Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-57-2009.pdf
PDF · 143.88 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-5C/57/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Annou Kutišovou v právnej veci navrhovateľa E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, T. F., občianka SR, právne zastúpená JUDr. Dušanom Divkom, advokátom spol. s.r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36860654 proti odporcom 1/ Chudovský, spol. s.r.o., Žilinská 790/17, Považská Bystrica, IČO: 31 564 682, právne zastúpený JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, AK so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, 3/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 v konaní o náhradu bolestného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi I/ trovy právneho zastúpenia vo výške 633,07 € na účet JUDr. Pavla Loduhu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi III/ trovy konania vo výške 56,96 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť na účet tunajšieho súdu trovy konania 392,30 eur vyplatené zo štátnych prostriedkov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom pôvodne proti odporcom I, II a III domáhala náhrady škody na zdraví vo výške 802,46 € titulom bolestného, spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 04.04.2009 do zaplatenia, pričom žiadala, aby bol na plnenie zaviazaný buď odporca I, alebo odporca II alebo odporca III, zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 03.09.2008 sa viezla ako spolujazdec vo vozidle zn. PEUGEOT 307 ečv T. ktoré viedol K.. Z. Y. a pri jazde po ceste č III/517-1 v smere od Zemianskeho Kvášova na Podmanín, im z pravej strany do cesty vošlo vozidlo zn. VW Passat ečv T., ktoré viedol vodič K.. T. T., ktorý im nedal prednosť v jazde, keď vyšiel so svojim vozidlom v smere od teplárne, na hlavnú cestu III/517-1. Následne došlo k zrážke vozidiel a ona utrpela poškodenie zdravia, konkrétne pomliaždenie nosa, pomliaždenie palca ľavej ruky ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravého kolena ťažšieho stupňa a zlomeninu ľavého šiesteho rebra. Ďalej uviedla, že vodič K.. T. nebol za svoje konanie priestupkovo ani trestne postihnutý, pretože priestupkové konanie predmetom ktorého bolo prejednanie priestupku vodiča K.. T. T., bolo rozhodnutím ODI č. ORP-XXX/DIPB-L.-XXXX zo dňa 08.12.2008 zastavené s odôvodnením, že vodič K.. T. neporušil dopravné predpisy, keď jazdil po účelovej komunikácii vedúcej od chatovej oblasti „Dráhy“ smerom k ceste III/517-1, na ktorej komunikácii nie je pred výjazdom na cestu č. III/517-1 žiadne dopravné značenie
a teda vodič K.. T. bol povinný dávať prednosť vodičom prichádzajúcim z pravej strany a nie zľava, ďalej správny orgán ustálil, že vodič K.. Y. jazdil síce po hlavnej ceste, ktorá tak bola aj označená, ale vodič K.. T. nemohol v dôsledku nesprávneho dopravného značenia porušiť svoju povinnosť. Navrhovateľka uviedla, že sa domáha náhrady škody proti odporcovi 1/ ako vlastníkovi motorového vozidla zn. VW Passat ečv T. ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla je objektívna a nepredpokladá zavinené konanie podľa § 427 Obč.zák. zodpovednosť odporcu II/ je daná v zmysle ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, pretože je správcom komunikácie z ktorej vychádzal vodič K.. T. a zodpovednosť odporcu III/ je daná v zmysle ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
Navrhovateľka tvrdila, že poškodenie zdravia, ktoré utrpela v dôsledku dopravnej nehody pre ňu znamenalo obmedzenie v bežnom živote, vyžiadalo si intenzívnu liečbu tým, že bola práceneschopná a trpela bolesťami. Poškodenie zdravia bolo ohodnotené posudkom lekára Y.. Y., ktorý ho bodovo ohodnotil na 60 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje žalovanú sumu v zmysle ustanovení zák.č. 437/2004 Z.z. a opatrenia ministerstva zdravotníctva, ktorým je stanovená hodnota jedného bodu pre ten ktorý kalendárny rok, v danom prípade v roku 2008 predstavovala hodnota jedného bodu sumu 402,92 SK ( 13,37 €). Navrhovateľka tiež uviedla, že listom zo dňa 19.03.2009 vyzvala všetkých odporcov na plnenie v lehote 5 dní. Pretože všetci odporcovia plnenie odmietli, domáha sa ochrany svojho práva a priznania bolestného prostredníctvom súdu. Keďže sa odporcovia dostali s plnením do omeškania, žiadala priznať aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy s poukazom na ustanovenie § 517 Obč.zák.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, vyjadrením odporcov II/ a III/, oboznámením obsahu rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, Okresný dopravný inšpektorát Považská Bystrica zo dňa 08.12.2008 č.ORP-XXX/DIPB-L.-XXXX, stanoviska Krajskej prokuratúry Trenčín k podnetu na prešetrenie zákonnosti označeného rozhodnutia OR PZ ODI PB, výsluchom navrhovateľky, právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámením Znaleckého posudku č. 29/2010 znalca K.. R. N. , ako aj s ostatným podstatným obsahom spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľky rozsudkom č.k. 5C 57/2009-127 zo dňa 30.6.2010 zamietol a uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcom trovy konania. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanov. §§ 415,420 ods.1,3 , 427 ods. 1 a 431 Obč.zák. a v rozsudku bolo konštatované, že občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť nie len z porušenia zmluvných, alebo iných záväzkových povinností, ale aj z porušenia iných povinností zákonom uložených (mimozáväzková zodpovednosť). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a poškodeným. Obsahom tohto právneho vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V zmysle § 420 ods. 1 Obč.zák. každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti je porušenie povinnosti, ktorá môže byť uložená zákonom, alebo vyplýva z určitého záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti (protiprávnym konaním).
Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie, s výnimkou zákonom predpokladanej objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 427 Obč. zák. Z uvedeného možno vyvodiť, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon škodcu, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Poškodený je pritom v súdnom konaní povinný preukázať všetky tieto predpoklady. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že dňa 03.09.2008 došlo k dopravnej nehode v Považskej Bystrici, ktorej účastníkmi boli vodiči vozidiel VW Passat K.. T. T., pričom prevádzkovateľom VW Passat bol odporca I/, a vodič vozidla Peugeot 307, K.. Z. Y.. Vo vozidle zn. Peugeot sa na strane spolujazdca viezla poškodená - navrhovateľka. V konaní bolo tiež preukázané a účastníci konania túto okolnosť nenamietali ( aj napriek rozpornej výpovede navrhovateľky), že k zrážke vozidiel došlo v ľavom jazdnom
pruhu, po ktorom v tom čase jazdil vodič vozidla VW Passat. Tieto tvrdenia boli potvrdené a vyplývali aj z obsahu znaleckého posudku č. 29/2010, ktorý nebol účastníkmi spochybnený. Pri dopravnej nehode utrpela navrhovateľka poškodenie zdravia spočívajúce v pomliaždení nosa, palca ľavej ruky ťažkého stupňa, pomliaždení kolena a zlomeninu jedného rebra. Liečba si vyžiadala práceneschopnosť v trvaní 7 dní. Vodič vozidla VW Passat, ako vyplýva z výpovede navrhovateľky, navštívil po nehode navrhovateľku, poskytol jej informácie o poistke.
Ďalej mal súd za preukázané, vodič vozidla VW Passat K.. T. T. bol obvinený zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. k) a l) z. č. 372/1990 Zb.. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, Okresný dopravný inšpektorát Považská Bystrica zo dňa 08.12.2008 č.ORP-XXX/DIPB-L.-XXXX, bolo predmetné konanie zastavené. V správnom konaní teda nebola ustálená vina, alebo nevina vodiča vozidla odporcu I/ za predmetný priestupok. V zmysle ust. § 135 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal. Otázka viny však nebola v správnom konaní vyriešená, keďže správny orgán konštatoval, že k nehode došlo v dôsledku nesprávneho dopravného značenia.
Súd ďalej v rozsudku konštatoval, že nariadil znalecké dokazovanie na zistenie miery zavinenia vodiča vozidla odporcu I/ a vzhľadom na záver znaleckého posudku je nesporné, že bezkolízny rozjazd vozidla VW Passat bol síce prvkom, ktorým bol nehodový dej dopravnej nehody vyvolaný, avšak až následné nesprávne smerové vedenie vozidla Peugeot jeho vodičom, ktorý rozpoznal rizikovú situáciu( čo vyplýva aj z jeho vyjadrenie v priestupkovom konaní), opustil svoj jazdný pruh a vošiel do protismeru, čo bolo rozhodujúcim prvkom technickej príčiny nehodového deja. Tiež mal súd za preukázané, že vodič VW Passat by nehode zabránil, len pokiaľ by do križovatky vôbec nevošiel. Navrhovateľka ako aj jej právny zástupca tvrdili, že vodič vozidla odporcu I/ porušil svoju právnu, zákonnú povinnosť v tom smere, že vedel, že vychádza z vedľajšej cesty na hlavnú, pričom nedal vozidlu idúcemu po hlavnej ceste prednosť a následne došlo k zrážke.
Zo zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že vodič vozidla zn. VW Passat, ktorého prevádzkovateľom je odporca I/ neporušil žiadnu právnu povinnosť, nekonal v rozpore s platnou legislatívou a neviedol svoje vozidlo spôsobom, ktorý by bol v rozpore so všeobecnými zásadami týkajúcimi sa bezpečnosti a plynulosti premávky. Vodič vozidla VW Passat nekonal ani v rozpore s dobrými mravmi, dodržal mieru povinnej opatrnosti o čom svedčí aj skutočnosť, že sa snažil predísť kolízii, keď mal snahu vybočiť viac vpravo v smere svojej jazdy a vyhnúť sa zrážke. Odporca I/ podľa názoru súdu nie je v žiadnom prípade zodpovedný za škodu spôsobenú navrhovateľke a v tomto smere ani odporca III/. Keďže zamestnanec odporcu I/ neporušil žiadnu povinnosť, za ublíženie na zdraví navrhovateľky nie je zodpovedný, súd návrh proti odporcovi I / v celom rozsahu zamietol. Z toho istého dôvodu súd zamietol návrh aj proti odporcovi III/, ktorý je poisťovateľom odporcu I/,a teda jeho zodpovednosť je viazaná na zodpovednosť odporcu I/.
