Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3C-168-2011.pdf
PDF · 70.89 KB
No categories available
3C/168/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci navrhovateľa: D. D., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XXX proti odporcom: 1. D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. L. XXX, 2. D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXX o návrhu na určenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C 133/2010-30 zo dňa 24.9.2010 tak, že zvyšuje výživné, ktoré je povinný platiť odporca 1. na navrhovateľa zo sumy 40 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2011, ktoré výživné je povinný platiť odporca 1. vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
Odporkyňa 2. j e p o v i n n á platiť na výživu navrhovateľovi po 30 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2011, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom voči odporcovi v 1. rade domáhal zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9C 133/2010 zo sumy 40 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. V priebehu konania súd pripustil do konania na strane odporcov odporkyňu v 2. rade a navrhovateľ žiadal, aby súd aj ju zaviazal platením výživného. Svoj návrh odôvodni tým, že je študentom na S. U., má výdavky na zabezpečenie školských potrieb a ošatenia. Odporkyňa v 2. rade je invalidná dôchodkyňa, zabezpečuje starostlivosť ešte dvom maloletým deťom.
Odporca v 1. rade uviedol, že je schopný platiť výživné v sume 70 eur mesačne.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že voči návrhu nemá námietky a viac ako 30 eur nemôže platiť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd v danom prípade za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný a je potrebné zvýšiť výživné zo strany odporcu v 1. rade a určiť výživné zo strany odporkyne v 2. rade tak, ako to uviedol súd vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Keďže bol rozsudok vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania, súd podľa § 157 ods. 3 O.s.p. v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Keďže žiaden z účastníkov nežiadal priznať náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,
e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.