Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/110/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa O., zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, so sídlom kancelárie v Michalovciach, Nám.osloboditeľov 25, proti odporcovi E., zastúpeného JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, so sídlom kancelárie v Košiciach, Letná 45, o zaplatenie cestovných náhrad a náhrady mzdy, spolu vo výške 2947 EUR s prísl. , takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu cestovných náhrad za február 2008 sumu 331,94 EUR, spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.3.2008 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zastavuje konanie, v časti o zaplatenie 614,06 EUR s príslušenstvom, pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovných náhrad za február 2008.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu cestovných náhrad za marec 2008 sumu 803,25 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 1.4.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zamieta návrh ohľadne nároku na zaplatenie cestovných náhrad za marec 2008 čo do sumy 66,23 EUR s príslušenstvom.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 235,58 EUR z titulu odstupného, spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.10.2008 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zamieta návrh v časti o zaplatenie sumy 895,- EUR s príslušenstvom.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 1.10.2008 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie sumy 28.500 Sk /946 EUR/, spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.3.2008 do zaplatenia, a to z titulu zaplatenia cestovných náhrad za mesiac február, ďalej žiadal o zaplatenie sumy 25.500 Sk /829,84 EUR/, spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.4.2008 až do zaplatenia, a to z titulu zaplatenia cestovných náhrad za mesiac marec 2008 a žiadal aj zaplatenie sumy 28.000 SK /929,42 EUR/, spolu

s úrokom z omeškania 8,5 % ročne odo dňa podania žaloby, teda od 1.10.2008 až do zaplatenia, a to z titulu zaplatenia dvojnásobku priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov, vzhľadom na to, že navrhovateľ ako zamestnanec okamžite skončil svoj pracovný pomer u odporcu. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 5.6.2006 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol zamestnaný ako vodič, alternatívne závozník, s tým, že pracovný pomer bol najprv uzavretý na dobu určitú- do 30.4.2007, bola dojednaná hrubá mzda 12.500 Sk mesačne a dohoda o vyplácaní cestovných náhrad. Dňa 30.4.2007 uzavrel navrhovateľ s odporcom dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, na základe ktorého sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Navrhovateľ tvrdil v návrhu, že v mesiaci február 2008 pracoval 26 dní, z toho 3 víkendy a mal najazdených 11104 km po viacerých krajinách z EÚ. Za to mu mal odporca zaplatiť 40.000 SK podľa predložených dokladov, avšak na účet mu dňa 10.4.2008 bolo zaslaných 12.435,- Sk a 100 EUR, ktoré predstavovali zálohu za mesiac február 2008. Rozdiel vo výške 24.365 Sk žiadal preto navrhovateľ listom zo dňa 15.4.2008 vyplatiť do 5 pracovných dní, čo odporca odmietol. Dňa 22.5.2008 preto odporcovi doručil oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, z dôvodu nevyplatenia časti cestovných náhrad za mesiac február 2008 vo výške 28.500 SK a za mesiac marec 2008 vo výške 25.500 Sk.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 10.2.2009 uviedol, že nesúhlasí s návrhom, lebo pracovný pomer navrhovateľovi skončil na základe výpovede navrhovateľa, ktorá bola odporcovi ako zamestnávateľovi doručená dňa 31.3.2008 a vzhľadom na plynutie výpovednej doby pracovný pomer navrhovateľa skončil dňa 30.5.2008. Odporca poukázal na to, že okamžité skončenie zo dňa 22.5.2008 je neplatné, lebo výpoveď nebola navrhovateľom nikdy písomne odvolaná. Ohľadne nároku navrhovateľa na zaplatenie časti cestovných náhrad za mesiace február a marec 2008 odporca uviedol, že ich považuje za vysporiadané. Tvrdil, že za mesiac február 2008 boli navrhovateľovi vyúčtované celkové cestovné náhrady vo výške 48.632,25 Sk, čo je 1.170 EUR, ale na tieto mu odporca započítal jednotlivé zálohové platby, ktoré navrhovateľ riadne prevzal v celkovej výške 26.197 Sk, čo je 800 EUR, a to : dňa 1.2.2008 sumu 3.378 Sk, čiže 100 EUR, dňa 7.3.2008 sumu 3.268 Sk, čiže 100 EUR a dňa 28.3.2008 sumu 19.551,- Sk, čiže 600 EUR. Dňa 9.4.2008 odporca navrhovateľovi doplatil cestovné náhrady vo výške 12.435 Sk, čo je 383,86 EUR. Pokiaľ ide o mesiac marec 2008, navrhovateľovi boli vyúčtované celkové cestovné náhrady vo výške 26.194,77 Sk, čo je 803,25 EUR, na ktoré odporca započítal zálohové platby, ktoré navrhovateľ prevzal v celkovej výške 12.651 Sk, čiže 388,10 EUR, a to : dňa 21.3.2008 sumu 12.167 Sk, čo je 373,10 EUR a dňa 11.4.2008 sumu 484 Sk, čo je 15 EUR. Ďalej odporca vo vyjadrení uviedol, že dňa 27.2.2008 pracoval navrhovateľ u odporcu v pozícii vodiča nákladného mot. vozidla C., ktoré viedol a bol pokutovaný dopravnou políciou na území Rakúskej republiky za súbeh priestupkov, spolu vo výške 1620 EUR. Konkrétne blokovým dokladom o pokute v sume 1450 EUR, zo dňa 27.2.2008, za chýbajúcu dokumentáciu v jeho mot. vozidle, blokovým dokladom o pokute v sume 100 EUR zo dňa 27.2.2008, za preťaženie mot. vozidla, blokovým dokladom o pokute na sumu 35 EUR zo dňa 27.2.2008 a blokovým dokladom o pokute v sume 35 EUR zo dňa 27.2.2008. Z dôvodu zadržania mot. vozidla dopravnou políciou v Rakúsku bolo znemožnené plynulé pokračovanie v jazde a odporca bol nútený vyplatiť polícii vyčíslenú pokutu za dopravné priestupky navrhovateľa v sume 1620 EUR. Preto odporca zvolal škodovú komisiu, ktorá rozhodla o uplatnení náhrady škody voči navrhovateľovi, ako zamestnancovi odporcu, a to vo výške 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku vyčísleného pred porušením jeho povinností, čo je 15.254 Sk x 4, za to, že spôsobil z nedbanlivosti škodu odporcovi, vo výške skutočnej škody 53.102 Sk, čo je 1620 EUR. Odporca tiež uviedol, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 781,51 EUR, čiže 23.543,80 Sk, považuje za nesporný, ani ho nespochybňuje, táto suma 781,51 EUR pozostáva z čiastky 10.000 SK, ako nedoplatku za cestovné náhrady za mesiac február 2008 a zo sumy 13.543,80 Sk, ako nedoplatku za cestovné výdavky za mesiac marec 2008. Do výšky uvedenej sumy 781,51 EUR však odporca žiadal započítať časť svojej pohľadávky, ktorú voči odporcovi má z titulu náhrady škody vo výške 1620 EUR.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že za február 2008 mu mala byť zo strany odporcu vyplatená suma cestovných náhrad vo výške 48.632 Sk, ale dostal iba zálohu 100 EUR, preto mu mala byť doplatená nie suma 12.435 Sk, ale suma 45.352 Sk. Za marec 2008 mal odpracovaných 17 dní a mal dostať cestovné náhrady vo výške 26.194 Sk, pritom zálohu zobral vo výške 100 EUR dňa 9.3.2008 a vo výške 600 EUR dňa 28.3.2008, čo je spolu 22.827 Sk, preto mu mala byť doplatená suma 3.367 Sk. Vyjadril sa,

