Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cb-36-2010.pdf
PDF · 114.31 KB
No categories available
4Cb/36/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: Alojz Senárik DREVOTES, Palackého 3, 949 01 Nitra, IČO: 30 006 180, zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Bakalárska 4, 971 01 Prievidza, IČO: 142 25 638, proti odporcovi: Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o., so sídlom Pod Lipami 68, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36 387 592, zastúpený Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 707, v konaní o zaplatenie 25.803,02 eur, t a k t o
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 9.054,83 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.054,83 eur, od 2.6.2010 do zaplatenia.
Súd konanie v časti čo do zaplatenia 14.180,17 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.4.2010 do zaplatenia z a s ta v u j e.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania b u d e rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách štátu b u d e rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.4.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 25.803,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.4.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili Kúpnu zmluvu zo dňa 19.12.2007, na základe ktorej vznikol záväzok navrhovateľa ako predávajúceho vyrobiť a dodať odporcovi ako kupujúcemu suché lamely B v objeme 100m3/1mesiac, ktorá Zmluva bola uzavretá na obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2009. Kúpna cena bola dohodnutá pevnou sumou po 4.900 Sk/1m3 lamiel. Účastníci uzatvorili Dodatok č. 01/2008, ktorý sa týkal pozastavenia expedície už vyrobeného a neodobratého množstva tovaru a odporca sa v tomto Dodatku zaviazal odoberať už vyrobených cca 120m3 lamiel v mesiacoch 01/2009 - 02/2009. Vo veci nárokov navrhovateľa voči odporcovi z Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve prebieha konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 9Cb/113/2009. Odporca v priebehu r. 2008 neodobral v 2. štvrťroku 51,254m3, v 3. štvrťroku 269,14m3 a v 4. štvrťroku 300m3 výrobkov (lamiel). V príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla na strane navrhovateľa škoda v podobe ušlého zisku. Na strane navrhovateľa vznikla ďalšia ujma podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka vo výške 2.568,02 eur ako náklady na strane navrhovateľa spojené s uskladnením tovaru, ktorý sa podľa Dodatku ku Kúpnej zmluve zaviazal odporca prevziať v mesiacoch 01/2009 a 02/2009 a ktorý tovar doposiaľ neprevzal. Jednalo sa o tovar pripravený na prevzatie už v mesiaci 06/2008. Navrhovateľ náklady na jeho uskladnenie vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 20090024. Výsledná suma skutočne ušlého zisku za r. 2008 je celkovo 723.955,16 Sk, resp. 24.031 eur. Navrhovateľ sa však týmto
návrhom domáha náhrady iba vo výške 700.000 Sk, resp. 23.235 eur, ktorú považuje za primeranú v danom podnikateľskom období a v súlade s poctivým obchodným stykom.
Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 24.5.2010 pod č.k. 9Rob/27/2010-24 platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu. Uviedla, že žalovaná suma pozostáva z dvoch nárokov. Dotazovali parkoviská Nitra a zistili, že obvyklá cena za jedno parkovné na jedno miesto za 1m2 na jeden deň je 100 Sk, preto vo faktúre stanovili cenu, podľa nich primeranú, na 3,32 eur na 1 mesiac, čo pri počte štvorcov 65 x 3,32 x 10 mesiacov činí 2.158 eur. Aj po uzavretí Dodatku č. 01/2008 navrhovateľ uskladnil tovar v klimatizovanej hale. Čo sa týka druhého nároku jedná sa o ušlý zisk, podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka. Domáhajú sa náhrady ušlého zisku len za r. 2008. V priebehu konania, po vypočutí znalkyne, právna zástupkyňa navrhovateľa zobrala návrh v časti čo do zaplatenia sumy 14.180,17 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.4.2010 späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, nakoľko by bolo nehospodárne a finančne náročné rozdeľovať účtovníctvo na výrobnú a obchodnú činnosť.