Čo sa týka zodpovednosti odporcu II/ , súd akceptoval obranu odporcu II/ a s poukazom na ustanov. § 9a ods. 1,2 Zák. č. 135/1961 Zb. ako aj ustanov. § 13 Vyhl. Federálneho ministerstva dopravy z 27.3.1984 a napriek tomu, že preukázateľne odporca II/ zanedbal svoju povinnosť tým, že neosadil na miestnu komunikáciu značku „Daj prednosť v jazde“, súd nemohol konštatovať porušenie povinnosti odporcu II/, a preto súd návrh aj proti odporcovi II/ z tohto dôvodu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávnych skutkových zistení okresného súdu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci . Navrhovateľka v odôvodnení odvolania vyslovila názor, že okresný súd nesprávne ustálil skutkový stav, keď neprihliadol na výpoveď K.. T. T., ktorý tvrdil, že v rozhodnom čase vychádzal od teplárne na hlavnú cestu, z ktorého dôvodu zastavil na hranici križovatky. Poukázala tiež na jeden zo záverov znalca , podľa ktorého rizikovú situáciu vytvorenú vodičom vozidla zn. Passat rozpoznal vodič vozidla zn. Peugeot až vtedy , keď vozidlo zn. Passat vošlo do jazdnej dráhy vozidla zn. Peugeot a tiež na záver znalca, podľa ktorého zo strany vodiča Passat-u by sa nehode zabránilo iba vtedy , keby so svojim vozidlom vôbec nevykonal manéver vjazdu do trojramennej križovatky a koridoru pohybu vozidla
Peugeot. Zároveň poukázala na to, že súd pri rozhodovaní nerozhodoval podľa ustanov. § 2 písm.d/ zák.č. 315/96, ktorý ukladá danie prednosti v jazde vozidlu , ktoré je na hlavnej ceste. V tomto smere navrhovateľka vyjadrila názor, že je dané jednoznačné zavinenie dopravnej nehody vodičom vozidla zn. VW Passat, ktorý ju prehovoril, aby ukončila PN a aby mu takto nerobila problémy.
V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Trenčíne , ktorý rozsudkom č.k. 5Co 288/2010-152 zo dňa 23.5.2011 rozsudok prvostuňového súdu zrušil v časti zamietnutia návrhu navrhovateľky voči odporcovi I/ a III/ ako aj vo výrokoch o povinnosti navrhovateľky nahradiť trovy konania odporcovi I/ a odporcovi III/ a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil. Navrhovateľku zároveň zaviazal nahradiť odporcovi II/ trovy odvolacieho konania vo výške 74,61 eur k rukám právneho zástupcu odporcu II/ Mgr. Marcela Péliho.
Krajský súd v predmetom rozsudku konštatoval, že s poukazom na správnosť všeobecných právnych úvah okresného súdu nie je podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia rozsudku v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. zrejmé, z akého dôvodu okresný súd oprel výrok o zamietnutí návrhu navrhovateľky voči odporcovi 1/, ako prevádzateľovi motorového vozidla, účastného na dopravnej nehode, o nepreukázanie porušenia povinnosti zo strany vodiča tohto vozidla. Okresný súd pritom sám vo svojich právnych úvahách konštatuje, že zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka je objektívna a zavinené konanie nie je zákonným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti. Preto je možné len domnievať sa, že okresný súd pravdepodobne posudzoval otázku zavinenia v dôsledku aplikácie § 431 Občianskeho zákonníka na tento prípad, čomu by mohlo nasvedčovať citovanie uvedeného ustanovenia v odôvodnení rozsudku a osobitný poukaz okresného súdu na skutočnosť, že v danej veci došlo k stretu dvoch prevádzok (str. 12, posledný odsek.). Ak teda okresný súd v danom prípade pri posudzovaní zodpovednosti odporcu 1/ za škodu, uplatnenú navrhovateľkou, posudzoval otázku zavinenia zo strany vodiča motorového vozidla odporcu 1/ v dôsledku aplikácie ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje, že takýto postup okresného súdu nebol v súlade so zákonom.
Krajský súd ďalej poukázal na to, že zo znenia § 431 Obč. zák. vyplýva, že miera účasti na spôsobenej škode sa podľa tohto ustanovenia posudzuje jedine pri vyporiadavaní medzi prevádzateľmi. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na súdnu prax, ktorá ustálila, že podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka možno posúdiť zodpovednosť prevádzateľov, ktorých prevádzky sa stretli, len pokiaľ ide o vyporiadanie medzi nimi, t.j. vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla len medzi nimi, nie však aj pokiaľ ide o škodu iného, ktorý pri stretnutí utrpel škodu a nebol prevádzateľom vozidiel, ktoré sa stretli. Ak pri takomto stretnutí prevádzok dôjde ku škode tretej osoby, nemožno vo vzťahu k tejto tretej osobe použiť ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka. Ustálená súdna prax v súvislosti s uvedeným tiež vyvodila, že prevádzatelia vozidiel, zo stretnutia ktorých vzišla škoda inému poškodenému, zodpovedajú za škodu tejto osobe podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, a to spoločne a nerozdielne podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené, najmä na objektívnu zodpovednosť prevádzateľov dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka a na to, že navrhovateľka nebola prevádzateľom žiadneho z dopravných prostriedkov, ku stretu ktorých došlo, okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď za zákonné kritérium posúdenia vzniku objektívnej zodpovednosti odporcu 1/ za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka považoval v danom prípade aj posúdenie zavinenia vodiča motorového vozidla odporcu 1/ na vzniku dopravnej nehody. Vzhľadom na princíp objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 438 ods. 1 v spojení s ustanovením § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo právom navrhovateľky vybrať si, voči ktorému z prevádzateľov motorových vozidiel, ku stretu prevádzky ktorých došlo pri dopravnej nehode, uplatní svoj nárok na náhradu škody. Oprávnenie navrhovateľky, uplatňovať svoj nárok na náhradu škody aj voči odporcovi 3/, vyplýva z právneho vzťahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu 1/ s poukazom na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 823 Občianskeho zákonníka a § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodu vyššie vytknutej nepreskúmateľnosti rozsudku bola podľa ustálenej súdnej praxe navrhovateľke postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu.