že voči odporcovi nemá žiadny záväzok, lebo nie je zodpovedný za to, že v mot. vozidle sa v Rakúsku nenachádzali relevantné doklady. Pokuta vo výške 1450 EUR bola adresovaná odporcovi, nie jemu a samotný doklad o európskom povolení na medzinárodnú prepravu je možné vydať len odporcovi, nie je jemu ako fyzickej osobe. Preto, aj keď v aute nebola dokumentácia, tú mal zabezpečiť odporca. Navrhovateľ vo výpovedi namietal oprávnenosť nároku odporcu na náhradu škody, ktorú mu navrhovateľ mal spôsobiť tým, že mu v Rakúsku bola uložená pokuta v sume 1450 EUR za chýbajúci dokument o povolení medzinárodnej dopravy vo vozidle. Uviedol, že za chýbajúci doklad nesie zodpovednosť odporca, pretože ten je jeho vlastníkom, doklad o európskom povolení na medzinárodnú prepravu je možné vydať len odporcovi, nie je jemu ako fyzickej osobe. Preto aj keď v aute nebola dokumentácia, tú mal zabezpečiť odporca. Cestu, počas ktorej mu boli uložené v Rakúsku pokuty, začal dňa 3.2.200 v San Ulrichu, kde je sídlo firmy odporcu, potom dňa 4.2.2008 vo Francúzsku, niekde pri meste Metz- večer okolo 22.00 hod., prestúpil do iného vozidla, ktoré zároveň opustil iný vodič a ten presadol do jeho vozidla. Takto si vymenili po ceste vozidlá. Keďže pokračoval ďalej v jazde už vozidlom, ktoré prevzal od iného vodiča, o tom, že v tom vozidle chýba predmetný doklad sa dozvedel, až keď ho zastavila rakúska polícia a žiadala od neho tento doklad. Za tento chýbajúci doklad vo vozidle bola daná pokuta 1450 EUR, za ten istý chýbajúci doklad dostal pokutu 100 EUR aj on ako vodič, ako vodič dostal pokutu 100 EUR aj za preťaženie vozidla, čiže nedodržanie hmotnosti vozidla a dostal ešte dve pokuty po 35 EUR, ako vodič, za to, že nedodržal bezpečnostné prestávky. Poukázal na to, že vo vozidle, ktorým jazdu začínal, takýto doklad o povolení medz. dopravy bol, lebo ho kontroloval pred jazdou. Poukázal tiež na to, že po skončení februárového turnusu 2008 sa chcel dohodnúť s p. I., teda šéfkou, že skončí prac. pomer výpoveďou, alebo dohodou. Ona s tým nesúhlasila, preto nastúpil aj na marcový turnus, ktorý ukončil dňa 28.3.2008 na základni v Nemecku, pritom ešte 25.3.2008 bol v Rakúsku. Z jeho výpovede bolo tiež zistené, že výplaty robila U. ako účtovníčka na Slovensku. Poprel, že by mu boli vyplatené zo strany odporcu nejaké peniaze aj cez Western Union, keďže nežiadal o ich vyplatenie takýmto spôsobom. Poukázal na to, že odporca síce tvrdí, že mu takto poskytol do Anglicka preddavok vo výške 373 EUR dňa 21.3.2008, ale v uvedený deň vôbec v Anglicku nebol a platbu v sume 15EUR, ktorá je zo dňa 11.4.2008, tiež nemohol prevziať, lebo už u odporcu nepracoval. Po odpracovaní marcového turnusu mu stále neboli doplatené cestovné náhrady ani za február 2008 v plnej výške, žiadal preto najprv telefonicky Z. o ich vyplatenie, tá mu však oznámila, že diéty mu odporca nedoplatí, lebo mu na ne započítal tie pokuty, ktoré mu boli dané v Rakúsku v sume 1620 EUR. P. I.j povedal, že už nenastúpi na ďalší turnus, ak mu tieto diéty nedoplatia, ale bolo mu povedané, že ak nenastúpi, bude to považované za jeho absenciu. Diéty mu neboli doplatené ani do konca apríla 2008, preto zaslal odporcovi oznámenie, že okamžite končí prac. pomer z dôvodu nezaplatenia cestovných náhrad za február, marec 2008. Navrhovateľ poukázal aj na to, že nevedel o zasadaní škodovej komisie u odporcu, ktorá mala prerokovávať jeho zodpovednosť za predmetné pokuty, ani nepodpísal žiadny protokol o výsledku zasadania takejto komisie. Dňa 26.3.2008, kedy podľa odporcu mala škodová komisia zasadať, on bol v meste Tetnag, kde nakladal z cisterny mlieko do Talianska a vykladal ho v Rakúsku v meste Redfeld. Vyjadril sa, že zápisnicu zo škodovej komisie videl prvýkrát až na pojednávaní súdu.

Navrhovateľ dňa 14.10.2009 súdu oznámil, že za mesiac február 2008 žiada od odporcu zapl. cestovných náhrad v sume 10 000 Sk, pretože celkové náhrady za február 2008 síce predstavovali spolu sumu 48.632,25 Sk, ale z tejto mu už odporca zaplatil preddavky, po odpočítaní ktorých ostáva ešte odporcovi doplatiť sumu 10000 Sk. Dňa 24.5.2010 navrhovateľ oznámil súdu, že dvojnásobok náhrady mzdy, ktorý mu patrí pri okamžitom skončení prac. pomeru, žiada už priznať v sume 1130,58 EUR a nie v sume ako žiadal v návrhu- vo výške 929,42 EUR, pretože až po predložení opisov mzdových listov, ktoré odporca predložil v konaní, mal možnosť vypočítať správnu výšku priemernej mesačnej mzdy za rozhodné obdobie, ktorá bola 17.030 SK, čiže za 2 mesiace výpovednej doby je to suma 34.060 Sk (1130,58 EUR). Na pojednávaní súdu dňa 28.9.2011, bola na základe návrhu navrhovateľa, pripustená zmena návrhu, v zmysle ktorej navrhovateľ žiadal od odporcu o zapl. sumy 946 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.3.2008 do zaplatenia, a to z titulu zaplatenia cestovných náhrad za mesiac február, o zapl. sumy 869,48 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.4.2008 do zaplatenia, a to z titulu zaplatenia cestovných náhrad za mesiac marec 2008 a o zapl. sumy 1.130,58 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.10.2008 do zaplatenia, z titulu zaplatenia dvojnásobku náhrady mzdy za okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ po pripustení zmeny návrhu zobral návrh čiastočne späť, čo do zapl. náhrady cestovných výdavkov za február 2008 vo výške 615 EUR a za tento mesiac žiadal priznať sumu 10000 SK, čiže 331,94 EUR.

Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľovi zaslal do Anglicka zálohu na diéty za mesiac marec 2008 prostredníctvom Western Union vo výške 373,10 EUR a 15 EUR, lebo o to navrhovateľ požiadal telefonicky p. I. preto odporca nemá písomnú žiadosť navrhovateľa o poskytnutie preddavku. Z výpovede odporcu bolo zistené, že navrhovateľ bol poučený pri uzavretí pracovného pomeru o všetkých právnych predpisoch potrebných pre výkon jeho práce ako vodiča v zahraničí, ako aj o všetkých interných predpisoch spoločnosti odporcu, čo navrhovateľ potvrdil podpisom na pracovnej zmluve, aj na doklade o vstupnom školení, ktorého sa zúčastnil dňa 5.6.2006. Poukázal na to, že navrhovateľ síce odmieta zodpovednosť za spôsobenú škodu ohľadne pokút v Rakúsku, ale túto spôsobil, lebo nedodržal dopravné predpisy, o ktorých bol riadne upovedomený. Odporca namietal oprávnenosť nároku navrhovateľa na náhradu priemernej mzdy za 2 mesiace, uplatnenú z dôvodu okamžitého skončenia prac. pomeru zo dňa 22.5.2008. Odporca trval na tom, že navrhovateľov pracovný pomer u neho neskončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale skončil na základe výpovede zo dňa 27.3.2008, podľa ktorej výpovedná doba uplynula dňa k 31.5.2008, kedy došlo k skončeniu prac. pomeru. O tom bol vydaný navrhovateľovi dňa 9.8.2008 aj zápočtový list o odpracovanej dobe. Odporca spochybnil aj správnosť výšky tejto dvojmesačnej náhrady, čo odôvodnil tým, že navrhovateľ vychádzal z nesprávne určenej priemernej mzdy, ktorú dosahoval v rozhodnom období. Ohľadne výšky cestovných náhrad za mesiac marec 2008 sa odporca vyjadril, že ju navrhovateľ tiež nesprávne vypočítal, lebo skutočná výška 803,25 EUR bola vypočítaná podľa vtedy platného kurzu eura, ale navrhovateľ si ju prepočítal už podľa kurzu 30,126 Sk. Odporca v priebehu konania rozšíril započítaciu námietku a žiadal započítať do celkového nároku navrhovateľa svoju pohľadávku vo výške 1620 EUR.

Z výpovede svedkyne U. bolo zistené, že u odporcu mala na starosti výpočet cestovných náhrad pre vodičov, ktorí boli vysielaní do Rakúska. Spravidla vodiči robia 3 až 4- týždňové turnusy, potom majú týždeň voľno. V San Ulrichu, kde má majiteľ svoju spoločnosť a teda aj základňu, si vodiči preberajú zálohy v eurách, spravidla ide o sumu 100 EUR. Keď ukončia turnus, odovzdajú z cesty všetky podklady v Rakúsku, tie sa posielajú do Michaloviec, kde ich ona spracuje a vypočíta cestovné náhrady. Cestovné náhrady pritom každý vodič dostáva 45 EUR na deň, tomu dostáva diéty, čiže stravné a vreckové od 5 do 40 % na základe rozhodnutia konateľa, čo je pohyblivá zložka. Z jej výpovede bolo zistené, že navrhovateľ mal za február 2008 odpracovaných 26 dní a boli mu vypočítané cestovné náhrady spolu vo výške 1482,60 EUR, z ktorej sumy mu bola cez pokladňu v San Ulrichu dňa 1.2.2008 vyplatená záloha 100 EUR, potom dňa 7.3. 2008 suma 100 EUR a 28.3. 2008 suma 600 EUR. Pretože dostal v rakúsku pokutu 1620 EUR a škodová komisia to uzavrela ako náhradu škody, ktorú má navrhovateľ odporcovi zaplatiť, bola mu z tejto sumy započítaná do februárových cestovných náhrad suma 10000 Sk, o ktorú sa zároveň tieto cestovné náhrady znížili. Preto odporca navrhovateľovi za február 2008 vyúčtoval iba sumu 383,86 EUR, čo je 12.435 EUR a túto mu dal dňa 9.4. 2008. Z výpovede svedkyne bolo zistené, že za marec 2008 mal vyúčtované navrhovateľ cestovné náhrady spolu vo výške 803,25 EUR, a to za 17 dní. Z tejto sumy však odporca zaslal navrhovateľovi cez Western Union sumu 373,10 EUR, zrazená mu bola aj suma 15 EUR a odporca tak mal doplatiť navrhovateľovi za marec 2008 cestovné náhrady v sume 415,15 EUR, ale táto suma bola tiež započítaná na predmetnú pokutu, preto už navrhovateľovi nebola vyplatená. Z jej výpovede súd zistil, že oznámenie o okamžitom skončení prac. pomeru zo dňa 22.5.2008, ktoré dal navrhovateľ, bolo odporcovi doručené dňa 28.5.2008, o čom je u odporcu doklad o prevzatí zásielky pod č. 05459.

Svedkyňa A. vo výpovedi uviedla, že u odporcu je zamestnaná ako asistentka konateľa a prichádza do kontaktu s vodičmi od ich nástupu do práce až do rozviazania prac. pomeru. S navrhovateľom komunikovala nielen ohľadne jeho voľna, nástupu do práce, nástupu na turnusy, ale aj ho oboznamovala s povinnosťami, ktoré mal pri základnom vstupnom školení, teda čo je povinnosťou vodiča pri preberaní auta a ostatné dôležité veci. Svedkyňa uviedla, že cesta navrhovateľa, počas ktorej mu boli uložené predmetné pokuty, bola trojtýždňovým turnusom, začal ho tak, že si vozidlo prevzal priamo na dvore vo firme odporcu a potom, keď bol v blízkosti Francúzska, presadol do iného vozidla a tatko došlo k výmene vozidiel medzi dvomi vodičmi. S tým vozidlom, ktoré prevzal počas cesty už navrhovateľ pokračoval ďalej, išiel naložiť tovar a vyložiť ho. Takto prebiehal uvedený turnus a niekedy na jeho konci, čiže už v treťom týždni, bola vykonaná cestná policajná kontrola, pri ktorej bolo zistené, že vo vozidle nemá navrhovateľ európsku licenciu, pričom mu za to bola uložená pokuta 1450 EUR a ešte ďalšie pokuty za priestupky. Svedkyňa uviedla, že kvôli pokute musel odporca zariadiť, aby bola do vozidla uvedená licencia zabezpečená, čiže na miesto, kde sa vtedy navrhovateľ nachádzal, čo bolo na hranici medzi Nemeckom a Rakúskom. Zároveň odporca musel vyplatiť predmetné pokuty. Svedkyňa poukázala na