Právny zástupca odporcu v podanom odpore, ako aj v ústnych prednesoch na pojednávaniach, žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa Dodatku č. 01/2008 ku Kúpnej zmluve bola pre prípad neodobratia alebo nezaplatenia tovaru dojednaná zmluvná pokuta. Nebolo medzi účastníkmi výslovne dohodnuté oprávnenie navrhovateľa požadovať popri zmluvnej pokute aj náhradu škody. Odporca pred uzavretím Dodatku č. 01/2008 a následne po jeho uzavretí viackrát deklaroval navrhovateľovi, z dôvodu opakovania sa vadných dodávok lamiel a reklamácie tovaru navrhovateľa v r. 2008, že nemá záujem o ďalšie pokračovanie zmluvného vzťahu. Na základe Dodatku č. 01/2008 došlo ku skráteniu pôvodného trvania zmluvy. Z návrhu navrhovateľa nevyplýva splnenie základných zákonných predpokladov ku kumulatívne vyžadovaných pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to vznik škody, protiprávnosť na strane škodcu a príčinná súvislosť medzi konaním škodcom a vznikom škody. Nie je zrejmé, čo vlastne navrhovateľ požaduje, či skutočnú škodu, skutočne ušlý zisk alebo náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku. Najskôr uvádza, že zistil skutočnú výšku škody, vzápätí uvádza, že sa jedná o ušlý zisk. Navrhovateľ nepreukázal, že mu nejaká škoda vznikla, nepreukázal výšku skutočných nákladov na vyrobenie predmetu kúpy, nepreukázal, že predmet kúpy s danými nákladmi v zmysle Zmluvy skutočne vyrobil, nepreukázal príčinnú súvislosť. Bez ohľadu na vyššie uvedené je a bolo zákonnou povinnosťou navrhovateľa prípadnej škode predísť, podľa ust. § 384 Obchodného zákonníka. Túto prevenčnú povinnosť si navrhovateľ nesplnil. Tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy nemal také výrazné, či osobitné špecifiká, aby nebolo možné ho ponúknuť tretím subjektom pôsobiacim v rovnakej alebo porovnateľnej oblasti podnikania ako je odporca, hoci aj za cenu nižšiu, ako bola dohodnutá podľa Kúpnej zmluvy. Nevidia žiadnu súvislosť medzi cenou parkovného v Nitre a skladovacími priestormi navrhovateľa. Čo sa týka výmeny 65m2, túto nenamietajú. Majú za to, že navrhovateľ nemá nárok na skladné, pretože zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 01/2008 ku Kúpnej zmluve a keby tu bola vôľa dojednať odplatu za skladovanie, zrejme by to bolo v tomto Dodatku dohodnuté. Takýto nárok nevyplýva ani z uzatvorenej Zmluvy. Po vypracovaní znaleckého posudku uviedol, že znalkyňa vo Variante B zohľadnila úplné vlastné náklady výroby lamiel. Pokiaľ sa týka skladného, nesúhlasili so stanovením tak vysokého intervalu, ako stanovila znalkyňa, t.j. od 3,518 eur do 21,111 eur. S čiastočným späťvzatím návrhu súhlasia.
