Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-170-2005.pdf
PDF · 103.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/170/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v právnej veci navrhovateľa: X. Z., Z.. XX.X.XXXX, B. G. X, Q. zastúpený: JUDr. Jozef Rusnák, advokát so sídlom Staničná 566, Galanta, proti odporcovi: F. Q., Z.F. J. XXXX/XX, Q., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Marián Haršány, advokát so sídlom Trnava, Hlavná 31, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: T. - Q. X., T..Q.., L. J. X B., D.: XX XXX XXX, o zaplatenie mimoriadneho zvýšenia bolestného v sume 21.509,66 EUR a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 43.019,32 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2005 v znení jeho zmien, doplnení a späťvzatí žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie bolestného vo výške 21.509,66 EUR a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 43.019,32 EUR s príslušenstvom.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ predložil súdu správu pre ošetrujúceho lekára, vystavenú MUDr. H. A., správu ošetrujúceho lekára MUDr. P. A. z 19.12.2004, oznámenie o trvalých následkoch úrazu, posudok o bolestnom a sťažení SSU zo dňa 26.1.2005, správu od Ministerstva zdravotníctva SR z 22.6.2004, návrh na začatie disciplinárneho konania regionálnej lekárskej komory v Trnave z 9.3.2004, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava z 30.1.2004, zo 4.2.2004, zo 4.11.2004, osobný list dôchodkového zabezpečenia, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta z 19.7.2004, záznam z rokovania o odškodnení, zriaďovaciu listinu Mestskej polikliniky Sereď, správu Mestskej polikliniky Sereď z 10.3.2004.
Na pojednávaní súdu konanom dňa 12.6.2007 právny zástupca navrhovateľa predniesol návrh navrhovateľa v súlade s písomne podaným, zároveň poukázal na to, že ním vypočítaná výška uplatnenej pohľadávky nemusí byť vypočítaná presne a z tohto dôvodu navrhol na určenie výšky nároku navrhovateľa nariadiť znalecké odkazovanie súdnym znalcom.
Zástupca vedľajšieho účastníka na tomto pojednávaní spochybnil samotnú zodpovednosť odporcu za škodu na zdraví navrhovateľa a z tohoto dôvodu navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru chirurgie za účelom zistenia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na zdraví
navrhovateľa a konaním ošetrujúceho lekára. Spochybnil ďalej zodpovednosť odporcu za bolestné, vzniknuté navrhovateľovi v dôsledku úrazu, a to z dôvodu, že úraz navrhovateľa sa stal bez zavinenia ošetrujúceho lekára.
Zástupca odporcu na pojednávaní súdu sa len pripojil k vyjadreniam vedľajšieho účastníka.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. I. F., Q., Q. XXXX/XX, pričom zo samotného znaleckého posudku súdneho znalca č. 23/2007 zo dňa 11.9.2007 súd zistil, že nie je možné objektívne zistiť čas vzniku zlomeniny, pričom sa však dá takmer s istotou vylúčiť vznik zlomeniny dňa 20.1.2003. Naopak, nie je možné vylúčiť vznik zlomeniny dňa 27.12.2002. Znalec ďalej konštatuje, že s odstupom času nie je možné zistiť pôvodný tvar zlomeniny a to najmä z dôvodu, že navrhovateľ na končatinu došľapoval. Z medicínskeho hľadiska ide o ťažký úraz, pretože spĺňa kritériá pre zaradenie pod ťažkú ujmu na zdraví. Na vyvrátenie vznesených pochybností vedľajšieho účastníka o dátume vzniku zlomeniny navrhovateľa súvisiacich s následným príchodom navrhovateľa do nemocnice bez opory, s miernym opuchom dňa 2.1.2003, 9.1.2003, 17.1.2003 znalec uviedol, že je takmer isté, že vzhľadom na trvanie základného ochorenia navrhovateľa a následných komplikácii jeho zdravotného stavu mal navrhovateľ v inkriminovanom období stratu povrchovej a hĺbkovej citlivosti predmetnej končatiny, čo mu umožňovalo chôdzu napriek zlomenine bez pocitov bolesti. Na záver znalec konštatoval, že ak by navrhovateľ po úraze nehýbal končatinou, bola by mu poskytnutá prvá pomoc, v rámci ktorej by bola končatina imobilizovaná a následne by navrhovateľovi bola poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť, ktorá je pri danej diagnóze považovaná za obvyklú a jej použitie by predstavovalo odborne správny postup s prihliadnutím ku konkrétnym možnostiam zdravotníckeho zariadenia, ešte stále nie je možné vylúčiť možnosť, že vzhľadom k pokročilosti postihnutia periférneho nervového systému na ľavej dolnej končatine by došlo k iniciovaniu samotnou traumou k rozvoju Charcotovej neurogénnej osteoartropatie. Znalec zároveň potvrdil, že chôdzou navrhovateľa následne dochádzalo k poškodeniu chrupaviek v členkovom zhybe, poškodeniu väzivového aparátu a mäkkých tkanív a nakoniec aj kostnej hmoty v mieste lomných plôch.