Krajský súd ďalej konštatoval, že v predmetnej veci po vrátení veci bude nevyhnutné objasniť aj ďalšie okolnosti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, s ktorými sa okresný súd nezaoberal a z ktorého dôvodu bude nevyhnutné doplniť dokazovanie, prípadne zopakovať už vykonané dôkazy (napr. o.i. z predložených lekárskych správ navrhovateľky doposiaľ zjavne nevyplýva opodstatnenosť zaradenia aj zlomeniny 6.rebra vľavo do posudku o bolestnom v súvislosti so zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode). Doplnenie, prípadné zopakovanie dokazovania , je nutné z dôvodu správneho zistenia skutkového stavu veci a okresný súd je povinný riadiť sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.
Na základe zrušujúceho rozsudku KS v Trenčíne súd doplnil dokazovanie výsluchom právnych zástupcov odporcov I, III, výsluchom svedkov K.. Z. Y., K.. T. T., Y.. T. Y., oboznámením sa so zápismi zo zdravotnej karty navrhovateľky týkajúce sa ošetrenia v súvislosti s dopravnou nehodou a zistil nasledovné:
Svedok K.. T. T. vo veci vypovedal, že bol účastníkom dopravnej nehody pri teplárni , pričom v čase keď vychádzal na hlavnú cestu, vozidlo Peugeot bolo od neho vzdialené cca 60 m a išlo asi rýchlosťou 50 km/hod. On na cestu so svojim vozidlom vychádzal úplne bežne , ako sa z vedľajšej cesty vychádza, bez toho, aby ohrozil idúce vozidlo. Stíhal prejsť na svoju stranu vozovky , pričom v čase stretu už bol mimo križovatky. Uviedol ďalej, že na mieste nehody si s K.. Y. nevymenili údaje potrebné pre nahlásenie poistnej udalosti na príslušnú poisťovňu a dohodli sa ,že keďže bývajú oproti sebe, svedok príde k K.. Y. a navrhovateľke, ktorá je jeho družkou a tieto údaje si vymenia. Vtedy aj K.. Y. povedal, že chce, aby spísali aj to, že on nezodpovedá za dopravnú nehodu , na čo K.. Y. reagoval tým, že či ho nevidel, že veď bol 15 m pred križovatkou , keď on (svedok) vyšiel na cestu, po ktorej K.. Y. viedol svoje motorové vozidlo. Keďže svedok nemal potvrdené to, že nezodpovedá za predmetnú dopravnú nehodu , uviedol druhému vodičovi , že nechá to na vyšetrenie polície. Svedok rozhodne poprel, že by nahováral navrhovateľku, aby nenahlásila všetky úrazy , pretože s ňou hovoril až večer , kedy ona už všetky úrazy mala zaznamenané v správe. Poukázal na to, že keďže stále tvrdil , že nie je vinný z dopravnej nehody, tak nemohol mať ani dôvod riešiť, ako dlho má navrhovateľka zostať PN. Polícia ho vypočúvala k nehode asi až 2 týždne po nehode, pritom vyšetrovateľ začal dopravnú nehodu vyšetrovať s tým, že mu malo byť oznámené, že nedal prednosť v jazde pri výjazde z miesta mimo cesty. Svedok ďalej vypovedal, že na druhý týždeň po nehode , niekedy v pondelok, opätovne zašiel do bytu za navrhovateľkou kvôli doplneniu údajov pre poisťovňu , kedy sa taktiež pýtal na jej zdravotný stav a či ešte je PN a ona sama mu povedala, že PN už má ukončenú a že ju nepotrebuje, lebo je na dôchodku.
