Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-37-2011.pdf
PDF · 84.11 KB
No categories available
23CoE/37/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej Dopravného podniku Bratislava, a. s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpenej JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 60, proti povinnému N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., X. XXX, o vymoženie 40,23 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, vedenej Mgr. Jánom Janecom, súdnym exekútorom, so sídlom v Bratislave, Račianska 109/ C pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávnenej a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 14.4.2010 č.k. 16 Er/419/2005-17, takto
rozhodol:
Odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, výroku o zastavení exekúcie, o d m i e t a.
Uznesenie súdu prvého stupňa, vo výroku o práve na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil exekúciu a o práve na náhradu trov konania rozhodol tým spôsobom, že oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie vo výške 100,86 eur.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 31 zákona č. 233/1995 Z. z. ( ďalej len „Exekučný poriadok“) vychádzajúc zo skutočnosti, že súdny exekútor požadoval v zmysle ustanovenia § 197 ods. 2 Exekučného poriadku preddavok na náhradu jeho hotových výdavkov od oprávnenej, ktorá na výzvu preddavok v určenej lehote nezložila. Prvostupňový súd ďalej s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 až 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ 46,48 eur s DPH 19 % 8,83 eur, podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ odmenu za jednotlivé úkony určené paušálnou sumou 3,32 eur/úkon v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 vyhlášky 26,56 eur s DPH 19 % 5,05 eur a náhradu hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 vyhlášky vo výške 13,94 eur bez DPH, spolu trovy vo výške 100,86 eur. Exekútor si nesprávne účtoval paušálnu odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky, keď si účtoval 5 x po 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie. Nárok má iba na paušálnu odmenu 3,32 eur za jednotlivé doručenie príkazu, keď podľa gramatického výkladu nie je možné započítať 3,32 eur za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia. Paušálna odmena exekútora podľa ustanovenia § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky je za 8 úkonov po 3,32 eur 26,56 eur a 5,05 eur DPH. Nesprávne si exekútor účtoval aj DPH 19 % z náhrady hotových výdavkov, keď v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku sa zvyšuje o DPH len odmena súdneho exekútora, a nie náhrada hotových výdavkov. Nesprávne aplikoval ustanovenie § 14 ods. 2 vyhlášky, nakoľko súdna prax (rozsudok NS SR 1 MCdo/7/2006 z 28.05.2007) sa priklonila k sčítavaniu času potrebného na vykonávanie jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, čiže reálne potrebný čas na ich vykonanie. Súčet času reálne vynaloženého na jednotlivé úkony je spolu 420 min., tzn. 7 hod., a nie ako si uplatnil exekútor 22 začatých hodín. Časová odmena pozostáva zo 7 účelne
vynaložených hodín po 6,64 eur, spolu 46,48 eur a 8,83 eur DPH. Pokiaľ ide o použitie moderačného práva v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., prvostupňový súd poukázal, že sa v exekučnom konaní pri trovách exekúcie nemôže uplatniť, pretože nejde o sporové konanie, ale o vykonávacie, kde nie je dôvodné na základe voľnej úvahy súdu znižovať odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora, ktoré exekútorovi vznikli pri výkone exekúcie a na ktorých náhradu má právo.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolala oprávnená, ktorá navrhla uznesenie vo veci samej zmeniť a pokračovať v exekúcii z dôvodu, že nesúhlasí so zastavením exekúcie oprávnenej. Zastavením exekúcie by oprávnenej nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia a došlo by k upretiu práva garantovaného ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnená sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Postup súdu považovala nesprávnym, pretože ustanovenie § 31 ods. 1 Exekučného poriadku dáva súdu fakultatívnu možnosť exekúciu zastaviť na návrh súdneho exekútora z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie oprávnenou. Podľa názoru oprávnenej, ňou zvolený súdny exekútor nevyužíva efektívne všetky dostupné možnosti exekúcie, ale v exekúcii vo viacerých prípadoch oprávnenej postupuje rutinne. Preddavok nezaplatila z dôvodu, že nechce vynakladať viac finančných prostriedkov na exekúcie, než v konečnom dôsledku v súčte všetkých príkazov získa. Oprávnená nesúhlasila ani s výškou priznaných trov, pretože podľa jej názoru, súd mal postupovať podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., a nepriznať alebo znížiť trovy, ak sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke.
Odvolal sa aj súdny exekútor, ktorý poukazoval na to, že všetky vykonané úkony, ktorých cieľom bolo čo najefektívnejšie uspokojiť pohľadávku oprávnenej boli financované z prostriedkov súdneho exekútora. Súdny exekútor nemôže dotovať oprávnenú, je povinný v exekúcii konať, preto bola oprávnená vyzvaná v zmysle § 31 ods. 1 a § 197 ods. 2 Exekučného poriadku na zloženie preddavku. Aj s poukazom na ustanovenie § 31 Exekučného poriadku nemožno požadovať od súdneho exekútora, aby znášal trovy exekúcie z vlastných prostriedkov. Navrhol exekučnému súdu, aby exekučné konanie podľa ustanovenia § 31 ods. 1 a § 57 ods. 2 zastavil, alebo v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a žiadal o priznanie trov exekúcie podľa vyčíslenia, ktoré zaslal v podnete na zastavenie exekúcie.