Svedok C. R., riaditeľ firmy G. uviedol, že zisk je rozdiel medzi tržbou a nákladmi. Tržba sa vypočíta ako súčin objemu a jednotkovej ceny, ktorá vyplýva zo Zmluvy. Oni vychádzali z jednotkovej ceny x objem, spolu 4.900 Sk/1m3 x 100. Výrobná cena pozostáva zo vstupného materiálu, tým je guľatina, ktorej cena sa môže, ale nemusí kvartálne meniť. Vychádzali z cenníkov Lesov SR, z jednotlivých odštepných závodov. Výťaž na hotovú lamelu je 55%, pritom sa vychádza buď z praxe, alebo z porezových tabuliek a schém. Výrobná cena ďalej pozostáva z energie a mzdy na jednotlivých strediskách. Náklady na mzdu vypočítali z normy práce. Pri tomto výpočte používali kvalitu guľatiny vstupu B a C. Oni vyrábajú na zákazku. Majú skúsenosti s výrobou lamiel, každá má inú kvalitu, tvar, rozmer. Nepozná firmu v Európe, ktorá by vedela takýto finálny výrobok, pri takýchto rozmeroch použiť, pretože tam ide o
presnosť na milimetre. Normálne rezivo má odchýlku v cm, nie v mm. Táto lamela mala dĺžku 462mm, typická dĺžka lamiel je napr. 1m, 1,5m, 2m, 3m. Tým, že majú dĺžku iba 46,2cm, sú ťažko zameniteľné, alebo pretvarovateľné do iného náhradného produktu. Nenašli žiadny podobný program, kde by sa spracovávali takéto krátke dĺžky. Technicky je to premeniteľné, ale náklady by tu boli neúmerne vysoké, možno 3 - 4násobne vyššie, to sa vlastne ani neoplatí.
Nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4Cb/36/2010-104 zo dňa 23.2.2011 nariadil znalecké dokazovanie a na podanie znaleckého posudku ustanovil súdnu znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctva a daňovníctva, personalistika, kontroling Ing. G. P., ktorej úlohou bolo objektivizovať ušlý zisk ako rozdiel medzi dojednaným výnosom za 3. a 4. kvartál r. 2004 v zmysle Kúpnej zmluvy č. 01/2008 a jej Dodatku po odpočítaní výdavkov na mzdy zamestnancom vo výrobnej sfére, nákladov na spotrebu elektrickej energie a zhodnotiť správnosť postupu navrhovateľa pri vyčíslení ušlého zisku.
Znalecký posudok č. 2/2011 v znení jeho Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 2/2011 vypracovala znalkyňa ku dňu 30.6.2011. Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku ušlý zisk navrhovateľa z neodobratého množstva lamiel, ktoré znalkyňa vyčíslila na 597,394 m3 vo Variante A, len po odpočítaní nákladov na mzdy pracovníkov vo výrobnej sfére a nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu je 83.055,34 eur a vo Variante B zohľadnila úplné vlastné náklady výkonu výroba lamiel a ušlý zisk stanovila na 9.054,83 eur. Podľa názoru znalkyne ušlý zisk vyčíslený na úrovni úplných vlastných nákladov výkonu, tzv. Variant B zohľadňuje reálnu výšku ušlého zisku. Ďalej znalkyňa uviedla, že plocha nevyhnutne potrebná na uskladnenie 122,579m3 lamiel je 65m2. Obvyklá ročná výška skladného za 1m3 dreva v okolí prevádzky navrhovateľa určená znalcom sa pohybuje v intervale hodnôt od 3,518 eur do 21,111 eur. Ďalej znalkyňa na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa týka neodobratého množstva, vychádzala z faktúr za lamely, ktoré vystavil navrhovateľ. Variant A rešpektuje otázku zadávateľa a Variant B zohľadňuje všetky náklady výrobného procesu, teda aj správnu réžiu a účtovníctvo, ktoré vo firme navrhovateľa nemôže byť oddelené. Vo Variante B zobrala do úvahy priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady, výrobnú a správnu réžiu. Odbytové náklady nezohľadnila z toho dôvodu, že podľa Zmluvy si odporca vyrobené množstvo odoberal na vlastné náklady. Podľa jej názoru výrobná a správna réžia sú nevyhnutným predpokladom, aby výroba mohla prebehnúť. Zobrala do úvahy aj mzdu majstra výroby a dvoch údržbárov, ktorí síce sami sa nepodieľajú na výrobe, ale koordinujú činnosť ostatných výrobných robotníkov. Navrhovateľ vedie jednoduché účtovníctvo, znalkyňa odpočítala celkové náklady na