Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-7C/66/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Dankovou v právnej veci navrhovateľa: U. Q.

- J.S., H..U.., N.: XXXXX 442 , U. U. L. G. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpený Mgr. Pavol Karman, Karman & Páchnik, Advokátska kancelária, Veľká okružná 26A, 010 01 Žilina, proti odporkyni: N. G., B.. XX.X.XXXX, O. X. Z. J. XXX/XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 1.063,13 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 549,66 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 549,66 eur od 12.1.2010 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 508,85 eur, ktoré mu j e odporkyňa p o v i n n á zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v D. X. U., H..U.., L. Ž., variabilný symbol XXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 18.1.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.2.2011 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal uloženia povinnosti odporkyni uhradiť sumu 1.063,13 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.063,13 eur od 12.1.2010 až do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že odporkyňa neoprávnene odobrala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste G.. J. X, XXX XX G., Č. XXXXXXX podľa . Zbernou faktúrou vyúčtoval navrhovateľ neoprávnený odber, a to faktúrou č. XXXX XXXX XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 11.1.2010 na sumu 1.078,13 eur z toho bolo uhradené 15 eur, pričom zostatok dlžnej sumy ostal vo výške 1.063,13 eur. Odporkyňa ku dňu podania návrhu pohľadávku neuhradila, a to ani na základe výzvy právneho zástupcu navrhovateľa.

Okresný súd Ružomberok vydal dňa 3.5.2011 vo veci platobný rozkaz č. k. -14, proti ktorému odporkyňa podala odpor s odôvodnením vo veci samej.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.7.2011 zobral navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred začatím pojednávania vo veci samej návrh v časti istiny o zaplatenie sumy 513,47 eur späť.

Uznesením č. k. -38 zo dňa 22.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.8.2011 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 513,47 eur zastavil s poukazom na ustanovenie a na základe prejavu vôle navrhovateľa z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu v časti zaplatenia sumy 513, eur.

V súlade s ustanovením súd konal v neprítomnosti odporkyne, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom sa neospravedlnila z neúčasti na pojednávaní a ani nepožiadala o odročenie z dôležitého dôvodu.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na podanom návrhu na začatie konania v znení jeho procesnej úpravy uskutočnenej dňa 20.7.2011, pričom zo strany odporkyne nedošlo k úhrade dlhovanej istiny ani príslušenstva a preto žiadali, aby súd návrhu vyhovel, pričom si zároveň uplatnili trovy konania. Na otázku samosudkyne právny zástupca navrhovateľa uviedol, že samotný spôsob neoprávneného odberu je uvedený na protokole o zistení neoprávneného odberu, kde je uvedené, že neoprávnené samovoľné zapojenie na odbernom mieste bolo zistené, že neoprávnene samovoľne zapojené dva vodiče z hlavného prívodu do svorkovnice elektromera z prívodu do elektrickej inštalácie rodinného domu, bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, odtrhnutá plomba na kryte svorkovnice elektromera. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie bola vypočítaná podľa platnej právnej úpravy vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, a to podľa ustanovenia , to znamená podľa súčtu menovitých príkonov všetkých pripojených spotrebičov, spotrebiče sú uvedené na protokole o zistení neoprávneného odberu, ich príkon predstavuje 2000W čo sa rovná 2kW, denná spotreba sa potom násobí v zmysle ustanovenia x 12 hodín, čo predstavuje 24kW za deň, pričom doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z bola stanovená v dĺžke trvania 5 dní to znamená od 10.12.2009 do 14.12.2009, pričom 10.12.2009 je deň nasledujúci po dni vypnutia odberného miesta 14.12.2009 je deň zistenia neoprávneného odberu, následne sa vynásobila spotreba jeden deň 24kW x 5 dní, čo predstavuje 120kW a bola vynásobená príslušnou cenou z cenníka elektriny pre domácnosti za rok 2009. Súčasťou faktúry za neoprávnený odber elektriny je taktiež takzvaný zisťovací poplatok účtovaný v sume 549,99 eur, pričom oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ustanovenie vyhlášky č. 154/2005 v zmysle predmetného ustanovenia sa vypočítaná škody zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu. Vo vzťahu k zisťovaciemu poplatku predložila metodický pokyn č. 8/2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá tvorby ceny zisťovacieho poplatku pri neoprávnenom odbere ako aj metodický pokyn 5/2008 týkajúci sa fakturácie neoprávnených odberov cieľom je určenie postupu pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom.

