Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/378/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloleté deti D.: J., nar. X.X.XXXX, D., nar. XX.X.XXXX,

bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti rodičov: matky W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., R. T., Q. XXX/XX a otca D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - R. T., G. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške 80 EUR mesačne, s účinnosťou od 1.11.2009 a vo výške 50 EUR mesačne s účinnosťou od 1.5.2011 a na výživu maloletého D. výživným vo výške 80 EUR mesačne s účinnosťou od 1.11.2009 a vo výške 50 EUR mesačne s účinnosťou od 1.5.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.11.2009 do 30.9.2011 na maloletú J. vo výške 1.002,99 EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletého D. vo výške 1.002,99 EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a . Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. -42 zo dňa 11.6.2003 v časti výživného na maloleté deti J. a D..

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 25.11.2009 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti J. a D. vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2003 došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Žiadala, aby súd zvýšil výživné na každé dieťa vo výške 150 EUR.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že žiada, aby zvýšil súd výživné na sumu 150 EUR mesačne na každé dieťa od novembra 2009, teda od začiatku mesiaca v ktorom podávala návrh na zvýšenie výživného. S deťmi býva v prenajatom byte v T., kde platí 330 EUR mesačne. Deťom platí poistky každému vo výške 16 EUR mesačne. Od 1.8.2009 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Pracovala od 1.2.2010 do apríla 2010. Pracovný pomer ukončila z dôvodu, že bola vysielaná na služobné cesty na týždňovky a nemohla zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Od 1.6.2010 sa zamestnala ako predavačka do 15.7.2010 a od 16.7.2010 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Následne

bola zamestnaná a pracovný pomer ukončila 20.5.2011 zo zdravotných dôvodov. Požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Práceneschopná bola v období od 10.5.2011 do 31.8.2011. Nepoberá dávky v nezamestnanosti, pretože pracovala len 9 mesiacov a nemá na tieto dávky nárok. Taktiež nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Pomáhajú mi rodičia, ktorí zabezpečujú všetky výdavky. J. navštevuje osemročné gymnázium. Od septembra 2010 je v 1. ročníku strednej školy. D. od septembra 2010 je žiakom 6. ročníka základnej školy. Výdavky majú deti so stravou, ošatením, so školou. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec na výživu detí iným spôsobom neprispieva, nekúpi darčeky na Vianoce. Deti jej hovorili, že otec má auto, na ktorom ich vozil. Aj matka videla otca na aute. Vie o tom, že otec pracoval v I..

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že na prelome rokov 2009, 2010 pracoval brigádne v M. republike. V lete 2010 išiel na brigádu do I., kde bol asi 7 mesiacov. Tam pracoval na čierno a jeho príjem bol okolo 670 libier v čistom. Ubytovanie platil 60 libier týždenne. Do práce platil 33 libier za týždeň cestovné. Na konci roku 2009 sa vrátil s priateľkou na Slovensko. V lete 2010 prišla priateľka za ním do I., kde sa im narodila dcéra. Koncom roka 2010 ochorel. Bol aj hospitalizovaný. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V súčasnej dobe s priateľkou a dcérou bývajú v H. T.. Za nájom platí 281 EUR mesačne. Žijú z prostriedkov, ktoré brigádne zarobil v I., kým si nenájde prácu. Priateľka poberá rodičovský príspevok. Za trvania manželstva mali s matkou vo vlastníctve záhradnú chatku, ktorú sa snaží prestavať na dom. Matke po vyporiadaní BSM vyplatil sumu 5.746 EUR. Nie je vlastníkom žiadneho auta. Vie o tom, že otec kupoval auto s poznávacou značkou T.-XXXAP. Na pojednávaní dňa 1.8.2011 otec uviedol, že auto so značkou T.-XXXAP značky E. predal otcovi dňa 8.1.2008. Na predchádzajúcom pojednávaní si myslel, že sa jedná o auto H., ktoré kupoval jeho otec. Auto kúpil v októbri za sumu 1.300 EUR, pretože musel matke vyplatiť finančné prostriedky po rozdelení BSM. Auto predal otcovi za sumu 700 EUR. Uviedol, že niekedy v polovici roku 2009 matke vyplatil prostriedky z BSM. Tieto si požičal od otca. Otec mu povedal, že ich nemusí vracať. Potom si kúpil auto, ale keď zistil, že potrebuje finančné prostriedky, toto zase predal otcovi. Na pojednávaní dňa 30.5.2011 uviedol, že nemal nikdy auto, nebol evidovaný ako držiteľ osobného auta. V súčasnej dobe si požičiava auto od otca. Otec mu kupuje naftu do auta. Je vlastníkom chatky. Okrem toho nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 25.5.2011. Navrhol, aby súd ponechal výživné ako bolo naposledy určené 900,-Sk na každé dieťa. So synom sa stretáva dva tri krát za týždeň, s dcérou jeden dva krát do týždňa.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 26.8.2010 súd zistil, že otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 18.1.2010 do 6.6.2010. Dňa 7.6.2010 bol vyradený pre nespoluprácu, nedostavenie sa na úrad. V období od 1.1.2010 do 17.1.2010 bol dobrovoľne nezamestnaný. Posledným zamestnávateľom otca bola firma X. J. od 3.10.2003 do 19.11.2003.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 11.7.2011 súd zistil, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 25.5.2011. Pri požiadaní o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie otec preukázal skončenie zamestnania v cudzine, ktoré trvalo od 7.6.2010 do 24.5.2011.

Zo správy bývalého zamestnávateľa matky E. a.s. H. súd zistil, že matka pracovala u tohto zamestnávateľa od 1.4.2008 do 31.7.2009. Pracovný pomer ukončila matka dohodou. Jej priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie roku 2009 predstavoval 348 EUR.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 26.8.2010 súd zistil, že matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 16.7.2010. Posledný zamestnávateľ matky bol T. W. v období od 1.6.2010 do 15.7.2010 a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Od 25.4.2010 do 31.5.2010 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Od 1.2.2010 do 24.4.2010 bola zamestnaná vo firme C. C. J. a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Od 1.8.2009 do 31.1.2010 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 11.7.2011 súd zistil, že matka bola naposledy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 16.7.2010 do 8.9.2010, vyradená bola dňom 9.9.2010 z dôvodu nástupu do pracovného pomeru k zamestnávateľovi U. SK s.r.o. Zo správy zamestnávateľa matky U. SK T. súd zistil, že matka bola zamestnaná od 9.9.2010 do 9.5.2011 a za toto obdobie jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 485 EUR.

Zo správy Z. S. v W. súd zistil, že od 9.11.2009 do 18.1.2010 bol držiteľom osobného motorového vozidla evidenčné číslo T.XXXAP D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX T.. Od 18.1.2010 je držiteľom osobného motorového vozidla D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, T..

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, matky, otca a kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. -42 zo dňa 11.6.2006, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa výživným vo výške 900,-Sk mesačne. J. bola v tom čase žiačkou 1. ročníka základnej školy, D. navštevoval materskú školu. Matka bola zamestnaná a jej príjem predstavoval 6.866,-Sk brutto, pričom dňa 9.6.2006 ukončila dohodou pracovný pomer so svojím zamestnávateľom z dôvodu nezhody so zamestnávateľom. Otec bol zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavoval 11.614,-Sk.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.