spotrebovanú elektrickú energiu, ktoré boli zohľadnené samostatne. Vylúčila výdavky, ktoré sa týkali minulých účtovných období a výdavky na odpisy. Aj výrobná, aj správna réžia určitým percentom vstupuje do hodnoty výrobku. Keby sa jednalo už o odpísaný majetok, tak by im to znížilo základ dane, produkciu, ktorá bola v minulých obdobiach. Navrhovateľ je samostatný subjekt, ktorý vedie jeden peňažný denník, podáva jedno daňové priznanie. Pokiaľ sa pozerala aj na výkaz o príjmoch, výdavkoch, nenašla tržby z obchodnej činnosti. Keďže v tomto výkaze nenašla tržby za predaj tovaru, je jednoznačne presvedčená, že mala postupovať týmto spôsobom. Z toho usúdila, že navrhovateľ v r. 2008 obchodnú činnosť nevykonával a preto to neoddeľovala. Výšku nájomného výrobných, aj kancelárskych priestorov zisťovala zo všeobecne záväzných nariadení, sú tam dosť veľké rozdiely. Lamely boli umiestnené v suchom prostredí tak, aby na ne nepršalo, aby tam bola určitá požadovaná teplota a kancelárske priestory tieto podmienky spĺňajú. Otázkou parkovného sa ani nezaoberala.
Okrem výsluchu svedka a nariadenia znaleckého dokazovania súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom listín založených v spise a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 9Cb/113/2009, pričom zistil tento skutkový a právny stav:
Súd mal za preukázané, že navrhovateľ aj odporca sú podnikatelia. Navrhovateľ je fyzická osoba
- podnikateľ a odporca je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri - spoločnosť s ručením obmedzením. Z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim - navrhovateľom a kupujúcim - odporcom č. 01/2008 dňa 19.12.2007 mal súd za preukázané, že predávajúci sa zaviazal dodať kupujúcemu suché lamely s vlhkosťou 10+/-3%, v mesačných objemoch vo výške 100m3/1mesiac. V čl. III Kúpnej zmluvy si zmluvné strany dojednali dobu plnenia od 1.1.2008 do 31.12.2009 a miesto plnenia prevádzku
predávajúceho - Plaveč 311, Slovensko. Zmluvné strany sa dohodli na cene lamiel kvality B 4.900 Sk/1m3, keď splatnosť faktúr je do 14 dní od dátumu prevzatia dodávky. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý Dodatok č. 01/2008, ktorým si zmluvné strany dojednali zmenu odberu tovaru a dobu trvania Zmluvy č. 01/2008 tak, že dodávateľ na základe požiadavky zo strany odberateľa pozastaví expedíciu vyrobeného tovaru a preskladuje vyrobený tovar v neklimatizovaných halách tak, ako mu to umožňujú skladovacie priestory. Odberateľ sa zaviazal odobrať za január 2009 cca 60m3 a vo februári 2009 cca 60m3 tovaru. V prípade neodobratia alebo nezaplatenia tovaru v určených termínoch dodávateľ má právo vyfakturovať hodnotu tovaru ako zmluvnú pokutu. Nárok na zmluvnú pokutu je oprávnený každých 30 dní odo dňa jeho vzniku. Na tunajšom súde sa navrhovateľ domáhal úhrady kúpnej ceny a zmluvnej pokuty, keď Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 9Cb/113/2009-91 zo dňa 28.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 13Cob/59/2010-140 zo dňa 27.5.2010 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom kúpnej ceny 23.725,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne, od 21.3.2009 do zaplatenia a titulom zmluvnej pokuty 485,14 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti titulom zmluvnej pokuty 39.389,80 eur žalobu zamietol. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2010.
Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal náhrady škody - ušlého zisku pôvodne vo výške 23.235 eur, keď v priebehu súdneho konania, po vypracovaní znaleckého posudku a po vypočutí znalkyne, zobral svoj návrh v časti čo do zaplatenia sumy 14.180,17 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.4.2010 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a sumy 2.568,02 eur, ako náhradu škody za náklady na uskladnenie tovaru odporcu.
Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ust. § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Podľa ust. § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523374'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Právna úprava zmluvnej pokuty v ust. § 300 a nasl. Obchodného zákonníka je úprava špeciálna k všeobecným ustanoveniam upravujúcim zmluvnú pokutu v ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Ak si teda zmluvné strany dojednali pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti škoda nevznikne. Zaplatením zmluvnej pokuty povinnosť, ktorá bola zabezpečená
zmluvnou pokutou, nezaniká, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Zmluvná pokuta v určitom zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, existuje súvislosť (rozsudok NS SR 1Obdo/93/2004. Podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody a podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka výška škody je limitom, ktorý určuje spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty. Vznik škody teda nie je podmienkou na uplatnenie moderačného práva, ale je okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. Právna úprava vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a má dispozitívny charakter. Obchodný zákonník túto úpravu pre oblasť obchodných vzťahov nemodifikuje. Súbeh práva na zmluvnú pokutu a práva na náhradu škody je prípustný len vtedy, ak si to zmluvné strany dohodli. Podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Dodatkom č. 01/2008 si zmluvné strany dohodli pozastaviť expedíciu vyrobeného tovaru a vyrobený tovar preskladniť a v prípade neodobratia alebo nezaplatenia tovaru v určených termínoch má dodávateľ právo vyfakturovať hodnotu tovaru ako zmluvnú pokutu, ktorý nárok na zmluvnú pokutu je oprávnený každých 30 dní odo dňa jeho vzniku. Nárok na zmluvnú pokutu si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil žalobou na súde. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 9Cb/113/2009-91 zo dňa 28.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 13Cob/59/2010-140 zo dňa 27.5.2010 priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 485,14 eur, teda využil moderačné právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Keďže v tomto konaní navrhovateľ ani netvrdil, že mu vznikla škoda, ktorá presahuje súdom priznanú zmluvnú pokutu, preto nebol dôvod na úvahy o tom, či priznaná čiastka nie je nižšia ako minimálny limit určený v ust. § 301 Obchodného zákonníka. Navrhovateľom vyčíslená škoda 2.568,02 eur bola vypočítaná za skladovanie tovaru 122,579m3 na ploche 65m2 (ktorá medzi účastníkmi konania nebola sporná - § 120 ods. 3 Obč.súd.por.) v dobe od 1.7.2008 do 30.4.2009 (faktúra č. 20090024 na č.l. 11 spisu). V čase rozhodovania súdu a to prvostupňovým rozsudkom dňa 28.10.2009 a odvolacím súdom dňa 27.5.2010 už škoda vznikla, preto nie je možný postup podľa ust. § 301 veta druhá Obchodného zákonníka, ktorý pamätá na prípady, keď škoda vznikne po rozhodnutí súdu vo veci o znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Oprávnenie poškodeného na takto dodatočne vzniknutú škodu zákon zachováva, ale pri uplatnení tohto nároku ustanovuje podmienky. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal náhrady škody 2.568,02 eur, podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka, za neodobratie už vyrobeného tovaru, bol sankcionovaný zmluvnou pokutou a z dohody medzi zmluvnými stranami nevyplýva, že by mal veriteľ, okrem práva na zmluvnú pokutu, aj právo na náhradu škody. Z týchto dôvodov sa už potom súd ďalej nezaoberal, či sú splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú uskladnením tovaru.
