Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25P-87-2011.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/87/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. a otec - R., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. zo sumy 2.000,-Sk (66,39 €) na sumu 130,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom 6.5.2011.
Zročné výživné za obdobie od 6.5.2011 do 28.9.2011 vo výške 318,05 € súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 20,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu 331,95 €.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 303/2004-22 zo dňa 3.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2005 a to v časti výšky výživného na maloletú Q..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 6.5.2011 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q. zo sumy 2.000,-Sk na sumu 160,-€ mesačne. Návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti maloletá už navštevuje 1.ročník strednej školy a jej výdavky sa v súvislosti s jej vekom a so školskými povinnosťami podstatne zvýšili.
Otec s návrhom nesúhlasil a uviedol, že je momentálne schopný prispievať na výživu maloletej najviac o 20,-€ mesačne viac, nakoľko má iba minimálny príjem.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky pripojil, keďže naposledy bolo o výživnom rozhodnuté pred viac ako 6 rokmi a u maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko už v súčasnosti navštevuje strednú školu a má zvýšené výdavky v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. Odporučil návrhu vyhovieť s tým, aby súd pri určení konkrétnej výšky výživného zohľadnil vek a odôvodnené potreby maloletej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc 153/96, 13P 96/2001 a 13P 303/2004, s príjmami oboch rodičov, s potvrdením o návšteve školy maloletej ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom pre maloletú Q. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 303/2004-22 zo dňa 3.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2005 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. zvýšeným výživným zo sumy 1.500,-Sk na sumu 2.000,-Sk mesačne od 1.1.2005. V čase tohto rozhodnutia mali rodičia aj ďalšie maloleté dieťa - Q. na výživu ktorej sa otec zaviazal prispievať zvýšeným výživným zo sumy 1.900,-Sk na sumu 2.400,-Sk mesačne. Otec bol riadne zamestnaný a dosahoval príjem 17.000,-Sk mesačne netto. Matka bola tiež riadne zamestnaná a mala príjem 14.000,-Sk mesačne netto. Maloletá Q., resp. obe maloleté deti navštevovali základnú školu.
Matka vo výpovedi uviedla, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá Q. bola asi v 6.triede ZŠ. V tomto školskom roku t.j. 2011/2012 už navštevuje 2.ročník strednej školy úžitkového výtvarníctva, s čím sú spojené vysoké výdavky, nakoľko všetky pomôcky, ktoré sú v škole potrebné, hradia rodičia. Mesačný priemer týchto výdavkov na školské pomôcky jej vyšiel asi 100,-€. Jedná sa najmä o výdavky na fotopapiere, chemikálie, rôzne výdavky na maľovanie ako sú štetce, farby a pod. Okrem týchto výdavkov má s maloletou aj výdavky na začiatku školského roka asi 150,-€. V dôsledku zdravotného stavu maloletej, ktorá má problémy s chrbticou a je alergička, má zvýšené výdavky na doplatky za lieky, v priemere asi 40,-€ mesačne. Ďalej uviedla, že do 6.8.2011 bola na materskej dovolenke s ďalšou dcérou Y. a po ukončení materskej dovolenky sa vrátila do pôvodného zamestnania, kde zarába asi 560,-€ mesačne netto. Žije s deťmi sama a iný príjem nemá. Doteraz určené výživné vo výške 66,39 € otec platí a okrem toho občas pošle šek na 20,-€, na čo sa však spoliehať nemôže.
Z potvrdenia o príjme matky od spoločnosti R.. súd zistil, že matka od 6.8.2011 opäť nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky a v mesiaci august 2011 dosiahla čistú mzdu 536,27 €. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k plnoletej Q. a k maloletej Y..
