Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/123/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, proti žalovanému: Jozef Hajdun, nar. 4.4.1957, bytom Prešov 080 01, Šrobárova 6, toho času na neznámom mieste, zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou Máriou Katuščákovou, súdnou tajomníčkou Krajského súdu v Prešove, o zaplatenie 561,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -17 zo dňa 29.10.2010, jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej, vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 79,67 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že je neprijateľná zmluvná podmienka, že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške, sa dojednáva úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, pričom je veriteľ tiež oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej čiastky. Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu sa domáhal voči žalovanému podanou žalobou zaplatenia sumy 561,58 eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne zo sumy 398,33 eur od 7.10.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 79,67 eur. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 25.5.2010 č. k. -62 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 453,35 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania zo sumy 398,32 eur od 7.10.2007 do zaplatenia. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 398,32 eur nad 8,5 % ročne od 7.10.2007 do zaplatenia, zamietol. Súčasne určil, že zmluvná podmienka, že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške, sa dojednáva úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky, je neprijateľná. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 102,90 eur a poplatkov vo výške 5,31 eur vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2010. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.10.2010 zobral žalobu čiastočne späť vo výške 79,67 eur v časti zmluvnej pokuty. Naďalej si uplatnil zmluvnú pokutu spolu v čiastke 23,24 eur (700,-- Sk) pozostávajúcu zo sankčného poplatku vo výške 300,-- Sk ku dňu 27.6.2007, ktorý pozostáva z poplatku vo výške 100,-- Sk, ktorý je za nedoplatok v splátke zo dňa 27.5.2007 a zo sankčného poplatku vo výške 200,-- Sk za omeškanú splátku zo dňa 27.6.2007. Ku dňu 27.7.2007 bol sankčný poplatok vo výške 200,-- Sk za omeškanú splátku zo dňa 27.7.2007. Ku dňu 27.7.2007 bol sankčný poplatok 200,-- Sk za omeškanú splátku zo dňa 27.8.2007. Ďalej si uplatnil poplatky vo výške 5,31 eura, ktoré predstavujú

poplatok za správu účtu vo výške 1,33 eura (40,-- Sk) mesačne. Nakoľko žalovaný prestal uhrádzať splátky, neboli tieto mesačné poplatky pokryté. Suma 5,31 eur pozostáva zo 4 mesačných poplatkov, a to za 27.6.2007, 27.7.2007, 27.8.2007 a 27.9.2007. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý je potrebné posudzovať podľa zákona číslo o spotrebiteľských úveroch, pojednávajúceho o právach a povinnostiach účastníkov úverových zmlúv, ako aj pojednávajúceho o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zákonom číslo , ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2004, bola implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v a nasl. . Úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle týchto ustanovení má prednosť pred úpravou podľa . Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch nerieši otázku primeranosti zmluvnej pokuty, použije sa zásada na právne posúdenie tohto nároku úprava podľa v , . Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do vyššie uvedenou novelou , podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu, sú nekalými podmienkami. Súd sa zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a k vzájomným právam a povinnostiam účastníkov právneho vzťahu. Pri rozhodovaní zohľadnil nielen hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ale aj jej význam. Dojednaná zmluvná pokuta vo výške 20 % je neprimerane vysoká, lebo predstavuje 1/5 z dlžnej sumy. Keďže nekalá (prijateľná) zmluvná podmienka je neplatná, súd nepriznal žalobcovi nárok na jej plnenie. Ohľadom poplatkov súd poznamenal, že ak žalobca uplatňuje nárok na poplatky za vedenie účtu po 1,33 eura mesačne, ktoré mali byť zaplatené za 27.6.2007, 27.7.2007, 27.8.2007 a 27.9.2007, tak v tom čase bol účet v mínuse a nebola potrebná správa účtu. Keďže zmluvná podmienka, že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa dojednáva úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, pričom veriteľ je tiež oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty, je neprijateľná, súd to v zmysle , uviedol vo výroku rozhodnutia.

Posledným výrokom rozsudku súd nepriznal účastníkom náhradu trov.