Súd posudzuje zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, zisťuje okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Súd zistil, že matka v rozhodnom období bola od 1.8.2009 do 31.1.2010 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Od 1.2.2010 do 24.4.2010 matka bola zamestnaná vo firme C. C. J. a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Od 25.4.2010 do 31.5.2010 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. U zamestnávateľa T. W. pracovala v období od 1.6.2010 do 15.7.2010 a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Od 16.7.2010 bola zase evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Od 9.9.2010 do 9.5.2011 bola matka zamestnaná u zamestnávateľa U. SK T. a za toto obdobie jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 485 EUR. Pracovný pomer ukončila, podľa jej vyjadrenia, zo zdravotných dôvodov. Práceneschopná bola od 10.5.2011 do 31.8.2011. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá dávky v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi. Otec v rozhodnom období na prelome rokov 2009 a 2010 pracoval v zahraničí. Od 18.1.2010 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Dňa 7.6.2010 bol vyradený pre nespoluprácu. Od 7.6.2010 do 24.5.2011 pracoval v zahraničí a od 25.5.2011 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Otcovi pribudla dňa 15.7.2010 vyživovacia povinnosť k maloletej dcére. Je nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane detí. J. navštevuje osemročné gymnázium, od septembra 2010, 1. ročník strednej školy. Od septembra 2010 D. navštevuje 7. ročník základnej školy. Zvýšili sa ich výdavky v súvislosti s vekom a to so stravou, ošatením, taktiež výdavky súvisiace so školou. Otec, pokiaľ pracoval v zahraničí, nevedel súdu tento svoj príjem preukázať. Podľa vyjadrenia otca mal tiež zdravotné problémy (doklady č.l 127 až 133 spisu) avšak podľa názoru súdu otec nepreukázal, že by sa jednalo o dlhodobú práceneschopnosť. Súd vychádzal z potencionality príjmov otca. Keďže pracoval v zahraničí, súd mal za to, že otec mal dostatočný príjem, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššej sume ako 900,-Sk na jedno dieťa i s prihliadnutím na to, že mu v júli 2010 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec uviedol, že jeho príjem bol 670 libier v čistom, nepreukázal však svoj príjem ani výdavky, ktoré v tom čase mal. Z toho dôvodu súd zvýšil výživné otca na maloleté deti od 1.11.2009, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, od času ako žiadala matka, na J. vo výške 80 EUR mesačne, na D. vo výške 80 EUR mesačne a na sumu 50 EUR mesačne na každé dieťa od 1.5.2011 z toho dôvodu, že otec preukázal, že od mája 2011 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru súdu otec si môže nájsť brigádu, zabezpečiť si nejaký príjem, aby mohol prispievať na deti výživným aspoň v tejto výške, pokiaľ si nenájde prácu v trvalom pracovnom pomere. Otec nemôže ponechávať vyživovaciu povinnosť len na matke detí. Taktiež treba uviesť, že súd neuveril tvrdeniam otca v súvislosti so zisťovaním jeho majetkových pomerov vzhľadom k tomu, že otec uvádzal na pojednávaní dňa 30.5.2011, že nemal nikdy auto, nikdy nebol evidovaný ako držiteľ osobného auta a auto s poznávacou značkou T.-XXXAP kupoval jeho otec. Po prešetrení na Okresnom dopravnom inšpektoráte v T., ktorý potvrdil súdu, že otec bol držiteľom vozidla od 9.11.2009 do 18.1.2010, otec na pojednávaní dňa 1.8.2011 uviedol, že si myslel, že sa jedná o iné auto, ktoré kupoval jeho otec. Uviedol, že on toto auto kupoval v októbri roku 2009. Keďže potreboval matke vyplatiť finančné prostriedky po rozdelení BSM toto auto predal otcovi, avšak následne uviedol, že matke vyplácal výplatok z BSM niekedy v polovici roku 2009 a tieto prostriedky si požičal od otca. Až následne si kúpil auto, ale keďže zistil, že potrebuje finančné prostriedky, toto zase predal otcovi. Z výpovede otca je zrejmé, že jeho tvrdenia sú rozporuplné a účelové. Súd považuje tiež za účelové konanie otca, ktorý po prevzatí návrhu matky na zvýšenie výživného dňa 13.1.2010 sa dňa 18.1.2010 zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie a 18.1.2010, teda v ten istý deň, sa stal držiteľom osobného motorového vozidla jeho otec. Keďže otec nepreukázal svoje príjmy za obdobie do času kým sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie do mája 2011, podľa názoru súdu určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Čo sa týka návrhu matky na preskúmanie majetkových pomerov, keďže uvádzala, že otec previedol nehnuteľnosti, ktoré vlastnil na svojich príbuzných, súd v tomto smere vykonal dokazovanie a nezistil, že by otec bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré by previedol na svojich príbuzných.

Súd poznamenáva, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Matka si plní svoju povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním potrieb maloletých detí. Časť odôvodnených potrieb maloletých detí môže matka uhrádzať z rodinných prídavkov, ktoré na maloleté deti poberá.

Naposledy bolo výživné určené na každé dieťa vo výške 900,-Sk, čo predstavuje 29,87 EUR. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.11.2009 do 30.9.2011 na J. vo výške 1.002,99 EUR (za obdobie od 1.11.2009 do 30.4.2011 - 18 mesiacov krát 50,13 EUR- rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným = 902,34 EUR a za obdobie od 1.5.2011 do 30.9.2011 - 5 mesiacov krát 20,13 rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným = 100,65) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na D. vo výške 1.002,99 EUR (za obdobie od 1.11.2009 do 30.4.2011 - 18 mesiacov krát 50,13 EUR- rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným = 902,34 EUR a za obdobie od 1.5.2011 do 30.9.2011 - 5 mesiacov krát 20,13 rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným = 100,65) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením vzhľadom na výšku nedoplatku. V prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.

Vo zvyšnej časti návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na J. na 150 EUR mesačne, na D. na 150 EUR mesačne od 1.11.2009, súd zamietol.

Súd v súlade s ustanovením zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. -42 zo dňa 11.6.2003 v časti výživného na maloleté deti J. a D.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.