Svedok K.. Z. Y. vypovedal, že pred dopravnou nehodou jazdil po ceste, ktorá bola označená ako hlavná , pričom vo vzdialenosti 15-20 m zrazu na cestu vyšiel vodič vozidla VW Passat . Podľa svedka bolo to náhle , a preto v pude sebazáchovy, strhol volant doľava. Uviedol, že v čase zrážky vozidlo VW Passat nebolo na pravej strane vozovky, pretože toto vozidlo do jeho vozidla narazilo do pravej strany a zároveň ho odhodilo na trávnik mimo cesty. Keby nebol strhol volant, tak by narazil do vozidla VW Passat do stredu a zasiahol by tak vodiča. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka utrpela pri nehode zranenie, s vodičom vozidla VW Passat sa nerozprával o tom, kto za nehodu zodpovedá. Tento vodič však ešte v ten istý deň vo večerných hodinách ich navštívil a prosil navrhovateľku, aby nebola PN dlhšie ako 7 dní , pretože by prišiel o vodičský preukaz. Uviedol, že doslova prosil a keďže svedok bol kamarát s jeho otcom, celú situáciu ešte zľahčoval, že sa to nejako vybaví. Svedok, podľa výpovede , žije v družeckom pomere s navrhovateľkou .
Vzhľadom na rozporné výpovede oboch svedkov , súd pristúpil ku konfrontácii svedkov , pričom obaja svedkovia zotrvávali na svojich vyjadreniach.
Právny zástupca odporcu I/ k uplatnenej náhrade škody a bodovému hodnoteniu vypovedal, že bodové hodnotenie ani hodnotu bodu nenamietajú s výnimkou bodového hodnotenia za zlomené 6. rebro vzhľadom k tomu, že od vodiča vozidla VW PASSAT majú vedomosť o tom, že navrhovateľka mu o takomto poškodení zdravia v dôsledku dopravnej nehody nehovorila.
Právny zástupca odporcu III/ taktiež namietal uplatnenie náhrady škody za zlomené ľavé rebro z tých istých dôvodov ako odporca I/ , pričom bodové hodnotenie ostatných položiek v posudku ako aj hodnotu bodu nenamietal.
Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd v danej veci vypočul Y.. Y., ktorý ošetroval navrhovateľku za účelom zistenia okolnosti zlomenia 6. rebra vľavo, ktorý už v posudku túto zlomeninu zaradil ako zranenie v dôsledku dopravnej nehody. Poukázal na to, že navrhovateľka síce nehovorila o tomto úraze pri výsluchu pred vyšetrovateľom, ale to len z dôvodu, že vodič odporcu I/ ju prosil, aby neuvádzala žiadnu zlomeninu, aby to mohlo byť riešené len v priestupkovom konaní.
Súd preto vypočul navrhovaného svedka Y.. T. Y., ktorý vo svojej výpovedi poukázal na to, že po oboznámení sa s hlásením úrazu a s nálezom vyšetrenia zistil, že na poslednej strane je dňa 8.10.2008 uvádzaná diagnóza „stav po fraktúre 6. rebra prehojené“, čo znamená , že nebol ukončený úplne proces hojenia, pričom dolná hranica ukončenia hojenia zlomeného rebra je 3 týždne , čo by zodpovedalo času nehody. Y.. L. vyslal pacientku na rtg a rtg snímok v počítači zrejme sám zhodnotil, čo urobiť môže, pretože je traumatológ a pracuje na chirurgickej ambulancii. Svedok potvrdil, že zlomenina 6. rebra je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou , čo je jeho názor. Bežne sa pri dopravných nehodách stáva, že počas hospitalizácie nie sú hneď zdiagnostikované všetky poranenia a až dodatočne sa zistí aj nejaké ďalšie. V tomto prípade navrhovateľka mala úraz hlavy a hematóm a zrejme táto bolesť bola v popredí. Svedok vypovedal, že je toho názoru, že Y.. L. navrhovateľku poslal na vyšetrenie zrejme z dôvodu, že sa sťažovala na bolesti a určite by zvážil, či by ju tam poslal, keďže pri tomto type rtg vyšetrenia je pacient vystavený silnej dávke žiarenia. Aj zhojenie tohto rebra v čase vyhotovenia rtg snímky zodpovedá tomu, že k úrazu došlo pri dopravnej nehode , i keď nie je možné vylúčiť, že k zlomenine tohto rebra mohlo dôjsť deň pred alebo tesne po nehode. Svedok ďalej poukázal na to, že pri zlomenine rebra sú prejavy u rôznych ľudí rôzne , často sa stáva, že túto pacienti zistia až po tom, keď napr. začnú kašľať , kedy je namáhaný hrudník a dovtedy nepociťovali bolesti, a teda nemohli ani vedieť, že majú zlomené rebro, čo mohol byť prípad aj navrhovateľky. Skutočnosť, či navrhovateľka mohla od počiatku vedieť, že má zlomené rebro, závisí od viacerých faktorov, aj od prahu bolesti u nej a pod. Zlomenina rebra, ktorú utrpela navrhovateľka, bola ľahkým poranením a spravidla časom by mali bolesti ustupovať, no niekedy sa intenzívne prejavia napr. práve keď človek začne kašľať a pod. Zlomenina rebra pri dopravnej nehode môže byť spôsobená nárazom na oblú plochu alebo aj bezpečnostným pásom pri náraze.
Právni zástupcovia odporcov I, III po výpovedi svedka Y.. T. Y. skonštatovali, že nie je možné vylúčiť , že k zlomenine 6. rebra vľavo u navrhovateľky došlo pri dopravnej nehode, a preto uvedené nenamietajú a nenavrhujú už vo veci ani vypočuť ďalších svedkov alebo vykonať ďalšie dokazovanie.