Toto svoje rozhodnutie súd zdôvodnil citáciou . Pokiaľ by súd rozhodoval o trovách podľa , zobral by do úvahy pomer úspechu a neúspechu v celej veci, čo v danom prípade predstavuje 65, % úspechu a ,0 % neúspechu, teda žalobcovi by patrilo 30,80 % uplatnených trov konania. Súd však poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná advokátom a trovy konania v prevažnej miere pozostávajú z trov právneho zastúpenia. V týchto sporoch sa jedná o rutinne podávané žaloby tou istou advokátskou kanceláriou v množstve sporov, pričom právny zástupca používa rovnaký text rovnakej žaloby, pripája k žalobe rovnaké dôkazy, z ktorých napokon vyplynulo, že neboli spôsobilé uniesť dôkazné bremeno o všetkých ním tvrdených skutočnostiach. Žalobca na realizáciu prístupu k spravodlivosti využil tak zjavne neprimeraný prostriedok, ktorým vyvolal zbytočné trovy konania a navýšil tak povinnosť spotrebiteľa o trovy. Pri tom takúto žalobu mohol použiť vo všetkých sporoch, rovnako aj prípadný pokus o zmier, ktorého odôvodnenosť je otázna, aj návrh na zmenu účastníka, pretože tento navyše žalovaný nevyvolal a tieto trovy sú viacmenej účelné pre uplatnenie práva. Právne zastúpenie tu nie je na mieste, pretože pre postoj spotrebiteľa sa neočakávala aktívna obrana a právny zástupca sa ani nemienil zúčastňovať pojednávania. V dôsledku toho v takomto konaní žalobcu sa prejavuje porušenie zásady rovnakého prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti, keďže je zrejmé, že na druhej strane sporu je spotrebiteľ, ktorý nemá právne vzdelanie a v dôsledku svojich pomerov je druhotne znevýhodnený v tomto vzťahu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podľa , sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov, záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (). Uzatvorená zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy bude spravovať ustanoveniami , nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodnom. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania sa tiež posudzujú podľa . Konštatovanie súdu o neprimerane vysokej zmluvnej pokute vo výške 20 % je nepresvedčivé a neodôvodnené. Rovnaké úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne nie sú podľa judikatúry súdov SR považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené tvrdenie podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 25.8.2010. K odôvodneniu súdu o trovách konania poukázal žalobca na a , a . V predmetnom súdnom

konaní nebol dôvod na nepriznanie žalobcom požadovaných trov konania. Žalobca požaduje náhradu trov nevyhnutne potrebných na dosiahnutie úspechu vo veci. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia.

Opatrovník ustanovený žalovanému ako osobe na neznámom mieste, sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Podaným odvolaním nebol rozsudok súdu prvého stupňa dotknutý vo výroku o zastavení konania o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 79,67 eur. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (, a ). Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal na nariadenom odvolacom pojednávaní. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol v konečnom dôsledku vecne správne. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nemení nič neúplné právne zdôvodnenie rozhodnutia súdu o predmete konania. Toto pochybenie okresného súdu odvolací súd napravil postupom podľa , keď vyzval oboch účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ďalších ustanovení zákona, ktoré prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nepoužil.

V preskúmavanej veci účastníci uzavreli dňa 15.1.2002 zmluvu o úvere a zmluvu o revolvingovom úvere. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že išlo o spotrebiteľský úver v zmysle zákona číslo o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.10.2001 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch). Zákon sa vzťahoval aj na úverové zmluvy upravené inak v ustanoveniach až . Týmito ustanoveniami sa spravujú aj záväzkové vzťahy zo spotrebiteľských úverov, avšak len pokiaľ osobitné zákony nemali v rozhodujúcej dobe osobitnú úpravu.

Takýmto osobitným zákonom v čase uzatvárania zmluvy o úvere medzi účastníkmi bol, okrem Zákona o spotrebiteľských úveroch, aj zákon číslo o ochrane spotrebiteľa. Tento v za konanie v rozpore s dobrými mravmi označoval konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby a ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl a lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V ustanovení § 23a tohoto zákona v znení účinnom od 1.1.2000, sa definoval pojem typovej zmluvy tak, že sa ním rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú o nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ani podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Právnym dôsledkom porušenia týchto ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa bola neplatnosť príslušnej časti úverovej zmluvy v súlade s , a . Ochranu dotknutému účastníkovi boli súdy povinné poskytovať na základe povinnosti súdov zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania ( ).

Ustanovenia až o spotrebiteľských zmluvách účinné od 1.4.2004 sa vzťahovali na úverové zmluvy až s účinnosťou od 1.1.2008. Dovtedy sa vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti , či v . Preto na účastníkov v preskúmavanej veci nevzťahovala sa povinnosť uvedená v dať do súladu odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákonného ustanovenia, t. j. do 1.8.2004 spotrebiteľské zmluvy uzavreté predo dňom 1.1.2004.

Chýbajúca osobitná úprava v Zákone o ochrane spotrebiteľa a v Zákone o spotrebiteľských úveroch má za následok, že zákonnosť a primeranosť úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty sa posudzovala podľa vtedy platného znenia .