Pokiaľ ide o posúdenie, či trvalé následky dané komplikovanosťou a závažnosťou poranenia navrhovateľa sú dané pochybením lekára, znalec jednoznačne konštatoval, že obaja lekári, ktorí sa zúčastnili liečby na prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, nevyčerpali všetky možnosti, ktoré mali na svojom pracovisku a v danej situácii k dispozícií k zisteniu, eventuálne vylúčeniu zlomeniny v oblasti ľavého členka navrhovateľa.
Vedľajší účastník svojím vyjadrením k znaleckému posudku zo dňa 5.11.2007 spochybnil príčinnú súvislosť medzi neskorším zistením zlomeniny a invaliditou navrhovateľa a to najmä s poukazom na dlhodobú silnú cukrovku navrhovateľa pretrvávajúcu už 18 rokov pred úrazom, ako aj jeho ochoreniu kĺbov s postihnutím kostí a s tým spojenou zníženou citlivosťou nôh. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ trpí aj chronickou diabetickou artrózou, pre ktoré je typická deštrukcia kĺbovej chrupavky. V tejto súvislosti dôvodil, že navrhovateľ trpí tak zásadnými ťažkosťami, ktoré nemajú pôvod v úraze a preto navrhovateľ by aj pri najskoršej lekárskej pomoci poskytnutej mu v súvislosti so zlomeninou členka bol invalidný. Vedľajší účastník zároveň opätovne poukázal na to, že navrhovateľ danú končatinu zaťažoval ešte 6 až 7 dní pred prvou návštevou lekára, čím výrazne znížil aj teoretickú možnosť úplného uzdravenia ľavého členka (aj keby bol hneď po prvej návšteve lekára adekvátne ošetrený).
Odporca svojím podaním zaslaným súdu 15.10.2007 sa stotožnil s písomným vyjadrením sa vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku.
Na pojednávaní súdu konanom dňa 24.1.2008 súdny znalec MUDr. F. v podstate zopakoval závery svojho znaleckého skúmania.
Na pojednávaní súdu konanom dňa 3.4.2008 účastníci v podstate zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. Poukázali na závery znalecké posudku súdneho znalca, pričom navrhovateľ považoval
nároky za preukázané a naopak, odporca a vedľajší účastník považovali vykonaným dokazovaním nároky navrhovateľa za nepreukázané.
Okresný súd Galanta medzitýmnym rozsudkom zo dňa 7.4.2008 č. k. 12C/170/2005-131 určil, že odporca zodpovedá za škodu vzniknutú navrhovateľovi v dôsledku zanedbania povinnosti pracovníka odporcu dňa 2.1.2003 v súvislosti s ošetrením poranenia členku ľavej dolnej končatiny a to v rozsahu 80 % k celkovej škode s tým, že o prípadnej výške škody bude rozhodnuté následne po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie výšky skutočne vzniknutej škody, či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa.
Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 10Co/258/2008-169 zo dňa 3.3.2009, ako vecne správne, pričom krajský súd v tomto rozhodnutí zaujal právny názor, že odporca nemôže niesť zodpovednosť za to, že navrhovateľ utrpel úraz, ale tento môže niesť zodpovednosť len za zhoršenie následkov vzniknutých úrazom navrhovateľa z dôvodu neposkytnutia adekvátnej zdravotnej starostlivosti.
Na pojednávaní súdu konanom dňa 23.2.2010 právny zástupca navrhovateľa okrem iného uviedol, že navrhovateľovi bola vyplatená náhrada za bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia za 450 bodov v plnej výške 27.000,- Sk, ktorá čiastka bola poukázaná na účet navrhovateľa v bližšie neurčenom čase. Pokiaľ ide o mimoriadnosť sťaženia spoločenského uplatnenia, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že táto mimoriadnosť v prípade navrhovateľa spočíva v tom, že navrhovateľ nemohol v dôsledku úrazu chodiť na tejto nohe, pričom následne došlo aj k jej amputácii. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že doteraz žil normálnym spôsobom život, ako bežný občan, chodil do spoločnosti a venoval sa svojim záľubám. Po úraze sa zmenil jeho život v tom, že do spoločnosti nemôže chodiť bez sprievodu inej osoby, a tak je odkázaný na podporu svojej priateľky pani V.. Pokiaľ ide o mimoriadnosť prípadu ohľadom bolestného, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že túto vidí v tom, že navrhovateľ bral lieky na utlmenie bolestí, ktoré bližšie nešpecifikoval, keďže podľa jeho názoru mimoriadnosť spočíva v tom, že bolesťami trpel a že v dôsledku úrazu mu bola amputovaná pravá dolná končatina.
Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní potvrdil, že navrhovateľovi z titulu odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplatili sumu 27.000,- Sk zodpovedajúcu plnej hodnote 450 bodov, teda v tejto nedošlo ku kráteniu výplaty o 20 %, teda v rozsahu, v ktorom nesie zodpovednosť za následky úrazu samotný navrhovateľ. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody hodné osobitného zreteľa a teda mimoriadnosť prípadu navrhovateľa, z ktorého dôvodu žiadal tieto nároky zamietnuť ako nedôvodné. Zároveň žiadal súd, aby súd zamietol návrh aj v časti úrokov z omeškania, keďže k omeškaniu doposiaľ nedošlo.
Vedľajší účastník na strane odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhovateľovi 21.4.2009 bola vyplatená z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia súvisiaceho s úrazom suma 14.400,- Sk, čo predstavuje 80 % výšky nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže navrhovateľovi bola súdom určená spoluvina vo výške 20 %. Bolestné navrhovateľovi vyplatené nebolo, nakoľko odporca nezavinil zlomeninu nohy navrhovateľa, ale spôsobil len väčší rozsah trvalých následkov, ktoré sa prejavili v sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal aj na závery znaleckého posudku MUDr. F., ktorý v tomto posudku skonštatoval, že navrhovateľ v dôsledku silného štádia cukrovky absolútne necítil nohy a stratil povrchovú, aj hĺbkovú citlivosť na bolesť. Zároveň vzniesol námietku premlčania v konaní uplatnených nárokov, keďže tieto boli uplatnené až návrhom zo dňa 15.5.2009, pričom premlčacia lehota začal plynúť 26.1.2005, t. j. od vystavenia bodového ohodnotenia MUDr. H..
Navrhovateľ na pojednávaní súdu konanom dňa 7.6.2011 uviedol, že 27.12.2002 utrpel úraz, odkedy bol práceneschopný a následne v decembri 2003 bol uznaný za čiastočne invalidného. Pred úrazom chodieval na preteky motokrosu, ktorých sa však nezúčastňoval aktívne, len ako mechanik opravoval motorky, čo trvalo do roku 2000. Okrem toho mal záľubu vo vývoji motorových člnov a plachetníc, čo bolo
v rokoch 1994 až 1997. Okrem toho chodieval na ryby, do hôr a na hríby. Športu sa aktívne nevenoval. Po úraze sa jeho život zmenil v tom, že nemohol absolvovať vychádzky do hôr, ani na hríby a taktiež mal problém šoférovať auto. Od úrazu chodí o barlách, čím sú jeho možnosti pohybu obmedzené. V tejto súvislosti dôvodil, že napr. pri kúpaní, nakupovaní a varení mu musí pomáhať jeho družka, pani V.. Pokiaľ ide o jeho osobný život uviedol, že je slobodný, bezdetný a žije s družkou a s jej už dvomi plnoletými synmi.
Z výpovede svedkyne A. V. na pojednávaní dňa 7.6.2011 súd zistil, že s navrhovateľom žije v spoločnej domácnosti od roku 1998. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľ sa pred úrazom zaujímal o motokros, urobil si čln, na ktorom jazdil na priehrade, chodieval na ryby a bol spoločenský typ. Po úraze sa jeho život zmenil najmä v tom, že nemôže ísť do prírody, chodiť na ryby, šoférovať auto, čln nemôže vytiahnuť na breh, teda je úplne odkrojený od života, zostala mu len rodina svedkyne.
Podľa § 420 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, účinnej do 1.8.2004, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje 60,- Sk za jeden bod.
Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, účinnej do 1.8.2004, celková výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť 240.000,- Sk; z toho odškodnenia za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.
Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, účinnej do 1.8.2004, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odseku 1 a 2.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 27.12.2002 utrpel úraz pravej dolnej končatiny v dôsledku ktorého vyhľadal ošetrenie u odporcu v dňoch 2.1.2003, 9.1.2003 a 17.1.2003, v ktorých dňoch mu odporca poskytol zdravotnú starostlivosť. Následky úrazu boli vzhľadom na poškodenie zdravia navrhovateľa obodované posudkom spracovaným MUDr. E. H. zo dňa 26.1.2005, ktorý určil bolestné za zlomeninu oboch členkov liečených operačne 100 bodov, ktoré následne zvýšil podľa § 9 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 32/1965 Zb. o 50 bodov pre komplikácie liečby, teda určil bolestné spolu vo výške 150 bodov. Zároveň týmto posudkom ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa 300 bodmi v dôsledku poúrazovej úplnej stuhlosti ľavého členku v nepriaznivom postavení s ťažkou deformáciou, v dôsledku ktorej končatina nie je schopná trvalej záťaže, je nutné trvale používať dve barle.
Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie bolestného uplateného navrhovateľom v tomto konaní v rozsahu 90 násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia, je potrebné uviesť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže z vykonaného dokazovania nebolo možné v čase rozhodovania súdu dospieť k záveru, že u navrhovateľa sa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom na vytrpené bolesti, súvisiace so zanedbaním zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu, z ktorého dôvodu potom súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Je potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by zavinením odporcu trpel mimoriadnymi bolesťami, dokonca takéto skutočnosti pri svojom výsluchu pred súdom ani len netvrdil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj podľa záverov znalca MUDr. I.
F. navrhovateľ v dôsledku silného štádia cukrovky absolútne necítil nohy a stratil povrchovú, aj hĺbkovú citlivosť na bolesť, z čoho je zrejmé, že necítil ani mimoriadne bolesti, ako to uvádzal jeho právny zástupca. Navrhovateľ nepreukázal mimoriadne bolestivú liečbu, ani ohrozenie životne dôležitého orgánu, prípadne psychické problémy, intenzity vyžadujúcej odbornú pomoc psychiatra, či psychológa. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku, z predložených lekárskych správ nevyplýva mimoriadne bolestivý a komplikovaný priebeh liečby ľavej dolnej končatiny navrhovateľa. Z týchto dôvodov potom súd dospel k záveru, že odškodnenie bolesti v rozsahu základného bodového ohodnotenia pokrýva bolesti vytrpené navrhovateľom.
Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné uviesť, že navrhovateľ ani pokiaľ ide o tento uplatnený nárok, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by naňho bolo potrebné v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. hľadieť, ako na prípad hodný osobitného zreteľa. Zároveň súd nemal za preukázané, že v dôsledku zanedbania lekárskej starostlivosti zo strany odporcu by došlo k mimoriadnemu sťaženiu spoločenského uplatneniu sa navrhovateľa v jeho živote. Z jeho výpovede súd nezistil, že by pred samotným úrazom bol vo významnom spoločenskom, kultúrnom alebo politickom postavení, prípadne že by sa aktívne venoval športu, ktoré činnosti by priamym zavinením odporcu už nemohol vykonávať po úraze a zanedbaní lekárskej starostlivosti zo strany odporcu po úraze, práve naopak, z jeho výpovede vyplynulo, že žil životom bežného človeka, ktorý sa venoval bežným záľubám. Samotný navrhovateľ, ako i v konaní vypočutá svedkyňa V. uviedli, že jeho bežný život sa zmenil najmä v tom, že činnosti a záľuby, ktoré vykonával pred úrazom, po úraze môže vykonávať len obmedzene a to za pomoci inej osoby a ortopedických pomôcok, barlí. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že už samotné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia samo osebe v základnom ohodnotení predpokladá určitú mieru sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného, pričom zároveň určuje adekvátne finančné odškodnenie, ktoré v prípade navrhovateľa tomuto aj bolo riadne vyplatené. Z uvedeného dôvodu potom súd návrh navrhovateľa i v tejto časti zamietol ako nedôvodný.
Pokiaľ ide o vznesené námietky premlčania uplatnených nárokov, súd na ne neprihliadol, keďže podľa jeho názoru nárok na zaplatenie mimoriadneho výšenia bolestného a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vzniká až rozhodnutím súdu, ktorý stanovuje zároveň aj lehotu splatnosti tohto nároku. Keďže doposiaľ takéto nároky právoplatným rozhodnutím súdu priznané neboli, nemohli sa stať ani splatnými a teda nemohla začať plynúť ani premlčacia lehota.
Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, je potrebné uviesť, že aj v tejto časti považoval súd návrh za nedôvodný, keďže až rozhodnutím súdu vzniká povinnosť zaplatiť mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného a teda až márnym uplynutím súdom určenej lehoty na takéto plnenie sa dostáva dlžník do omeškania.
O trovách konania súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.