Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoE-53-2011.pdf
PDF · 107.13 KB
No categories available
20CoE/53/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného J. E. I. X., a.s., U. X, A., IČO: 31 690 904, proti povinnej J. B., bytom O. XX/XX, K., o vymoženie 36,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er 104/2011-31 zo dňa 30.3.2011 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ďalej nepriznal trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickému, súdnemu exekútorovi so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že je nepochybné, že oprávnený s povinnou uzavreli poistnú zmluvu. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, súd prvého stupňa posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský.
Súd prvého stupňa podrobil kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či zmluvná rozhodcovská doložka začlenené v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúcemu vo veci výkonu rozhodnutia.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označuje za fakticky nerovný, nevyvážený nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom), na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka sa nachádza v Osobitných zmluvných dojednaniach k uzavretej poistnej zmluve, v ktorej je individuálne medzi poistníkom a poisťovňou dohodnuté, že spory vzniknuté z tejto poistnej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie nie je možné považovať za individuálne dojednané, pretože v zmysle ust . § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, čo platí aj pri tomto zmluvnom dojednaní.
Tiež poukázal na okolnosti vzbudzujúce pochybnosti aj o objektívnosti rozhodcovského súdu vytvoreného oprávneným (procesný postup, poplatok a lehota na podanie odporu, výška trov konania).
Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej poistnej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj Smernice Rady 93/13/EHS.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom súd prvého stupňa zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ prvostupňový súd návrhu na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovie postupom podľa § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p., vec nech predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V tom prípade oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.
Predovšetkým je aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia úplne zrejmé, že súd nesprávne zistil skutkový stav.
Predovšetkým povinný dňa 21.08.2008 osobne a vlastnoručne podpísal všeobecné poistné podmienky, a to na strane 12 VPP. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného textu VPP sa nachádzajú tzv. ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve č.: 4336200293 pričom text ods. 2 týchto dojednaní je nasledovný:
2. Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Pod týmto textom je opätovne miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami t.j. s rozhodcovskou doložkou a na tomto mieste je opätovne uvedený vlastnoručný podpis povinného.
Tvrdenia súdu o tom, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal a že mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, resp. podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, sú tvrdeniami nepodloženými, nemajúcimi žiadnu oporu v skutkovom stave.
Zo znenia Všeobecných poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by povinný rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP, a teda na poistný vzťah.
Pokiaľ sa jedná o ďalšie argumenty súdu, a to o neprimerané procesné lehoty či trovy konania uviedol, že vzhľadom na individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky neexistuje právo súdu posudzovať rozhodcovskú doložku ako neplatnú - čo bolo dôvodom na zastavenie exekúcie - a to bez ohľadu na názor súdu na procesné pravidlá. Napriek tomu oprávnený poukazuje na to, že rozhodcovská doložka je takou zmluvou procesného charakteru, ktorá zmluvným stranám v prípade vzniku sporu garantuje určitý procesný štandard popisujúci také možnosti konania, ktoré vedú k uplatneniu alebo bráneniu práva pred rozhodcovským súdom. Nikde nie je uvedené, aká má byť dĺžka lehôt na procesné úkony pred rozhodcovským súdom a už vôbec nemožno tvrdiť, že tieto lehoty sa musia zhodovať s lehotami upraveným v Občianskom súdnom poriadku. Pokiaľ by toto bolo cieľom zákonodarcu, tak by to bolo uvedené priamo v zákone, kde však žiadne ustanovenie o totožnosti pravidiel s konaním pred súdom nie je. A úplne logicky, keďže cieľom úpravy rozhodcovských súdov je práve dosiahnutie flexibilného a rýchleho rozhodovania sporov. V tomto konkrétnom prípade súd nevysvetľuje, prečo je 5-dňová lehota krátka ale ďalších 10 dní by už bolo v poriadku. Je jasne konštatované, že sa jedná o vydanie rozhodnutia v skrátenom konaní, na ktoré boli splnené podmienky. Nejedná sa o zložitý spor vyžadujúci si podrobné štúdium materiálov a prípravu na obranu práv. Čo potom skutkovo či právne zložité trestné veci, kde je lehota na podanie sťažnosti len 3 dni, lehota na podanie odporu podľa trestného poriadku je len 8 dní a v týchto prípadoch ide o osobnú slobodu jednotlivcov. Úplne sa tu stráca podstata sporu - povinný získal od oprávneného mobilný telefón resp. zľavu na mobilný telefón za podmienky, že zotrvá po určitý čas v poistnom vzťahu, povinný svoj jasne definovaný záväzok porušil a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť jasne a vopred presne definovanú zmluvnú pokutu. Skutkový stav je úplne jasný. Povinný nepotrebuje žiadne niekoľkodňové lehoty na to, aby odôvodnil, prečo prestal platiť poistné a ponechal si mobilný telefón. Povinný navyše svoje právo na obranu vôbec nevyužil, a teda je si vedomý svojho dlhu voči oprávnenému.
