Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/142/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom, v právnej veci navrhovateľky: L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/XXX, N. nad A., M. republika, proti odporcom: I. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXXX P., S. republika, O.. H. J. D., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX/X/XX, XXXX V., S. republika, O.. Q. H., nar. X.X.XXXX, A. XX/X/XX, XXXX V., S. republika, odporcovia v I., O.. a O.. rade zastúpení advokátskou kanceláriou Právne centrum s.r.o., Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, o určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

Súd určuje, že závet napísaný dňa 28.10.2004, poručiteľa R. H., narodeného XX.XX.XXXX, zomretého dňa XX.XX.XXXX, je neplatný.

Súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

Odporkyne v I. v II. a v III. rade spoločne a nerozdielne sú povinné zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica 227,07 eur titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na Okresnom súde Skalica dňa 21.11.2008 žalobu o určenie, že závet spísaný dňa 28.10.2004 poručiteľom R. H., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX je neplatný buď celý alebo v rozsahu podielov neopomenuteľných dedičiek, a to z dôvodu, že namietala absenciu slobodnej vôle poručiteľa vzhľadom k jeho zdravotnému stavu a vzhľadom k nerešpektovaniu postavenia zákonných dedičiek, dcér poručiteľa, s ktorými mal až do svojej smrti dobré vzťahy. A. nemala byť spísaná jej otcom podľa jeho slobodnej vôle, rozpoznávacie a ovládacie zložky jeho konania neboli zachované, a preto sa jedná o neplatný právny úkon. Navrhovateľka pochybuje o schopnosti poručiteľa pochopiť zmysel a dôsledky listiny, ktorú údajne podpísal. Jej otec bral silné lieky na bolesti hlavy (Risperidon) a v dobe spísania listiny musel byť nimi nadopovaný a riadený svojou manželkou. Jej otec sa začal liečiť už pri návšteve sestry v K. a ďalej sústavne do svojej smrti. Mal Non Hodgkin lymfon cca 5 rokov a psychotické ochorenie cca 10 rokov. Navrhovateľka žiadala súd o vyžiadanie lekárskych správ o zdravotnom stave otca a tiež vypracovanie psychiatrického znaleckého posudku. Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX doplnila žalobu tak, že spresnila výrok rozsudku, ktorý žiadala vydať tak, že súd určuje, že závet spísaný dňa XX.XX.XXXX poručiteľom R. H., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX je neplatný. Súd uznesením č. k. -28 zo dňa 26.3.2009 pripustil uvedenú zmenu petitu návrhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne v I. rade, odporkyne v II. rade a odporkyne v III. rade, výsluchom svedkov: S. T., D. U., S. T., P. T., P. H., P. H., E. U., Q. P., oboznámením sa s pripojenými spismi Okresného súdu Skalica sp. zn. a sp. zn. , darovacou zmluvou zo dňa 20.7.2002, písomnými vyjadreniami právneho zástupcu odporkýň v I., II. a III. rade

zo dňa 11.2.2011 a zo dňa 26.9.2011, písomným vyjadrením svedkyne: Q. V. a s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Pri svojom výsluchu navrhovateľka uviedla, že je dcérou R. H., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, má ešte sestru B. H., nar. XX.XX.XXXX. Obidve sú jeho dedičky. Otec uzatvoril s jej matkou D. H. manželstvo niekedy pred rokom XXXX. Spolu bývali v S. v P.. E. bývala spolu s otcom a sestrou po jej narodení a to po dobu asi 5 rokov. Po piatich rokoch sa rodičia rozišli a navrhovateľkina matka spolu s ňou a jej sestrou odišla bývať do M. do N. nad A., odkiaľ pochádza. Tam bývali stále až doteraz. Rodičia sa rozvádzali až potom, ako sa odsťahovali do M. republiky. Po piatich rokoch, ako prišli bývať do M. republiky, bolo manželstvo jej rodičov právoplatne rozvedené. Jej otec po ich odsťahovaní býval stále v S. dlhodobo v byte na adrese L. X/X/XX, V. XXXX. Asi 5 rokov pred jeho smrťou sa presťahoval do iného bytu, ktorého adresu nevie, ale tento byt aj ulicu si pamätá, lebo v tomto byte otca navštívila. Po ich odsťahovaní do M. republiky sa s otcom stretávala a takisto sa s ním stretávala aj jej sestra. Do roku 1989 so sestrou chodila za otcom do S., chodievali za ním niekedy zvlášť, nakoľko otec dovtedy nemohol cestovať do M., lebo do S. ilegálne utiekol v roku XXXX. Počas návštev sa s otcom stretávali u neho v byte. Chodievali k nemu väčšinou na prázdniny alebo na Vianoce, zdržali sa u neho 10 až 14 dní. V tej dobe otec ešte nebol ženatý, ale býval s E. H. - odporkyňou v I. rade v spoločnej domácnosti a mali spolu dve deti, ktoré sú jej nevlastnými sestrami - odporkyne v II. a III. rade. S E. H. nikdy spolu dobre nevychádzali. Počas návštev odporkyňa v I. rade navrhovateľke a jej sestre varila, ale bola voči nim zákerná a nechcela ich tam vidieť. Raz bol kvôli týmto ich vzťahom medzi navrhovateľkiným otcom a odporkyňou v I. rade konflikt a to v tomto byte. Konflikt sa týkal toho, že otcovi bolo ľúto, že spolu nie sú stále a odporkyňa v I. rade žiarlila a bála sa, že otec sa chce vrátiť k navrhovateľkinej matke. Keď sa navrhovateľka vrátila z návštevy domov, odporkyňa v I. rade navrhovateľke telefonovala a ospravedlnila sa jej, nakoľko sa k nej nevhodne správala. Jej sestre sa niečo podobné nestalo, nehovorila navrhovateľke o tom. Počas celého uvedeného obdobia mimo návštev boli navrhovateľka so sestrou v kontakte s otcom aj telefonicky, nepísali si, lebo otec nerád písal. Byt, v ktorom v tom období navrhovateľkin otec býval, bol na treťom alebo na štvrtom poschodí, v starom tehlovom dome, WC bolo na chodbe a patrilo len k jeho bytu. Byt pozostával z predsiene, stropy boli zvýšené, oproti dverám do bytu na konci chodby bola kúpeľňa, po pravej strane z chodby bola štvorcová kuchyňa, táto bola veľká a bola v nej rohová drevená kuchynská linka. Z kuchyne viedli dvere do ďalšej malej predsiene, kde bol stôl a telefón a odtiaľ sa vchádzalo do malej detskej izby, kde navrhovateľka spávala, keď prišla na návštevu. Z malej predsienky sa doprava vchádzalo do veľkej izby, ktorá mala asi 6x8 metra, v tejto izbe bola biela kožená sedačka 3,1,1 a v obývacej stene bola dvojposteľ, ktorá sa na noc vyklápala na použitie. Podlaha v kuchyni bola nejaká tmavá v kombinácii s bielym. V obývacej izbe bol koberec. S dcérami otca z druhého manželstva vychádzali navrhovateľka so sestrou dobre, pokiaľ boli malé, ale neskôr ich odporkyňa v I. rade „očkovala“ proti nim, aby sa s nimi nestretávali. Počas návštev u otca v tom období nemali žiadnych kamarátov. Nechodili k nim ani žiadne návštevy, pokiaľ boli u nich navrhovateľka so sestrou. Po roku 1989 otec chodil každých 15 dní na víkend do U. ku svojmu otcovi D. H. a tiež k matke I. H., ktorí bývali v U. v dome, ktorý je predmetom dedičstva. Do N. nad A. otec navrhovateľku a jej sestru nechodil navštevovať, ale stretávali sa v dome v U.. Navrhovateľka chodievala do U., kde sa stretávali, a to jeden až dvakrát ročne a to väčšinou cez prázdniny, nakoľko navrhovateľka má deti. Do U. chodievala navrhovateľka aj s deťmi aj s manželom Q. P.. Vtedy otec prišiel do U. na 14 dní, už nepracoval. Do U. chodieval aj s odporkyňou v I. rade a aj a deťmi z druhého manželstva. Navrhovateľka sa tam tiež s ním stretla. V U. počas ich pobytov mali navrhovateľka, resp. jej sestra vyhradenú samostatnú izbu na spanie a to na prízemí a otec s jeho rodinou spávali na poschodí. Starý otec spával na prízemí. V kuchyni sa zdržiavali všetci spoločne. Navrhovateľkina matka do U. nechodievala. Otec navrhovateľky pracoval 30 rokov v jednej firme, kratšie obdobie podnikal, ale potom sa znovu vrátil do pôvodnej firmy. Firma mala sídlo vo R.. Pracoval pri ukladaní podláh a tieto aj lakoval a v súvislosti s tým aj ochorel, nakoľko sa nadýchal chemikálií. V roku 2002 až 2004 sa s otcom stretávala a tiež jej sestra a tiež aj jej deti a manžel a to v U. v dome starého otca na P. ulici. V tom období žil už len jej starý otec, ktorý v tomto dome býval, stará matka zomrela asi v roku 2002 alebo 2003. Starej matke na pohrebe nebola, nakoľko sa nemohla uvoľniť zo zamestnania, neboli na pohrebe ani jej deti. S otcom sa v tom období stretávala cez prázdniny, taktiež v tomto období bola v tomto dome aj otcova sestra z I. Q. V., s ktorou sa tam tiež stretávala a teraz je s ňou v telefonickom kontakte. S otcom bola tiež v telefonickom kontakte, nakoľko v tom období bol už chorý. Telefonovala s ním väčšinou doobeda, keď odporkyňa v I. rade bola v práci, táto pracovala v tabaku v blízkosti jej bydliska. Jej otec uzatvoril manželstvo s odporkyňu v I. rade v období po roku 1989, keď už mohli cestovať do M.. O tom, že otec uzatvoril manželstvo, jej zrejme hovoril starý otec. Konflikty medzi nimi kvôli tomuto nevznikli. Následne jej o uzatvorení manželstva povedal aj otec. Otec