Pretože ku dňu uzavretia zmluvy nebola Slovenská republika členom Európskej únie, nebola Slovenská republika a už vôbec nie zmluvné strany viazané Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda ani článkom 6, ktorý má inak normatívny charakter a ktorý sú povinné súdy aplikovať aj v prípade chýbajúcej vnútroštátnej úpravy po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Vzhľadom k tomu, že Slovenská republika vstúpila až od 1.5.2003 do Európskej únie, sú súdy rozhodujúce o nárokoch zo skôr uzavretých spotrebiteľských zmlúv len povinné vykladať právo platné v čase uzatvorenia zmlúv na území Slovenskej republiky euro komfortným spôsobom. Jedná sa o výklad, ktorý má zabezpečiť nahradenie formálnej rovnováhy nastolenej v zmluve medzi právami a povinnosťami zmluvných strán skutočnou rovnováhou.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci zostalo len zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 23,24 eur a poplatku za správu účtu vo výške 5,31 eur. Vzhľadom k tomu, že podané odvolanie sa vôbec nezmieňuje v dôvodoch nesprávnosti nepriznania poplatku za správu účtu, pričom odvolací súd je viazaný dôvodmi podaného odvolania, musel odvolací súd bez ďalšieho potvrdiť výrok rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba na zaplatenie sumy 5,31 eur uplatňovaná z uvedeného dôvodu. Naviac odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani zmluva o úvere, ani obchodné podmienky, či sadzobník poplatkov nachádzajúci sa v spise, neobsahujú vyčíslenie ročnej percentuálnej miery nákladov. V dôsledku toho v súlade s § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje tento úver za úver bez poplatkov.

V článku 6 ods. 2 Obchodných podmienok zmluvy o úvere tvoriacich súčasť zmluvy o úvere zo dňa 15.1.2002, bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sankcia jednak vo forme úroku z omeškania, ako aj právo na zmluvnú pokutu. Podľa Sadzobníka poplatkov doloženého žalobcom v tejto veci, išlo o úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky (t. j. 36,5 % ročne) a o zmluvnú pokutu za omeškania so splácaním úveru vo výške 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 100,-- Sk. Žalobca nepredložil iný sadzobník stanovujúci minimálnu výšku zmluvnej pokuty za omeškanie v sume 200,-- Sk, hoci práve takýto „sankčný poplatok“ si žalobca uplatňuje za omeškanie so splátkami ku dňu 27.6.2007, 27.7.2007 a 27.8.2007.

Kým úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky ( ), je zmluvná pokuta samostatným majetkovým nárokom, tak v prípade jej dojednania v úverovej zmluve ako v obchodnoprávnom vzťahu ( až ), ako aj v prípade, že sa jedná o občianskoprávny vzťah (, ). Ak sa jedná o peňažitý dlh, môže byť zmluvná pokuta viazaná aj na omeškanie s jeho zaplatením. V takom prípade môžu obstáť oba tieto právne inštitúty viažúce sa k porušeniu tej istej povinnosti vedľa seba. Zmluvnú pokutu vylučuje iba nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá z porušenia zabezpečovanej povinnosti vznikla, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Zmluva o zmluvnej pokute musí byť obligatórne uzavretá v písomnej forme. Právnym dôsledkom nedodržania tejto podmienky je neplatnosť uzavretej zmluvy.

V úverových zmluvách ako obchodnoprávnom inštitúte možno časť obsahu zmluvy určiť taktiež odkazom na všeobecné obchodné podmienky pripojené k návrhu zmluvy. K uzavretiu takejto obchodnej zmluvy možno použiť aj zmluvné formuláre užívané v obchodnom styku ( ). Vzhľadom k tomu, že ani Zákon o ochrane spotrebiteľa, ani Zákon o spotrebiteľských úveroch nemali osobitnú úpravu týkajúcu sa dojednávania zmluvných pokút, bolo možné platne dohodnúť podľa povinnosť platiť zmluvnú pokutu odkazom na všeobecné obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy, pokiaľ tieto obsahovali aj konkrétnu výšku pokuty, či spôsob jej určenia.