Pokiaľ sa týka obsadzovania rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice a jeho štatútu, oprávnený nemal a ani nemá žiaden vplyv na vytváranie štatútu rozhodcovského súdu ani na jeho obsadzovanie. Oprávnený netuší, ako súd dospel k uvedeným skutočnostiam a na základe akých podkladov. Arbitrážny súd v Košiciach je rozhodcovským súdom zriadeným jeho zriaďovateľom - čo je osoba odlišná od oprávneného, pričom na obsadenie súdu a jeho štatút oprávnený nemal žiaden vplyv ani dosah. Výška poplatkov v konaní pred Arbitrážnym súdom je primeraná a nemôže byť jednoducho porovnávaná s poplatkami v konaní pred všeobecným súdom.
Predmetom konania pred rozhodcovským súdom bolo zaplatenie sumy vo výške 36,45 Eur s príslušenstvom, a neexistuje tu prekážka rozhodnutej veci, teda je zrejmé, že sa nejedná o prípad uvedený v ust. § 40 písm. a) ani b)ZRK. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom bolo zaplatenie sumy 36,45 Eur s príslušenstvom. Zaplatenie peňažnej sumy nemožno v žiadnom prípade považovať za plnenie objektívne nemožné alebo právom nedovolené. Peňažný styk je nielen právom dovolený, ale na obehu peňazí je založená súčasná ekonomika, preto uloženie povinnosti zaplatiť peňažnú sumu je právom dovolené aj objektívne možné. Týmito okolnosťami sa súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a preto je zrejmé, že právnym dôvodom na zastavenie konania je to, že exekučný súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom.
Z dikcie ust. § 45 ods. 1, 2 ZRK je zrejmé, že dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale len skúmať súlad uloženej povinnosti s dobrými mravmi. Podmienku dobrých mravov má a musí spĺňať v rozsudku uložená povinnosť - v tomto prípade zaplatenie peňažnej sumy a trov konania. Nikde v rozsudku však súd neuvádza, v čom bolo v rozsudku priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Jednalo sa o priznanie peňažnej sumy, zmluvnej pokuty, ako následku porušenia zmluvných povinností plne v súlade s uzavretou zmluvou. Z odôvodnenia vyplýva, že za rozpor s dobrými mravmi považoval súd uzavretie rozhodcovskej doložky ako údajne neprijateľnej podmienky, avšak uzavretie rozhodcovskej doložky ani jej posúdenie ako ne/prijateľnej podmienky NIE JE predmetom výroku v rozhodcovskom rozsudku a nie je ani uloženou povinnosťou v tomto rozsudku, preto exekučný súd nemôže tieto skutočnosti skúmať odvolávajúc sa na ust. § 44 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. Takýto postup súdu nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch Slovenskej republiky ani v judikatúre ESD či smerniciach
EU. Veď aj z ust. § 44 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. s poukazom na ust. § 40 jasne vyplýva, že súd nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, keďže takúto možnosť zákon exekučnému súdu nedáva naopak, striktne obmedzuje jeho preskúmavaciu právomoc len na okolnosti uvedené v § 40 písm. a) a b). Súd v tomto prípade konal nad rámec zákona čím porušil ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. Materiálna právoplatnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov, zodpovedajúcich právnym normám, presne vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti. Arbitrážny rozsudok spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti. Je riadnym exekučným titulom. Je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda nemá ani oprávnenie preskúmať Arbitrážny rozsudok.