ochorel asi 5 rokov pred smrťou, povedala jej o tom Q., jeho sestra. Povedala jej aj diagnózu, že je ťažko chorý, že nemôže pracovať, bol na čiastočnom invalidnom dôchodku, ale celých 5 rokov už nepracoval. Nevie, odkiaľ mal počas choroby príjem, peniaze mu však dávala jeho sestra Q. a z týchto peňazí si on kupoval lieky. Toto jej povedala jeho sestra Q.. Q. posielala otcovi peniaze aj na život celej rodiny, nakoľko pokiaľ otec pracoval, odporkyňa v I. rade nepracovala nikdy, a keď sa zamestnala v tabaku, jej príjem bol nízky. Otec musel pravidelne chodievať na injekcie do nemocnice, počas celého uvedeného obdobia navrhovateľku nepožiadal o peniaze na liečbu alebo na krytie nákladov na život. Otcova sestra Q. navrhovateľke raz povedala, že v súvislosti s liečbou súvisiacou s kostnou dreňou by otec potreboval kostnú dreň a či by mohla byť darcom kostnej drene. Bolo to však tesne pred smrťou a to už bolo neskoro. Žiadne vyšetrenia v súvislosti s darovaním kostnej drene navrhovateľka neabsolvovala, bola však ochotná tieto absolvovať. Počas obdobia, keď bola s otcom v U., všetci sa pravidelne striedali pri nákupoch potravín. Dom je zariadený, nebolo potrebné prispievať na zariadenie. Na narodeniny otca sa nestretávali, nakoľko im to nevyšlo. Pokiaľ navrhovateľka za otcom prišla do R., zastavila sa s manželom za ním, vždy mu priniesla nejaký dar. Otec jej nevyčítal, že ho málo navštevuje, vždy mu len bolo ľúto, že s ním spolu so sestrou nebývali stále. V U., keď boli spolu, budil sa skoro ráno okolo štvrtej a každý deň s ním bola navrhovateľka od rána a vtedy bol najšťastnejší. Nikdy ju nepožiadal, aby s ním bola častejšie aj vo R., nakoľko bol pod vplyvom odporkyne v I. rade. V roku 2004 s otcom nemala žiadne konflikty, vzťahy medzi nimi boli stále rovnaké, bol rád, že sú spolu, veľa vecí jej porozprával. Tiež jej raz telefonoval, už vtedy bol chorý a povedal jej, že odporkyňa v I. rade má priateľa, s ktorým sa stretávala a s ktorým môže byť aj doteraz. Meno jej nepovedal. Situácie súvisiacej s priateľom odporkyne v I. rade sa bál, lebo nechcel zostať sám a radšej to v tom období vydržal a nevyvolával kvôli tomu s odporkyňou v I. rade konflikty. V tom období otca volala, aby išiel bývať k nim, ponúkala mu, že sa o neho bude aj starať. Otec však chcel ísť bývať do U., to bol jeho sen. Odporkyňa v I. rade - jeho manželka to však nechcela. V roku 2003 alebo v roku 2004 v zime navrhovateľka išla s manželom lyžovať do Y. a v súvislosti s tým, navštívila aj otca vo R., keď už býval v novom byte, tam prenocovali. Byt pozostával z obývacej izby, kuchyne, dvoch detských izieb, kuchyne. Jednalo sa o nový panelákový dom, byt bol na treťom alebo na štvrtom poschodí. Starý otec zomrel pred dvomi rokmi. Bola na pohrebe v U. spolu so sestrou a manželom, bola tam aj sestra jej otca aj druhá sestra D. U.. Na pohrebe bola aj odporkyňa v I. rade aj spolu s jej deťmi. Obsah závetu a vydedenia si vysvetľuje tak, že tieto listiny jej otec spísal pod nátlakom zo strany odporkyne v I. rade. Jeho sestra Q. sa bola pýtať u notárky, kde to spisoval na nejaké svoje veci a popri tom jej notárka povedala, že otec pri spisovaní týchto listín sa veľmi potil a bolo mu zle. Navrhovateľka si myslí, že tam s ním bola odporkyňa v I. rade. Odporkyňa v I. rade chodila do U., dokým žil navrhovateľkin otec. Za starým otcom potom chodila veľmi málo. Otec mal pohreb v U.. Na pohrebe navrhovateľka bola, tiež jej manžel a jej sestra. Jej deti neboli. Na pohrebe bola aj otcova sestra Q. a tiež jeho druhá sestra D. U.. Na tomto pohrebe sa odporkyni v I. rade nepáčilo, keď pri obrade navrhovateľku s jej sestrou uvádzali ako prvé deti a následne až odporkyňu v druhom a treťom rade. Po pohrebe odporkyňa v prvom rade odišla rýchlo aj so svojimi deťmi domov a v U. v dome nechala všetky fotky, ktoré mal otec s navrhovateľkou a jej sestrou a každá táto fotka bola roztrhnutá na kúsky. Tieto fotky videl jej starý otec, otcova sestra Q. a navrhovateľkin manžel. O dedičstve nebolo hovorené nič. V súvislosti so svojou chorobou otec bral ťažké lieky, ktoré mohli mať vplyv aj na jeho psychický stav. Neliečil sa však na psychickú chorobu. Nebola sa informovať u lekárov na zdravotný stav otca, o jeho zdravotnom stave navrhovateľku informovala väčšinou jeho sestra Q., alebo jej to otec hovoril sám. Za posledných 5 rokov pred jeho smrťou vie, že otec bol viackrát aj hospitalizovaný v nemocnici, mohlo to byť asi na dobu jedného týždňa, keď mu dávali krv, o tomto bližšie nevie nič, nakoľko bývali ďaleko. Pokiaľ bol v nemocnici, netelefonoval jej. Do roku 1989 bola za otcom vo R. tri alebo štyri krát, jej setra bola s otcom a jeho rodinou na dovolenke v Q.. Do R. vtedy chodievala sama vlakom a otec s jeho rodinou ju vždy vyzdvihli na nádraží vo R.. Z N. nad A. bol priamy vlakový spoj. Mali vždy vízum a pozvanie od otca. Od roku 1989 do 2006 bola u otca vo R. jeden krát, nakoľko sa schádzali v U. v dome. Bola za ním len tam, kde býval. Jeho byt bol niekde v 10tom okrese adresu nevie. O listine o vydedení a o závete sa dozvedela od notárky v U.. Navrhovateľka ani jej sestra nepoberajú žiadne príjmy z nehnuteľnosti v U.. Počas návštev v U. sa stretávala aj s ľuďmi mimo ich rodiny, a to s najlepším kamarátom jej otca a tiež s jeho manželkou, meno si už teraz nepamätá, má ich však na fotke, bývajú v U. v rodinnom dome. Tiež sa stretávala so susedmi, ktorý bývajú v dome oproti domu, kde býval starý otec, ich mená si však nepamätá. Tiež sa stretávala s tetou D. U. a jej dcérou a manželom. Vlastníkom domu, kde sa s otcom stretávala, bol jej starý otec. Na návštevy chodili k starému otcovi a stretávali sa v tomto dome aj s ich otcom a tento mal časť domu prepísanú na seba počas jeho života. Časť spoluvlastníctva domu má aj otcova sestra Q.. Navrhovateľka naposledy bola v U., keď zomrel starý otec a bola na jeho pohrebe a

ešte následne raz, keď prišla z K. otcova sestra Q.. Žalobu, ktorá je predmetom tohto konania, podávala navrhovateľka a účastníkom tohto konania nie je jej sestra B..

Pri svojom výsluchu odporkyňa v I. rade uviedla, že je oboznámená s predmetom tohto konania a jej stanovisko je, že závet je platná. Pán R. H. bol jej manžel. Zoznámila sa s ním dňa 30.6.1978 v S. a začali spolu bývať v nájomnom dvojizbovom byte vo R. S. X, R. XXXX. Zo začiatku sa nezosobášili, žili ako rodina a narodili sa im dcéry H. J. a Q.. Svadbu mali dňa 16.9.1996. V roku 2000 sa presťahovali do družstevného bytu U. XX/XXXX, R. XXXX. Jednalo sa o štvorizbový byt. Členkou družstva bola odporkyňa v I. rade. Počas celého uvedeného obdobia bola zamestnaná ako predavačka, s výnimkou obdobia, keď sa jej narodili deti. Jej manžel dlho pracoval vo firme C., U. XX, XXXX R.. Pracoval ako podlahár. Od roku 1994 do roku 1996 pracoval ako súkromník - podnikateľ a potom následne sa znovu zamestnal u firmy C..n. Manžel jej hovoril, že predtým ako sa spoznali, bol ženatý a mal dve deti a v roku 1975 ho manželka opustila. S touto manželkou a deťmi býval v S. v meste H. a jeho manželka aj s deťmi odišla naspäť do M. republiky. Odporkyňa v I. rade má národnosť rakúsku, ale narodila sa v M. republike. S prvou manželkou uzatvoril manželstvo v októbri 1972. Zo začiatku ich spolužitia s odporkyňou v I. rade manžel nemal žiadne kontakty s jeho bývalou manželkou a s deťmi a až keď mali jeho dcéry z prvého manželstva 14 alebo 15 rokov, dvakrát boli u nich vo R.. Dvakrát boli obidve jeho dcéry u nich spolu, bolo to počas obdobia 6 až 7 dní a jedenkrát bola u nich sama jeho dcéra P., ktorá bola s nimi v Q. na dovolenke na dva týždne. Potom raz bola staršia dcéra L. P. u nich raz vo R. asi v roku 2004 alebo v roku 2005, keď išla do Y. lyžovať a prišla večer, prenocovala u nich a ráno pokračovala do Y.. Ku stretnutiu jej manžela s dcérami došlo tak, že manžel im zatelefonoval, že ich chce vidieť. U nich boli jeho dcéry na návšteve v období roku 1984 až 1986. Pokiaľ boli jeho dcéry u nich, ich vzťah bol poznačený tým, že dlho neboli v kontakte, mal od nich určitý odstup a pre neho to boli vždy „naše dcéry“ - tak o nich hovoril, nakoľko s nimi žil od mala. Po ukončení týchto návštev jeho dcéry len telefonicky oznámili, že docestovali v poriadku domov a odvtedy neboli v kontakte. Nevidela žiadne listy - manžel nebol veľký pisár a nevie ani o telefonátoch. Nedostal ani pohľadnice k narodeninám resp. k Vianociam. Keď boli jeho dcéry u nich vtedy na návšteve, odporkyňa v I. rade sa vtedy o nich starala a varila pre ne, nakoľko cez deň manžel chodil do práce. Stretli sa aj s dcérou H., ktorá bola ešte vtedy malá a žiarlili na ňu, nehrali sa s ňou, nemali o ňu žiadny záujem. Bolo pre nich dôležité, čo majú navarené a o sestru sa nezaujímali. Od roku 1989 do roku 1994 chodievala spolu s jej dcérami H. a Q. do U. do domu k starým rodičom t.j. k rodičom jej manžela. V tom období jej manžel nemohol chodiť s nimi, nakoľko nemal ešte rakúske štátne občianstvo a bol emigrantom z roku 1969. V tom období z uvedených dôvodov nemal cestovný doklad. Po roku 1994 do U. chodievali spolu s manželom a s dcérami a to vždy na víkend každý týždeň alebo každé dva týždne. Chodievali aj na Vianoce a sviatky. Dom v U. má dve podlažia. Oni pri týchto návštevách vždy bývali na prvom poschodí, nakoľko si tam renovovali byt. Keď chodievala do U. ešte s dcérami sama, ona a jej manžel jeho rodičov podporovala aj finančne, nakoľko v tom období si otec jej manžela v uvedenom dome otvoril mäsiarstvo. Tieto finančné prostriedky poskytovali na rozbehnutie mäsiarstva a opravu domu a robili aj prístavbu domu. Do roku 2009 do tohto domu chodievali, prestali tam chodiť z dôvodu, že zomrel otec jej manžela v roku 2009, jeho manželka zomrela v roku 2001, a od roku 2009 zle vychádzala so švagrinami - sestrami jej manžela, ktoré ich nechceli pustiť do domu. V tomto dome má ešte osobné veci, taktiež aj starožitný nábytok, ktorý dali opraviť. Do domu v U. chodievala s dcérami aj cez prázdniny a to na 14 dní a okrem toho tam chodili aj každý víkend. Počas toho ako do domu v U. chodievali, sa nestretla v tomto dome s bývalou manželkou jej manžela. C. jej manžela L. s P. v dome v U. stretla až po roku 2001, potom ako zomrela matka jej manžela. Dovtedy tam jeho dcéry nechodievali, nakoľko matka jej manžela, nechcela, aby do toho domu chodili, nakoľko nechcela mať s nimi žiadny kontakt. Matka jej manžela jeho dcéry nemala rada z dôvodu, že tieto boli „voľne vychovávané“. Odporkyni v I. rade hovorila, že chodia po diskotékach a P. mala dcéru za slobodna. Dcéry jej manžela L. a P. začali chodiť do U. navštevovať ich starého otca. Chodievali tam raz alebo dvakrát do roka, niekedy sa ani nevideli, len otec jej manžela im povedal, že tam boli. Dcéra P. bola na prázdninách v tomto dome aj spolu s jej dcérou asi dva týždne a to asi v roku 2004. Vtedy sa aj stretli v tomto dome, ale nekontaktovali sa, bola to náhoda, že sa stretli. Ona vtedy bývala dole u starého otca na prízemí. Byty na poschodí a na prízemí sú samostatné. Keď bola P. v U. na prázdninách, na víkend tam prišiel spolu s nimi aj manžel odporkyne v I. rade. Jej manžel sa vtedy s Klaudiou stretol, zrejme sa aj pýtal ako sa má, bol to však zdvorilostný rozhovor. Manžel sa stretával počas tejto návštevy aj s jeho otcom v kuchyni na prízemí tohto domu. S Elen Konířovou sa stretla raz asi v roku 2005 v kuchyni, kde bola aj s jej manželom. Odporkyňa v I. rade sa vtedy s ňou nerozprávala, jej manžel sa s ňou rozprával len tak bežne o nepodstatných veciach. Potom sa stretli ešte na oslave 90. narodenín otca jej manžela a to v roku 2004. Oslava bola v U. v hoteli. V tomto hoteli aj prenocovali po oslave aj

