Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-338-2011.pdf
PDF · 68.08 KB
No categories available
4Er/338/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, F.: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 XXX proti povinnej M. E., nar. X.XX.XXXX, bytom X. X, N. Y. o vymoženie 152,18 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Súd n e p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie trov rozhodcovského konania vo výške 152,18 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania a svojich trov v exekučnom konaní na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave spisová značka SR 09496/10 zo dňa 30.11.2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd po preskúmaní exekučného titulu a priloženej dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.4.2009 zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 21.4.2009 dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej povinná uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vo výške 751,27 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 501,15 eur, úroku z omeškania vo výške 167,14 eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 82,98 eur. V ďalšom bode dohody sa povinná zaviazala uvedený záväzok zaplatiť v splátkach podľa priloženého splátkového kalendára. Keďže povinná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave s návrhom, aby bola povinná zaviazaná na zaplatenie 341,67 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 341,67 eur od 26.4.2009 do zaplatenia a trov konania. Uvedený súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že samotné uznanie dlhu nepovažoval za platné z dôvodu neurčitosti, keď záväzok povinného nebol bližšie špecifikovaný a teda v zmysle § 39 Obč. zákonníka aj za neplatný. Neplatnosť uznania dlhu však podľa jeho názoru nespôsobuje neplatnosť celej dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, pretože sa jedná o neplatnosť len časti záväzku, ktorú je možné oddeliť od jeho zvyšku. Rozhodcovský súd preto dospel k záveru, že dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach je spôsobilým právnym titulom uplatneného nároku, pretože vyjadruje záväzok dlžníka zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu v lehotách, ktoré z nej vyplývajú. Takto vyjadrený záväzok považoval za dostatočne určitý a zrozumiteľný. XEr/XXX/XXXX -X-
Podľa § 57 ods. 2 písm. f) zák. č. 233/95 Z.z. súd exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Oprávnený uzavrel s povinnou dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom z jej obsahu je nepochybné, že ide o uznanie dlhu a zároveň záväzok zaplatiť dlh v splátkach. Súd sa stotožňuje s názorom rozhodcovského súdu, že pokiaľ ide o uznanie dlhu, toto je neurčité z dôvodu absencie bližšej špecifikácie dôvodu vzniku záväzku a jeho výšky, a teda v zmysle § 39 OZ aj neplatné. Z uvedenej skutočnosti však podľa názoru súdu vyplýva aj neplatnosť dohody o splátkach. V tejto dohode je odkaz na splatenie v predchádzajúcom odseku uznanej pohľadávky. Ak uznanie dlhu je neplatné, nemôže byť platná dohoda o splátkach, ktorej predmetom je splatenie neplatne uznanej pohľadávky. Neplatnosť uznania dlhu potom nemožno oddeliť od neplatnosti dohody o splátkach. Ak rozhodcovský súd napriek tomu zaviazal povinnú na zaplatenie sumy 341,37 eur s príslušenstvom, zaviazal povinnú na plnenie právom nedovolené. V takomto prípade potom v zmysle cit. ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. súd zastavil exekučné konanie.
V danom prípade ešte súd poznamenáva (odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností), že povinná uznala (s najväčšou pravdepodobnosťou na predtlačenom formulári, a teda bez možnosti ovplyvnenia celkovej sumy) aj náklady na inkasné konanie vo výške 82,98 eur. Z dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, ani zo zmluvy o pôžičke uzavretej pravdepodobne s manželom povinnej, nie je zrejmé, o aké náklady by malo ísť. Rozhodcovský súd pritom zaviazal povinnú na úhradu všetkých trov v súvislosti s rozhodcovským konaním. Trovy inkasného konanie teda možno považovať za určité náklady naviac, resp. za nejaké paušálne náklady v súvislosti s určitým konaním, ktoré neprebehlo. Ak by malo ísť o trovy rozhodcovského konania, na tieto bola povinná aj tak zaviazaná. Tieto trovy preto podľa názoru súdu oprávnenému neprislúchajú (ak by súd nepovažoval za neplatnú celú dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach). Povinná pritom uhradila celú istinu, teda aj trovy inkasného konania, ktoré boli vyššie, ako v exekúcii požadovaný kapitalizovaný úrok z omeškania, teda oprávnený už má uhradený aj uvedený úrok z omeškania.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
O trovách exekučného konania rozhodol súd analogicky podľa § 200 ods. 2 v spojení s § 47 ods. 3 druhá veta zák. č. 233/95 Z.z. tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekučného konania, pretože nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.