Otec vo výpovedi uviedol, že od 1.12.2010 do 31.5.2011 bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti asi 445,-€ mesačne. Nezamestnaný sa stal z toho dôvodu, že predošlý zamestnávateľ mu pred koncom skúšobnej doby dal výpoveď, čo sú bežné praktiky v tejto podnikateľskej sfére - gastronómii. Je vyučený kuchár a v období od apríla 2011 do konca júla 2011 pracoval brigádnicky u terajšieho zamestnávateľa, s ktorým má od augusta 2011 uzavretú riadnu pracovnú zmluvu s tým, že má príjem 320,-€ mesačne brutto. Zatiaľ je však v skúšobnej dobe a dúfa, že ho neprepustia, keďže je rád, že má vyšší príjem oproti obdobiu, keď pracoval iba brigádnicky. Žije u svojej matky a uviedol, že má výdavky 150,-€ mesačne ako výživné na deti, 25,-€ mesačne na električenku, 10,-€ na telefón a obom deťom platí poistenie, konkrétne Q. 6,07 € mesačne. Zvyšné peniaze, ktoré mu ostanú dá svojej matke ako príspevok na domácnosť. Dodal, že od roku 2005 prispieval maloletej aj nad rámec určeného výživného, napríklad v októbri 2010 kúpil maloletej digitálny fotoaparát, ktorý potrebovala do školy a na ktorý si požičal 460,-€, ktoré spláca. Potvrdil však, že v roku 2011 iným spôsobom neprispel, keďže nemal z čoho. Ďalej uviedol, že v minulosti bol zamestnaný v hoteli E., kde zarábal aj viac ako 780,- € mesačne netto, ale odišiel odtiaľ z toho dôvodu, že mu 3 mesiace nevyplatili nadčasy, ktoré niekedy mal aj 60 hodín mesačne.
Z potvrdení o príjmoch otca vyplýva, že v roku 2010 (od marca do septembra) dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 782,25 € a v mesiacoch október až november 2010 dosiahol príjem 266,75 € priemerne netto. Od 1.12.2010 do 31.5.2011 bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti v priemere 445,81 € mesačne. V mesiacoch apríl až jún 2011 pracoval na základe Dohody o vykonaní práce, kde dosahoval príjem 105,30 € mesačne netto. Od 1.8.2011 je riadne zamestnaný, pričom z potvrdenia o výške príjmu otca od spoločnosti Y. vyplýva, že v mesiaci august dosiahol netto príjem 224,47 €.
Otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť ako matka a to k plnoletej Q., ktorá je študentkou.
V školskom roku 2011/2012 maloletá Q. navštevuje 2.ročník strednej školy - T.. Má zdravotné problémy s chrbticou a alergiou.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú Q. rozhodnuté v roku 2005, t.j. pred viac ako 6 rokmi, kedy maloletá navštevovala základnú školu. V tomto školskom roku už navštevuje 2.ročník strednej školy umeleckého zamerania, kde má zvýšené výdavky s potrebnými pomôckami, ktoré hradia rodičia a ktoré sú pre štúdium nevyhnutné. Ďalej bolo preukázané, že maloletá má aj zdravotné problémy, nakoľko je alergička a má problémy s chrbticou, s čím sú spojené zvýšené výdavky na zdravotné pomôcky a doplatky za lieky. Okrem toho má matka s maloletou aj výdavky na školské pomôcky, električenku, stravu, ošatenie a pod. Preto je nepochybné, že u maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Zmenu pomerov súd konštatuje teda v súvislosti s jej vyšším vekom a samozrejme aj s výdavkami spojenými s prechodom na vyšší stupeň vzdelávania. Preto súd návrh matky považoval za dôvodný: Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko určené výživné vo výške 130,-€ mesačne súd považuje za primerané veku a potrebám maloletej. Podľa názoru súdu je otec schopný takto určené výživné platiť, keďže je riadne zamestnaný a žije u svojej matky, ktorej na domácnosť prispieva iba minimálne. Zároveň je potrebné uviesť, že otec ako vyučený kuchár je schopný dosahovať aspoň taký príjem, aby mohol výživné v určenej výške platiť. Súd má za to, že otec nevyužíva dostatočne svoje schopnosti a možnosti, nakoľko prijal zamestnanie s minimálnym príjmom, hoci v roku 2010 bol schopný zarábať aj viac 780,-€ mesačne netto, pričom z toho zamestnania odišiel sám bez relevantného dôvodu, čo súd považuje za nezodpovedné. Navyše, otec sám uviedol, že v súčasnosti nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať, preto má vyvinúť maximálne úsilie, aby si našiel lepšie platenú prácu a to najmä s ohľadom na svoje vyživovacie povinnosti.
Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 6.5.2011, t.j. dňom podania návrhu, nakoľko bol podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia výživného bol ustálený dňom 6.5.2011 a otec v období od 6.5.2011 do 28.9.2011 na výživu maloletej Q. neprispieval dostatočne, vznikol mu dlh vo výške 318,05 €. Dlh súd otcovi povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v primeraných mesačných splátkach. Do zročného výživného súd otcovi započítal zaplatené výživné za označené obdobie vo výške 331,95 € (5 mesiacov x 66,39 €).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p., nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský
súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).