Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-22-2023.pdf
PDF · 93.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcov 1. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. J., N-X,XA, F., F., V. kráľovstvo a 2. U. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. J., N-X,XA, F., F., V. kráľovstvo, právne zastúpených JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom Prešov, Slovenská 69, proti žalovaným: 1. A. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX a 2. X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. 5, právne zastúpeným Mgr. Marián Seman, advokát, so sídlom Bratislava, Zelená 2, o zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.10.2022 č.k. 20C 49/2021-141, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia a žalovaní uzatvorili dňa 27.03.2020 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva polyfunkčnej budovy a pozemkov. Súčasťou tejto zmluvy bol aj záväzok kupujúcich odkúpiť drobný hmotný majetok. Podľa článku V bod 11 Zmluvy bolo dohodnuté, že kupujúci sa zaväzuje k odkúpeniu drobného hmotného majetku a to 11 kusov reštauračných stolov, 29 ks masívnych drevených stoličiek, 1 ks registračnej pokladne, 1 ks mikrovlnnej rúry, 1 ks chladničky, 6 obrazov, 1 ks nástenných hodín a 1 ks kresla, ktoré sú súčasťou zariadenia pohostinstva v užívaní nájomcu Stolička, s.r.o. Prešov. Cena bola dohodou stanovená na sumu 1.500 eur a mala byť uhradená najneskôr do 10.09.2020 na účet predávajúcich. V konaní nebolo sporné, že žalovaní kúpnu cenu nezaplatili.
3. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu kúpy. Predmet kúpy musí byť určený kvalitatívnymi a kvantitatívnymi znakmi tak, aby nebol zameniteľný s inými vecami podobného druhu. To sa týka najmä prípadov, keď predmetom kúpy sú druhovo určené veci. Individuálne určené veci sú v kúpnej zmluve špecifikované svojimi charakteristickými vlastnosťami, ako sú vyhotovenie, značka, farba, výrobca, výrobné číslo a pod.
4. Predmet kúpy nie je určený dostatočne určito tak, aby nebol zameniteľný s inými vecami. V danom prípade aj podľa vyjadrenia žalobcov, boli veci určené úhrnne a tvorili zariadenie pohostinstva. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania a to z výsluchu svedkov K. O. a F. Q., tak uvedené veci
sa v čase uzavretia kúpnej zmluvy už v pohostinstve nenachádzali a to jednak preto, že si ich T. F. zobral alebo ani neexistovali, ako napríklad obrazy na stenách. Neurčitosti vymedzenia predmetu kúpy nepochybne nasvedčuje aj výpoveď T. F., ktorý pri nástenných hodinách uviedol, že v pohostinstve boli dvoje a nevie, ktoré boli predmetom kúpy. Taktiež neurčitosti nasvedčuje aj skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy sa v pohostinstve nachádzali aj iné, totožné veci, ako napríklad mikrovlnná rúra, ktorú si doniesla svedkyňa. Navyše je potrebné poukázať aj na to, že sa podľa vyjadrenia svedkov jednalo o malé pohostinstvo, kde bolo 5 stolov a pri každom dve stoličky, pričom podľa kúpnej zmluvy sa malo jednať o 11 stolov a 29 kusov stoličiek, teda nie je ani zrejmé, kde sa mali zvyšné stoly a stoličky nachádzať. Na základe uvedeného teda sa dospelo k záveru, že v zmluve bol nedostatočne určito vymedzený predmet kúpnej zmluvy. Keďže kúpna zmluva musí mať dve podstatné náležitosti, okrem zmluvných strán, predmet kúpy a kúpnu cenu a keďže predmet kúpy je neurčitý, kúpna zmluva v tejto časti je neplatná.