to, že ak by navrhovateľ vozidlo riadne skontroloval pri jeho prevzatí od iného vodiča, alebo aspoň počas ďalších 2 týždňov turnusu, počas ktorých išiel aj okolo firmy odporcu, čo vyplýva aj z dokumentácie vo vozidle -GPS, mohol zabrániť pokutám a teda aj škode, ktorá odporcovi vznikla. Uviedla, že od prevzatia vozidla až po deň, kedy boli uložené pokuty, išiel navrhovateľ na vozidle okolo pobočky odporcu 2-krát a doklady si tak mohol prevziať. Z výpovede svedkyne bolo zistené, že vodič, od ktorého navrhovateľ prevzal vozidlo počas jazdy blízko Francúzska, bol P., a ten mal tiež povinnosť pred odovzdaním vozidla navrhovateľovi skontrolovať, či sú vo vozidle všetky potrebné doklady. Preto bol p. Leky v súvislosti s chýbajúcou licenciou vo vozidle vypočúvaný odporcom, ale tvrdil, že on licenciu vo vozidle nechal. Svedkyňa tiež uviedla, že odporca navrhovateľovi zasielal zálohu na cestovné náhrady v sume 373,10 EUR cez Western Union do Anglicka, kde si zálohu navrhovateľ mohol vybrať v banke, alebo na pošte. Uviedla, že podľa výpisu z účtu odporcu nie je možné zistiť, či si zálohu navrhovateľ prevzal, dá sa zistiť iba tá skutočnosť, že odporca ju posielal do Anglicka na meno navrhovateľa. Navrhovateľ však oznámil odporcovi, že v Anglicku si peniaze nevybral, z čoho mal odporca problémy, lebo tieto peniaze sa už nedajú vrátiť naspäť odporcovi. Preto odporca žiadal presmerovať platbu do Slovenskej republiky, čo aj bolo zrealizované a za čo bol odporcovi vyúčtovaný poplatok dňa 11.4.2008 v sume 15 EUR. Svedkyňa uviedla, že na Slovensku si mohol navrhovateľ peniaze vybrať v banke alebo na pošte, kdekoľvek, odporca s tými peniazmi už nemohol disponovať, a to, či si navrhovateľ na Slovensku peniaze aj skutočne vybral už odporca nevie zistiť. Z výpovede svedkyne bolo zistené, že ak si peniaze zasielané cez Western Union do roka nikto nevyberie, potom prepadnú v prospech Western Unionu. Svedkyňa súdu predložila aj doklad z GPS z predmetného vozidla. Je to fotografia trasy, po ktorej navrhovateľ prechádzal počas predmetného turnusu, cez Rakúsko z Talianska.

Z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel odporca s navrhovateľom dňa 5.6.2006 bolo zistené, že nastúpil do práce dňa 5.6.2006 ako vodič, alternatívne ako závozník, s prac. pomerom dojednaným na dobu určitú do 30.4.2007, so mzdovým dojednaním 12500 Sk, s odpracovaním 40 hodín týždenne. v pracovnej zmluve je v bode 6 uvedené, že zamestnanec bol oboznámený s právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z prac. zmluvy, s vnútornými predpismi zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj s inými skutočnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon jeho práce. Podľa dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, ktorý je zo dňa 30.4.2007, bol zmenený prac. pomer navrhovateľa u odporcu na dobu neurčitú.

Z Prehľadu o prítomnosti a prijatí vstupných poučení, príkazov, nariadení a bezpečnosti na pracovisku pri nástupe do zamestnania u odporcu, bolo zistené, že dňa 5.6.2006 aj navrhovateľ potvrdil svojím podpisom, že bol prítomný a prijal tieto poučenia, a to aj z oblasti vnútropodnikových smerníc, interných predpisov a príkazov, konkrétne aj dopravno-prevádzkových predpisov pre používanie mot. vozidiel a smernice o cestovných náhradách.

Z Poverenia o používaní služobného mot. vozidla a potvrdenia o jeho prevzatí zo dňa 5.6.2006, bolo zistené, že navrhovateľ prebral dňom podpisu služobné nákladné mot. vozidlo továrenskej značky DAF XF a MAN, kedy zároveň pričom prevzal na seba zodpovednosť za stratu zvereného mot. vozidla a zobral na vedomie oboznámenie sa s pokynmi zamestnávateľa o údržbe, o oprave vozidiel, ako aj pokyny o čase a dobe odpočinku. Dňa 5.6.2006 podpísal navrhovateľ aj potvrdenie o účasti na vstupnom školení, kde bol poučený o tom, že z dôvodu častých náhodných váhových kontrol, najmä v Rakúsku, je každý vodič povinný preveriť, či váha udaná odosielateľom sa zhoduje so skutočnou váhou, pretože môže dôjsť k preťaženiu mot. vozidla. Vtedy potvrdil aj poučenie o povinnosti dodržiavať pracovné pokyny, podľa ktorých, pred každou jazdou po dlhšej neprítomnosti v aute, je bezpodmienečne nutné skontrolovať všetky kreditné karty a diaľničné snímače, pri snímačoch skontrolovať aj správne nastavenie náprav, ako aj vždy skontrolovať všetky nutné doklady patriace k autu, napr. EU licenciu, technický preukaz, poistnú karta, aj zelenú a v prípade chýbajúceho, akéhokoľvek z týchto dokladov, povinnosť okamžite to hlásiť odporcovi.

Zo smernice č. P006/2006- Pracovné cesty a cestovné náhrady č. 002/2006, bolo zistené, že ju vydal odporca a upravil v nej aj Zásady poskytovania preddavkov na prac. cesty. Podľa bodu B.4 Smernice- „ Zásady vyúčtovania pracovných ciest „- , zamestnanec je povinný do 10 pracovných dní po skončení prac. cesty predložiť zamestnancovi spoločnosti odporcu písomné doklady potrebné na