obidve jeho dcéry, nakoľko v dome v U. bolo veľa hostí. Vzťahy jej manžela k jeho dcéram P. a L. neboli žiadne. Odporkyni v I. rade hovoril, že on si vybudoval svoju rodinu a jeho dcéry z prvého manželstva nemali o neho záujem. Nepýtali sa ani na to, či potrebuje pomoc, keď je chorý a v kontakte boli len počas stretnutí v U.. Vie o tom, že jej manžel spísal závet. R. to z toho, že ho viezla k notárovi k D.. P.. Bolo to z dôvodu, že v tom čase už bol chorý a sám nešoféroval. Odporkyni v I. rade povedal, že závet ide spísať preto, že chce, aby jeho majetok ostal odporkyni v I. rade a ich dcéram H. J. a Q. a to z dôvodu, že do toho domu odporkyňa v I. rade a jej manžel veľa investovali, bolo to okolo 2.000.000 Sk a z toho dôvodu chcel, aby tento majetok ostal im, nakoľko oni tento dom vybudovali. Peniaze, ktoré investovali do domu v U., zarobili ona a jej manžel ťažkou prácou v zamestnaní. O tomto má aj výpisy. Taktiež na prestavbe sa podieľali aj vlastnou prácou. Takto jej zdôvodnil manžel to, že chce spísať závet. Nechcel, aby tento majetok dostali jeho dcéry L. a B., ktoré sa ničím nepričinili v súvislosti s rodinným domom v U.. Nepomáhali pri renovácii a pri prestavbe a tiež sa o neho nezaujímali. Odporkyňa v I. rade bola pri tom, keď jej manžel povedal dcére L. o svojej chorobe, že má leukémiu. Jeho dcéra na to poznamenala „To ťa bude stáť 10 rokov tvojho života“. Toto tiež svedčí o tom, aký mala k otcovi vzťah. Vtedy jej manžel sedel s jeho dcérou L. pri stole a rozprávali sa a odporkyňa v I. rade bola pri tom prítomná. Potom sa už o jeho chorobe spolu nerozprávali. Prvé príznaky ochorenia jej manžela sa vyskytli v septembri 2001. V októbri 2001 mu brali vzorky krvi a na druhý deň ho odviezla záchranka do nemocnice, nakoľko zistené hodnoty boli zlé. V nemocnici bolo zistené, že má chronickú lymfatickú leukémiu a Nonhotkinlymfon. Dostával krv a chemoterapiu 6x po troch týždňoch, pričom jeden cyklus trval týždeň. Prvý cyklus absolvoval v nemocnici a ďalšie potom ambulantne. Rok bol práceneschopný. Potom už nepracoval. Potom bol nezamestnaný a podal žiadosť o invalidný dôchodok, ktorý mu priznali až po jeho smrti a priznali mu ho od februára do júna 2006. Do decembra 2002 bol ako práce neschopný a nezamestnaný na úrade práce bol od decembra 2002. Neabsolvoval rehabilitačné liečenia, resp. pobyty, oni sa o neho starali doma. Mali v dome telefón - pevnú linku, manžel nemal mobilný telefón od obdobia, keď ochorel. Povedal, že to nepotrebuje. Keď manžel spisoval závet, odporkyňa v I. rade bola spolu s ním aj u notárky. U notárky pri spisovaní závetu boli v miestnosti - kancelárii notárky JUDr. Kotvanovej. Odporkyňa v I. rade sedela vedľa manžela vpravo a jej manžel sedel vľavo od notárky, notárka sa rozprávala s jej manželom, manžel diktoval. Odporkyňa v I. rade počula, čo diktuje a rozumela, čo diktuje, jej manžel po slovensky diktoval, že chce, aby všetko, čo vlastní na J., z toho majetku má dostať polovicu jeho manželka t.j. odporkyňa v I. rade, a po ďalších štvrtinách dcéry H. J. a Q.. Tiež vyhlásil, že chce zbaviť dedičstva - t.j. aby po ňom nededili dve dcéry z prvého manželstva L. P. a B. H., nakoľko sa o neho vôbec nestarali ani v chorobe a ani inak o neho nejavili žiadny záujem. To, čo jej manžel notárke diktoval, notárka zapísala tak, ako si to prial. Notárka po zapísaní toho, čo diktoval manžel odporkyne v I. rade, predložila mu listinu, ktorú hneď podpísal. Dostali aj nejaké potvrdenie o zaevidovaní alebo zaregistrovaní u notárky. Listinu, ktorú notárka napísala, prečítala jej manželovi, potom si túto listinu sám prečítal a potom túto listinu podpísal. Myslí, že to boli dve listiny, toto si už presne nepamätá, ale videla, že tieto listiny podpisoval. Platili takisto aj nejaké poplatky notárke a vystavovala im potom doklad. Tieto poplatky boli platené so spoločných finančných prostriedkov. Závet sa spisoval v roku 2004. Necítil sa zle, len sa veľmi potil a odporkyňa v I. rade vtedy chodila stále s ním, lebo to kvôli chorobe od nej chcel. Dodávalo mu to istotu. Jej manžel bol v tom období psychicky v poriadku. Nikdy nebol liečený u psychiatra. Počas choroby dostával antidepresíva a to krátko po vypuknutí tejto choroby a to v roku 2001 resp. 2002. Odvtedy nie. Bol si vedomý toho, že táto jeho choroba je nevyliečiteľná, ale psychicky bol zdravý. Vtedy, keď spisovali s manželom závet, ich dcéry neboli v U., nakoľko to bolo cez pracovný deň v týždni a boli v škole. Jej manžel nedostal na narodeniny alebo na sviatky žiadny list alebo prianie. Dcéra L. aj s jej sestrou sa nikdy u nich neinformovali na zdravotný stav jej manžela, netelefonovali ani do nemocnice, ako sa má. Pritom v nemocnici bol veľmi často. V nemocnici jej manžela navrhovateľka nenavštívila. Keď prišla na návštevu navrhovateľka k nim do R. počas cesty do Y., priniesla jej manželovi dar - nejakú vodu po holení alebo voňavku. Nie je možné, aby môj manžel mohol cestovať do roku 1994 do U., nakoľko nemal cestovný pas. V súvislosti s chorobou jej manžela tento nepotreboval ďalšie finančné prostriedky a nemal zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, nakoľko toto sa uhrádzalo zo zdravotného poistenia a taktiež zo sociálneho poistenia. S nehnuteľnosťou - domom v U. na P. ulici disponuje D. D. a to od roku XXXX. Manžel odporkyne v I. rade bol duševne zdravý, sprevádzali ho počas jeho choroby a dokonca si neprial, aby jeho dcéry z prvého manželstva prišli na pohreb. Jej švagriná Q. V. túto skutočnosť nerešpektovala a jeho dcéry pozvala na pohreb. Má na to aj svedkov. Oni rešpektovali želanie jej manžela a po jeho smrti ho previezli do U., kde bol aj pohreb, tak si to jej manžel želal, nakoľko chcel byť pochovaný do rodinného hrobu.

Vo svojom výsluchu odporkyňa v II. rade uviedla, že R. H. je jej otec, odporkyňa v I. rade je jej matka a odporkyňa v III. rade je jej sestra. Žaloba, ktorú podala navrhovateľka, nezodpovedá pravde. Navrhovateľku pozná, pozná takisto aj jej sestru P.. S navrhovateľkou a s jej sestrou sa stretla, keď prišli k nim do R., vedela už predtým, že existujú a to od jej rodičov. S navrhovateľkou a jej sestrou sa stretla, asi keď mala tri roky, odhaduje, že to bolo v roku 1987. Stretli sa v S. v byte, kde bývali s rodičmi, jednalo sa o dvojizbový byt. Boli vtedy u nich cez Vianoce a ešte aj na Silvestra, bolo to asi na jeden týždeň. Z tej doby má ešte aj fotografie. Zo začiatku bola rada, že k nim prišli na návštevu, lebo vtedy ešte bola sama, ale počas návštevy k nej neboli milé a nakoniec bola rada, že aj odišli. Chcela sa s nimi hrať a želala si, aby mala staršiu sestru, ale oni ju hnevali, štípali ju. Robili zlomyseľnosti a nemá na ne dobré spomienky. Aj sa skúšali rozprávať, ale ona ešte vtedy po slovensky nerozprávala, až neskôr sa naučila, keď začali chodiť do U.. Nevie, ako sa správali k jej otcovi, nakoľko otec bol vtedy v práci a prišiel až po obede, resp. navečer. Vo vzťahu k jej matke z ich strany si nevšimla nič zvláštne, táto sa o nich starala rovnako ako o odporkyňu v II. rade. Rovnako to bolo aj pri ich druhej návšteve. Pamätá si, že otec sa ich pýtal, či sa nechcú presťahovať do S., nakoľko im chcel poskytnúť rovnaké možnosti, aké mala ona v S. a vie, že toto obidve jeho dcéry odmietli od samého začiatku. Krátko na to P. otehotnela a pre jej otca to bol veľký otras. Otec jej o týchto stretnutiach a dcérach nerozprával, vedeli so sestrou, že existujú a hovoril im, že sú rodina, myslel tým odporkyňu v II. rade - jej sestru Q. a jej matku a jeho a tiež hovoril, že jeho dcéry L. a P. nemajú o neho záujem. Taktiež on sa o ne nezaujímal a nikdy mu nenapadlo, že by vyhľadával kontakt s nimi, resp. že by im telefonoval. Od roku 1989, keď boli otvorené hranice, spolu s matkou a Q. začali chodiť do U. na návštevy k starému otcovi, kam chodili na víkendy raz za týždeň, resp. za dva. Od roku 1994 rovnakým spôsobom chodili do U. aj s ich otcom. V tomto dome na prízemí bývali starí rodičia a na poschodí bola kuchynka so spálňou a príslušenstvom, ako malý byt, ktorý otec začal renovovať. Oni spávali vždy na poschodí. Dom v roku 1989 vyzeral úplne inak a až neskôr ho začali prestavovať a to poschodie a obchod. Prestavovala sa aj stajňa, ktorá bola vzadu, z tej sa urobila vinárnička. Prestavbu z väčšej časti financoval jej otec, potom starý otec a nevie, či sa na tom podieľala aj otcova sestra pani V.. V U. nikdy nebola matka navrhovateľky, odporkyňa v II. rade sa stretla s navrhovateľkou a taktiež aj s P. avšak až po roku 2001. Stretla sa s nimi dva alebo tri krát. Navrhovateľka tam chodila na víkend a P. tam bola dlhšie, nakoľko tam prázdninovala a bola tam dva alebo tri týždne, vtedy tam pomáhala starému otcovi v domácnosti. Keď stará matka zomrela, tak od roku 2001 chodili do domu v U., nie však tak často ako odporkyne, a mohli byť v dome aj vtedy, keď odporkyňa v II. rade s rodinou neboli, takže sa nemuseli stretnúť. Pokiaľ L. a P. boli v dome v U. a nestretli sa s odporkyňou v II. rade a jej rodinou, vtedy o ich návšteve povedal jej starý otec otcovi telefonicky. Otec pokiaľ sa dozvedel, že L. a P. boli v dome v U., nikdy neprejavil záujem o to, aby sa s nimi stretol. Otec nemal vzťah a záujem o L. a P., nechcel ani, aby tieto vedeli, že je chorý. O tom, že je chorý zo začiatku nevedel ani jeho otec, iba sestra pani V.. Keď sa dozvedela o jeho chorobe navrhovateľka, následne sa chcela pokúsiť nadviazať s ním kontakt, otec to však považoval za nečestné, nakoľko celý život dovtedy sa o neho nezaujímali. L. sa však nepokúšala intenzívne nadviazať tento kontakt, bolo to raz za pol roka, raz za rok. Otec všetko platil, čo sa týka výživného a ako náhle povinnosť platiť výživné skončila, tak sa L. a P. už o neho nezaujímali. Takisto boli už dosť vyspelé nato, aby sa vedeli rozhodnúť, či ostanú v S., avšak rozhodli sa, že v S. neostanú. O okolnostiach súvisiacich so spisovaním závetu nevie nič. Vie však, že pred spísaním závetu pri tom, ako sa robila prestavba domu v U., otec hovoril, že dom v U. raz bude odporkyne v II. rade a jej sestry. Hovoril, že jeho sen je ísť do U. na penziu a že keď zomrie dom bude patriť im, t.j. odporkyni v II. rade a jej sestre Q.. Keď spísal otec testament, povedal jej, čo je obsahom závetu t.j. že jeho majetok po smrti bude patriť v polovici jej matke a po jednej štvrtine jej a jej sestre Q.. Tiež hovoril, že si nemajú robiť starosti, nakoľko jeho dcéry L. a P. vydedil, lebo sa o neho nikdy nestarali a ani sa nesnažili o vážny kontakt s ním. Vždy žili ako rodina a otcova choroba bola pre nich ťažkých údelom. Otec sa o nich staral a keď už bola dospelá a spolu sa rozprávali, chcel, aby bol pochovaný v U.. Hovoril jej, že testament spísal na to, aby ich zaistil a žiadal ju, aby nikdy nenechala mladšiu sestru. Nechcela, aby otec bol pochovaný v U., ale chcela, aby bol s nimi aj po smrti vo R.. Rešpektovali však otcovu vôľu. Otec takisto nechcel, aby jeho dcéry L. a P. sa zúčastnili jeho pohrebu, čo však porušila pani V. a nerešpektovala jeho želanie. Otec, keď sa dozvedel, že je chorý, vždy si robil starosti o nich a vždy na nich myslel, t.j. na odporkyňu v II. rade, jej sestru Q. a jej matku. Aj keď bol ťažko chorý, vždy mal jasnú myseľ.

Vo svojom výsluchu odporkyňa v III. rade súd uviedla, že je oboznámená so žalobou a predmetom konania. To čo je uvádzané v žalobe, nie je správne. R. H. je jej otec, spolu s otcom a so sestrou bývali vo R. v dvojizbovom byte vo R. v S. a potom sa presťahovali do U.. L. P. a jej sestru P. pozná. V ich rodine sa netajilo, že má ešte ďalšie dve sestry. Na stretnutia s L. a P. vo R. si nepamätá, nakoľko v

tom čase bola ešte malá a v U. sa stretli jeden alebo dva krát. Stretla ich, keď mala 10 alebo 11 rokov. Počas stretnutí sa s nimi takmer nikdy nerozprávala, nakoľko tu bola jazyková bariéra. Vie o tom, že existujú, ale viacej nič. Od obdobia roku 2001 t.j. keď otec ochorel v súvislosti s L. a P. jej len hovoril, že oni sú jeho rodina, t.j. odporkyňa v III. rade, jej sestra H. J. a jej matka. Q. jej hovoril, že L. a P. mali možnosť ísť bývať do S. a toto odmietli. Jej sa zdalo z toho, čo jej hovoril, akoby jej otec L. a P. ako svoje deti neuznával a fakticky o nich nehovoril. Keď ochorel, po roku 2001 sa L. s ním pokúsila nadviazať kontakt, ale otec to odmietol. Otec potom, ako urobil závet a vydedenie, jej o tomto povedal, nezatajoval to pred nimi a povedal jej aj dôvod, prečo L. a P. vydedil a to, že tu nikdy neboli a nikdy sa o neho nezaujímali a nestarali. Otec jej ešte povedal, že chce byť pochovaný v U. a oni toto jeho prianie rešpektovali. Tiež jej osobne povedal, že nechce, aby na jeho pohrebe bola L. a P., ale toto jeho želanie pani V. nerešpektovala.