Posudzujúc odvolanie oprávnenej a súdneho exekútora v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že oprávnená odvolaním napadla uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o zastavení exekúcie, a aj vo výroku, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor odvolaním napadol uznesenie súdu vo výroku o náhrade trov exekúcie.
1/ Odvolanie oprávnenej proti predmetnému uzneseniu, výroku o zastavení exekúcie:
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa predovšetkým otázkou prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že odvolanie v predmetnej veci, proti uzneseniu, výroku o zastavení exekúcie, nie je prípustné. Vychádzal pritom z nasledujúceho.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov], ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Citované ustanovenie § 201 upravuje procesnú legitimáciu k podaniu odvolania a vymedzuje subjektívne podmienky prípustnosti odvolania. Na rozdiel od podmienok subjektívnych, objektívne podmienky prípustnosti odvolania sú vymedzené zákonom stanovenou lehotou, dodržaním všetkých náležitosti odvolania, napadnutím výroku a nie len dôvodov rozhodnutia a tým, že proti napadnutému rozhodnutiu nie je odvolanie vylúčené. Z ustanovenia § 202 ods. 2 vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Exekučný poriadok výslovne pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam vydaným v tomto druhu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie na návrh súdneho exekútora v prípade, že oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej súdnym exekútorom upravuje § 31 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V danom prípade exekúciu súd zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože zastavenie exekúcie vyplýva z ustanovení tohto zákona, nakoľko dôvod zastavenia exekúcie, nezaplatenie preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora, nemožno subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu predpokladanú ustanovením § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. V ustanovení § 31, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku, sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie z prezentovaného dôvodu. Ustanovenie § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam, ktorými súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/, na riešený prípad nemožno vztiahnuť, pretože v posudzovanom prípade bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým súd zastavil exekúciu na návrh súdneho exekútora v dôsledku nezaplatenia preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora, nie je odvolanie objektívne prípustné.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z citovaného ustanovenia vyplýva odmietnutie odvolania v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, ako je tomu v danej veci. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberal obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.
Odvolací súd po zistení, že proti uzneseniu, výroku ktorým bola exekúcia zastavená na návrh súdneho exekútora v dôsledku nezaplatenia preddavku na odmenu a na náhradu jeho hotových výdavkov oprávnenou, nie je odvolanie prípustné, postupujúc podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolanie oprávnenej proti predmetnému uzneseniu, výroku o zastavení exekúcie odmietol pre neprípustnosť.
2) Odvolanie oprávnenej a súdneho exekútora proti predmetnému uzneseniu, výroku o náhrade trov konania:
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 v spojení s § 37 ods. 1 Exekučného poriadku a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania oboch účastníkov (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pričom prejednal obe odvolania v časti trov exekúcie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie v predmetnej veci, výroku o náhrade trov exekučného konania, je potrebné potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Vychádzal pritom z nasledujúceho.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o odmene exekútora v odôvodení odvolania oprávnená poukazovala len na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., kedy súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak
sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, pričom nenamietala žiadnu z priznaných položiek trov exekúcie, a to ani čo do dôvodnosti, ani čo do výšky.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí (Občianskeho súdneho poriadku), ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Exekučný poriadok pritom trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti, v § 200 a nasledujúcich. Vzhľadom na to je vylúčená aplikácia ustanovenia § 142 a nasl. O.s.p. o náhrade trov konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu potom nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., ktorého aplikácie sa odvolateľ domáhal, a to ani vtedy, ak by podmienky pre jeho aplikáciu boli splnené, čo je však v danom prípade pochybné (v exekučnom konaní už nejde o spor všeobecne, tým je len tzv. základné konanie a teda nejde ani o drobný spor v zmysle príslušného ustanovenia O.s.p.).
Odôvodnenie odvolania súdneho exekútora okrem polemiky s možnosťou postupu podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. žiadne vecné argumenty pre priznanie tomuto odvolateľovi plnej náhrady trov exekúcie podľa jej uplatnenia neobsahuje, ako to rovnako platí o argumentácii z odvolania oprávnenej, ktorá náhradu trov žiadala nepriznať, resp. znížiť.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní odvolacích dôvodov účastníkov (priznaná náhrada trov exekúcie čo do dôvodnosti a výšky priznaných položiek žiadnym z nich v odvolaniach namietaná nebola, túto oprávnená žiadala nepriznať, prípadne znížiť a to výlučne cez aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2, súdny exekútor argumenty pre priznanie plnej uplatnenej náhrady exekučných trov neprezentoval), odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, z dôvodu vecnej správnosti podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.