5. Ak by však aj kúpna zmluva bola platne uzatvorená, tak žaloba je nedôvodná, nakoľko podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V konaní všetci zhodne uviedli, že sa nedohodli žiadnym spôsobom na odovzdaní hnuteľných vecí. Samotná skutočnosť, že hnuteľné veci mali byť v nájme spoločnosti Stolička, s.r.o., ešte nezbavuje povinnosti žalobcov predmet kúpy odovzdať. Účastníci kúpnej zmluvy sa žiadnym spôsobom nedohodli, že kupujúci si majú prevziať veci od spoločnosti Stolička, s.r.o. a teda bolo povinnosťou žalobcov hnuteľné veci odovzdať. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcov nedošlo k odovzdaniu hnuteľných vecí a teda ani nevznikla povinnosť žalovaných zaplatiť kúpnu cenu.
6. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadovali rozhodnutie zmeniť tak, aby žalovaní boli zaviazaní na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Žalobcovia ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzatvorili dňa 27.03.2020 kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou bola aj dohoda o odpredaji drobného hmotného majetku. Pri veciach, ktoré sú určené úhrne, ide o osobitný prípad kúpy množstva rôznych vecí, ktoré sú len nepriamo individualizované. Predmet úhrnnej kúpy je určený bez stanovenia druhu, hmotnosti, akosti a podobne. V danom prípade bol predmet kúpy vymedzený ako veci, ktoré tvoria vybavenie pohostinstva a boli prenajaté spoločnosti Stolička, s.r.o. Pokiaľ súd takto vymedzený predmet kúpy nepovažoval za dostatočne určitý, aby nebol zameniteľný s inými vecami, je potrebné poukázať na to, že dostatočné určenie predmetu kúpnej zmluvy ako podmienka jej platnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné v prípade predaja veci úhrnom stotožňovať s konkretizáciou jednotlivých vecí, ktoré tvoria predmet takejto kúpy. Pri interpretácii kúpnej zmluvy bola upomenutá premisa, že vznik záväzkových vzťahov musí vychádzať z rešpektu a ochrany autonómie vôle zmluvných strán, keďže ide o jednu zo základných podmienok fungovania právneho štátu. Pri výklade jednotlivých zmluvných dojednaní by súdy mali postupovať nanajvýš citlivo a obozretne, aby v čo najširšej miere ctili autonómnu vôľu zmluvných strán, na ktorú je potrebné klásť dôraz. Podstatou takéhoto postupu je predovšetkým zaistenie dôvery a legitímneho očakávania potenciálne dotknutých subjektov s tým, že výsledok by mal byť zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. Nesmie sa tiež opomínať, že platnosť právneho úkonu je potrebné posudzovať k okamžiku, kedy bol právny úkon urobený, nie v dobe, keď napr. medzi účastníkmi vznikol spor o obsah daného právneho úkonu. Výklad prejavu vôle v zmluve sa musí riadiť logikou veci, lebo by bolo absurdné vychádzať pri posudzovaní platnosti prejavenej vôle účastníkov zmluvy z toho, že zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy nekonali logicky.
8. V danom prípade sa zmluvné strany jednoznačne dohodli na tom, že popri samotnej budove bude predmetom predaja aj vybavenie jednej prevádzky, ktorá sa v predávanej budove nachádzala. Predmetom pritom bolo celé vybavenie prevádzky, ktoré preukázateľne v čase uzatvorenia zmluvy existovalo. Takto vymedzený predmet zmluvy spĺňa požiadavku určitosti a je logické, že ak by predmet toho, čo má byť predmetom prevodu nebol žalovaným v čase uzatvorenia zmluvy jasný, k uzatvoreniu takejto zmluvy by nepristúpili. To, že nevedia, čo kupujú, začali tvrdiť až neskôr, pričom spor vznikol v tom, že žalovaní mylne za dátum nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti považovali až dátum podania návrhu na vklad, nie až dátum rozhodovania o povolení vkladu, s čím súvisela aj otázka, komu má byť uhradený nájom za obdobie od podpísania zmluvy do povolenia vkladu. V čase uzatvorenia
zmluvy však nebolo z ich strany spochybnené, aby predmet zmluvy nebol určitý, resp. aby nevedeli, čo kupujú.
9. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenecháva prenajímateľ nájomcovi vec, aby ju v dojednanej dobe užíval. Samotné prenechanie veci do užívania je reálnym úkonom, ktorý umožňuje nájomcovi prevziať vec do detencie. Je zrejmé, že keďže žalobcovia odovzdali prenajaté hnuteľné veci do užívania spoločnosti Stolička, s.r.o., nebolo možné faktické odovzdanie týchto vecí žalovaným. Žalovaní pritom boli v zmluve na túto skutočnosť upozornení. Právna úprava kúpnej zmluvy pre predaji veci viaže okamih nadobudnutia vlastníctva zásadne na prevzatie veci kupujúcim. Zákon však umožňuje účastníkom zmluvy, aby si túto otázku upravili inač, teda že si dojednajú nadobudnutie vlastníckeho práva k inému okamžiku. Ak sa predáva vec, ktorá je prenajatá alebo vypožičaná tretej osobe, je možné ju predať bez faktického odovzdania veci kupujúcemu, ktorý je uzrozumený s tým, že vec prevezme až po skončení práva tretej osoby vec užívať. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že nedošlo k žiadnej dohode medzi účastníkmi o tom, že k prevzatiu veci dôjde po skončení nájmu od spoločnosti Stolička, s.r.o., tento zjavne nie je správny. Z formulácie kúpnej zmluvy je nepochybné, že predmetné veci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcovia nemali vo svojej držbe, že sú v detencii nájomcu a teda žalovaní boli uzrozumení s tým, že predmetné veci nie je možné fakticky odovzdať. S uzatvorením kúpnej zmluvy aj v takom prípade súhlasili a prebrali dobrovoľne na seba záväzok uhradiť za tieto veci kúpnu cenu v dohodnutom termíne.
10. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. V prejednávanej veci je nepochybné, že medzi stranami sporov došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva polyfunkčnej budovy a pozemkov, pričom súčasťou tejto zmluvy uzatvorenej dňa 27.03.2020, bol i predaj konkrétne špecifikovaných hnuteľných vecí a to konkrétne 11 kusov reštauračných stolov, 29 kusov masívnych drevených stoličiek, 1 kusu registračnej pokladne, 1 ks mikrovlnnej rúry, 1 kusu chladničky, 6 obrazov, 1 ks nástenných hodín a 1 kresla. Tieto konkrétne menované hnuteľné veci mali byť súčasťou zariadenia pohostinstva v užívaní nájomcu Stolička, s.r.o., Prešov. Pre platnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k takto individualizovaným hnuteľným veciam sa vyžadovalo, aby predmet kúpy bol vymedzený určitými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi znakmi znemožňujúcimi ich zamenenie s inými vecami podobného druhu. Záver, podľa ktorého predmet kúpy je neurčitý, a preto kúpna zmluva v tejto časti je neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má oporu vo vykonanom dokazovaní.
14. Zároveň z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2020 vo vzťahu k prevádzaným hnuteľným veciam nevyplýva, aby účastníci tohto právneho úkonu si dohodli nadobudnutie vlastníctva iným spôsobom ako prevzatím veci (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
15. Z kúpnej zmluvy, ako to vyplýva z ust. § 588 Občianskeho zákonníka, vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Žalobcovia v priebehu sporu ničím právne významným nepreukázali, aby z ich strany došlo k odovzdaniu predmetu kúpy hnuteľných vecí žalovaným, v dôsledku čoho žalovaným nemohla vzniknúť ani povinnosť zaplatiť žalobcom dojednanú kúpnu cenu hnuteľností.
16. Podľa článku 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
17. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
18. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
19. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
20. V prejednávanej veci žalobcovia dostatočným spôsobom nepreukázali dôvodnosť nimi uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.500 eur zo strany žalovaných.
21. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
22. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
23. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
24. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
25. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).