vyúčtovanie prac. cesty prostredníctvom tlačiva a v prípade, ak suma poskytnutého preddavku pri zahraničnej pracovnej ceste je vyššia ako nárok zamestnanca, tento rozdiel je zamestnanec povinný vrátiť v tej zahraničnej mene, v ktorej mu spoločnosť preddavok poskytla a v inej mene iba po dohode so zamestnávateľom. V prípade, ak suma poskytnutého preddavku pri zahraničnej pracovnej ceste bola nižšia ako nároky zamestnanca, tento rozdiel je spoločnosť povinná vyplatiť v inej ako slovenskej mene a v slovenskej mene iba po dohode so zamestnancom. Výsledná suma vyúčtovania preddavku poskytnutého pri zahraničnej prac. ceste v inej ako slovenskej mene sa zaokrúhľuje. Podľa bodu B.3 „Zásady poskytovania preddavkov na prac. cesty“- odporca je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady do výšky predpokladaných náhrad iba v prípade, ak o to zamestnanec výslovne požiada a zamestnanec podáva žiadosť na tlačive, pričom v inej ako slovenskej mene je odporca povinný poskytnúť preddavok iba v rozsahu a sume podľa predpokladaného času trvania. Za predpokladu dohody so zamestnancom môže byť poskytnutý tento preddavok iba v rozsahu a sume podľa predpokladaného času a trvania a za predpokladu dohody so zamestnancom môže byť poskytnutý tento preddavok v inej ako slovenskej mene aj prevodom na účet zamestnanca vedený v banke, alebo pobočke zahraničnej banky, alebo vo forme cestovného šeku alebo zapožičaním vlastnej medzinárodnej bankovej platobnej karty. Podľa bodu B.5 „Náhrady pri vyslaní zamestnanca na prac. cestu“- patrí zamestnancovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných náhradách, pričom týmito sa rozumejú jednak výdavky na cestovné lístky, výdavky na letenky, palubné lístky, výdavky na ležadlá, lôžka, výdavky na MHD a tiež náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie, ktorá však patrí len po predložení dokladov. Taktiež tu patrí náhrada stravného, a to za každý kalendárny deň pracovnej cesty, ktorej závisí výška stravného od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, ďalej náhrada nevyhnutných vedľ. výdavkov len po predložení dokladov, napr. poplatky za telefón, parkovanie, za použitie garáže, úschovu batožín, opravu, iné servisné služby, ak je to nevyhnutné, náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny, náhrada za vedenie mot. vozidla pri prac. ceste sa neposkytuje a náhrada pri dočasnom pridelení zamestnanca iba v zmysle . V Prílohe č. 4 Smernice je úprava o Cestovných náhradách, podľa ktorej, stravné je pri poskytovaní náhrad 45 EUR pre všetky cesty, do všetkých krajín a vreckové vo výške 5 % hodnoty stravného, viac na základe rozhodnutia spoločnosti.

Z prehlásenia zo dňa 5.6.2006 bolo zistené, že navrhovateľ potvrdil súhlas so spracovaním vyúčtovania cestovných náhrad poverenou účtovníčkou odporcu v súlade so Smernicou odporcu a zároveň potvrdil, že so Smernicou bol oboznámený.

Z vyúčtovania cestovných náhrad pre navrhovateľa, ktoré je zo dňa 31.3.2008, bolo zistené, že za február 2008 mu bola priznaná náhrada 48.632 Sk, vyplatený mu z nej bol preddavok 26.197 Sk a doplatok je 22.435 Sk.

Z vyúčtovania cestovných náhrad zo dňa 30.4.2008, bolo zistené, že za mesiac marec 2008 bola navrhovateľovi vyúčtovaná náhrada 803,25 EUR (26.194,77 Sk), z toho preddavok 388,10 EUR (12 651 Sk), doplatok 415,15 EUR (13.543,77 Sk).

Z dokladu o vyplatení záloh na cestovné a doplatky cestovného, zo dňa 1.2.2008, bolo zistené, že navrhovateľovi bola dňa 3.2.2008 vyplatená záloha 100 EUR, dňa 9.3.2008 tiež 100 EUR. Z výpisu bežného účtu odporcu bolo zistené, že bol daný jednorazový príkaz dňa 9.4.2008 na sumu 12435 Sk.

Dňa 25.4.2008 odporca oznámil navrhovateľovi, že za február mal cestovné náhrady vo výške 1482,60 EUR, z ktorých mu boli zrazené zálohy zo dňa 1.2.2008 v sume 100 EUR, ďalej zo dňa 7.3.2008 v sume 100 EUR a zo dňa 28.3.2008 v sume 600 EUR a čiastočná zrážka 10000 SK za pokutu 1620 EUR(, čo je 53.102 Sk). Preto ostalo ešte doplatiť cestovné náhrady za február vo výške 12.435 Sk, ktoré mu odporca poukázal na účet dňa 9.4.2008 a už nemá žiadne záväzky z titulu nevyplatených cestovných náhrad za február 2008. Odporca zároveň oznámil navrhovateľovi, že voči nemu ešte eviduje pohľadávku vo výške 43.102 Sk, z titulu náhrady škody, ktorú mu navrhovateľ spôsobil za udelené pokuty vo výške 1620 EUR.

Z opisu mzdového listu navrhovateľa za r. 2008 bolo zistené, že za mesiac január mal hrubú mzdu 18.234 Sk, za február 18.076 SK, za marec 14.783 Sk, za apríl za 5 dní 5.336 Sk. V januári 2008

mal odpracovaných 16 dní, vo februári 21 dní, v marci 19 dní, v apríli 5 dní. Priemerná hodinová mzda navrhovateľa za dobu január až apríl 2008 bola 120,18 Sk, priemerná denná bola 961,44 Sk a za toto obdobie je priemer pracovných dní 19,75 čiže priemerná mzda za rozhodný štvrťrok (január až apríl 2008 ) je 18 988,44 Sk (630,30 EUR).

Z kópie dokladu predloženého odporcom bolo zistené, že je na ňom pečiatka Western Union- S. na ktorej je dňa 21.3.2008 uvedená suma 373,10 EUR EUR a dňa 11.4.2008 suma 15 EUR.

Z oznámenia Slovenskej pošty a.s. Banská Bystrica, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.3.2011, vyplýva, že informácie týkajúce sa transakcie prostredníctvom služby Western Union pre p. K., môže poskytnúť iba spoločnosť Expres Service s.r.o., Ventúrska 14, Bratislava 1, ako zmluvný partner Slovenskej pošty a.s.. Dňa 4.4.2011 bolo súdu doručené oznámenie od Express service s.r.o., Ventúrska 14, Bratislava 1, v ktorom oznámili, že žiadny prevod v uvedenom období sa cez Western Union na meno navrhovateľa neuskutočnil, žiadna transakcia sa na toto meno v ich databáze nenašla.

Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie spoločnosti odporcu zo dňa 26.3.2008, bolo zistené, že zasadala v zložení U., predseda, U., člen a A., člen. D. prerokovala škodu zo dňa 27.2.2008, ktorú mal spôsobiť odporcovi O.t, keď pri bežnej diaľničnej kontrole bolo dopravnou políciou na území Rakúska zistené, že je v jeho mot. vozidle chýbajúca dokumentácia a bolo tiež zistené preťaženie mot. vozidla a ďalšie priestupky za nedodržanie prestávok. V zápisnici sa ďalej uvádza, že súčasťou povinného školenia zamestnancov bolo aj poučenie navrhovateľa o právnych predpisoch súvisiacich s výkonom práce vodiča, najmä o tom, že pred pridelením vozidla, alebo pred preradením na iný druh a typový rad vozidiel, sú povinní mať vo vozidle aj potrebné doklady, ktoré sú povinní predložiť pri cestnej kontrole osobám na to povolaným. Keďže si navrhovateľ počínal tak, že neskontroloval technický stav vozidla, bola mu uložená pokuta spolu vo výške 1620 EUR, preto je povinný za takéto nedbanlivostné konanie zaplatiť zamestnávateľovi náhradu škody vo výške 53.102 Sk, t.j. 1620 EUR, čo je výška 4 - násobku jeho priemerného mes. zárobku.

Z listu navrhovateľa označeného ako Výpoveď, zo dňa 27.3.2008, bolo zistené, že navrhovateľ v ňom podal výpoveď z prac. pomer u odporcu ku dňu 31.3.2008.

Odporca listom zo dňa 1.4.2008 oznámil navrhovateľovi, že dňa 31.3.2008 mu bol doručený list o ukončení prac. pomeru výpoveďou, ku dňu 31.3.2008, a preto potvrdzuje skončenie prac. pomeru na základe tejto výpovede, s tým, že začiatok výpovednej doby plynie dňom 1.4.2008 a uplynie dňom 31.5.2008.

Dňa 15.4.2008 navrhovateľ oznámil odporcovi, že žiada o vyplatenie cestovných náhrad za február 2008, pretože za 26 dní najazdil 11104 Km, za čo na jeho účet došla iba suma 12.435 EUR a suma 100 EUR, preto mu je ešte odporca povinný zaplatiť 24.365 Sk.

Navrhovateľ listom zo dňa 22.5.2008 oznámil odporcovi, že u neho okamžite končí pracovný pomer, lebo mu nebola vyplatená časť cestovných náhrad za mesiac február 2008 v sume 28.500 Sk a za marec 2008 v sume 25.500 Sk. Zároveň požiadal o zaplatenie priemerného mes. zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov. Z dokladu o doručení uvedenej zásielky o oznámení okamžitého skončenia prac. pomeru zo dňa 22.5.2008 vyplýva, že bolo odporcovi doručené dňa 28.5.2008 (doklad o prevzatí zásielky pod č. 05459).

V konaní odporca navrhoval vykonať dokazovanie doplnením výpovede svedkyne p. I., a to ku preukázaniu jeho tvrdenia o skutočnosti, že navrhovateľ požiadal p. I. telefonicky o zaslanie zálohy v sume 373,10 EUR do Anglicka cez Western Union. Súd k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil, nakoľko považoval výpoveď svedkyne p. Bielikovej za dostatočnú k tým skutočnostiam, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci.

Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto :

Navrhovateľ v tomto konaní žiadal od odporcu zapl. cestovných náhrad za mesiac február 2008 v sume 946 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.3.2008 do zaplatenia. V konaní bolo preukázané, že odporca v zmysle Smernice č. P006/2006- Pracovné cesty a cestovné náhrady č. 002/2006, vyúčtoval navrhovateľovi za mesiac február 2008 cestovné náhrady spolu v sume 48.632 Sk, pričom odporca v konaní nepopieral, že z uvedenej sumy ostáva zaplatiť navrhovateľovi ešte sumu 10 000Sk. Zároveň však odporca žiadal započítať do uvedenej sumy 10 000 SK časť svojej pohľadávky, ktorú podľa jeho tvrdenia má voči navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť, čo do zapl. cestovných výdavkov za február 2008, a to do výšky 614,06 EUR a za uvedený mesiac žiadal priznať od odporcu už iba sumu 10000 SK, čiže 331,94 EUR. Súd vzhľadom na uvedené zastavil konanie v časti o zapl. 614,06 EUR, a to v zmysle , a zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 331,94 EUR, ako cestovných náhrad za mesiac február 2008, spolu s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 331,94 EUR od 1.3. 2008 do zaplatenia - podľa , podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania a podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnou k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ ide o započítaciu námietku odporcu v sume 1620 EUR, tá bola súdom vyhodnotená ako čiastočne opodstatnená, čo je podrobne odôvodnené ďalej a v opodstatnenej časti bola v tomto konaní aj započítaná, ale na iný nárok navrhovateľa, ako je tiež odôvodnené ďalej.

Ohľadne nároku na zaplatenie cestovných náhrad za mesiac marec 2008, mal súd za preukázané, že odporca v zmysle Smernice č. P006/2006- Pracovné cesty a cestovné náhrady č. 002/2006, ktorú vydal podľa o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov, vyúčtoval navrhovateľovi za mesiac

marec 2008 spolu cestovné náhrady vo výške 803,25 EUR, z toho preddavok mal byť vyplatený v sume 388,10 EUR a doplatok v sume 415,15 EUR. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje za mesiac marec 2008 právo na zapl. cestovných náhrad v sume 869,48 EUR, a aj keď nespochybnil vyúčtovanie odporcu, tvrdil, že sumu 803,25, ktorá bola odporcom vypočítaná podľa vtedy platného kurzu EUR a SK, on prepočítal už podľa teraz platného kurzu a vyšla mu suma 869,48 EUR, ktorú žiada od odporcu v tomto konaní. Navrhovateľ poprel tvrdenie odporcu o tom, že mu bola z uvedenej sumy už vyplatená záloha vo výške 388,10 EUR cez Western Union a tvrdil, že takúto zálohu nikdy nedostal, ani o ňu nikdy nepožiadal, keďže o platby cez Western Union by musel požiadať odporcu písomne. Odporca nepopieral, že navrhovateľ mal dostať za marec 2008 cestovné náhrady v sume 803, 25 EUR, ale zároveň tvrdil, že z uvedenej sumy ostal iba doplatok 415,15 EUR, ktorý si započítal odporca na svoju pohľadávku voči navrhovateľovi z náhrady škody v sume 1620 EUR. Tvrdil, že navrhovateľovi zaslal do Anglicka preddavok na diéty za mesiac marec 2008 prostredníctvom Western Union vo výške 373,10 EUR a 15 EUR, pričom však potvrdil, že nedisponuje písomnou žiadosťou navrhovateľa o poskytnutie tohto preddavku do zahraničia, lebo navrhovateľ iba telefonicky požiadal p. I. o uvedený preddavok. Z oznámenia spoločnosti Expres Service s.r.o., Ventúrska 14, Bratislava 1, (zmluvný partner Slovenskej pošty a.s.) mal súd za preukázané, že v r. 2008 nebol uskutočnený žiadny prevod, transakcia, cez Western Union na meno navrhovateľa.