Právny zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní žiadal návrhu vyhovieť podľa ustanov. § 427 s poukazom na to, že rovnaký názor vyslovil aj krajský súd a pre prvostupňvý súd je právny názor krajského súdu vyslovený v rozsudku záväzný. Poukázal ďalej na to, že záver odvolacieho súdu korešponduje aj so záverom znaleckého posudku K.. N. č. 29/2010 strana 26 a 27, ktorý ustálil technickú príčinu priebehu dopravnej nehody s tým, že vodič Passatu vošiel do jazdnej dráhy vodiča Peugeot , ktorý jazdil na hlavnej ceste, vytvoril mu rizikovú situáciu , na ktorú vodič Peugeot reagoval vybočením do ľavej strany, kde došlo následne k zrážke. Znalec sa vyjadril k možnosti zabránenia nehody , ktorá spočíva v tom, že vodič Passatu nemal vojsť do jazdnej dráhy vodiča Peugeot, a to bol prvok technickej príčiny, ktorý vyvolal nehodový dej.
Právny zástupca odporcu I/ poprel tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľky a poukázal na str. 16 znaleckého posudku K.. N. , kde znalec konštatoval, že pred zrážkou vodič vozidla Peugeot bol vo vzdialenosti od nehodového deja 60,3 m a zároveň uviedol, že keby tento vodič bol plynule pokračoval
v smere svojej jazdy s vozidlom Passat sa minie. Tak isto na str. 20 znalec konštatuje , že i plynulým brzdením v sile polovice bežného brzdenia bez toho, že by vybočil zo svojho jazdného pruhu, by bolo došlo k tomu, že vodič vozidla Passat by plynule prešiel a k stretu vozidiel by nedošlo. Záver ZP hovorí , že nesprávne smerové vedenie vozidla Peugeot jeho vodičom , ktorý opustil jazdný pruh určený pre jeho smer jazdy , po rozpoznaní rizikovej situácie , bol rozhodujúcim prvkom technickej príčiny nehodového deja. Preto výpoveď svedka Y. nie je pravdivá, avšak možno usudzovať z jeho výpovede keďže tvrdil, že vozidlo Passat mu vošlo do jazdnej dráhy vo vzdialenosti asi 15 m pred nehodou, že nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla. Právny zástupca odporcu I/ poukázal na odôvodnenie rozsudku KS v Trenčíne na str. 10 , kde uvádza, že odvolací súd považuje za potrebné dodať , že dopravné značenie križovatky v rozhodnej dobe neoprávňovalo vodiča vozidla, v ktorom sa viezla navrhovateľka, spoliehať sa na to, že jazdí po hlavnej ceste , lebo v smere jeho jazdy sa pred križovatkou nenachádzalo dopravné značenie uvedeného významu. Poukázal ďalej na to, že vzhľadom na vzdialenosť vozidla Peugeot (60,3 m) bola technika jazdy vozidla Passat primeraná, a tým sa podľa názoru právneho zástupcu odporcu I/ tento zbavuje svojej zodpovednosti a žiadal preto návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Práv. zástupca odporcu III/ poukázala na to, že nie je daná ani objektívna zodpovednosť vodiča vozidla Passat , tak ako to uviedol vo svojom rozsudku KS v Trenčíne. S ohľadom na závery ZP K.. N. , ktoré podrobne opísal právny zástupca odporcu I/ , právna zástupkyňa odporcu III/ konštatovala, že odporca sa zbavil objektívnej zodpovednosti podľa § 428 Obč.zák a to preukázaním, že ku škode došlo výlučne konaním tretej osoby , v tomto prípade nesprávnym smerovým vedením vozidla Peugeot. Žiadala preto žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Súd vec posúdil podľa § 415, § 427, §420 Obč.zák.
Podľa ustanov. § 415 Obč.zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ustanov. § 420 ods. 1 Obč.zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanov. § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ustanov. § 427 ods. 1 Obč.zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ustanov. § 428 Obč. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť nie len z porušenia zmluvných, alebo iných záväzkových povinností, ale aj z porušenia iných povinností zákonom uložených (mimozáväzková zodpovednosť). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a poškodeným. Obsahom tohto právneho vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V zmysle § 420 ods. 1 Obč.zák. každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti je porušenie povinnosti, ktorá môže byť uložená zákonom, alebo vyplýva z určitého záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti (protiprávnym konaním).
Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie, s výnimkou zákonom predpokladanej objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 427 Obč. zák. Z uvedeného možno vyvodiť, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny
úkon škodcu, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Poškodený je pritom v súdnom konaní povinný preukázať všetky tieto predpoklady. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že dňa 03.09.2008 došlo k dopravnej nehode v Považskej Bystrici, ktorej účastníkmi boli vodiči vozidiel VW Passat K.. T. T., pričom prevádzkovateľom VW Passat bol odporca I/, a vodič vozidla Peugeot 307, K.. Z. Y.. Vo vozidle zn. Peugeot sa na strane spolujazdca viezla poškodená - navrhovateľka. V konaní bolo tiež preukázané a účastníci konania túto okolnosť nenamietali ( aj napriek rozpornej výpovede navrhovateľky), že k zrážke vozidiel došlo v ľavom jazdnom pruhu, po ktorom v tom čase jazdil vodič vozidla VW Passat. Tieto tvrdenia boli potvrdené a vyplývali aj z obsahu znaleckého posudku č. 29/2010, ktorý nebol účastníkmi spochybnený. Pri dopravnej nehode utrpela navrhovateľka poškodenie zdravia spočívajúce v pomliaždení nosa, palca ľavej ruky ťažkého stupňa, pomliaždení kolena a zlomeninu jedného rebra. Liečba si vyžiadala práceneschopnosť v trvaní 7 dní. Vodič vozidla VW Passat, ako vyplýva z výpovede navrhovateľky, navštívil po nehode navrhovateľku, poskytol jej informácie o poistke. Vodič, ktorý bol vypočutý v konaní ako svedok zdôraznil, že od počiatku bol presvedčený, že on nespôsobil dopravnú nehodu, preto nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať navrhovateľku ohľadom dĺžky trvania PN.
Ďalej mal súd za preukázané, vodič vozidla VW Passat K.. T. T. bol obvinený zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. k) a l) z. č. 372/1990 Zb.. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, Okresný dopravný inšpektorát Považská Bystrica zo dňa 08.12.2008 č.ORP-644/DIPB-SK-2008, bolo predmetné konanie zastavené. V správnom konaní teda nebola ustálená vina, alebo nevina vodiča vozidla odporcu I/ za predmetný priestupok. V zmysle ust. § 135 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal. Otázka viny však nebola v správnom konaní vyriešená, keďže správny orgán konštatoval, že k nehode došlo v dôsledku nesprávneho dopravného značenia.
Predmetom konania, je navrhovateľkou uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví a z uvedeného dôvodu musel súd zamerať svoje dokazovanie na zisťovanie zodpovednosti za vzniknutú škodu a v tej súvislosti, s poukazom na vyššie uvedené, porušenie právnej povinnosti a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
V danej veci sa nepochybne jedná o prípad ,ktorý je potrené najskôr posúdiť podľa ustanovení §§ 427 ods. 2 Obč. zák. a nasl. Zodpovednosť podľa uvedeného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti prevádzateľov podľa ods. 2 sa vyžaduje, aby bola škoda spôsobená motorovým vozidlom a vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Pre vznik objektívnej zodpovednosti nestačí sama o sebe len okolnosť, že škoda vznikla pri prevádzke dopravného prostriedku. V prípade , že uvedené základné predpoklady tejto objektívnej zodpovednosti, resp. čo i len jeden z nich, nie sú splnené , bude nutné zodpovednosť za vzniknutú škodu posudzovať podľa ustanovení § 420 Obč.zák., ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť, ktorej základnými predpokladmi vzniku sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody , príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Možnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu je upravená ustanov. § 428 Obč.zák. tak, ako je to vyššie citované. Odporca I/ je žalovaný ako prevádzateľ dopravného prostriedku a ten musí preukázať, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého (maximálneho) úsilia , ktoré možno požadovať.
V prejednávanej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom K.. N., z ktorého jednoznačne vyplýva, že vozidlo odporcu I/ vošlo do jazdnej dráhy vozidla Peugeot , v ktorom sa viezla navrhovateľka , v takom čase a pri takej vzdialenosti, kedy mohol vodič vozidla Peugeot pri včasnej reakcii (brzdením)
resp. aj pokiaľ by vodič Peugeotu neurobil vôbec žiadny manéver, teda ani nebrzdil, zastaviť pred koridorom vozidla odporcu I/ a ku zrážke by nedošlo. Znalec jednoznačne konštatoval, že technika jazdy vodiča odporcu I/ bola v danej situácii vo vzťahu k vozidlu Peugeot b e z k o l í z n a a ku kolízii, teda k zrážke vozidiel jednoznačne došlo pre nesprávnu techniku vedenia vozidla Peugeot , ktorý po rozpoznaní rizikovej situácie opustil jazdný pruh určený pre jeho smer jazdy , a teda nesprávne smerové vedenie tohto vozidla bolo r o z h o d u j ú c i m prvkom technickej príčiny nehodového deja. Znalec jednoznačne ustálil, že v čase , keď sa vozidlo odporcu I/ začalo rozbiehať, bolo vozidlo Peugeot od neho vzdialené 60,3 m , a teda nie 15 m, ako to stále tvrdil vodič vozidla Peugeot. Ku zrážke vozidiel jednoznačne došlo až na