Vo výsluchu svedkyňa S. T. uviedla, že navrhovateľku pozná z pohrebu otca odporkyne v II. rade. Nemajú žiadne vzťahy, nie sú ani priatelia a nemali ani konflikty. Pozná aj odporkyne v I. až III. rade a poznala aj otca odporkyne v II. rade. Boli a stále aj sú dobrí priatelia. O tom, čo je predmetom tohto konania sa dozvedela od odporkýň v I. až III. rade a takisto aj z predvolania. Pána H. a jeho manželku, odporkyňu v I. rade, pozná od septembra roku 2001, keď sa spoločne nasťahovali do domu na U. XX, jednalo sa o novostavbu domu a bol to ten istý vchod. Ona bývala s pánom P. T. na prízemí a neskôr uzavreli manželstvo. Pán H. a jeho manželka sa nasťahovali na štvrté poschodie. Začali tam bývať aj so svojimi dvomi dcérami - odporkyňou v II a v III. rade. Postupne po nasťahovaní sa začali priateliť a v decembri 2000 ich pozvala odporkyňa v I. rade na kávu. Odvtedy sú ich vzťahy veľmi dobré, priateľské. Vzájomne sa aj navštevovali. Stretávali sa rôzne, niekedy raz za 14 dní, niekedy dvakrát do týždňa a keď boli nejaké problémy, ktoré bolo treba riešiť, stretávali sa každý deň. Do roku 2003 z rozprávania pána H. vedeli, že jeho rodina je len odporkyňa v I. rade a jeho dcéry odporkyne v II. a v III. rade. V roku 2003 rodina pána H. robila fasádu na dome v U. a pán H. si robil starosti v tým, aby majetok t.j. dom v U. dedili jeho manželka a odporkyňa v II. a v III. rade. V tej súvislosti sme sa dozvedeli, že pán H. má ešte dve dcéry z prvého manželstva. Pýtala sa pána H., prečo chce robiť testament, nakoľko to nechápala, lebo sa jej to zdalo samozrejmé. Predtým pán H. svoje dve dcéry nikdy nespomenul, a preto bola veľmi prekvapená. Nevie nič o návštevách dcér pána H. z prvého manželstva, pán H. len spomínal, že dcéry chcel pozvať do S., aby v S. bývali spolu s ním a jeho novou rodinou a aby mali lepší život. Iné o tom nehovoril. Spomína si, že asi v roku 2004 bola pani P. - navrhovateľka na návšteve u pána H.. Ona ju počas návštevy nevidela. O tejto návšteve jej niekto hovoril a to buď odporkyňa v I. alebo odporkyňa v II. rade. Bližšie o návšteve nič nehovorili. Spomenuli to len na okraj bez akéhokoľvek komentára. Bola v U. len raz a to na pohrebe. Vie, že pán H. a jeho rodina chodili do U. asi raz za 14 dní a vie to podľa toho, že im vždy odtiaľ aj niečo priniesli. Pán H. vždy robil niečo na dome v U. a hovoril, že veľa času strávil aj so svojím otcom, ktorý žil sám v prízemí domu a pán H. a jeho rodina bývali na poschodí. Neskôr to aj videla. Pán H. hovoril, že stavebné úpravy robí na dome preto, lebo v tomto dome v U. chcel bývať, keď pôjde na dôchodok, o tomto sníval. Pán H. im nikdy nespomínal, že by do domu v U. chodila na návštevy navrhovateľka alebo niekto z jej rodiny, vždy spomínal len Q. - jeho sestru, ktorá žije v K. a tiež sestru, ktorá žije v U. a svojho starého otca, ktorý bol pre neho veľmi dôležitý. Pán H. chodil rád do U. a chodil tam dovtedy, pokiaľ sa zdravotne cítil dobre. Jeho zdravotný stav sa zhoršil koncom apríla 2006, vie to podľa toho, že dovtedy im chodil vždy v nedeľu ráno zavesiť na kľučku dverí od ich bytu raňajky bez toho, že by sa boli videli. Bolo to vždy, keď bol doma a keď išiel pre raňajky pre svoju rodinu. Keď boli vo R., vždy išiel na raňajky kúpiť čerstvé rožky. Ich pokladal viacej za rodinu ako pani P.. Od apríla 2006 už postupne nevládal chodiť a tieto raňajky sa už potom na dverách neobjavovali. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, boli pri tom, keď sa dozvedel o jeho chorobe. Bolo to niekedy v októbri 2001. Dostal najnovšiu chemoterapiu. Práve chemoterapia dobre zabrala a cítil sa po nej dobre. Vždy sa obávali, keď išiel na ďalšie kontroly, aký bude jeho zdravotná stav. Znovu chcel pokračovať v prácach na dome v U.. Jeho zdravotný stav sa znovu zhoršil v roku 2005. A vtedy mal aj druhú chemoterapiu. Táto druhá chemoterapia skončila až v roku 2006. Počas tejto druhej chemoterapie jej hovoril, že chce ešte stráviť jednu dovolenku so svojou manželkou a s dcérami, t.j. s odporkyňami v I. až v III. rade, túto dovolenku objednal na ostrov S. a žiadal aj o povolenie od lekára. V súvislosti so svojim zdravotným stavom nespomínal svoje dcéry z predchádzajúceho manželstva. Čo sa týka závetu otec pána H. dohodol termín u notára. Pán H. veľa pracoval na príprave domu v U. na svoju penziu a na tento dom išlo veľa peňazí z jeho úspor. Chcel a toto im jasne povedal, aby z tohto domu mali niečo jeho manželka a jeho dcéry H. a Q., tak si to želal. Povedal, že to čo vytvoril dostane jeho rodina t. j. za rodinu pokladal jeho manželku a dcéru H. a Q. a toto stále zdôrazňoval. Pán H. jej nehovoril nikdy o svojom vzťahu k dcéram z prvého manželstva. Na pohreb pána H. si nerada spomína, lebo sa jednalo o chaos, ktorý si pán H. nezaslúžil. Na pohrebe bol

aj jej manžel. Na pohrebe bola pani P., jej sestra a tiež jeho súrodenci pani Q. a sestra z U. a starý otec. Ostatných nepoznala. Chce uviesť, že vôľa pána H. bola tak, ako to uviedol v závete a nechápe, prečo to nemá byť akceptované.

Vo svojom výsluchu svedok P. T. uviedol, že navrhovateľku videl raz na pohrebe pána H.. F. žiadne vzťahy ani konflikty. Odporkyne v I. až III. rade pozná, odkedy sa nasťahovali spoločne do domu, vzniklo medzi nimi priateľstvo. Pri stretávaní sa s pánom H. a jeho rodinou sa rozprávali aj o rodine pána H.. Spolu s H. sa nasťahovali do domu v septembri roku 2000. Koncom roku 2000 ich vzťahy už boli priateľské. Pán H. asi niekedy na jar v roku 2003 spomínal, že má ešte dve dcéry povedal, že žijú mimo územia S., ale nepovedal, kde presne a to nevie doteraz. Raz mu pán H. pri ich osobnom rozhovore, pri ktorom neboli prítomné ich manželky, povedal, že tieto svoje dcéry chcel pozvať do S.. Uvažoval, že by získal väčší byt a že by tam aj s týmito dcérami bývali spoločne. Toto sa nerealizovalo z dôvodu, že jeho dcéry odmietli prísť a následne sa rodina pána H. potom nasťahovala do nového bytu na U.. Vie, že v roku 2003 alebo v roku 2004 bola jedna z jeho dcér u neho na návšteve iba na jednu noc, pretože sa jednalo o zastávku pri ceste na dovolenku. Z tejto návštevy mal zmiešané pocity, na jednej strane bol rád, že prišla a na druhej strane tiež bol, rád, že odišla, bolo to z dôvodu, že pán H. veľa peňazí dával do domu v U., t. j. na jeho prestavbu a aj jeho otec ho upozorňoval na to, že kvôli tomuto budú len hádky. Nevie, či sa jeho dcéra počas návštevy u neho kvôli tomuto s ním pohádala. Pán H. bol rád, že jeho dcéra z návštevy odišla preto, lebo jej návšteva v jeho rodine spôsobila napätie, bolo to z napätia zo vzťahov, ale tiež aj preto, že pán H. už v tej dobe uvažoval, že chce dcéry z prvého manželstva vydediť. Pán H. mu spomínal pri ich rozhovoroch, že jeho otec dohodol termín u notára na spísanie závetu a tiež pán H. spomínal, že cestoval za hranice a že to aj vybavil. Nevie presne, ako sa pán H. rozhodol pri závete, ale vie, že tým chcel zabezpečiť dom v U. pre seba a pre svoju rodinu čiže aby dom patril jemu, jeho manželke a aby dcéra Q. a H. tam mohli tráviť dovolenku. O jeho vzťahu k dcéram veľa nehovorili, vie len to, že otec pána H. nechcel, aby tieto dcéry chodili do domu v U.. E. tým to, že ich nechcel vidieť.

Vo svojom výsluchu svedkyňa S. T. uviedla, že navrhovateľku pozná a to z videnia, keď bola navštíviť svojho starého otca, nemajú žiadne vzťahy, konflikty medzi nimi neboli. Pozná aj odporkyne v I. až v III. rade, odporkyne v II. a v III. rade pozná od malička, od smrti pána H. sa nestretávajú. Bola ich rodinná známa, chodila im pomáhať. Mali priateľské vzťahy. Býva asi 100 metrov od domu, v ktorom býval otec pána H.. Chodievala na návštevy aj k otcovi pána H. aj k pánovi H., dokonca v ich dome aj pracovala, keď tam bol obchod, v tej budove pracovala asi 10 rokov. Bolo to od roku od 1996 do roku 2003. Pamätá si, že v roku 1989, ako sa otvorili hranice, pán H. so svojou manželkou a s deťmi začali chodiť z R. do U. do rodičovského domu. Chodili pravidelne raz za týždeň, niekedy raz za dva týždne. Bola u nich vo R. na návšteve asi v roku 2002 alebo 2003 a to na dva týždne. Počula o tom, že starý pán H. má vnučky, ale videla ich tam, až keď oslavoval 90 rokov. Oslava bola v reštaurácii v U. - I.. Starý pán H. nespomínal, že by do domu chodievali tieto vnučky. Pán R. H. jej tiež nespomínal, že by deti z prvého manželstva chodili do domu. Nevie sa vyjadriť, aký mal pán R. H. vzťah ku svojim dcéram, nakoľko sa o tom nebavili. Nehovoril ani o tom, že by bol na nich nahnevaný. Chodila do ich domu denne. Pán R. H. jej nič nehovoril o závete, nevie ani o tom, že by takýto závet spísal toto je súkromná vec a o takýchto veciach sa nebavili. Navrhovateľka a jej sestra sú si podobné. Mohla si ich aj pomýliť, ale vie určite, že skôr sa nestretli ako na 90tke starého pána H.. Potom do domu prišli cez prázdniny na ďalší rok, tam boli dva týždne a potom na ďalší rok zase prišli na prázdniny a potom už starý pán zomrel. Vie, že ešte niekedy na jar tam niektorá z dcér pána H. z prvého manželstva v U. bola. Bývali vtedy v časti, kde býval starý pán H. - dole v dome. Vtedy, keď tam prišli na návštevu dcéry pána H., ona do toho domu nechodila, nakoľko chodila k starému pánovi H. upratovať a prať a keď tam boli dcéry pána H. z prvého manželstva, tak tieto práce robili namiesto nej ony.

Pri výsluchu svedkyňa B. H. uviedla, že navrhovateľka je jej sestra. Ich vzťahy sú dobré. Stretávajú sa, navštevujú sa. Pozná aj odporkyne v I. - III. rade. Naposledy sa s nimi stretla na pohrebe jej otca. Vzťahy nemajú žiadne. Nemali žiadne konflikty, nebavili sa. Vie, že jej sestra na súd podala žalobu, túto žalobu aj čítala. Chcela byť aj účastníkom tejto žaloby na strane navrhovateľa, ale so sestrou sa dohodli, že bude vystupovať ako svedok. Sestra ju tiež informovala o priebehu tohto konania doteraz, o tom, ktorí účastníci a svedkovia boli prítomní a ako títo svedkovia vypovedali. Nesúhlasí s tým, čo vypovedali odporkyne v II. a v III. rade, čo sa týka výpovede svedkov nepamätá si presne, čo vypovedali, nevie sa k tomu teraz vyjadriť. Svedkov z S. vôbec nepozná. Jej otec R. H. žil v S. a ona za ním cestovávala do S. ako školáčka, keď chodila do základnej školy, takto to bolo pred obdobím jej 18-tich rokov. Chodila tam každý rok alebo raz za dva roky. Prvý krát bola v S., asi keď mala 10 rokov. Vtedy bývali v Ústí nad A..