Podľa bodu B.3 Smernice odporcu- „Zásady poskytovania preddavkov na prac. cesty“- odporca je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady do výšky predpokladaných náhrad iba v prípade, ak o to zamestnanec výslovne požiada a zamestnanec podáva žiadosť na tlačive, pričom v inej ako slovenskej mene je odporca povinný poskytnúť preddavok iba v rozsahu a sume podľa predpokladaného času trvania. Za predpokladu dohody so zamestnancom môže byť poskytnutý tento preddavok iba v rozsahu a sume podľa predpokladaného času a trvania a za predpokladu dohody so zamestnancom môže byť poskytnutý tento preddavok v inej ako slovenskej mene aj prevodom na účet zamestnanca vedený v banke, alebo pobočke zahraničnej banky, alebo vo forme cestovného šeku alebo zapožičaním vlastnej medzinárodnej bankovej platobnej karty.

Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav, súd hodnotil nárok navrhovateľa na zapl. cestovných náhrad za mesiac marec 2008 ako dôvodný, čo do zaplatenia sumy 803,25 EUR, pretože takáto suma

mu bola riadne v zmysle Smernice odporcu za uvedený mesiac vyúčtovaná podľa vtedy platného kurzu. Pokiaľ teda navrhovateľ v tomto konaní žiada už zaplatenie inej sumy, a to vo výške 869,48 EUR, ktorú si vypočítal podľa terajšieho kurzu EUR, suma nad 803,25 EUR, čiže vo výške 66,23 EUR, je neopodstatnená a do tejto sumy súd návrh zamietol spolu sprísl.. Obrana odporcu spočívajúca v tvrdení, že z uvedenej sumy už navrhovateľovi vyplatil cez Western Union preddavok 388,10 EUR, nebola preukázaná, keďže odporca nedisponuje žiadnou písomnou žiadosťou o poskytnutie tohto preddavku, ako to vyžaduje Smernica v bode B 3 a podľa dôkazu od spoločnosti Expres Service s.r.o., Ventúrska 14, Bratislava 1, takýto preddavok cez Western Union navrhovateľovi nebol nikdy vyplatený. Započítacia námietka odporcu v sume 1620 EUR bola súdom vyhodnotená ako čiastočne opodstatnená, ale bola započítaná na iný nárok navrhovateľa, ako je odôvodnené ďalej. Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 803,25 EUR od 1.4.2008do zaplatenia, podľa a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č..

Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to vo výške 1130,58 EUR s prísl., ako aj vznesenú započítaciu námietku odporcu z titulu náhrady škody voči navrhovateľovi, súd posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení

Podľa , zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Podľa ods. 4, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa , priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Podľa ods. 2, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 4, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

V tomto konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 22.5.2008 oznámil odporcovi, že u neho okamžite končí pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia časti cestovných náhrad za mesiac február 2008 a za marec 2008, pričom toto okamžité skončenie bolo odporcovi doručené dňa 28.5.2008, čo nepochybne vyplýva z dokladu o jeho prevzatí odporcom- č. 05459. V tomto konaní bolo tiež preukázané, že odporca skutočne navrhovateľovi nevyplatil cestovné náhrady za mesiac február a marec 2008 v plnej výške, preto okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa naplnilo skutkovú podstatu vymedzenú vo vyššie cit. . Odporca sa bránil tým, že okamžité skončenie prac. pomeru mu bolo doručené až po doručení výpovede navrhovateľa, ktorá je zo dňa 27.3.2008 a bola odporcovi doručená dňa 31.3.2008, preto pracovný pomer navrhovateľa skončil na základe tejto výpovede, po uplynutí dvojmesačnej výpovednej lehoty dňa 31.5.2008. Súd vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav zhodnotil, že pracovný pomer navrhovateľa skončil okamžitým skončením prac. pomeru, lebo právne účinky tohto okamžitého skončenia prac. pomeru nastali zo zákona dňom 28.5.2008, kedy bolo doručené odporcovi (podľa judikátu B 14/1972: „ účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona tým dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení prac. pomeru doručil druhému účastníkovi“). Pritom bolo preukázané, že právne účinky výpovede navrhovateľa mohli nastať vzhľadom na plynutie výpovednej doby najskôr dňa 31.5.2008, teda v čase, keď už bol pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončený na základe okamžitého skončenia prac. pomeru. Aj súdna prax je v tomto smere ustálená- napr. podľa judikátu R 67/1968: „ nie je vylúčené, aby sa pracovný pomer skončil okamžite aj po doručení výpovede, prípadne v priebehu plynutia výpovednej doby“. Keďže pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil okamžite v zmysel , vznikol mu zároveň voči odporcovi nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú

dobu dvoch mesiacov, ako to vyplýva z . Tento nárok si navrhovateľ uplatnil vo výške 1.130, EUR, vychádzajúc z toho, že priemerná mesačná mzda navrhovateľa u odporcu za rozhodné obdobie bola v sume 565,29 EUR. Súd mal v konaní za preukázané, že priemerný zárobok navrhovateľa za rozhodujúce obdobie, čiže za január až apríl 2008 (kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok) bol 18 988,44 Sk, čo je 630,30 EUR. Súd pritom vychádzal z predložených opisov mzdových listov navrhovateľa za tieto mesiace, podľa ktorých mal navrhovateľ v januári 2008 hrubú mzdu 18.234 Sk, vo februári 18.076 SK, v marci 14.783 Sk, v apríli 5.336 Sk (za 5 dní). Podľa , priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, a ak sa má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Vzhľadom na uvedené bolo zistené, že priemerný hodinový zárobok navrhovateľa za rozhodujúce obdobie bol 120,18 Sk, priemerný počet hodín bol 19,75, čiže jeho priemerný zárobok za rozhodujúce obdobie bol 18 988,44 Sk (630,30 EUR). Keďže navrhovateľ pri uplatnení nároku na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vychádzal z nižšej sumy priemerného zárobku( 565,29 EUR ) než na akú mal právo, súd ním uplatnený nárok na dvojnásobok náhrady mzdy v zmysle , vo výške 1130,, hodnotil ako oprávnený.

Odporca do uplatnených nárokov navrhovateľa žiadal započítať svoju pohľadávku vo výške 1620 EUR, čo odôvodnil tým, že je to jeho pohľadávka voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody, ktorú mu navrhovateľ spôsobil ako zamestnanec, keď počas cesty vo februári 2008 v Rakúsku porušil dopravné predpisy, za čo mu boli uložené pokuty spolu vo výške 1620 EUR, ktoré odporca uhradil.