Písomná forma je zachovaná, pokiaľ bol prejav vôle urobený písomne a pokiaľ bol podpísaný. Iba od podpisu konajúcej osoby sa považuje písomný prejav za platný. Z ustanovenia nie je možné vyvodiť povinnosť podpisovať každú stranu písomnej listiny. Preto dohoda o

zmluvnej pokute nachádzajúca sa na tej istej listine na opačnej strane, ako je podpis účastníka zmluvy, tvoriaca súčasť obchodných podmienok, spĺňa podmienku písomnej formy.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažuje samotnú dohodu o zmluvnej pokute vo výške 20 % z dlžnej čiastky za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, či pre jej neprimeranosť. Keďže však v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, v ktorej sa dohodla súčasne sankcia vo forme zaplatenia úroku z omeškania vo výške 36,5 % ročne z dlžnej čiastky, je dojednanie takejto sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti v takejto výške neprimerané, keďže zakladá nápadný nepomer medzi účastníkmi. Takýto nepomer medzi právami účastníkov je v rozpore s dobrými mravmi a preto je dohoda zmluvných strán o takejto sankcii neplatná ( a , a Zákona o ochrane spotrebiteľa).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súdy skúmajú súlad s dobrými mravmi takéhoto zmluvného dojednania podľa stavu existujúceho v čase uzatvárania zmluvy. Nie je pre posúdenie rozporu s dobrými mravmi právne významné, že prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 25.5.2010 už zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8,5 % ročne, t. j. čo do 28 %.

Vychádzajúc zo skôr uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o neprimeranosti zmluvnej podmienky sankciujúcej porušenie tej istej zmluvnej povinnosti súčasne úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, ako aj zmluvnou pokutou vo výške 20 % z dlžnej čiastky ( ).

Za opodstatnené odvolací súd nepovažuje odvolanie žalobcu ani čo do náhrady trov prvostupňového konania. Vychádzajúc z pôvodného predmetu tohto súdneho konania, t. j. sumy 561,58 eur bez príslušenstva, nie je predmetom tohoto konania drobný spor v zmysle . V dôsledku toho by bolo možné nepriznať žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania len z dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených v . Za takéto, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné považovať dôvody uvedené v preskúmavanom rozsudku. Je treba dať za pravdu žalobcovi, že aj on má právo na právnu pomoc v súdnom konaní zaručené v článku 47 a že nie je možné žalobu v preskúmavanej veci považovať za súčasť tzv. hromadných žalôb, v rámci ktorých sa mení len označenie žalovaného účastníka, ktoré sú preto z hľadiska prácnosti a odbornosti menej náročné, než bežné žaloby. Dôkazom toho, že žalobca mal dôvod požiadať o právne služby advokáta je skutočnosť, že žalovaný naďalej sa vyhýba plneniu povinnosti zo zmluvy, takže žalobca nemá inú možnosť, len súdnou cestou sa domôcť svojich nárokov.

Pretože žalobca včas podal návrh na náhradu trov prvostupňového konania a tieto aj včas vyčíslil, vzniklo mu právo na náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu stanovenom pomeru úspechu oboch účastníkov v zmysle .

Za účelom zistenia úspešnosti účastníkov v konaní sa podiel úspešnosti zisťuje zo základu tvoreného žalovanou istinou a žalovaným príslušenstvom, pretože aj príslušenstvo peňažnej pohľadávky je vecou samou. Predmetom konania podľa podanej žaloby bola jednak istina 561,58 eur, ako aj 36,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 398,33 eur od 7.10.2007 do zaplatenia, t. j. do rozhodnutia odvolacieho súdu 27.9.2011. Kapitalizovaná suma tohoto úroku z omeškania sa rovná sume 578,37 eur. Spolu teda predmet konania z hľadiska potreby výpočtu úspechu účastníkov v konaní tvorí sumu 1.139,95 eur.

Žalobca mal úspech v konaní čo do istiny 453,37 eur a čo do kapitalizovanej sumy 8,5 % úroku z omeškania za obdobie od 7.10.2007 do 27.9.2011 zo sumy 398,32 eur, t. j. čo do sumy 134,69 eur. Celkove mal teda žalobca úspech čo do sumy 588,06 eur.

Za neúspech žalobcu je treba považovať zastavenie konania čo do sumy 79,67 eur, zamietnutie žaloby čo do sumy 28,54 eur, ako aj čo do zamietnutia žaloby na zaplatenie 28 % úrokov z omeškania zo sumy 398,32 eur od 7.10.2007 do 27.9.2011, t. j. čo do sumy cca 443,68 eur. Vychádzajúc z takto ustálenej úspešnosti oboch zmluvných strán je možné konštatovať, že žalobca bol úspešný čo do 51,58 % a žalovaný čo do 48,42 %. Za tohoto stavu rozhodol prvostupňový súd čo do náhrady trov v konečnom dôsledku správne, aj keď z ného právneho dôvodu. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania ( ).

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Tomuto v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov ( a ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.