Vtedy do S. cestovala sama a otec ju čakal na vlakovom nádraží vo R.. F., aké bolo vtedy obdobie. Bola tam vtedy na návšteve asi 14 dní. Bývali v byte na S.. Jednalo sa o dvojizbový byt v rodinnom dome. Bola šťastná, že je u svojho otca, snažila sa mu čo najviac venovať, takisto on jej, brával ju do mesta. Vtedy pracoval. Keď bol v práci, ona bola v byte s jeho manželkou. Deti mali až neskôr. Vzťah k nej so strany jeho manželky bol skôr nútený, nesprávala sa k nej tak, ako otec. Mala pocit, že jej prekáža. Konflikty s ňou nemala. Myslí, že otec nemal konflikty s jeho terajšou manželkou kvôli nej. Na ďalšie návšteve bola asi po dvoch alebo troch rokoch. Nepamätá sa presne, kedy to bolo, bola na návšteve viackrát a aj v lete aj v zime. Bola asi na piatich alebo šiestich takýchto návštevách. Spolu so sestrou boli na návštevách v S. asi 3 krát. Počas uvedeného obdobia na návštevy chodila do toho istého bytu. Keď mala 17 rokov, u otca na návšteve bola dva mesiace a počas tejto doby bola s otcom na dovolenke aj v Q.. Spolu s nimi išla aj manželka jej otca a staršia dcéra H.. Počas tejto dovolenky a návštevy mala s otcom veľmi dobré až vynikajúce vzťahy. Mimo týchto návštev bola s otcom v kontakte a to telefonicky, telefonovali si asi jedenkrát za mesiac. Jej sestra s otcom telefonovávala viac, nakoľko má viac finančných prostriedkov. Po tomto období manželka jej otca zakázala, aby chodila do S. a potom sa s otcom stretávala len na J.. Sestra potom tiež necestovávala do S.. B. len, keď išli na dovolenku do S. Y.. Na J. do mesta U. so sestrou chodievali na celé prázdniny, svedkyňa od prvej triedy základnej školy. Počas pobytov v U. bývali u starého otca a u starej mamy, ku ktorým chodili na návštevu. Chodili tam každé prázdniny. Po roku 1989 na prázdniny chodievali taktiež a to podľa možností. V U. sa stretávali aj s otcom, avšak nevie sa vyjadriť, od ktorého roku to bolo, chodila vtedy však ešte do školy. Pokiaľ sa s otcom nestretli, tak si telefonovali. Jej sa v roku 1991 narodila dcéra, takže v tom období do U. nechodila. A začala tam chodiť, až keď bola dcéra staršia, t.j. keď mala asi 6 až 7 rokov. Od roku 2000 do roku 2006 do otcovej smrti do U. chodila každý rok a to cez dovolenku väčšinou v lete, ale bola tam aj v zime. Najdlhšie tam chodila na obdobie 14 dní a chodila s ňou aj dcéra. Na návštevy chodievala k starému otcovi a tieto vždy prebehli v poriadku. Stretávala sa tam aj s otcom, asi pred 7 rokmi, keď už bol chorý, tam bola asi na 14 dní a tomu predchádzalo to, že ju otec telefonicky požiadal, aby do U. prišla, že tam bude sám s jej starým otcom a potrebuje, aby sa o neho starala. Ona pomáhala, robila to, čo jej prikázali a obidvom im pomáhala, chodila aj s otcom aj s dedom na prechádzky. Počas návštev v U. bývala - prespávala na poschodí, niekedy bývala aj na prízemí. Počas týchto návštev sa stretla aj s manželkou resp. dcérami jej otca, ktorí prišli cez víkend. Niekedy počas týchto ich návštev ich ani nevidela, nakoľko sa zdržovali na poschodí domu. Konflikty nemali, lebo svedkyňa ich ignorovala, ju zaujímal otec a starý otec. Počas návštev, keď bola svedkyňa v dome a bola tam aj otcova manželka a jeho dcéry, otec bol iný, „naočkovaný od jeho manželky“ rozprával sa však s nimi. Počas návštev v U., keď tam bola jej sestra, táto tiež nemala konflikt s otcovou manželkou a jeho dcérami, zaujímala sa o otca a starého otca. Počas obdobia, keď chodievala do U., za otcom alebo starým otcom chodievali na návštevy susedia a to pani T. a tiež pracovníci, ktorí starému otcovi pomáhali, ich mená si však nepamätá. O chorobe otca sa dozvedela asi 5 rokov pred jeho smrťou. O tomto jej povedal starý otec. S otcom sa o tom potom aj rozprávala. Otec jej povedal, že má rakovinu a chodí na terapiu. Svedkyňa vtedy plakala a hovorila mu, aby bojoval. O pomoc ju nežiadal. O chorobe otca sa rozprávala aj so sestrou a to hneď v tom období, ako sa o jeho chorobe dozvedela. So sestrou sa rozprávali o tom, že je to zlé a že budú robiť všetko pre to, aby ho navštevovali a pomohli mu. Pomáhali mu tak, že mu telefonovali a vídali sa s ním na J.. Do nemocnice nemohli za ním ísť, nakoľko jeho manželka im nedala vedieť, že je v nemocnici. Starý otec im povedal, že uvidia, až keď príde otec z nemocnice. Celá komunikácia s otcom bola v tom období cez starého otca, cez Q. V. z I. a cez pani U.. Naposledy otca videla krátko pred smrťou t.j. asi rok alebo pol roka pred tým ako zomrel. Stretli sa v U., bola tam vtedy asi týždeň počas dovolenky, bola s ňou aj dcéra a to na prázdniny. Bola otcovi na pohrebe, aj jej sestra a bola tam aj Q. V.. Otec jej o závete nehovoril nič, preto neverí tomu, čo otec urobil, otec ju a jej sestru miloval a ony jeho. Keby to tak nebolo, bol by ich vydedil už skôr a nie vtedy, keď bol na liekoch. To, že napísal taký závet, zapríčinila jeho manželka. Má fotografie z obdobia, keď chodievala na Slovensko, je to asi od jej 12 rokov. Má aj fotografie z ďalšieho obdobia, aj z obdobia rokov 2000 a 2006. Chodila do S. aj pred rokom 1989. Bolo to na pozvanie. Bola tam aj na Vianoce. Takto cestovali spolu so sestrou samé vlakom z N. nad A. až do R.. Uvoľňovali ich aj zo školy.

Vo výsluchu svedkyňa D. U. uviedla, že navrhovateľku pozná, je to jej neter, jej otec R. H. bol jej brat. Vychádzajú dobre, nemali žiadne konflikty, doteraz sa stretávajú. Odporkyne v I. až III. rade pozná. Od smrti svojho otca od roku 2008 sa nestretli, nakoľko odporkyňa v I. rade do U. nechodila a pred tromi mesiacmi len odporkyňa v O.. a v III. rade prišli k nim na návštevu, keď boli na pojednávaní. Vychádzajú normálne, konflikty nemali. Býva v dome, ktorý je hneď vedľa domu jej rodičov, kde býval aj jej brat. Za jej otcom, ktorý v tomto dome tiež býval, chodila každý deň, nakoľko tohto aj doopatrovala. Na návštevy chodievala k otcovi a aj k matke aj do roku 1989. Jej brat Víťazoslav Prilučik býval do roku 1989 vo R.,

bola za ním len raz a to v roku XXXX, potom bola vo R. na návšteve až po revolúcii. S bratom bola do roku 1989 v kontakte telefonickom, telefonovávali si asi raz za štvrťroka. Počas týchto rozhovorov sa rozprávali aj o rodine. Brat sa počas rozhovoru pýtal, či dcéry chodia na návštevy do U., či chodia do školy a či sú v poriadku. Navrhovateľka aj so sestrou chodievali do U. väčšinou na letné prázdniny. Brat jej telefonicky aj hovoril, že navrhovateľka a jej sestra boli u neho vo R. na návšteve. Nepamätá si však, koľko krát na návštevách boli. Vie, že to bolo každý rok, ale nevie počas roku koľkokrát boli vo R.. Hovoril, že boli aj na nejakej spoločnej dovolenke. Z rozhovoru s pánom H. bola názoru, že počas návštev navrhovateľky a jej sestry vo R., odporkyňa v I. rade tieto návštevy brala normálne. Jej brat začal chodiť na J. až okolo roku 1990, len jeho manželka s deťmi chodila na J. už skôr. Od roku 1989 jej brat chodil do U. väčšinou raz za dva týždne alebo na sviatky. Počas toho ako jej brat chodieval do U., stretol sa aj s navrhovateľkou a jej sestrou, takto sa mohli stretnúť v priebehu roku dva alebo tri krát. Počas týchto návštev navrhovateľka a jej sestra sa väčšinou zdržiavali u jej rodičov a to na prízemí a niekedy aj na poschodí. Pokiaľ na návšteve v U. bola odporkyňa v I. rade s dcérami, tak sa zdržiavali väčšinou na hornom poschodí. Navrhovateľka a jej sestra sa stretávali počas týchto návštev aj s jej bratom - ich otcom úplne normálne. Nepozorovala medzi navrhovateľkou a jej sestrou a jej bratom resp. jeho manželkou nejaké napätie alebo zhoršené vzťahy. Takto to bolo podľa nej stále počas jeho života. O závete, ktorý spísal jej brat nevedela, toto pred ňou zatajili. Ona sa o závete, ktorý spísal jej brat dozvedela náhodou asi v období 2003 až 2005 a to, keď na katastrálnom úrade vybavovala nejaké veci. Jej k tomu nič nepovedal a ona sa potom už o to nezaujímala. O chorobe jej brata jej povedala jej sestra Q., nerozprávala sa s ním o tom, v tom čase bol v nemocnici v S., informovala sa u jeho manželky, či ho môže prísť navštíviť a táto im uviedla, že to možné nie je, že až keď príde domov. Neskôr jej otec povedal, že jej brat alebo jeho manželka povedali, že nestoja o žiadne návštevy. Po pobyte v nemocnici jej brat chodieval ešte do U., nevie sa vyjadriť k tomu, či sa aj potom ešte stretol s navrhovateľkou alebo s jej sestrou, tieto tam do U. však stále chodievali. Nevie o žiadnom nevhodnom správaní sa navrhovateľky resp. jej sestry voči jej bratovi R. H., nič takéto ani nepočula. O ničom takomto jej nehovoril ani jej otec. Otec jej nikdy nehovoril, že by nechcel, aby do U. na návštevy chodievala navrhovateľka resp. jej sestra. Takisto jej niečo takéto nepovedal ani brat R. H.. Na pohrebe brata R. H. boli aj navrhovateľka a jej sestra a vie, že odporkyňa v II. rade začala robiť cirkus, že nebude stáť pri truhle spoločne s navrhovateľkou a jej sestrou. Jej správanie nikto nevysvetlil, nevie o žiadnom konflikte medzi nimi. Ďalší konflikt bol, keď po pohrebe prišli do domu ich otca a odporkyňa v II. rade našla v dome fotografiu navrhovateľky a jej sestry s niekým z rodiny a túto fotografiou roztrhala. Nikomu nevysvetlila, čo sa stalo a oni odišli domov. Vtedy sa o dedičstve nerozprávalo. Predstavovala si, že sa po pohrebe stretnú a že sa porozprávajú, čo bude ďalej ohľadne dedičstva, ale doteraz sa tak nestalo. Vzťah jej brata k jeho dcéram t.j. k navrhovateľke a jej sestre bol výborný, počas celého obdobia, mal ich rád a vzťah navrhovateľky a jej sestry k ich otcovi bol rovnaký, nikdy nepovedali na neho nič zlé a túžili po jeho láske. Dom, kde býval jej otec je prenajatý a to v časti, kde boli obchodné priestory, správu tohto domu vykonáva ona a jej sestra Q., avšak ona je na J., takže väčšinou to ostáva na ňu. Nájom za tieto priestory je 332,- eur mesačne u obidvoch nájomcov. V nájme je tam pani O. z P. a pán Z. z U.. Predchádzajúci nájomcovia za nájom nezaplatili. Cíti sa urazená, keď ju odporkyňa v I. rade obvinila, že sa obohacuje neoprávnene v súvislosti s nájomným z tohto domu. Od smrti otca je potrebné vykonávať údržbu tohto domu.

Vo výsluchu svedkyňa P. H. uviedla, že navrhovateľka je jej sesternica. J. sa. Vzťahy medzi nimi sú veľmi dobré. Odporkyne v I. až v III. rade pozná, teraz sa nestretávajú od smrti pána R. H., resp. jeho otca. Keď sa stretávali, ich vzťahy boli normálne, korektné. Nestretávajú sa z dôvodu, že s nimi prerušili kontakt, ona s nimi nemala žiadny konflikt. S navrhovateľkou a jej sestrou sa stretávali v U., keď chodili pravidelne na návštevy k starému otcovi. Ona chodievala na návštevy k jej starému otcovi, ktorý býval v susedstve a vzájomne sa navštevovali. Pokiaľ odporkyne v I. až v III. rade chodievali na návštevy do U., taktiež sa stretávali a navštevovali, aj oni boli u nich na návšteve vo R.. Pán R. H. začal chodiť do U. asi dva roky po revolúcii, nakoľko predtým si vybavoval nejaké doklady, chodieval tam vždy s rodinou jeden krát za 14 dní a cez prázdniny tam bol na dlhšiu dobu. V U. sa stretával aj s navrhovateľkou a jej sestrou. Tieto tam chodievali pravidelne najmenej 1 krát za rok na prázdniny alebo na sviatky. Takéto stretávanie bolo až do jeho smrti. Pri stretávaní sa navrhovateľky a jej sestry s odporkyňami v I. až v III. rade neboli navonok žiadne konflikty ani žiadne napätie. O niečom takomto nehovorili ani pán R. H., resp. jeho otec. R. H. bol rád, že vidí dcéry. R. H. mal rád navrhovateľku a jej sestru, bol rád, že sú šikovné aj keď žijú bez otca. Vzťah navrhovateľky a jej sestry k otcovi bol normálny a slušný. Nebola svedkom niečoho takého, že by pán R. H. vyčítal dcéram alebo že by sa ponosoval na to, že by sa o neho nestarali v súvislosti s chorobou. Nie sú jej známe žiadne okolnosti v súvislosti so závetom, ktorý spísal R. H.. Vie od jej otca, ktorý to rozprával, že bol v zlom fyzickom aj psychickom stave pod vplyvom

choroby vtedy, keď robil závet a vrátil sa od notárky. Navonok sa odporkyňa v I. rade a jej dcéry správali k navrhovateľke a jej sestre dobre, vie, že si odporkyňa v I. rade sťažovala, že pán H. musí platiť výživné na deti a že je to na ich úrok. Vie, že na pohrebe pána R. H. bol konflikt zo strany odporkyne v II. rade voči navrhovateľke a jej sestre, ale nerozumela, čo v nemčine rozpráva, bolo to však veľmi emotívne a potom ľudia hovorili, že jej vadila prítomnosť navrhovateľky a jej sestry na pohrebe jej otca.