Podľa , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie. Podľa ods. 2, zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa , zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa ods. 2, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

Podľa , ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Podľa ods. 2, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Súd mal za preukázané, že v rámci februárového turnusu 2008, počas cesty v Rakúsku, boli navrhovateľovi dopravnou políciou v Rakúsku uložené pokuty spolu v sume 1620 EUR (táto suma zodpovedá štvornásobku priemerného mesačného zárobku navrhovateľa v zmysle ), a to za chýbajúcu EU licenciu v sume 1450 EUR, za preťaženie mot. vozidla v sume 100 EUR, za nedodržanie bezpečnostných prestávok 2x po 35 EUR. Navrhovateľ nepopieral, že je zodpovedný za pokuty, ktoré mu boli dané ako vodičovi za nedodržanie hmotnosti vozidla a za nedodržanie bezpečnostných prestávok, popieral však svoju zodpovednosť za uloženie pokuty za chýbajúcu licenciu EU. Z výpovede svedkyne p. I. bolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že na začiatku trojtýždňového februárového turnusu 2008ľ si prevzal vozidlo priamo na dvore firmy odporcu v Rakúsku, a keď s ním bol v blízkosti Francúzska, odovzdal toto vozidlo inému vodičovi, ktorý mu zase odovzdal svoje vozidlo. S týmto už iným vozidlom pokračoval navrhovateľ ďalej v turnuse a až na tomto vozidle bol pokutovaný za chýbajúci EU licenciu a ostatné porušenia dopr. predpisov. Z výpovede svedkyne I. bolo pritom preukázané, že p. A. vodič vozidla, do ktorého navrhovateľ počas cesty presadol, bol tiež vypočutý k okolnostiam chýbajúcej medz. licencie vo vozidle, ktoré navrhovateľovi odovzdal, pričom ten tvrdil, že on vo vozidle EU licenciu nechal. Súd mal za preukázané aj to, že navrhovateľ ako vodič zamestnaný u odporcu, v pracovnej zmluve zo dňa 5. 6. 2006 potvrdil, že bol oboznámený s

právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z prac. zmluvy, s vnútornými predpismi zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj s inými skutočnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon jeho práce. Navrhovateľ sa preukázateľne dňa 5.6.2006 zúčastnil aj vstupného školenia, kde bol poučený o príkazoch, nariadeniach odporcu z vnútropodnikových smerníc, interných predpisov a príkazov, aj dopravno-prevádzkových predpisov pre používanie mot. vozidiel a smernice o cestovných náhradách. Na listine o prítomnosti na tomto školení je podpis navrhovateľa. Navrhovateľ potvrdil dňa 5.6.2006 aj prevzatie služobného mot. vozidla, továrenskej značky DAF XF a MAN, kedy zároveň súhlasil s tým, že na seba preberá zodpovednosť za stratu zvereného mot. vozidla, bol oboznámený s pokynmi odporcu o údržbe, o oprave vozidiel, o čase a dobe odpočinku a tiež o tom, že z dôvodu častých náhodných váhových kontrol, najmä v Rakúsku, je každý vodič povinný preveriť, či váha udaná odosielateľom sa zhoduje so skutočnou váhou, pretože môže dôjsť k preťaženiu mot. vozidla. Navrhovateľ a p. P. zároveň v uvedený deň potvrdili svojim podpisom aj poučenie o povinnosti dodržiavať pracovné pokyny, podľa ktorých, pred každou jazdou po dlhšej neprítomnosti v aute, je bezpodmienečne nutné skontrolovať všetky kreditné karty a diaľničné snímače, pri snímačoch skontrolovať aj správne nastavenie náprav, ako aj vždy skontrolovať všetky nutné doklady patriace k autu, napr. EU licenciu, technický preukaz, poistnú karta, aj zelenú a v prípade chýbajúceho, akéhokoľvek z týchto dokladov, povinnosť okamžite to hlásiť odporcovi.

Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav súd dospel k záveru, že navrhovateľ zavineným porušením pracovnoprávnych predpisov spôsobil odporcovi škodu tým, že mu boli uložené vo februári 2008 pokuty- v sume 100 EUR za nedodržanie hmotnosti vozidla a v sume 70 Eur (2x35) za nedodržanie prestávok a za túto škodu je plne zodpovedný v zmysle vyššie cit. . Pokiaľ ide o pokutu v sume 145 EUR, ktorá bola uložená za chýbanie EU licencie vo vozidle, súd hodnotil, že aj za jej uloženie je zodpovedný navrhovateľ, pretože bol povinný (táto povinnosť mu vyplynula z interných predpisov odporcu, s ktorými bol riadne poučený, ako je uvedené vyššie) po prevzatí vozidla od Z. skontrolovať, či uvedená licencia sa vo vozidle nachádza a v prípade, že by bol zistil, že sa tam nenachádza, bol povinný to okamžite hlásiť odporcovi. Samotný navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že o chýbaní licencie vo vozidle sa dozvedel, až keď ho kontrolovala dopravná polícia v Rakúsku a licenciu žiadala. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ porušil povinnosť skontrolovať uvedený doklad vo vozidle po jeho prevzatí od vodiča Lekyho a jazdu tak vykonával na vozidle, v ktorom sa licencia nenachádzala, a porušenie tejto právnej povinnosti bolo v priamej príčinnej súvislosti s uložením pokuty, preto v zmysle zodpovedá navrhovateľ odporcovi za škodu vzniknutú uložením tejto pokuty. . Bolo však preukázané aj to, že vodič P. ktorý navrhovateľovi vozidlo odovzdal, bol takisto povinný vozidlo pred odovzdaním navrhovateľovi skontrolovať aj pokiaľ ide o uvedenú licenciu. Túto povinnosť p. P. zjavne porušil, pretože aj keď tvrdil, že vo vozidle licenciu nechal, o opaku svedčí práve uloženie pokuty za jej chýbanie vo vozidle, čo je nesporná skutočnosť. Aj porušenie povinnosti tohto vodiča bolo v priamej príčinnej súvislosti s uložením predmetnej pokuty, teda so spôsobením škody odporcovi v sume 1450 EUR. Preto súd uvedenú pokutu v sume 1450 EUR hodnotil ako škodu, ktorú spôsobil nielen navrhovateľ, ale aj ďalší zamestnanec odporcu a v zmysel , súd určil mieru zavinenia každého z nich po 50 %, pretože obidvaja porušili tú istú pracovnoprávnu povinnosť, ktorej porušenie je v príčinnej súvislosti s uložením pokuty. Za škodu z uvedenej pokuty je preto navrhovateľ zodpovedný odporcovi iba v sume 725 EUR a spolu so zodpovednosťou za pokuty v sume 100 EUR, 35EUR a 35, EUR, je započítacia námietka odporcu ako jeho nárok voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody, oprávnená, čo do sumy 895 EUR, ktorú sumu súd preto započítal do oprávneného nároku navrhovateľa na náhradu dvojnásobku náhrady mzdy v zmysle , vo výške 1130,. Z tohto dôvodu súd vo výroku rozsudku priznal navrhovateľovi zo sumy 1130,58 Eur, iba sumu 232, 58 (1130,58 EUR-895 EUR), a čo do zaplatenia sumy 895 EUR s prísl., súd návrh zamietol. Zo sumy 235,58 súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania 8,5 % ročne od 1.10.2008 do zapl., a to v zmysle , podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnou k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.