Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/51/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I rozhodol sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci navrhovateľky: J. R., X. I. XX/X, R., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, o náhradu škody vo výške 1.327,76 eur s prísl.,

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 30.08.2010 domáhala náhrady škody vo výške 40.000,-Sk ( 1.327,76 eur), za znehodnotenie majetku podľa Zb o zodpovednosti štátu SR za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu SR, alebo jeho nesprávnym postupom. Ďalej žiadala, aby súd uznal štát Slovenskú republiku vinným zo zodpovednosti za škodu spôsobenú svojim konaním navrhovateľke a to podľa a a podľa ústavného , SR.

Svoj návrh odôvodnila tým, že návrh podala proti štátu - Slovenskej republike za jej nečinnosť, nedostatočnú činnosť, alebo opozdenú činnosť pri dohľade a kontrole z jej strany nad legálnosťou podnikateľských činností a aktivít nebankových subjektov, ktorým štát SR vydal a povolil činnosť na podnikanie. navrhovateľka uviedla, že s nebankovými subjektmi uzatvorila nasledovné zmluvy: zmluvu č. 002893/B.

Navrhovateľka poukázala na to, že v rokoch 1990 - 1996 začali na Slovensku pôsobiť spoločnosti pomenované ako tzv. nebankové subjekty. Žiadna zo spoločností BMG Invest s.r.o., AGW s.r.o., BDV družstvo, DRUKOS a.s. nedisponovala povolením Úradu pre finančný trh. Navrhovateľka tvrdila, že uzatvorila s nebankovými subjektmi zmluvu o pôžičke. Poukázala na to, že jedným z rozhodujúcich marketingových nástrojov veľkého úspechu činnosti nebankových subjektov bola reklama. Vzhľadom na rozsah a masovosť aktivít nebankových subjektov, nemohli tieto ujsť pozornosti štátnych orgánov ako sú Úrad pre finančný trh, Najvyšší kontrolný úrad, Daňový úrad, finančná polícia, rada pre televízne a rozhlasové vysielanie, ministerstvo financií a pod. Navrhovateľka je presvedčená, že má plné právo požadovať zodpovednosť od štátu a od štátnych orgánov v zmysle

Navrhovateľka a odporca sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané a svoju neprítomnosť neospravedlnili, súd konal a rozhodol vec podľa , ods.2 v ich neprítomnosti.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Poprad a listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 21.01.2002 uzatvorenou medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľkou a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z výsluchu navrhovateľky, ktorý vykonal dožiadaný Okresný súd Poprad zistil, že navrhovateľka uzatvorila zmluvu o pôžičke a už si počas výsluchu presne nevedel spomenúť na obsah zmluvy. Uviedla, že zmluvu má doma k dispozícii. Poukázala na to, že poskytla peniaze vo výške 40.000,-Sk, t.j. 1.327,76 eura a od spoločnosti B.M.G. Invest, s.r.o. dostávala každý mesiac výnosy, po ktoré chodila na pobočku v Poprade. Uviedla, že dala peniaze do uvedenej spoločnosti 21 dňa v mesiaci a potom vždy 21. nasledujúci mesiac si išla po výnosy. Navrhovateľka si nepamätá koľkokrát bola pre tie výnosy, ale uviedla, že peniaze mala v danej spoločnosti asi 6 mesiacov a teda bola tam asi šesť krát. Následne sa jej už neozvali a nedalo sa do tej spoločnosti dostať. Uviedla, že dostala výnos asi 6 krát 270,-Sk. Ďalej navrhovateľka uviedla, že na uzatvorenie zmluvy sa dala nahovoriť od kamarátov a išli uzatvoriť zmluvu viacerí. Zmluvu uzatvorila pre výnosy z nej plynúce. navrhovateľka od zmluvy neodstúpila a ani ju nevypovedala. Na otázku dožiadaného súdu, či si navrhovateľka uplatnila svoju pohľadávku v konkurznom konaní navrhovateľka odpovedala, že nevie čo to je konkurzné konanie. Uviedla, že sa v týchto veciach nevyzná a iba známy jej pomohol spísať žalobu na súd. O vzniku škody sa navrhovateľka dozvedela niekedy v roku 2002, kedy sa začali zatvárať pobočky nebankového subjektu. Čo sa týka príčinnej súvislosti a nesprávneho úradného postupu odporu sa navrhovateľka pridržiava svojho návrhu na začatie konania.

Súd zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 21.01.2002 medzi navrhovateľkou a spoločnosťou BMG Invest s.r.o. zistil, že navrhovateľka požičala tejto spoločnosti finančné prostriedky vo výške 40.000,-Sk na dobu 6 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník - spoločnosť B.M.G. INVEST s.r.o. v dohodnutej dobe vráti navrhovateľke požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 26,00%.

Súd zistil, že v období februára 2002 boli zatvorené pobočky a následne bol vyhlásený konkurz. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. - 125 zo dňa 3.9.2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.M.G. Invest s.r.o. Košice.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. / Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom /

Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. / SR/

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. / SR/

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnia. /§

18 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom/

Investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom. /, 3 Ods. 1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch/

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií. /, 7 Ods. 1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch/

Ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk. / Ods. 4 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch/

Právnická osoba, ktorý predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej ujmy na účet ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z tohto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra. / o kolektívnom investovaní/

Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. / /

Ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám. / /

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). / /

Ide o

prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy

o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a navrhovateľka v tomto konaní nepreukázala nesprávny úradný postup zo strany odporcu, vznik škody, preto nemôže ani existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní bolo nesporné ako vyplynulo dôkazov, že navrhovateľka vložila finančné prostriedky vo výške 40.000,-Sk do tzv. nebankových subjektov. Podkladom pre vloženie investície bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi navrhovateľkou a spoločnosťami B.M.G. Invest s.r.o.. Podľa názoru súdu navrhovateľka vstúpila do zmluvných vzťahov dobrovoľne a zmluvy sa riadili ustanoveniami zákonov, ktoré takéto záväzkovo právne vzťahy upravujú. Je nesporné, že na uvedené spoločnosti bol vyhlásený konkurz, finančné prostriedky navrhovateľke doposiaľ neboli vrátené. Podľa názoru súdu nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľke mala vzniknúť. Súd je toho názoru, že navrhovateľka nepreukázala počas konania, že škoda jej vznikla. Je nesporné, že v ustanovení s. 3 o investičných spoločnostiach oprávňoval odporcu pokiaľ zistil, že neoprávnená osoba prevádzkuje činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičnú spoločnosť alebo investičný fond, zakázať jej prevádzkovanie tejto činnosti a uložiť jej pokutu do výšky 10.000.000,- Sk. Uvedený zákon síce priznal odporcovi určitú právomoc zakázať činnosť osobe ak by zistil, že vykonáva protiprávnu činnosť, avšak neupravil pravidlá, procesný postup oprávneného orgánu, ktorého výsledkom by mal byť zákaz činnosti podnikateľského subjektu a uloženie pokuty. Je zrejmé, že bolo na odporcovi zvážiť aké kroky príjme, aký postup zvolí, prípadne aké šetrenie vykoná. Z daného vyplýva, že v ustanovení nebol upravený úradný postup, preto podľa tohto ustanovenia zákona sa nemohol odporca dopustiť nesprávneho úradného postupu.

Súd je toho názoru, že ak by odporca zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR. Takéto konanie by bolo možné považovať za zásah do zmluvných vzťahov, čím by obmedzil a zmaril možnosť účastníkom zmlúv nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva ( úrokov, podieľov na zisku ).

Nemožno prisvedčiť navrhovateľke v tom, že nadobudla presvedčenie, že investuje svoje peňažné prostriedky v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že ich investovala do bankových subjektov. Mohla sa presvedčiť na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou, že uvedený nebankový subjekt nemá v predmete podnikania prijímanie vkladov a poskytovanie úverov ( o bankách ) a pokiaľ sa rozhodla vložiť peňažné prostriedky do nebankových subjektov, pretože ponúkali zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že mala vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky oproti iným nie bankovým subjektom, a teda z toho vyplýva, že si bola vedomá, že nevkladá peniaze do banky.

Z predložených dôkazov ako aj skutkových okolností prípadu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka sama svojou hrubou nedbalosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom (§ 415

) a preto musí následky spojené so svojím konaním znášať sama. V danej súvislosti súd poukazuje aj na to, že pred uzatvorením zmluvy o pôžičke sa mala na základe výpisu z Obchodného registra presvedčiť o aký typ spoločnosti sa jedná a s akou spoločnosťou uzatvára zmluvy. Súd má za to, že pri uzatváraní zmluvy bolo možné od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby pri investovaní finančných prostriedkov zvážila mieru rizika investovania. Súd je toho názoru, že v danej veci odporca nie je pasívne legitimovaný. Navrhovateľka nepreukázala nesprávny úradný postup a nepreukázala ani zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu. Preto súd návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15

dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo

dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možnoodôvodniť podľa , ods. 2

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.