Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-127-2011.pdf
PDF · 75.93 KB
No categories available
8CoP/127/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky U. T. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v D. na P. ul. č. XX toho času v D. na E. ul. č. X proti odporcovi O. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. na P. ul. č. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.11.2010 č.k. 13C 51/2010-39 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom pre mal. C. T. nar. XX.X.XXXX a vo výroku o úprave styku odporcu s mal. C..
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 10.11.2010 č.k. 13C 51/2010-39 rozviedol manželstvo účastníkov konania U. T. a O. T. uzavreté dňa 2.9.1989 zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného národného výboru Košice II vo zväzku XX ročník 1989 na strane XX pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode zveril mal. C. T. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. C. 150 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke. Upravil styk odporcu s mal. C. každý párny víkend od piatku 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 8,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od 8,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod., počas zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 8,00 hod. do 31.12. do 18,00 hod. a od 1.1. od 8,00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18,00 hod., kedy je odporca oprávnený mať maloletého syna v osobnej starostlivosti. Uložil navrhovateľke povinnosť v uvedených termínoch maloletého riadne pripraveného odovzdať otcovi vo svojom byte a otcovi uložil povinnosť v určenom čase maloletého vrátiť matke v jej byte. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého 100 € mesačne s odôvodnením, že po odčítaní životne nevyhnutných nákladov od jeho priemerného mesačného zárobku mu zostane finančná čiastka, z ktorej nie je schopný uhrádzať výživné určené súdom. Poukázal na výdavky, konkrétne nájomné 166,07 €, inkaso 39,74 €, splátku úveru na bývanie 150,27 €, splátku spotrebného úveru 54,58 €, dohodnuté zrážky voči zamestnávateľovi 67 €, poistenie bytu, poisteniu úveru, životnú poistka, poistenie auta, poistenie synov a ich stavebné sporenie, poplatky za mediálne služby a telefón. Vyjadril presvedčenie, že navrhovateľka neuviedla svoje skutočné príjmy, ktoré podľa jeho názoru sú podstatne vyššie ako tie, ktoré zdokumentovala na pojednávaní. Namietal súdom upravený styk, pretože za prítomnosti kolíznej opatrovníčky sa dohodol s
matkou maloletého tak, že párny rok počas letných prázdnin párny mesiac a nepárny rok nepárny mesiac bude maloletý zverený do jeho opatery a za toto obdobie bude matka zaviazaná prispievať výživné.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila navrhovateľka a uviedla, že v priebehu konania na súde prvého stupňa zdokladovala všetky svoje príjmy, preto tvrdenie otca v odvolaní, že má vyšší príjem, ako uviedla, považuje za účelové a nepravdivé. Predložila potvrdenie o príjme, ako aj daňové priznanie preukazujúce presnú výšku jej príjmu, ktoré sú relevantnými dôkazmi o jej zárobku. Výživné určené súdom prvého stupňa 150 € mesačne považuje za primerané vo vzťahu k oprávneným a nevyhnutným nárokom maloletého, ako aj príjmu otca. Výdavky otca uvedené v odvolaní považuje za zavádzajúce a v konečnom dôsledku neúčelne vynaložené. V súvislosti s úpravou styku uviedla, že medzi ňou a otcom maloletého nedošlo fakticky k žiadnej dohode, preto súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaného dokazovania. Rozhodnutie považuje za správne a aj v tejto časti navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva účastníkov konania a vo výroku o zverení mal. C. do osobnej starostlivosti matky, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania odvolacím súdom (§ 206 O.s.p.).
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vyporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 150 € mesačne pre maloletého, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletého. K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd nemal dôvod pochybovať o dostatočnom a pravdivom preukázaní príjmov navrhovateľky relevantným spôsobom a dodáva, že výživné 150 € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že navrhovateľka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, preto sú bez právneho významu pomery navrhovateľky, na ktoré odporca poukazuje v odvolaní. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem odporcu je dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu vyššieho životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard poskytol maloletému synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, akokeby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že k dohode o úprave styku medzi rodičmi nedošlo, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď upravil styk otca s maloletým C. v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o úprave styku rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a záujem maloletého dieťaťa so zreteľom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a vytvára odporcovi priestor pre realizáciu rodičovských práv a povinností a pre výchovné pôsobenie na dieťa. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ako aj na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov je v súlade so Zákonom o rodine a Dohovorom o právach dieťaťa. K odvolacej námietke odporcu odvolací súd poznamenáva, že v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že rodič okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, nezakladá povinnosť rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať výživné za obdobie, počas ktorého prebieha styk (bez ohľadu na rozsah styku), resp. pobyt dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, nezbavuje tohto rodiča plnenia vyživovacej povinnosti počas súdom upraveného styku. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva na adresu súdu prvého stupňa, že formulácia výroku o úprave styku, že odporca je oprávnený mať maloletého C. v osobnej starostlivosti počas súdom upraveného styku, je zmätočná a svojím obsahom a účelom rozhodne nie je totožná so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom a úprave styku ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová