Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-53-2011.pdf
PDF · 113.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/53/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. I., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: I. I., trvale bytom D., Q. X a otca: S. K., trvale bytom D., Q. XX, zastúpený JUDr. Miloslavom Krausom, avokátom so sídlom v Bratislave, Jasovská 23, na návrh otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu styku a na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a o pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú R. I., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú výživné v sume 150,- € mesačne od septembra 2011 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred jej matke.
Zročné výživné za mesiac september 2011 v sume 150,- € je otec povinný zaplatiť matke maloletej spolu s bežným výživným za mesiac október 2011.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 9.00 hodiny nepretržite do nedele 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 26. decembra od 9.00 do 18.00 hodiny a vo Veľkonočný pondelok od 13.00 do 18.00 hodiny s tým, že otec si maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá.
Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Konanie o návrhu o pravidelné informovanie sa o maloletej sa z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.2.2011, tunajšiemu súdu podaným dňa 17.2.2011, požiadal otec o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. I., nar. XX.X.XXXX tak, že ju navrhol zveriť do matkinej osobnej starostlivosti, jemu určiť vyživovaciu povinnosť k maloletej v sume 100,- € mesačne a zároveň navrhol tiež upraviť svoj styk s maloletou v každú sobotu v mesiaci od 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny, každý rok cez letné prázdniny posledný júlový týždeň od soboty 9.00 hodiny do konca prvého
týždňa augusta do nedele 18.00 hodiny, každý rok počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny. Ako dôvod uviedol, že matka mu upiera právo na styk s maloletou údajne preto, že nie je žiadny doklad od súdu, že sa môže s dcérou stýkať. On pravidelne na dcéru prispieva a kupuje jej rôzne darčeky a iné potrebné veci.
Návrhom zo dňa 31.3.2011, tunajšiemu súdu podaným dňa 4.4.2011, matka navrhla upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 210,- € mesačne od 15.4.2011, tiež navrhla upraviť styk otca s maloletou každú druhú sobotu od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny, vždy druhý sviatok vianočný od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny a počas veľkonočných sviatkov sobotu každý nepárny rok a nedeľu každý párny rok od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny. Zároveň navrhla sama sebe uložiť povinnosť informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej, o záujmoch a aktivitách, ako i o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Dôvodila tým, že s otcom maloletej sa definitívne rozišli v marci 2007, po jeho odchode zo spoločnej domácnosti sa dohodli, že bude dcéru navštevovať kedy bude chcieť, sporadicky si ju brával niekedy v sobotu alebo v nedeľu, nikdy si ju nebral na viac ako na pol dňa, nikdy u neho neprespala. Po vzájomnej dohode jej na maloletú prispieval sumou 230,- € mesačne do 31.12.2010, od januára 2011 výživné znížil na 150,- €. Na pojednávaní dňa 4.7.2011 matka doplnila svoj návrh o počiatok určenia výživného tak, že výživné požadovala určiť odo dňa pojednávania.
Uznesením zo dňa 4.4.2011, č.k. 17P/126/2011, boli konania o návrhoch rodičov spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 17P/53/2011.
Na pojednávaní dňa 4.7.2011 matka zobrala časť návrhu týkajúcu sa pravidelného informovanie sa o maloletom dieťati späť a konanie v tejto časti žiadala zastaviť.
Kolízny opatrovník odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné na ňu určiť sumou 150,- € mesačne od doby navrhnutej matkou a styk upraviť otcovi každý druhý víkend bez prespania napr. v sobotu od 9.00 do 18.00 hodiny a nasledujúcu nedeľu rovnako, tiež v 2. sviatok vianočný, na Veľkú noc, prípadne cez týždeň, ale len v prípade, že maloletá nemá krúžky, úpravu styku v čase prázdnin zatiaľ neodporučil.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi. Spoločne žili v byte matky do veku jedného roku maloletej. Po rozchode mali medzi sebou dohodu o platení výživného otcom v sume 230,- € mesačne, od januára 2010 začal otec platiť len sumu 150,- € mesačne, pričom za jún 2011 výživné nezaplatil.
Matka je slobodná, inú vyživovaciu povinnosť nemá. S maloletou žije sama v X-izbovom byte, ktorý je jej vlastníctvom, iné nehnuteľnosti nevlastní, cenný hnuteľný majetok nemá. Je zamestnaná vo firme E. H. a.s., kde od júla do decembra 2010 dosiahla čistý mesačný zárobok cca XXX,XX € a od januára do augusta 2011 cca XXX,XX €. V obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaná nie je. Daňové priznanie za rok 2010 nepodala. Má trvalo zvýšené náklady na svoju výživu pre chronické ochorenie
- crohnovu chorobu, pre ktorú musí dodržiavať diétu a pravidelne užívať lieky s mesačným doplatkom cca 20,- €.
Otec je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. Zamestnaný je vo firme O., s.r.o. od 1.6.2010 s čistou mesačnou mzdou XXX,- €. V obchodnom registri evidovaný nie je. Za rok 2010 daňové priznanie nepodal. V živnostenskom registri má zapísané predmety podnikania, od 1.10.2000: karosárske práce
- montáž autoskiel, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti, nákup a predaj motorových vozidiel a autoskiel, od 19.6.2006: klampiarske práce, odťahová služba (nezahŕňa prevoz vozidla na úložnom priestore nákladného
vozidla), nákup tovaru za účelom predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, oprava a údržba športových a rekreačných plavidiel a ich príslušenstva a opravy a vyvažovanie kolies - pneuservis. Je vlastníkom X-izbového bytu získanom po svojej matke, býva v ňom sám. Trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav neudal.
Maloletá je vo N., navštevuje materskú školu, kde jej matka mesačne platí za stravu a pobyt 35,- € a za krúžky: polročne za angličtinu 30,- € a za tanečnú 15,- € a mesačne 20,- € za gymnastiku. Bola jej zistená alergia, zatiaľ však trvalo zvýšené výdaje s tým nemá.
Dňa 8.9.2011 vykonal kolízny opatrovník šetrenie v mieste bydliska otca kde zistil, že otec žije v X- izbovom byte kompletne zrekonštruovanom a vkusne zariadenom. Menšia izba je plánovaná ako detská izba. V súčasnosti ju otec využíva na sušenie prádla a uloženie športových potrieb. Kedykoľvek je však pripravený do izby zakúpiť pre maloletú potrebný nábytok. Obývačku otec využíva aj na spanie. V byte bolo počas šetrenia čisto a útulne. Otec uviedol, že poriadok v byte si udržiava sám, vie vykonávať všetky domáce práce a postarať sa samostatne o maloletú. V byte sú vytvorené vhodné podmienky pre maloletú, pokiaľ otec dokúpi potrebný nábytok.
Dňa 9.9.2011 kolízny opatrovník prešetril pomery u matky. T. byt je v osobnom vlastníctve matky, nadobudla ho darom od rodičov. Byt je kompletne zrekonštruovaný, pekne a vkusne zariadený, nájdený v poriadku a čistote. Detská izba je vhodne a účelne zariadená. Pri vypočutí maloletá uviedla, že s tatinom chodí občas, lebo chce byť aj s mamou, dekom a babkou. Ale chcela by s ním chodiť často. Keď niekam idú, ona chce vymyslieť kam, napr. na ihrisko, do O., na C., s tatinom sa chodí aj korčuľovať a bicyklovať. Nevedela povedať, ako často by chcela byť s otcom. Spať by u neho nechcela, lebo tatino chrápe. Ona sa dobre vyspí iba s maminou alebo babkou. Takže s tatinom sa stretávať chce, ale spinkať iba s maminou a babkou. V byte má maloletá vytvorené veľmi dobré podmienky. Z pohovoru bolo zistené, že maloletá má silný citový vzťah k matke a starej matke, otca však neodmieta.
Z informácie o poskytnutí poradenstva Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 20.9.2011 vyplýva, že matka s maloletou poradenské zariadenie navštevujú s tým, že matka sa na nich obrátila s požiadavkou poradenstva v otázkach výchovného prístupu k dcére v situácii, keď rodičia dieťaťa dlhodobo nežijú spolu v jednej domácnosti. Dieťa bolo liečebno - pedagogicky diagnostikované a na základe záverov možno konštatovať, že nemá k otcovi vytvorenú dostatočnú citovú väzbu, je fixované na matku, bezpečne sa cíti v prítomnosti starých rodičov z matkinej strany a s členmi širšieho príbuzenstva z tejto strany. Dieťa sa vyjadruje počas stretnutí, že nemá záujem o kontakt s otcom a postava otca sa taktiež nevyskytuje v diagnostike prostredníctvom projektívnych techník, čo poukazuje na nedostatočnú citovú väzbu.
Matka ako ďalší dôvod pre úpravu styku otca s maloletou v zmysle jej návrhu udala, že kým bývali spoločne, otec maloletej bol závislý na O. a J. k čomu sa jej mal priznať on sám, tieto veci u neho našla, pričom sa neliečil a má tiež agresívnu povahu. Ako svedka pre svoje tvrdenia označila svojho otca.