Na pojednávaní konanom dňa 27.9.2011 odporkyňa uviedla, že ako napísala, ako sa vyjadrovala ona to neurobila, syn tam má trvalý pobyt, ale dom nie je obývaný takže tam nebýva. Zabudla zaplatiť za október 2009 na čo ju vyzvali elektrárne na zaplatenie, keď ona zaplatila sumu 18,26 eur a to dňa 11.12.2009. V elektrárňach jej tvrdili, že je to v poriadku nevedela, že ju vypli. Predmetnú nehnuteľnosť vlastní ona, nakoľko ju zdedila po bratovi a tak isto uviedla, že spoluvlastníčkou je aj jej sestra U. Z.. Mohol tam prísť hocikto, jediní, ktorí tam boli, boli elektrikári, čo vie zároveň uviedla, že im povedala, že to mohli urobiť aj oni a oni si za to zoberú odmenu. Na otázku samosudkyne odporkyňa uviedla, že od syna sa dozvedela, že s jej bývalým mužom, čo je už 12 rokov rozvedená, boli nejako koncom októbra spíliť stromy a pílili to ringopílovu, potom im zrazu nešla píla tak hľadali príčinu, no a keďže sa bývalý muž ani nevyzná do elektriky ani ničoho tak pozeral poistky zistil, že to tam asi v tom nie je a išli normálne k večeru o piatej alebo poobede hľadať elektrikára, ktorý by to nahodil elektrikár zistil, že nejaký káblik tam je spálený tak to vymenil, normálne mu za to zaplatili, ale riaden elektrikár, aby mohli pokračovať v robote a toto sa dozvedela až niekedy v decembri, pričom synovi povedala, že načo tam púšťa muža a on jej povedal „ako ja v takom stave spílim strom“. Odporkyňa zároveň doplnila, že je naozaj pravda, že v dome elektrika bola, koniec koncov však to mesačne aj platila po 18 eur a za posledné obdobie presne vtedy, keď sa to stalo bol vykázaný preplatok 50 eur, nepoužívala ani chladničku ani mrazničku, teda chladničku s mrazničkou cez leto, zapla ju naozaj len pred sviatkami tak, ako uviedla, že nakúpila potraviny, ktoré tam uskladnila a pýtala sa jej vždycky kamarátka, ktorá býva vedľa a zháňala si morku, aby tam mohla strčiť morku do mrazničky, tak toto bola pravda, zároveň uviedla, že zasvietila o 21.00 hod., keďže je nehnuteľnosť neobývaná, aby si niekto myslel, že tam niekto je lebo jej vykrádajú ten dom, rozbili už zozadu sekerou dvere a je to jednoposchodový starý dom, zároveň uviedla, že mávala preplatky za elektriku, je tam kúrenie na pevné palivo, pričom syn tam nebýval, pretože tam praskla voda, takže je to neobývané zároveň zdôraznila, že prečo by tam pchala drôty a neviem čo kde, keď to nemá prečo robiť, keď to mohla za 16 rokov urobiť koľkoráz, keby to chcela a koniec koncov ona nevie, kedy elektrikári prídu, kedy si prídu odpísať elektriku, najprv to bolo dvakrát do roka, potom ju elektrárne upozornili, že to bude iba raz do roka, keď ona povedala, že to mohol hocikto prísť tak prečo by to robila ona, keď skrinka nie je uzavretá je osadená v prístupnom mieste, nie je tam známka, môže tam hocikto vôjsť. Na otázku samosudkyne odporkyňa uviedla, že nebola prítomná na odbernom mieste dňa 14.12.2009, keď bol zistený zásah do odberného miesta, ale sused privolal jej syna, ktorý išiel vtedy na španielčinu a boli tam pracovníci elektrární a spisovali protokol. Pýtali si od neho občiansky preukaz, kričali na neho, že je to čierny odber, že ako je to možné a on povedala, že o ničom nevie a dali mu