V tejto súvislosti oprávnený namieta postup súdu, ktorý v odôvodnení účelovo vytrháva vety z kontextu resp. z odôvodnení rozhodnutí ESD a týmito potom argumentuje, aj keď tieto vety nie sú súčasťou výrokov rozhodnutí ESD resp. sú ale v úplne inom význame a kontexte, a na základe toho si exekučný súd privlastňuje právomoci, ktoré mu zákon nezveruje, čím koná v jasnom rozpore s ust. či. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd tým zároveň a priori a bez opory v zákone konštatuje nesúlad právneho poriadku Slovenskej republiky z právom EÚ a na základe toho priamo aplikuje smernice.
K aplikácii smernice 93/13/EHS oprávnený uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky je plne v súlade s komunitárnym právom. Smernica bola riadne transponovaná do právneho poriadku SR a neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o opaku. Právna úprava v slovenskom právnom poriadku plne priznáva spotrebiteľovi všetky práva uvedené v smernici. Je vylúčená priama aplikácia smernice.
Exekučný súd nebol oprávnený posudzovať a následne ani vyhodnotiť rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a teda aj ako neplatný právny úkon. Okresný súd Stará Ľubovňa preto ani nebol oprávnený na podklade týchto záverov rozhodnúť o zastavení exekúcie.
Napadnutému uzneseniu vytýkal oprávnený aj porušenie ustanovení O.s.p., ktoré sa týkajú dokazovania. Uviedol, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinami požadovanými súdom a predloženými oprávneným. V exekučnom konaní sa zásadne nedokazuje, exekučný súd iba po právnej stránke z hľadísk formálnej vykonateľnosti či materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu preskúma výkon exekúcie. Exekučný súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok pokračovania exekúcie podľa EP dokazoval a pojednávanie nenariadil. Listiny, majúce pre vec podstatný význam, súd neprečítal a neoboznámil ich obsah. Tým odňal oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k spôsobu, akým bola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1,2 ZRK je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2 ZRK, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať, pričom exekučným titulom je rozhodnutie - Rozhodcovský rozsudok Arbitrážny súd Košice.
Postup prvostupňového súdu bol totiž založený na existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez návrhu ukladá povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov relevantných v základnom konaní (§ 45 ods. 2 ZRK). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 ZRK, na ktoré v konečnom dôsledku súd prvého stupňa aj poukázal ( vec ASTURCOM).
V tejto súvislosti odvolací súd nevidel dôvod na odklon od stanoviska zo spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. septembra 2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.
Správne konštatuje súd prvého stupňa, že po preskúmaní zmluvy, ktorá bola podkladom pre predmetný exekučný titul, t.j. Rozhodcovský rozsudok Slovenského Arbitrážneho súdu Košice je možné konštatovať, že táto zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v podobe rozhodcovskej doložky.
Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31. 12. 2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných v takejto zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula
alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 OZ sankciou neplatnosti. Keďže ust. § 53 OZ nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.
Vo vzťahu k námietke ohľadom individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky odvolací súd poznamenáva, že táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v ich XV. časti - Rozhodcovské konanie. Hneď za Všeobecnými poistnými podmienkami nasleduje Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4336200293 týkajúce sa prejavenia vôle zo strany účastníkov zmluvy riešiť spory v rozhodcovskom konaní.
Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.
Konečne odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2).
Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia“.
Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ účinného ku dňu 21.8.2008, považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.
Na veci nič nemení ani tvrdenie oprávneného ohľadom transparentnosti rozhodcovského konania a inštitútov s tým spojených.
Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 ZRK uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZRK), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Pokiaľ sa týka námietky oprávneného, že exekučný súd mal vo veci vykonávať dokazovanie a nariadiť pojednávanie, odvolací súd uvádza, že oprávnenému, ako účastníkovi konania nebola v exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde o obligatórne nariadenie
pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Postupom exekučného súdu, ktorý rozhodol len na základe listinných dôkazov, oprávnenému možnosť konať pred súdom odňatá nebola preto, lebo z predložených listín jednoznačne vyplývajú skutočnosti, pre ktoré bolo exekučné konanie zastavené. V tejto súvislosti je nedôvodná námietka oprávneného, že ak exekučný súd prvého stupňa „nesprávne postupoval a neúplne zistil skutkový stav, lebo vykonal dokazovanie niektorými z listín relevantných pre poistný vzťah bez toho, aby nariadil pojednávanie a umožnil oprávnenému preukázať, že povinný mal možnosť ovplyvniť dojednanie o rozhodcovskej doložke.“ Súd prvého stupňa sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil.
Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.