Pokiaľ sa týka druhého nároku na náhradu škody - ušlého zisku navrhovateľa súd dospel k záveru, že tento je dôvodný. Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma spočívajúca v tom, že majetok poškodeného sa nezväčšil v rozsahu, ktorý sa dá očakávať pri pravidelnom priebehu podnikania. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu (rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/2857/2005). Odporca si porušil svoju povinnosť odoberať tovar v zmysle uzatvorenej Kúpnej zmluvy č. 01/2008 v znení jej Dodatku č. 01/2008 a za II. kvartál r. 2008 neodobral 118,254m2, III. kvartál 179,14m3 a IV. kvartál 300m3, spolu 597,394m3, ktorá výška medzi účastníkmi konania nebola sporná, bola ustálená z dokladov navrhovateľa súdnou znalkyňou, preto si súd podľa ust. § 120 ods. 3 Obč.súd.por. osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania. Keďže z dôvodu porušenia povinnosti povinnej strany zo záväzkového vzťahu došlo na strane poškodenej strany
- navrhovateľa k stratám na zisku, tento sa voči odporcovi domáhal skutočne ušlého zisku, t.j. zisku, ktorý by reálne dosiahol, ak by nebolo došlo k porušeniu povinnosti zo strany povinnej strany. Nedodržanie takéhoto záväzku zo strany kupujúceho predávajúcemu zakladá nárok na náhradu škody (do pozornosti rozsudok NS SR 1Cdo/7/99, R/30/2000). V súdenom prípade sa navrhovateľ nedomáhal náhrady zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenia zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka, ale vychádzal z konkrétnych záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi konania.
Výška ušlého zisku bola spoľahlivo preukázaná Znaleckým posudkom Ing. G. P. č. 2/2011 v znení jeho Doplnku č. 1/2011 k Znaleckému posudku č. 2/2011, keď znalkyňa pri výpočte ušlého zisku zohľadnila úplné vlastné náklady výkonu výroby lamiel a od predajnej ceny 4.900 Sk/1m3 odpočítala náklady na priamy materiál - dodávka guľatiny, náklady na priame mzdy a ostatné priame náklady, výrobnú a správnu réžiu a ušlý zisk stanovila na 9.054,83 eur, keď odporca v tejto časti Znalecký posudok nerozporoval nakoniec ani navrhovateľ, ktorý zobral svoj návrh v časti presahujúcej túto sumu späť, podľa ust. § 96 ods. 1 Obč.súd.por.. Rovnako súd takýto výpočet považuje za správny, pretože znalkyňa pri výpočte výrobnej réžie zobrala do úvahy aj odpis strojov, mesačné mzdy robotníkov vo výrobnej sfére, ktorí sa síce sami nepodieľajú na výrobe, ale koordinujú činnosť ostatných výrobných robotníkov a rovnako správnu réžiu, t.j. účtovníctvo, nakoľko v r. 2008 navrhovateľ vykonával výrobnú a nie obchodnú činnosť. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy nemal výrazné alebo osobitné špecifiká. Jednalo sa o lamely o dĺžke 462mm, hrúbke 24mm a šírke 45mm až 150mm, teda tovar, ktorý má špecifické rozmery, čo potvrdil aj svedok C. R., teda je ťažko zameniteľný alebo pretvarovateľný do iného náhradného produktu. Podľa názoru súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, t.j. z jeho záväzkov vyplývajúcich z uzavretej Kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho na strane navrhovateľa došlo k vzniku škody - ušlého zisku, pričom medzi konaním odporcu a vzniknutou škodou je vzťah príčiny aj následku. Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 9.054,83 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne, ktorá výška je v súlade s vyššie citovaným ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal úhrady žalovanej sumy počnúc od 14.4.2010, t.j. od spísania žaloby. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 9Rob/27/2010-24 zo dňa 24.5.2010, ako aj žaloba, bola doručená odporcovi dňa 31.5.2010. Až týmto dňom sa dozvedel o uplatnenom nároku navrhovateľa, ktorý mohol uhradiť dňom nasledujúcim, t.j. 1.6.2010, teda odo dňa nasledujúceho, t.j. od 2.6.2010 sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky, preto pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia skoršieho začiatku platenia úroku z omeškania, súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania si súd vyhradil, podľa ust. § 151 ods. 3 Obč.súd.por., rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením, keďže časť znalečného nie je krytá preddavkom zloženým navrhovateľom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.