aj keď nie je vlastníkom nehnuteľnosti protokol podpísať, ona tam nebola, načo by to robila, keď to zaplatila a vie, že prídu zapojiť elektriku tak ona pôjde tam nejaké káble, ktoré teraz pani zástupkyňa firmy Karman prečítala, pôjde tam niečo pchať do čoho sa absolútne nevyzná, vie vymeniť žiarovku, vie nahodiť poistky v byte, ale by ona išla a lámala plomby a nevie kde pchala káble tak to naozaj nevie, ani to neurobila, neurobil to ani jej syn ani nie je si vedomá, kto to mohol urobiť, pretože toto sa stalo v priebehu piatich dní a nikto o kom ona vie okrem elektrární tam nebol. Odporkyňa na záver uviedla, že ona to neurobila zároveň poukázala na to, že tam môže hocikto prísť, že nie je tam žiadna zámka, môže to hocikto spraviť a jedná sa o štyri dni a je zaujímavé iba to, že v priebehu štyroch dní, keď tam boli iba elektrikári sa to stalo a keď bol odpojený prúd, tak kto to mohol urobiť iba ak vodári sa vyznajú do elektriny a ona má teraz zaplatiť 1.000 eur.

Na pojednávaní konanom dňa 27.9.2011 navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľa doplnil, že čo sa týka k právne uskutočnenému výsluchu odporkyne vo vzťahu k jej zodpovednosti za zistený neoprávnený odber sa pridržiavajú ich tvrdenia, kedy podľa dostupných informácií pani odporkyňa využívala elektrickú energiu v danej nehnuteľnosti aj napriek tomu, že nebola pravidelne obývaná táto nehnuteľnosť, ale elektrická energia využívaná bola, túto skutočnosť odporkyňa napísala v liste zo dňa 5.2.2009, kde konštatuje, že v dome síce nikto nebýval, mrazničku zapne pred Vianocami, keď nakúpi veľa mäsa pre rodinu na sviatky a tak isto, že v danom dome využívanú elektriku používali na vysvecovanie domu, aby si mysleli, že je obývaný, takže majú za to, že tieto elektrické spotrebiče, ktoré boli uvedené na protokole o zistení neoprávneného odberu to znamená jeden kus svetla, využíva sa chladnička tak presne tieto spotrebiče potvrdila aj samotná pani odporkyňa, že aj napriek tomu, že je neobývaná nehnuteľnosť práve tieto spotrebiče sú využívané. Zároveň doplnila, že na odbernom mieste bol dňa 14.12.2009 zistený neoprávnený odber elektrickej energie a to tým spôsobom, že na kryte elektromera boli odtrhnuté plomby a z nameranej časti z hlavného prívodu v prívodovej fáze L1 bol napojený vodič, do elektrickej inštalácie mimo elektromer to znamená, že tá elektrická energia, ktorá bola odoberaná nebola meraná, nebola zaznamenaná elektromerom takže na základe tohto zistenia bola vystavená faktúra za neoprávnený odber elektrickej energie, ktorej uhradenie je predmetom tohto konania s tým, že fakturačné obdobie neoprávneného odberu je stanovené na 5 dní po ich oprave, v ktorej uskutočnili čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 20.7.2011 je teda stanovená v dobe trvania 5 dní, pričom konečný dátum je 14.12.2009 ako deň zistenia neoprávneného odberu a prvý dátum od 9.12.2009 bolo v podstate odpojené odberné miesto od dodávky elektrickej energie, to znamená, keď 9.12.2009 bolo odberné miesto v poriadku, pretože tam boli zamestnanci navrhovateľa, nebolo tam zistené žiadne porušenie. Porušenie bolo zistené až 14.12.2009 to znamená, že v tomto období tam bol vykonaný zásah do odberného meracieho zariadenia, ktorý nie je v súlade s platnou právnou úpravou v uvedenom zákone o energetike a teda bola vystavená faktúra za neoprávnený odber, za ktorú je podľa ich názoru povinná zaplatiť odporkyňa na základe § 39 ods. 2, nakoľko elektrickú energiu odoberala je daná jej absolútna objektívna zodpovednosť. K samotnej škode spôsobenej neoprávneným odberom uviedla, že táto už bola zo strany odporkyne uhradená to znamená, že nie je v súčasnosti predmetom konania a teda žiadajú zaplatenie škody len náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu, ktoré sú predmetom konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa na záver uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na dotknutom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, za ktorý v zmysle súčasnej právnej úpravy zodpovedá odporkyňa, nakoľko odoberala elektrickú energiu a teda je daná jej pasívna legitimácia v tomto súdnom konaní. V prípade ak súd návrhu v celom rozsahu vyhovie, zároveň si uplatnila trovy konania.