strane smeru jazdy vozidla odporcu I/ , čo znamená, že pokiaľ by vozidlo Peugeot bez akejkoľvek zmeny jazdy , t.j. aj rýchlosti a smeru, riadne pokračovalo vo svojom jazdnom pruhu, ku zrážke by vôbec nedošlo a vozidlá by sa bezpečne minuli. Znalec konštatoval, že vodič odporcu I/ by tejto zrážke mohol zabrániť jedine vtedy , ak by vôbec do križovatky nevošiel a zostal by stáť. Znalec tiež upozornil na to, že vozidlo vchádzajúce do križovatky bez rozlíšenia prednosti v jazde (čo bolo v tomto prípade) , má z dôvodu predchádzania dopravným nehodám všeobecne určenú povinnosť správať sa primerane a bezkolízne k ostatným účastníkom premávky, pričom tak ako je vyššie uvedené, znalec konštatoval, že vodič vozidla odporcu I/ túto všeobecnú povinnosť rešpektoval a jeho technika jazdy bola bezkolízna. Z uvedeného znaleckého posudku preto jednoznačne vyplýva, že vodič odporcu I/ nemohol zabrániť zrážke ani pri vynaložení max. úsilia ,ktoré bolo možné od neho v tom čase požadovať. Na základe uvedeného je potom možné prijať záver, že odporca I/ v konaní preukázal existenciu liberačných dôvodov potrebných k zbaveniu sa svojej objektívnej zodpovednosti ako prevádzateľa dopravného prostriedku podľa ustanov. § 427 ods. 1 Obč.zák. Súd je preto toho názoru, že škoda na strane žalobkyne vznikla v dôsledku okolností, ktoré nesúviseli s prevádzkou motorového vozidla odporcu I/ ale škodu spôsobilo konanie tretej osoby , t.j. vodič vozidla Peugeot ,u ktorého podľa názoru súdu tiež nie je splnená zodpovednosť podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Obč.zák. , teda že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ale bola by daná zodpovednosť podľa § 420 Obč.zák. ako zodpovednosť vodiča. K uvedenému záveru súd dospel na základe znaleckého posudku, v ktorom je jednoznačne konštatované, že zlá technika jazdy vodiča vozidla Peugeot bola dôvodom, pre ktorý došlo k zrážke vozidiel.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade odporcovia I, a III. Trovami konania, ktoré si odporca I/ v konaní pred súdom uplatnil riadne a včas, sú trovy právneho zastúpenia . Odporca III/ si uplatnil náhradu cestovného.
Odporca I/ bol v konaní zastúpený JUDr. Pavlom Loduhom, ktorému patrí odmena za zastupovanie v zmysle ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z. a to za 9 úkonov právnej pomoci, 1 á 51,45 € ( z hodnoty predmetu sporu 802,46 € Sk podľa §10 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) a to za prevzatie zastupovania, účasť na pojednávaní pred OS PB dňa 30.09.2009, dňa 10.02.2010, dňa14.06.2010 a dňa 30.06.2010, 10.8.2011, 28.9. 2011, za vyjadrenie zo dňa 14.9.2010 k odvolaniu , ako aj za podanie odvolania proti nemeritórnemu rozhodnutiu - odvolanie proti uzneseniu o preddavku na trovy znaleckého dokazovania v hodnote 1 úkonu, celkom 463,05 € + 3x RP á 6,95 € v roku 2009 + 4x RP á 7,21 v r. 2010, 2x RP á 7,41 v roku 2011 ( § 16 ods.. 3 vyhlášky) celkom režijný paušál 64,51 €. Právny zástupca odporcu I/ je preukázateľne platcom DPH a z uvedeného dôvodu mu patrí aj 20 % DPH z celkovej odmeny 527,56 € ( 18 ods. 3 vyhlášky) vo výške 105,51 €. Celkom odmena právneho zástupcu odporcu I/ predstavuje 633,07 €. Súd zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľku. O povinnosti zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcu rozhodol súd podľa ustanovenia § 149 O.s.p.
Odporca III/ nebol v konaní v konaní právne zastúpený, ale v jeho mene konal poverený pracovník - zamestnanec, ktorý sa na pojednávanie dostavil na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, ečv BA-649 OU, cestoval z TN do PB a späť a to na pojednávanie dňa 10.02.2010 a dňa 30.06.2010, 2 x 52 km, pri priemernej spotrebe PHM 6,7 l/100km, priemernej cene PHM 1,10 eur v roku 2010 + základná náhrada za 1 km jazdy 0,183 €/1km (opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. základná náhrada za použitie cestných motorových vozidiel, pri výkone pracovnej (služobnej) cesty). Súd priznal odporcovi
III/ za účast na pojednávaní v roku 2010 vo výške 52,76 €. V roku 2011 súd priznal náhradu cestovného za účast na pojednávaniach v dňoch 10.8.2011 a 28.9.2011 2x52 km, pri priemernej spotrebe PHM 6,7 l/100km, priemernej cene PHM 1,40 eur + základná náhrada za 1 km jazdy 0,18 €/1km (opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. základná náhrada za použitie cestných motorových vozidiel, pri výkone pracovnej (služobnej) cesty). Súd priznal odporcovi III/ za účast na pojednávaní v roku 2011 vo výške 56,96 €.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť aj trovy konania,ktoré platil štát, pretože navrhovateľka bola v konaní neúspešná. Jedná sa o trovy vzniknuté vyplatením odmeny znalcovi K.. N., ktorá mu bola vyplatená podľa uznesenia č.k. 5C 57/2009-92 zo dňa 13.5.2010,pričom odmena bola K.. N. vyplatená v celkovej výške 612,30 eur . Časť odmeny vo výške 220 eur bola zaplatená zo zálohy zloženej pôvodne odporcom II/ a zvyšok vo výške 392,30 eur bol platený zo štátnych prostriedkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.