Svedok O. I., otec matky maloletej vypovedal, že v dobe matkinej gravidity našiel otca maloletej bezvládneho na WC v alkoholovom opojení. Druhý prípad sa stal, keď sa matka maloletej musela pred jej otcom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, zamknúť na WC, na ktorom otec rozmlátil dvere, tieto svedok sám opravoval. Svedok pracoval v herni, kde nie raz prišiel otec maloletej gamblovať a požíval vo zvýšenej miere alkohol, tiež svedkovi nadránom zvykol zatelefonovať, aby mu za uvedeným účelom požičal peniaze, pričom otec mal podlžnosti aj u iných osôb, bolo to pred trištvrte rokom. Pred rokom a pol otec maloletej na otázku svedka, či B. odpovedal, že už nie, je čistý, nepovedal ale, ako dlho. Otec maloletej mal voči jej matke pod vplyvom alkoholu aj slovné vyhrážky, pokiaľ ale pod vplyvom alkoholu nebol, nesprával sa tak.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Nakoľko rodičia nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.
Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, keď od kolízneho opatrovníka ani od iného subjektu nemal žiadne negatívne referencie týkajúce sa terajšieho výchovného prostredia maloletej u matky.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. veta prvá § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletej je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nej.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Za výživné zodpovedajúce všetkým kritériám stanoveným zákonom súd považuje v danom prípade sumu 150,- € mesačne, ktorú otec aj v súčasnosti dobrovoľne matke na výživu maloletej poskytuje. Toto
výživné je primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie, a ktorého matka má pravidelný príjem z pracovného pomeru. Zároveň zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.
Matkou požadované výživné 210,- € mesačne je neprimerane vysoké vo vzťahu k veku a z neho odvodeným odôvodneným nárokom maloletého dieťaťa, keď na strane otca neboli zistené, resp. preukázané také pomery, ktoré by aj napriek útlemu veku dieťaťa takto vysoké výživné umožnili stanoviť.
Výživné určené na maloletú v sume 150,- € mesačne spolu s pomerným finančným prispením matky a štátnym prídavkom v aktuálnej sume 22,01 € umožní zabezpečiť dieťaťu riadne všetky odôvodnené potreby adekvátne k jeho veku.
Otec dobrovoľne platí matke na výživu maloletej pravidelne sumu 150,- € mesačne s výnimkou mesiaca jún 2011, keď uhradil aj výživné v septembri. Súd počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca stanovil od septembra 2011 s tým, že výživné zaplatené v mesiaci september považoval za doplatok výživného za mesiac jún.
Zročné výživné za mesiac september 2011 v sume 150,- € je otec povinný zaplatiť matke maloletej spolu s bežným výživným za mesiac október 2011 v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Pri úprave styku musí súd vychádzať predovšetkým z pomerov zistených u maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, tiež z denného režimu dieťaťa, ako aj pomerov
na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, a to najmä z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o dieťa vo veľmi útlom veku, je nevyhnutné zohľadňovať aj jeho určitú závislosť na matke a spôsobilosť otca riadne poskytnúť dieťaťu základnú starostlivosť v dobe určenej na styk (stravovanie, hygiena a pod.).
Z konania je zjavné, že rodičia maloletého dieťaťa sa vo veci styku otca s dcérou dohodnúť nedokážu, a to najmä ohľadne prenocovania maloletej v domácnosti otca, preto je namieste, aby bol styk upravený súdnou cestou.
Z vykonaného odkazovania vyplynulo, že rodičia zdieľali spoločnú domácnosť do veku jedného roka maloletej. Následne boli stretnutia otca s maloletou vyplnené rôznymi aktivitami, napr. návštevami cirkusu, kina a pod., a to niekedy na želanie maloletej aj za účasti jej matky. Otec má záujem na tom, aby mal umožnené s maloletou tráviť aj dlhší čas, než navrhuje matka. Matka sa bráni tým, že maloletá u otca odmieta spať a ňou navrhovaný styk považuje za dostatočný.
Maloletá je vo veku, ktorý si jednoznačne nevyžaduje neustálu prítomnosť matky. Ako škôlkárka musí byť do istej miery sebestačná a navyknutá aj na iné, než domáce prostredie. Otec má dostatočné bytové podmienky na to, aby dokázal svojej dcére vytvoriť pohodlné a pútavé prostredie vo svojej domácnosti zariadením plánovanej detskej izby vybavenej predovšetkým vlastným lôžkom a v neposlednom rade zaujímavými vecami primeranými jej veku (hračky, knihy, hry a pod.).
Pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité výchovné kompetencie bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. Absencia spoločného bydliska a spoločného výchovného prostredia ešte nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nárok na to, aby si vyhradzoval výsostne dominantné postavenie v citovom živote dieťaťa. V prípade, že druhý rodič nebude mať možnosť na dieťa výchovne vplývať hoci len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodičia stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale je tiež právom dieťaťa, mať umožnené s týmto rodičom pravidelne sa kontaktovať a prežívať s ním určitý časový úsek nerušene, podľa jeho vlastných rodičovských predstáv, bez manipulácie inou osobou, hoci aj matkou dieťaťa. Samozrejme, tieto stretnutia musia prebiehať tak, aby dieťa malo zabezpečené riadne všetky svoje potreby zodpovedajúce jeho veku, patričné pohodlie a predovšetkým bezpečnosť po každej stránke.
Súd v konaní nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by otec nebol spôsobilý zabezpečiť maloletej potrebnú opateru po dobu určenú na ich spoločné stretnutia podľa takej úpravy styku, ako je obsiahnutá vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zvýšené požívanie alkoholu, užívanie drog či agresívna povaha otca tak, ako to matka prezentovala na pojednávaní, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Z výpovede otca vyplynulo, že ku svojej dcére má nesporne silný citový vzťah a dokonca má citovú väzbu aj k jej matke. Matka síce navonok prezentuje, že otcovi v styku s maloletou nebráni, zároveň ju však zjavne nevedie k tomu, aby sa styk realizoval bezproblémovo, keď ho ponecháva na vôli dieťaťa akceptujúc jeho vyjadrenia, ako napr. v deň pojednávania: „odkáž tatinovi, že nebudem u neho hajať a keď budem chcieť, zavolám mu“. Matka si musí uvedomiť, že jej dcéra s ohľadom na svoj nízky vek nemôže dostatočne posúdiť obsah a dosah svojich detských prednesov a nemôže si sama určovať rozsah a dobu stretnutí s otcom. Je práve na matke, aby dieťa výchovne v tomto smere usmernila a viedla ho k tomu, aby malo záujem s otcom sa stretávať a vnímať ho ako rodičovskú autoritu.
Styk otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 9.00 hodiny nepretržite do nedele 18.00 hodiny umožní otcovi pripraviť maloletej celodenný program vrátane spoločného oddychu. Absencia prenocovania maloletej u otca nemá opodstatnenie už aj s prihliadnutím na to, že počas dňa je dieťa v dôsledku svojich aktivít viac vystavené rizikovým situáciám a vyžaduje si omnoho väčšiu pozornosť a dozor, než v priebehu nočných hodín. V čase sviatkov je styk otca s maloletou upravený v každom kalendárnom roku dňa 26. decembra od 9.00 do 18.00 hodiny rešpektovaním zásady, v zmysle ktorej má maloleté dieťa tráviť Štedrý večer v spoločnosti toho rodičia, do osobnej starostlivosti ktorého je zverené. V každom kalendárnom roku je styk určený aj vo Veľkonočný pondelok od 13.00 do 18.00 hodiny, aby si maloletá mohla užiť veľkonočné tradície tak v domácom prostredí, ako aj u otca. Otcom navrhovaný styk v dobe letných prázdnin sa v súčasnosti javí ako predčasný, keď bude potrebné, aby sa najskôr riadne realizoval styk podľa tohto rozhodnutia a až následne aj po dlhšie časové obdobie, t.j. po niekoľko prázdninových dní v celosti.
Otec si na styk dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá. Povinnosťou matky je dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, čo obnáša predovšetkým počasiu primerané oblečenie a vybavenie aktuálne nevyhnutnými potrebami (napr. liekmi a pod.), ako aj jeho oboznámenie s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca.
Styk upravený týmto rozsudkom je primeraný útlemu veku dieťaťa a s jeho pribúdajúcim vekom bude účelné na návrh niektorého z rodičov, pokiaľ sa nedohodnú mimosúdne, nanovo ho upraviť v zmysle jeho rozšírenia.
Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa.
Podmienkou úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Z dikcie zákona vyplýva, že predmetný návrh môže podať len ten rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, a ktorým v danom prípade nie je matka. Táto však v konečnom dôsledku zobrala časť svojho návrhu týkajúcu sa pravidelného informovania sa o dieťati späť, na základe čoho súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) a c) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so
všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
(proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre
nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz
neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).