Svedok E.. E. U. vo svojom výsluchu uviedol, že jeho manželka D. U. je sestra pána R. H.. Bývajú od roku 1981 v rodinnom dome, ktorý susedí s rodinným domov kde býval otec pána R. H.. Chodievali aj na návštevy do tohto domu aj s manželkou aj sám chodieval, nakoľko v dvore mali priechod do susedného domu. Chodievali sme za svokrom aj za svokrou, títo tam bývali trvale. Za svokrovcami chodievali na návštevy do domu syn R. aj s jeho manželkou a to od obdobia keď sa „otvorili hranice“. Dcéry R. H. z prvého manželstva chodievali na návštevu za starým otcom do domu až keď boli staršie a mohli samé cestovať. Dcéry z prvého manželstva chodievali do domu do U. aj v období po otvorení hraníc keď chodievali do U. aj pán R. H.. Mnohokrát stretol na návšteve pána R. H. aj spolu s jeho dcérami z prvého manželstva. Nepamätá si presne či tam vtedy bola aj druhá manželka pána R. H.. Dcéry pána H. z prvého manželstva chodievali na návštevy do U. aj vtedy keď pán H. v dome nebol, vtedy chodili za starými rodičmi. Takto chodieval až do smrti pána R. H.. H. toho čo videl počas návštev vzťah medzi pánom R. H. a jeho dcérami z prvého manželstva bol taký ako medzi otcom a deťmi, bol srdečný. Sedávali spolu pod orechom, debatovali. Nevie o tom, že by bolo nejaké obdobie kedy by boli medzi nimi napäté vzťahy, alebo že by im niečo zazlieval. Pán R. H. mu aj o dcérach niekedy rozprával alebo ich pri vzájomnej debate spomenul, hovoril, čo robia alebo sa ich pýtal či nevieme o nich ešte niečo na viac. Nehovoril, že by sa málo stretávali, stretávali sa vždy keď mali jeho dcéry čas, chodievali pravidelne na prázdniny. Pán H. osobitne nerozprával o vzťahu jeho druhej manželky k deťom z prvého manželstva. Vie o tom, že pán H. ochorel asi pred 10 rokmi, on sa to dozvedel hneď od mojej manželky. Podrobne sme sa s ním o tomto nerozprávali, ale vedeli, že je chorý. Podľa jeho názoru zdravotnú starostlivosť mal zabezpečenú vo R.. Jeho švagriná Q., žila v K., brata podporovala počas jeho choroby a to finančne. Nevie či mu posielala peniaze alebo či mu ich len odovzdávala pri stretnutí. Vie, že pán R. H. sa rád vracal do domu v U. lebo tam sa narodil a uvažoval, že by tam rád býval keď pôjde do dôchodku, rád by to uskutočnil. Svedok sa asi pred 7 alebo 8 rokmi dozvedel o závete, ktorý spísal pán H., dozvedel sa o tom od mojej manželky. O jeho spísaní som sa dozvedel asi rok pre smrťou pána R. H.. Nevie presne čo bolo obsahom závetu pána H., nemal možnosť do neho nahliadnuť. Bol na pohrebe pána R. H., bola tam aj navrhovateľka. Nevie sa presne vyjadriť kedy bola navrhovateľka prvý krát v U. po roku 1989. V roku 2000 tam boli určite a zrejme aj skôr. Návštevy v priebehu roka neboli pravidelné, bolo to asi 4x do roka. H. návštev prespávali v byte, ktorý obýval ich starý otec t.j. na prízemí. Nepamätá si, že by na návšteve v U. bola s navrhovateľkou niekedy aj jej matka.

Svedok Q. P. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka je jeho manželka. Sú manželia od roku 1998. Spolu s navrhovateľkou chodievali pravidelne do U. a to ešte aj v dobe keď neboli manželia, bolo to minimálne jeden krát ta rok cez prázdniny keď mali deti voľno. Ale bolo to aj častejšie keď bola v rodine nejaká oslava alebo bolo treba niečo pomôcť v sade. Pomáhali takto otcovi jeho manželky alebo aj jej starému otcovi. Stávalo sa, že navrhovateľku priviezol do U. a išiel som naspäť domov a ona v U. ostala 14 dní alebo aj tri týždne a potom som pre ňu prišiel. Niekoľko krát som bol v U. aj sám, nakoľko potrebovali opraviť napr. strechu keď do nej zatekalo. Stretávali sme sa aj s otcom navrhovateľky ten ostával v U. niekedy aj sám takže mal možnosť ho aj spoznať. Vzťah medzi nami bol dobrý, po druhom stretnutí si s ním potykal a niekedy ho zobral aj do pohostinstva aby sme sa mohli porozprávať. Počas návštev sa stretávali aj s druhou manželkou pána R. H. a s jeho dvomi dcérami. Tie chodievali do U. len s ich matkou. Nikdy ich nevidel prísť samé. Mal dojem, že tieto dcéry pána R. H., akoby im niečo vadilo keď sú na J. alebo že sú tam z prinútenia. On vedel od pána R. H., že je chorý. Vedel, že berie lieky a mnohokrát mu bolo po nich aj špatne. Nehovoril, že by potreboval nejakú pomoc v súvislosti s jeho chorobou. On nikdy nežiadal o pomoc a keď mu pomáhali v iných veciach tak to nebolo na jeho požiadanie ale z ich vôle a on mal z toho radosť lebo to vnímal tak, že si ho vážime. Stalo sa, že im telefonoval v tajnosti niekedy aj o 03:00 hod. ráno vtedy mal na to kľud. Povedal mu pri telefonáte, že volá takýmto spôsobom lebo chcel mať kľud na telefonovanie a nechcel aby vedela o jeho telefonátoch jeho manželka E.. Takto mu hovoril do telefónu, že keď bol hospitalizovaný v nemocnici v S. tak jeho manželka E. mu prišla predstaviť jej nového „frajera“. O žiadnom testamente mu nehovoril a on sa o to ani nezaujímal. Mal dojem, že v ich rodine majú všetky deti rovnaké právo. Pán R. H. mal rád všetky svoje deti a veľmi ho trápilo, že nemôžu byť spolu všetky štyri. Keď manželkina sestra P. otehotnela, chcel ju zobrať do S. a postarať sa o ňu, toto sa však nepodarilo. Pán R. H. mu povedal, že on a jeho

manželka - navrhovateľka mali do Rakúska zakázaný prístup povedal, že E. si to nepraje a preto jedinú možnosť stretávať sa mali v U.. Zo začiatku keď sa rozprávali a on sa pýtal pána R. H. na jeho manželku povedal mi len „nevieš čo je E. zač“ a aby som sa radšej nepýtal.

Z písomného vyjadrenia Q. V., ktorá sa nemohla dostaviť na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, súd zistil, že je sestrou R. H.. Žije na M. v E. ( K. ). Mali vždy dobré vzťahy, brat bol jej najmilší v rodine. Veľmi si rozumeli, ona mu pomáhala, aby sa raz mohol nasťahovať späť do U. (finančne) a uskutočniť jeho sen, bývať tam a mať dosť miesta na návštevy 4 dcér s rodinami v budúcnosti. Vie, že dcéry z prvého manželstva miloval a bol šťastný, keď prišli do U. na návštevu. Vždy prišli aj za ňou, keď pricestovala a to bolo každý rok okrem roku 1995, keď bola operovaná. Preto neverí, že by jej brat odstrčil L. a Klaudiu, aby nič nedostali. Keď boli v U. za ním, vstával skoro ráno už o 4. hod. ráno, aby sa s nimi mohol porozprávať v pokoji, keď ešte jeho druhá žena spala. Vtedy mohol byť sám sebou, mohol im ukázať, ako ich má rád. Videla to pri jednej návšteve, zobudili ju, lebo spala vedľa v izbe. Boli v kuchyni a smiali sa, debatovali, keď pili kávu. Na otázku, prečo skoro vstávajú, jej brat povedal, že majú tak málo času, majú sa o čom rozprávať a nikto ich neruší. Inde sa nemôžu stretnúť. Keď sa ho pýtala neskôr, prečo sa nemôžu stretávať vo R., povedal jej, že jeho žena ich nemá rada a deti tiež nie, preto ich nemôže pozývať k nim do S.. Iba v U. sa môžu stretávať a byť občas spolu. Preto sa chcel neskôr vrátiť a mať v U. trvalý pobyt. Prvá žena mu utiekla späť do M. bez jeho vedomia, keď pracoval v druhom meste. Zobrala deti, L. bola iba 5 ročná a P. 4 ročná. Bolo to v roku 1976. On tieto deti miloval, bláznil z toho, akú mal bolesť. Chodievali ako malé k jej rodičom na prázdniny, pomáhali, keď boli väčšie. Jej rodičia ich mali veľmi radi. Boli pracovité a v dobrom vzťahu k jej sestre D., ktorá býva hneď vedľa. Brat sa staral o deti ako bolo treba - platil na ne mesačne až do 18 rokov. Raz alebo dvakrát boli vo R., keď boli mladšie. Keď boli staršie, chceli chodiť častejšie. Párkrát telefonovali, či môžu prísť. Brat ich nemohol pozvať, pretože posledné slovo mala jeho druhá žena E.. Musel sa prosiť, ale ona nesúhlasila, nechcela ich mať pri sebe. Mesiac pred smrťou jej brat povedal, že by rád videl deti, ale nemôže sa so svojou ženou dohadovať, musí prijať všetko, čo žena chce, lebo je veľmi chorý, nepracuje, nenosí už peniaze. Nechcel, aby ho manželka vyhodila. Potreboval strechu nad hlavou a nemocnicu vo R.. Preto sa o neho nemohol nikto iný starať, lebo lieky a chemoterapia sú všade veľmi drahé. Nechcel byť nikomu na obtiaž. Bol veľmi slabý. Okrem liekov proti leukémii tiež bral lieky proti depresii - panickým atakom, ktoré mu predpísal doktor v roku 1997 alebo 1998. Tieto bral do konca života. Po smrti matky v septembri 2001 sa brat začal cítiť zle. V októbri sa problémy zhoršili, a vtedy mu zistili leukémiu chronického pôvodu. Musel začať chodiť na chemoterapiu. Bolo to dlhé liečenie s tým, že sa mu nedalo pomôcť. Musel pracovať. Mal ťažkú prácu, robieval predtým 5-7 dní niekedy dlhé hodiny. Vyrábal dobré peniaze. Keď volala do nemocnice jeho doktorovi, povedal jej, že brat má 5-9 rokov života, ak sa neobjavia nové, lepšie lieky. Teda mal malú šancu tu zostať nadlho. Jeho druhá žena to vedela, pripravovala sa na koniec. V roku 2002 pracovali na tom, aby otec im dal prepísať majetok v U.. Otec o bratovej chorobe vôbec nevedel, brat mal ohľad na jeho pokročilý vek (88 rokov) a nechcel ho strašiť. Svedkyňa pomáhala, ako sa dalo. Posielala peniaze po dobu nemoci, aby mohol lepšie jesť, aby mu mohli kúpiť zeleninu a ovocie, extra lieky a vitamíny. Bratov sen bol vždy, aby všetky jeho dcéry boli v kontakte medzi sebou, aby sa rodina držala pokope. Nebol dôvod, aby sa zriekol L. a P., ktoré mu nič neurobili, ani sa na nich nikdy nehneval. Dom v U. bol majetok ich rodičov. Byt vo R. brat prepísal na svoju druhú ženu, ktorá ho predala po jeho smrti. J. má rada všetky 4 dcéry brata, preto ju bolí, že naraz, keď sa má čosi dediť, tieto prvorodené sú odstrčené (L. + P.). To nebola bratova vôľa. Bol donútený to tak napísať. Bol chorý, slabý a nechcel sa hádať. Bol pod vplyvom liekov, tak ustúpil. Prvorodené dcéry chceli prísť pozrieť svojho otca, chceli prísť na niekoľko dní, keď bol chorý, ale jeho žena to nedovolila. Brat jej volal týždeň predtým, než mala cestovať v roku 2006 do R.. Chcel poslednú vôľu meniť. Chcel sa s ňou rozprávať o veľa veciach. Ale k tomu sa už nedostal. Vie, že miloval všetky dcéry. Svedkyňa chcela zostať celý týždeň s nimi, ale bratova žena navrhla, aby išli hneď do U.. Svedkyňa im dala 2500 dolárov, po smrti brata, jej jeho žena povedal, že nič nedostala. Doviezli svedkyňu domov a na druhý deň v nedeľu ráno cestovali späť, lebo H. a Q. robili oslavu pre otca na Deň otcov. H. oslave sa začal zle cítiť, vzali ho do nemocnice a za 6 dní bol mŕtvy. Nikdy sa už s bratom nevidela. Pohreb brata zaplatila, za čo jej dodnes švagriná nepoďakovala. Po smrti brata jeho žena prestala cestovať do U. a 2 roky, pokiaľ otec svedkyne a jej brata žil, ho bratova žena nepoznala. Majetok bol na ňu napísaný, viac ju nezaujímalo. Otca to veľmi bolelo, trápil sa a zomrel roku 2008 - 2 roky po smrti syna.