Na pojednávaní konanom dňa 27.9.2011 predvolaný svedok H. G. na návrh odporkyne po zákonnom poučení podľa uviedol, že ho zavolal sused, boli tam dvaja pracovníci z elektrární povedali mu, že je tam čierny odber, následne mu to ukázali odfotili to, že došlo k čiernemu odberu, on im povedal, že nie je si toho vedomý, určite to nezavinili a z akého titulu by to robil. Na otázku samosudkyne svedok uviedol, že odtrhnutú plombu videl až na mieste prvýkrát až keď mu to ukázali dovtedy to nevidel. Čo sa týka spotrebičov je tam mraznička s chladničkou, pričom je to jedno zariadenie, k osvetleniu rodinného domu uviedol, že raz za čas sa zapína žiarovka na osvetlenie domu, aby predmetný dom nevykradli. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľa svedok uviedol, že neužíval nehnuteľnosť, nebýval tam, býval na adrese Z. J. XX. Prístup k nehnuteľnosti majú členovia rodiny to znamená mamina sestra a bratranec, bratranec však nemá kľúče, predmetnú nehnuteľnosť raz za čas navštevuje mamina sestra, resp. každý z nich troch.

Súd sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to najmä s návrhom zo dňa 18.1.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.2.2011, s faktúrou za neoprávnený odber elektriny zo dňa 28.12.2009, so splatnosťou 11.1.2010, s protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, v zmysle ktorého bol neoprávnený odber zistený dňa 14.2009, s výzvou na zaplatenie zo dňa 21.7.2010, s odporom voči platobnému rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.5.2011, s podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.7.2011, s výpočtom škody zo dňa 18.7.2011, so zmluvou na dodávku elektrickej energie zo dňa 23.5.2001, s upomienkou zo dňa 8.11.2009, s čiernobielou fotodokumentáciou z odberného miesta, s písomným vyjadrením odporkyne zo dňa 5.2.2010, s metodickým pokynom smernica 8/2006 účinnosť od 1.1.2008, s metodikou výpočtu nákladov na NO zo dňa 4.12.2009, s vývojom výšky zisťovacieho poplatku pri neoprávnenom odbere, s metodickým pokynom č. 5/2008, s metodickým pokynom č. 05/2008-D1, fakturácia neoprávnených odberov dodatok č. 1 zo dňa 9.1.2009, s metodickým pokynom č. 05/2008-D2 zo dňa 13.10.2009, s vyjadrením vo veci odporkyne zo dňa 26.9.2011.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V zmysle , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

V zmysle , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

V zmysle , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

V zmysle , splnením dlh zanikne.

V zmysle , dlh musí byť splnený riadne a včas.

V zmysle , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle , , o energetike a o zmene niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike: 18. dodávkou elektriny predaj elektriny, 19. dodávateľom elektriny fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na dodávku elektriny, 23. odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti,

V zmysle o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a plynu v určenej kvalite a za primerané ceny, ktoré sú stanovené alebo určené transparentne.

Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberateľ elektriny v domácnosti je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave,

Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov, vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov, akýkoľvek zásah do určeného meradla a obvodov určeného meradla inou osobou ako prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy je zakázaný.

Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber: a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

V zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. , škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že

a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a po vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Súd mal za preukázané, z tvrdení navrhovateľa ako aj z listinných dôkazov ním predložených, že zo strany odporkyne došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie od 10.12.2009 do 14.12.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni odpojenia odberného miesta pre neplatenie do dňa zistenia neoprávneného odberu dňa 14.12.2009 v trvaní piatich dní neoprávneného odberu elektrickej energie, pričom v zmysle protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie išlo o neoprávnené samovoľné zapojené dva vodiče 2x 16 z hlavného prívodu zo svorkovnice elektromere z prívodu do elektrickej inštalácie rodinného domu č. XXXX/X, pričom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bola odtrhnutá plomba na kryte svorkovnice elektromera. Odporkyňa uhradila škodu spôsobenú neoprávneným odberom za obdobie od 10.12.2009 do 14.12.2009, pričom škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola vypočítaná podľa Vyhlášky č. . Škoda bola vypočítaná podľa Vyhlášky č. , pričom sa použila sadzba D1 tarify z cenníka elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti U. Q. - J., H..U.. platného v roku 2009. Odporkyňa si však nesplnila povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zisťovací poplatok, ktorý bol navrhovateľom vyúčtovaný v zmysle Vyhlášky č. v sume 462, eur +19% DPH spolu vo výške 549, eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila súd ju zaviazal na zaplatenie zisťovacieho poplatku za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 549,66 eur, suma ponížená o 0,33 eur s poukazom na úhradu odporkyne vo výške 15 eur a odpočet za škodu podľa Vyhlášky č. 154/2005 vo výške 14, eur.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 549,66 eur od 12.1.2010 až do zaplatenia počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, pričom výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením Nariadenia Slovenskej republiky č. v znení účinnom ku dňu začiatku omeškania odporkyne so zaplatením faktúry.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie a priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Účelne vynaložené trovy konania vo výške 508,85 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 39,63 eur (čiastočné späťvzatie - navrhovateľovi bude samostatným uznesením vrátený súdny poplatok 30,50 eur krátený o 6,63 eur t. j. 23,87 eur, teda trovy za zaplatený súdny poplatok sú 6,63 + 33 eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 469,22 eur, ktoré boli vyčíslené v súlade s ustanoveniami MS SR č. (ďalej len „“) nasledovne: Za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odmena vo výške 36,52 eur podľa , t. j. za 5 úkonov právnej služby 5 x 36, eur, spolu 182, eur (21.7.2010 - prevzatie

a príprava zastúpenia, 18.1.2011 - písomné podanie žaloby na súd, 20.7.2011 - vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 4.8.2011 a dňa 27.9.2011). Podľa psím. a) v spojení s právnemu zástupcovi prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s 1 úkonom právnych služieb v roku 2010 - režijný paušál 1 x 7,21 eur a náhrada hotových výdavkov v súvislosti so 4 úkonmi právnych služieb v roku 2011 - režijný paušál 4 x 7,41 eur spolu 36,85 eur. Podľa v spojení s právnemu zástupcovi prislúcha náhrada za stratu času za čas trávený cestou zo Žilina (sídlo advokáta) do Ružomberka (miesto konania) a späť, na pojednávanie dňa 4.8.2011 a dňa 27.9.2011, t. j. 8 polhodín x 12,35 eur, spolu 98,80 eur. Podľa prislúcha právnemu zástupcovi náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia, Q.: Z. 765 za cestu na pojednávanie a späť dňa 4.8.2011 vo výške 36,62 eur (počet kilometrov 144, priemerná spotreba km, základná náhrada 0,183 eur, cena PHM 1,345 eur) a dňa 27.9.2011 vo výške 36,51 eur (počet kilometrov 144, priemerná spotreba km, základná náhrada 0,183 eur, cena PHM 1,331 eur). Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platca DPH zvyšuje sa jeho odmena za úkony vykonané v roku 2010 o 19%, t. j. o sadzbu dane platnú do 1.1.2011 o sumu 8,31 eur a za úkony vykonané v roku 2011 o 20%, t. j. o sadzbu dane platnú od 1.1.2011 o sumu 69,53 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /() -ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.