7.2005 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebol napadnutý odvolaním, v týchto výrokoch nadobudol právoplatnosť ( ), preto v tejto časti nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( - keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 21.9.2011) v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a po prejednaní veci z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu ( ), rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd je oprávnený napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným odvolacím dôvodom vrátane toho, ako ho odvolateľ obsahovo vymedzil (§ 212 ods. 1 O.s.p).

Žalovaný v 2. rade v odvolaní výslovne neoznačil odvolací dôvod, o ktorý opiera svoje odvolanie (neuviedol konkrétne ustanovenie t.j. - f ), podľa obsahu odvolacích námietok a odvolacieho návrhu možno vyvodiť, že uplatnil odvolací dôvod podľa t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podstata odvolacích námietok žalovaného v 2. rade v rámci tohto odvolacieho dôvodu spočíva v tom, že súd prvého stupňa pri určení výšky škody nesprávne aplikoval ust. , lebo cena práce uplatnená navrhovateľom nespadá do kategórie skutočnej škody a ani ušlého zisku a navyše

Záväzny pokyn EFN 1/97 navrhovateľa sa vzťahuje na prípady fakturácie výkonov a služieb pre cudzích objednávateľov a poisťovne.

Uvedené odvolacie námietky odvolací súd nepovažuje za náležité, lebo súd prvého stupňa uvedenú právnu normu na zistený skutkový stav správne aplikoval.

Skutočnou škodou podľa , je ujma spočívajúca v zmenšení (úbytku) majetku poškodeného reprezentujúca majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do stavu pred jej poškodením. V prípadoch, ak na poškodenej veci vykoná opravu v potrebnej miere a kvalite sám poškodený, podľa ustálenej súdnej praxe, pri určení výšky peňažitej náhrady pre poškodeného sa vychádza z ceny opravy, ktorú by účtovala v danom mieste a čase príslušná opravovňa. Rozhodujúca je teda cena opravy, a to bez ohľadu na to, či opravu (celkom alebo čiastočne) vykonal poškodený. Ak by za takého stavu sa totiž prihliadalo na osobné pričinenie poškodeného, a tým prípadne menšie náklady, bol by škodca zvýhodnený, rovnako tak ako by škodca nemal utrpieť ujmu, ak by poškodený vynaložil na opravu vyššie náklady ako by ich vykazovali opravovne v danom čase a mieste.

So zreteľom na uvedené, žalobcovi, aj za stavu, že opravu poškodenej električky vykonal vo vlastnej réžii, t.j. vlastnými zamestnancami, patrí náhrada tak ako ju požaduje, teda tak, ako keby opravu vykonal ako opravovňa pre iný subjekt. Správne preto súd prvého stupňa pri určovaní výšky náhrady vychádzal zo Záväzného pokynu EFN 1/97 žalobcu, resp. jeho Doplnku č. 1 a nebral zreteľ iba na náhrady miezd zamestnancov, ako to požadoval žalovaný v 2. rade. Ani v odvolaní žalovaný v 2. rade netvrdí, že by normohodina 500,- Sk podľa vyššie uvedeného pokynu žalobcu nebola štandardnou sumou, teda sumou, akú by požadovali za tento druh opravy iné opravovne (autoservisy) v danom mieste a čase, preto niet dôvodu spochybňovať správnosť záveru súdu prvého stupňa o výške skutočnej škody v danom prípade. Keďže odvolací súd nezistil odvolaním vytýkanú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne výšky žalobcovi prisúdeného plnenia, bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť a to aj ohľadne rozhodnutia o zročnosti plnenia, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pre aplikáciu správne posúdil všetky okolnosti na strane žalovaného v 2. rade potrebné pre určenie výšky povolených mesačných splátok.

Neboli však podmienky pre potvrdenie () ani zrušenie () výroku rozsudku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, preto v tomto výroku odvolací súd podľa zmenil rozsudok tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva, lebo aj keď žalobca mal úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, na strane žalovaného v 2. rade sú také okolnosti spočívajúce v jeho nepriaznivých osobných a majetkových pomeroch, ktoré zakladajú použitie Odvolací súd tu vychádzal zo zistení súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu o povolení splátok a ktoré sa, ako to vyplýva aj z odvolania, nezmenili. Žalobcovi ako právnickej osobe nepriznaním náhrady trov konania vo výške 33,26 € nevznikne výraznejšia majetková ujma.

Žalovaný v 2. rade nemal v odvolacom konaní pokiaľ ide o vec samú úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (, ).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011)

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.