Právny zástupca odporkýň v 1., 2. a 3. rade vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že poručiteľ R. H. urobil na notárskom úrade v U. notárky D.. R. P. dva jednostranné právne úkony pre prípad jeho smrti a to závet, v ktorom pre všetok svoj majetok v J. republike určil závetných dedičov odporkyne v 1., 2. a 3. rade

a ďalej listinu o vydedení, v ktorej vydedil navrhovateľku a B. H. z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a o neho ako o otca trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by mali ako potomkovia prejavovať. Zdôraznil skutočnosť, že v žalobe sa navrhovateľka výslovne domáha len určenia neplatnosti závetu, určenia neplatnosti vydedenia sa navrhovateľka nedomáha. Nakoľko navrhovateľka v určenej lehote 30 dní nepodala na príslušný Okresný súd J. žalobu o určenie neplatnosti vydedenia, jej omisívnym konaním (nekonaním) sa ako osoba aktívne legitimovaná na podanie takejto žaloby vylúčila z dedičského konania a v ďalšom konaní sa na ňu neprihliada. Platí právny stav, že navrhovateľka jej vydedená (listinou o vydedení) a teda nie je dedičom po poručiteľovi R. H. a preto je žaloba, ktorou napadla platnosť závetu nedôvodná a právne irelevantná. Osoba z okruhu dedičov, ktorá bola platne vydedená a vydedenie zákonom predpísaným spôsobom nenapadla na príslušnom súde, sa nemôže domáhať neplatnosti závetu z dôvodu, že ním bola „opomenutá“.

Právny zástupca odporkýň v 1.,2. a 3. rade vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol okrem argumentov uvedených vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX to, že navrhovateľka bola za otcom vo R. do roku 1989 len dvakrát, nie cez Vianoce ani prázdniny a po roku 1989 len jedenkrát, bolo to asi v roku 2004/2005, keď už bol chorý. Poručiteľ dal v roku 1987 obom dcéram z prvého manželstva možnosť, aby prišli žiť do R., oni však túto možnosť odmietli. Navrhovateľka neudržiavala s otcom žiadny písomný ani telefonický kontakt (telefonovala mu len raz), podobný vzťah k otcovi mala aj mladšia dcéra poručiteľa, sestra navrhovateľky, ktorá v 17 rokoch otehotnela, mala konflikty s otcom. Odporkyňa v 1. rade dcéry manžela z prvého manželstva akceptovala, nebol však medzi nimi žiadny kontakt, ani osobné či rodinné vzťahy. Poručiteľ riadne a včas platil výživné na dcéry z prvého manželstva. Konflikt medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1. rade vznikol len raz, keď navrhovateľka vyčítala odporkyni v 1. rade, že im rozbila rodinu, vtedy jej odporkyňa v 1. rade povedala svoj názor. Bola to naopak navrhovateľka, ktorá sa vždy správala k dvom nevlastným sestrám (odporkyne v 2. a 3. rade) odmerane, nemala záujem nadviazať s nimi bližší vzťah a udržiavať s nimi kontakt. Poručiteľ začal navštevovať svojich rodičov v U. až po roku 1994, kedy nadobudol rakúske štátne občianstvo, dovtedy nemohol legálne vycestovať do M., od roku 1989 do 1994 chodieval do U. k starým rodičom len jeho manželka s dcérami. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že chodil do U. po roku 1989 je teda preukázateľne nepravdivé. Navrhovateľka bola v U. do roku 2001 len jeden alebo dvakrát. Častejšie tam začala chodiť až po smrti starej mamy (v roku 2001), ktorá si jej návštevy neželala. Navrhovateľka ani nebola starej mame na pohrebe, nepamätala si ani dátum jej smrti. Navrhovateľka sa nikdy nezaujímala, neinformovala o chorobe a zdravotnom stave otca, za týmto účelom nekontaktovala ani odporkyne (nežiadala tel. číslo na lekára či zdravotnícke zariadenie), ani lekára resp. lekárov, ktorí ošetrovali poručiteľa, či nemocnice, v ktorých bol poručiteľ hospitalizovaný. Nie je pravdou, že by otcovi volávala dopoludnia, keď bola odporkyňa v 1. rade v práci, telefonicky ho pred chorobou ani počas choroby vôbec nekontaktovala, čo potvrdili dcéry poručiteľa, ktoré s ním trávili doma veľa času. Navrhovateľka nesprávne opísala priebeh choroby poručiteľa, poručiteľ trpel inou formou leukémie. Sestra Q. mu neposielala peniaze na prežitie rodiny, ako to tvrdila navrhovateľka, nakoľko poručiteľ dostával od štátu dávky zo sociálneho poistenia (nemocenské, neskôr v nezamestnanosti) a neskôr penziu. Tvrdenia navrhovateľky o jej kontakte s otcom počas choroby a o údajnom priateľovi odporkyne v 1. rade boli nepravdivé. Manželka poručiteľa venovala všetok svoj čas opatere a starostlivosti o manžela. S poručiteľom bola stále manželka a dcéry, ktoré sa o neho starali. Poručiteľ nemohol ísť bývať do U., mal strach, choroba mala stále zhoršujúci sa priebeh, mnohokrát musel ísť aj v noci do nemocnice kvôli zákrokom, musel byť stále vo R., aby bol blízko lekárov špecialistov a nemocnice. Navrhovateľka sa snažila navodiť dojem, že poručiteľ bol pri spisovaní závetu listiny o vydedení pre chorobu nespôsobilý na vykonanie týchto právnych úkonov a že ich spísal pod vplyvom či nátlakom manželky. Manželka ho len sprevádzala do U., v prejave vôle ho nijako neovplyvňovala ani mu nič neprikazovala. Poručiteľ spísal závet a listinu o vydedení dňa XX.XX.XXXX, teda takmer dva roky pred svojou smrťou (. V čase spísania predmetných úkonov bol plne spôsobilý na právne úkony, v tejto spôsobilosti ho neobmedzovala choroba ani iná indispozícia, konal slobodne, vážne, určito a bez akéhokoľvek nátlaku. Poručiteľ si neprial účasť navrhovateľky ani druhej dcéry z prvého manželstva na svojom pohrebe, tieto sa napriek tomu na pohreb dostavili. Odporkyňa v 1. rade po pohrebe odišla do R., sprevádzala svojich rodinných známych a priateľov, ktorí sa zúčastnili pohrebu poručiteľa, rovnako musela vo R. vybaviť viaceré záležitosti súvisiace s úmrtím manžela.

Z dedičského spisu sp. zn. mal súd preukázané, že Matričný úrad R. vydal úmrtný list číslo zápisu 885/2006, z ktorého vyplýva, že poručiteľ R. H., nar. X.X.XXXX v U., zomrel XX.X.XXXX vo R..

Z potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bol registrovaný závet R. H., nar. X.X.XXXX na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 167/2004, Nz 78879/2004 notárky D.. R. P., U..

Z ďalšieho potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola registrovaná listina o vydedení R. H., nar. X.X.XXXX na základe notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX notárky D.. R. P., U..

Z osvedčenia o štátnom občianstve Krajského úradu v Q. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že R. H., nar. X.X.XXXX v U. bol štátnym občanom J. republiky. Z rozhodnutia Okresného súdu M., R., S. sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pozostalosť v S. po R. H. bola ponechaná vdove po E. H. ako čiastočné vyrovnanie pohrebných výdavkov, ktoré uhradila. Podľa úradného potvrdenia verejného notára C.. V. J. v S. pozostalosť, ktorá sa objavila dodatočne v S., bola rozhodnutím Okresného súdu M. zo dňa XX.X.XXXX namiesto platby prenechaná vdove E. H. na čiastočné vyrovnanie zvyšných pohrebných výdavkov, ktoré uhradila.

Zomrelý bol podľa tohto potvrdenia rakúsky štátny občan a zomrel bez zanechania poslednej vôle, na základe rakúskeho zákonného dedičského práva sú oprávnení dedičia: vdova E. H. v podiele X/X pozostalosti, dcéra H. J. D. v podiele X/X pozostalosti, dcéra L. P. v podiele X/X pozostalosti, dcéra B. H. v podiele X/X pozostalosti a dcéra Q. H. v podiele X/X pozostalosti. Z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa X.XX.XXXX založenom v dedičskom spise mal súd preukázané, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, p.č. XXXX a to zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXXX patria R. H. v spoluvlastníckom podiele X, D. U. rod. H. v spoluvlastníckom podiele X/XX a Q. V. v spoluvlastníckom podiele X/XX.

Z Notárskej zápisnice N XXX/XX, F. XXXXX/XX, NCRza 4412/04 zo dňa XX.XX.XXXX napísanej notárkou D.. R. P. mal súd preukázané, že poručiteľ R. H. prehlásil, že pre prípad svojej smrti pri dobrom duševnom zdraví, pri plnom vedomí, bez akéhokoľvek nátlaku zriadil závet, v ktorom pre celý jeho majetok, tak hnuteľný ako aj nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci a ktorý v čase smrti bude vlastniť, avšak jedná sa o všetok majetok v J. republike, určil ako závetných dedičov odporkyňu v I. rade v 1- ine z tohto majetku, odporkyňu v II. rade v 1 -ine z tohto majetku a odporkyňu v III. rade v 1 -ine z tohto majetku.

Z Notárskej zápisnice N 168/04, , NCRza 4413/04 zo dňa XX.XX.XXXX napísanej notárkou D.. R. P. mal súd preukázané, že poručiteľ R. H. prehlásil, že pre prípad svojej smrti pri dobrom duševnom zdraví, pri plnom vedomí, bez akéhokoľvek nátlaku zriadil vydeďovaciu listinu, ktorou vydedil navrhovateľku a jej potomkov a B. H., nar. X.XX.XXXX a jej potomkov, a to z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a o neho ako otca trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Svoju vôľu vydediť deti z 1. manželstva a ich potomkov odôvodňuje tým, že obe dcéry pochádzajú z 1. manželstva, po ich narodení ich matka spoločne s deťmi cca v roku 1976 opustila ich spoločnú domácnosť, ktorú mali v S.. Odsťahovala sa do M. republiky i s oboma dcérami a od tohto času stratil kontakt s jeho deťmi. I napriek tomu, že tieto v dospelosti vedeli, kde býva, poznajú aj jeho telefónny kontakt, z ich strany mu dávajú pocítiť, že nemajú záujem o neho ako o otca, pretože ani raz po dovŕšení ich dospelosti ho nenavštívili, nespýtali sa na jeho zdravotný stav, nezaujímali sa o neho a v čase jeho choroby sa nezaujímali o jeho zdravotný stav. Má za to, že je správne, aby z dôvodu ich správania k jeho osobe obe jeho dcéry vydedil i s ich potomkami, pretože považuje za správne, aby majetok, ktorý po ňom zostane dedili iba tí, ktorých určil zo závetu ako závetných dedičov.

Zo zápisnice č.k. , D Not 131/2008 napísanej na Notárskom úrade v U. dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po neb. R. H. vyplýva, že po oboznámení prítomných do úvahy prichádzajúcich zákonných dedičov E. H., L. P., B. H., H. J. D. a Q. H. s obsahom závetu a listiny o vydedení E. H., H. J. D. a Q. H. uznali listinu o vydedení za platnú a L. P. a B. H. vyhlásili, že listinu o vydedení neuznávajú za platnú a voči tejto listine podajú žalobu o vyhlásenie tejto listiny za neplatnú. Súdom poverený súdny komisár D.. R. P. určila L. P. a B. H. lehotu 30 dní na podanie žaloby na príslušný súd o vyslovenie neplatnosti tejto listiny.

Zo spisu Okresného súdu J. sp. zn. mal súd preukázané, že navrhovateľka podala na Okresný súd J. dňa 21.11.2008 žalobu o určenie neplatnosti listiny o vydedení, ktorú odôvodnila tým, že pochybuje o schopnosti poručiteľa pochopiť zmysel a dôsledky listiny o vydedení, ktorú údajne podpísal,

nakoľko bral silné lieky na bolesti hlavy (S.) a v dobe spísania listiny musel byť nimi nadopovaný a riadený svojou manželkou, ďalej že v listine o vydedení chýba akékoľvek časové určenie konania či nezáujmu zo strany navrhovateľky a jej sestry, ďalej že dôvody uvedené v listine o vydední nie sú pravdivé, lebo navrhovateľka a jej sestra navštevovali otca v S., každý rok sa stretávali s otcom v dedovom dome v U., navrhovateľka mala s otcom pravidelný telefonický kontakt, od začiatku nového manželstva navrhovateľkinho otca s E. H. sa E. H. snažila odpútať otca od navrhovateľky a jej sestry a získať celý rodinný majetok vrátane domu po ich dedkovi D. H. v U.. Z. súd J. uznesením č.k. -10 zo dňa 2.3.2009 odmietol podanie navrhovateľky L. P. zo dňa 18.11.2008 z dôvodu, že neobsahovalo v časti označenia účastníkov údaj o štátnom občianstve, nebolo jednoznačne určené, čoho sa navrhovateľka domáha (žalobný petit), chýbalo pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľka domáha, neboli doložené listinné dôkazy, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva.

Z darovacej zmluvy zo dňa 20.7.2002 uzavretej medzi D. H., otcom R. H., ako darujúcim a R. H. ako obdarovaným mal súd preukázané, že D. H. daroval R. H. svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú v P. nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. U. a to p.č. XXXX zast. plochy vo výmere XXXX mX, p.č.XXXX zast. plochy vo výmere XX m2 a na p.č. XXXX rodinný dom č.d. XXXX, a to vo výške 1/2-iny.

Z uvedených dôkazov súd považoval za preukázané tieto skutočnosti : Navrhovateľka a odporkyne v II. a III. rade a svedkyňa B. H. sú dcéry R. H., nar. X.X.XXXX, odporkyňa v I. rade je jeho manželka. R. Prilučik dňa XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice č. N 167/04, , NCRza 4412/04 napísanej notárkou D.. R. P. spísal závet, v ktorom pre prípad svojej smrti celý jeho majetok, tak hnuteľný ako aj nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci a ktorý v čase smrti bude vlastniť, avšak jedná sa o všetok majetok v J. republike, určil ako závetných dedičov odporkyňu v I. rade v 1- ine z tohto majetku, odporkyňu v II. rade v 1 -ine z tohto majetku a odporkyňu v III. rade v 1 -ine z tohto majetku. Následne R. H. dňa XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice č. N 168/04, , NCRza 4413/04 napísanej notárkou D.. R. P. spísal listinu o vydedení, v ktorej prehlásil, že pre prípad svojej smrti vydedil navrhovateľku a jej potomkov a B. H., nar. X.XX.XXXX a jej potomkov, a to z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a o neho ako otca trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Svoju vôľu vydediť deti z 1. manželstva a ich potomkov odôvodnil tým, že obe dcéry pochádzajú z 1. manželstva, po ich narodení ich matka spoločne s deťmi cca v roku 1976 opustila ich spoločnú domácnosť, ktorú mali v S.. Odsťahovala sa do M. republiky i s oboma dcérami a od tohto času stratil kontakt s jeho deťmi. I napriek tomu, že tieto v dospelosti vedeli, kde býva, poznajú aj jeho telefónny kontakt, z ich strany mu dávajú pocítiť, že nemajú záujem o neho ako o otca, pretože ani raz po dovŕšení ich dospelosti ho nenavštívili, nespýtali sa na jeho zdravotný stav, nezaujímali sa o neho a v čase jeho choroby sa nezaujímali o jeho zdravotný stav. Má za to, že je správne, aby z dôvodu ich správania k jeho osobe obe jeho dcéry vydedil i s ich potomkami, pretože považuje za správne, aby majetok, ktorý po ňom zostane dedili iba tí, ktorých určil zo závetu ako závetných dedičov. Odporkyňa v I. rade bola prítomná pri spisovaní závetu aj vydedenia zo strany poručiteľa. R. H. uzatvoril s D. H. manželstvo pred rokom XXXX, spolu bývali v S. republike, kde emigroval v roku XXXX, resp. XXXX. Z ich manželstva sa narodila dcéra - navrhovateľka a B. H.. Po piatich rokoch sa R. Prilučik rozišiel s D. H. a tá spolu s deťmi odišla bývať do N. nad A. ( M. republika ). V neskoršom období bolo ich manželstvo rozvedené. R. H. následne začal bývať vo R., od roku XXXX začal bývať v spoločnej domácnosti s odporkyňou v I. rade v nájomnom dvojizbovom byte vo Viedni S. X, R. XXXX. Narodili sa im dve dcéry - odporkyne v II. a O.. rade, v roku 1996 uzatvorili manželstvo. V roku 2000 sa R. Prilučik spolu s odporkyňami v I. až III. rade presťahovali do družstevného bytu U. XX/XXXX, R. XXXX kde žil až do svojej smrti dňa 30.6.2006. Do roku 1989 sa R. H. stretával so svojim dcérami z prvého manželstva - navrhovateľkou a B. H. len vo R., keď k nemu pricestovali na návštevu, a to asi raz za rok. Po otvorení hraníc medzi M. a S. republikou v roku XXXX, keď R. H. získal cestovné doklady, pravidelne raz za jeden až dva týždne chodieval s odporkyňami v I. až O.. rade do U., do rodinného domu na P. ulici, kde bývali jeho rodičia. V tomto dome sa stretával aj s navrhovateľkou a jej sestrou, pokiaľ prišli do uvedeného rodinného domu na návštevu. Počas návštev navrhovateľka a jej sestra bývali väčšinou na prízemí rodinného domu, a ich otec s odporkyňami v I. až III. rade bývali na poschodí domu. Mimo stretávaní sa bol R. H. s navrhovateľkou a jej sestrou aj v telefonickom kontakte, ich vzťahy boli dobré.

R. H. v roku XXXX ochorel ( onkologické ochorenie ). Absolvoval viackrát chemoterapiu a hospitalizáciu v nemocnici vo R.. Psychicky bol v poriadku, neliečil sa u psychiatra. Náklady na zdravotnú starostlivosť boli uhrádzané z jeho zdravotného poistenia a taktiež zo sociálneho poistenia.

Čo sa týka ďalších navrhnutých dôkazov, súd ich vykonanie zamietol, nakoľko za daného skutkového stavu vykonanie týchto dôkazov je nadbytočné a neúčelné. Jedná sa o znalecké dokazovanie na spôsobilosť R. H. na právne úkony v čase spisovania závetu a tiež výsluch D. H. ( táto svedkňa by sa nevedela vyjadriť ku návštevám svojich dcér v U. ich vzťahom k otcovi po roku XXXX, nakoľko do domu v U. nechodila ). Rovnako súd upustil od výsluchu svedkyne Q. V., nakoľko uvedená svedkyňa býva v K. a v čase súdneho konania nemohla cestovať zo zdravotných dôvodov.

Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa , ods. 1 a 2 , dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa , , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Podľa , poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa , závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Podľa , v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa , maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ( dedenie zo zákona ), v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa 469a ods. 1 písm. a), písm. b) , poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa O.Z. o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a , v listine musí byť uvedený dôvod vydedenia.

V danom prípade je jedná o určovaciu žalobu, preto bol súd povinný skúmať, či existuje naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Keďže navrhovateľka je dcérou poručiteľa R. H., v zmysle § 473 ods. 1 O.Z. je dedičkou poručiteľa v prípade, že by neexistovala listina o jej vydedení, resp. táto listina by bola neplatná. Súd je preto názoru, že táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na podanie tejto žaloby.

Čo sa týka daného závetu R. H. zo dňa XX.XX.XXXX, jedná sa o jednostranný právny úkon. Pri skúmaní platnosti závetu spísaného neb. R. H., súd bol povinný skúmať najskôr jeho formálne náležitosti v zmysle § 476d O.Z. Závet je spísaný vo forme notárskej zápisnice, je v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, takže tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom neplatnosti závetu.

Samotný právny úkon - závet R. H. zo dňa XX.XX.XXXX bol urobený v konkrétnom čase a v danom konkrétnom čase súd posudzoval aj jeho platnosť. Poručiteľ R. H. dňa XX.XX.XXXX spísal v notárskej zápisnici č. N 167/04, , NCRza 4412/04, napísanej notárkou D.. R. P. závet, ktorým určil svojich závetných dedičov svoju manželku - odporkyňu v I. rade ( s podielom na dedení v 1 - ine z dedičstva ), svoju dcéru - odporkyňu v II. rade ( s podielom na dedení v 1 - ine z dedičstva), svoju dcéru

- odporkyňu v III. rade ( s podielom na dedení v 1 - ine z dedičstva ). V závete poručiteľ neuviedol svoje ďalšie dve dcéry - navrhovateľku a jej sestru B. H., takže na základe závetu by tieto po svojom otcovi nededili žiadnu časť jeho majetku. V čase spisovania závetu neexistovala žiadna právna skutočnosť, na základe ktorej by mali byť ďalší zákonní dedičia - navrhovateľka a jej sestra B. H. v závete opomenuté. Z uvedeného dôvodu je tento závet zo dňa XX.XX.XXXX spísaný poručiteľom neplatný podľa , podľa ktorého plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

V čase pred spísaním závetu - urobenia tohoto právneho úkonu poručiteľ nevydedil navrhovateľku a jej sestru B. H., t.j. v tom čase nedošlo k vydedeniu navrhovateľky a jej sestry B. H.. Až ďalšou

- neskoršou notárskou zápisnicou č. N 168/04, , NCRza 4413/04 zo dňa 28.10.2004, napísanou notárkou D.. R. P., vydedil poručiteľ navrhovateľku a jej potomkov a B. H., nar. X.XX.XXXX a jej potomkov. Z čísla notárskej zápisnice o vydedení vyplýva, že táto notárska zápisnica v číselnom rade nasleduje až po notárskej zápisnici o spísaní závetu. Takže o vydedení rozhodol poručiteľ až následne v čase po spísaní závetu.

Súd v ďalšom skúmal aj splnenie podmienok vydedenia, t.j. aj platnosť vydedenia, ktoré urobil poručiteľ notárskou zápisnicou č. N 168/04, , NCRza 4413/04 zo dňa 28.10.2004, napísanou notárkou D.. R. P., v ktorej vydedil navrhovateľku a jej potomkov a B. H., nar. X.XX.XXXX a jej potomkov. Poručiteľ uviedol vo vydedení dôvod, že navrhovateľka a jej sestra B. H. v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a o neho ako otca trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Svoju vôľu vydediť deti z 1. manželstva a ich potomkov odôvodňuje tým, že obe dcéry pochádzajú z 1. manželstva, po ich narodení ich matka spoločne s deťmi cca v roku XXXX opustila ich spoločnú domácnosť, ktorú mali v S.. Odsťahovala sa do M. republiky i s oboma dcérami a od tohto času stratil kontakt s jeho deťmi. I napriek tomu, že tieto v dospelosti vedeli, kde býva, poznajú aj jeho telefónny kontakt, z ich strany mu dávajú pocítiť, že nemajú záujem o neho ako o otca, pretože ani raz po dovŕšení ich dospelosti ho nenavštívili, nespýtali sa na jeho zdravotný stav, nezaujímali sa o neho a v čase jeho choroby sa nezaujímali o jeho zdravotný stav. Má za to, že je správne, aby z dôvodu ich správania k jeho osobe obe jeho dcéry vydedil i s ich potomkami, pretože považuje za správne, aby majetok, ktorý po ňom zostane dedili iba tí, ktorých určil zo závetu ako závetných dedičov.

Z vykonaného dokazovania ohľadne skutočností uvedených vo vydedení je súd názoru, že sa vôbec nepotvrdili skutočnosti, ktoré poručiteľ uviedol ako dôvod vydedenia. Navrhovateľka a jej sestra sa s otcom stretávali, navštevovali ho v dome v U., telefonovali si, ich vzťahy boli dobré, zaujímali sa o neho a o jeho zdravotný stav. Tieto skutočnostiach potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia S. T., D. U., S. T., P. H., P. H., E. U., Q. Koníř, a fakticky ich aj potvrdila aj odporkyňa v I. rade.

Z uvedených dôvodov neboli splnené podmienky pre vydedenie navrhovateľky a jej sestry zo strany poručiteľa, uvedené v ustanovení , . Takže

vydedenie zo dňa 28.10.2004 je neplatné. O tejto skutočnosti súd však nemohol rozhodnúť vo výroku tohto rozsudku, nakoľko nemôže rozhodovať nad rámec petitu navrhovateľky. Navrhovateľka by však nemala byť ukrátená na svojich právach z dôvodu neznalosti právnych predpisov - keď konanie o žalobe o neplatnosť vydedenia prebiehalo pod sp. zn. , a súd toto konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľka neodstránila vady podaného návrhu.

Na základe uvedeného súd rozhodol o neplatnosti závetu poručiteľa.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, trovy konania si však neuplatnila, preto jej súd trovy konania nepriznal.

O povinnosti odporkýň v I. až III. rade zaplatiť štátu trovy konania ktoré štát platil rozhodol súd podľa Trovy štátu pozostávajú z trov tlmočníka - prekladateľa zo slovenského jazyka do nemeckého jazyka, a to predklad návrhu, poučenia a predvolania 67,71 eur, tlmočenie na pojednávaní 15.2.2010 a preklad predvolania 99,60 eur, tlmočenie na pojednávaní dňa 3.5.2011 - 59,76 eur, spolu 227,07 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )