Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1P-59-2011.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Z. : M. V. L. M., nar. XX.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov : matky M. Z. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX K., toho času M. G. X, K. a otca P. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX K., o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. V. L. M. Z., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50 € na sumu 130 € mesačne a na maloletého R. Z., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50 € na sumu 100 € mesačne od 1.10.2011, ktoré je otec povinný platiť vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu v Dunajskej strede, č. 11P 68/2009-24 zo dňa 8.1.2010 v časti o bežnom výživnom na maloleté deti.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.10.2010 domáhala zvýšenia výživného na maloletú dcéru z 50 € na 150 € mesačne a na maloletého syna z 50 € na 116 € mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola upravená výška výživného rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej strede, č. 11P 68/2009-24 zo dňa 8.1.2010, pričom od uvedenej doby sa potreby maloletých detí zvýšili, matka s deťmi žije sama, a výživné určené vo výške 50 € na každé dieťa nepostačuje na pokrytie ich najzákladnejších potrieb, navyše otec výživné platí veľmi nepravidelne a iným spôsobom sa na potrebách detí nepodieľa. Matka pracuje, avšak jej príjem je nízky a nepostačuje na pokrytie primeranej výživy a výdavkov spojených s návštevou školy.
Otec s návrhom matky nesúhlasil z dôvodu že je dlhodobo nezamestnaný a nemá príjem.
Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky maloletých detí a v záujme maloletých detí žiadal jej návrhu vyhovieť v plnom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi - rodnými listami maloletých detí, príjmom matky , vyjadrením zamestnávateľa otca a dohodou o skončení pracovného pomeru otca, potvrdenie o evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o návšteve školy, zmluvou o nájme bytu, výdavkami otca a matky na maloleté deti, oboznámil sa so zdravotným stavom detí a ich odôvodneným potrebami a mimoškolskými aktivitami, spismi Okresného súdu v Dunajskej strede 11P 68/2009, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :
Maloleté deti Z. sa narodili z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu 17Nc 3/99-13 zo dňa 14.4.1999 bola maloletá M. V. L. M. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť výživné 1.000.-Sk mesačne od 1.6.1998. V čase rozhodnutia súdu bola maloletá vo veku ? roka. Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej strede 11P 68/2009-24 zo dňa 8.1.2010, bol podľa schválenej rodičovskej dohody maloletý R. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu 50 € mesačne, zároveň sa otec zaviazal na výživu maloletej M. prispievať zvýšeným výživným z 33,19 € na 50 € mesačne. Matka maloletých detí pracovala a dosahovala príjem 440 €, otec uvádzal že je dlhodobo nezamestnaný, bez príjmu a sociálnych dávok. Rodičia boli podielovými spoluvlastníkmi 3 - izbového bytu v V. A..
Maloletá M. V. L. M. v školskom roku 2011/2012 dovŕšila vek 14 rokov a navštevuje 8. triedu ZŠ - Gymnázia A. P. v K..
Maloletý R. v školskom roku 2011/2012 navštevuje 2. triedu ZŠ - Gymnázia A. P. v K.. Má 7 rokov.
Matka deťom financuje pracovné zošity ,učebnice, cestovné, mobilný telefón, synovi školské obedy a družinu mesačne 35 €, 25 € mesačne návštevu hudobnej školy a ostatné výdavky súvisiace so základnými potrebami detí, ktoré sú vo vývine, rastú a preto má matka zvýšené výdavky na stravu a ošatenie.
Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že otec výživné takmer neplatí, jeho dlh na výživnom narástol na 700 eur. Okrem súdom stanoveného výživného sa iným spôsobom na potrebách detí nepodieľa, neprispieva na mimoriadne výdavky ako sú školské aktivity, výlety či letné tábory, deťom nekupuje ošatenie, obuv, vreckové a podobne.
Matka maloletých detí je zamestnaná v spol. R. finance I., a.s. so sídlom I. námestie XX, C., jej priemerný mesačný príjem sa pohybuje od 400 do 500 € netto mesačne a závisí od počtu uzavretých zmlúv pre spoločnosť. matka pre spoločnosť pracuje od roku XXXX a je to jej jediný príjem. Poberá prídavky na 2 deti a privyrába si brigádami.
Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že žije u svojej matky, domácnosť ktorej navštevujú pravidelne i obe deti. Ako uviedol je dlhodobo nezamestnaný a nemá príjem, nepoberá sociálne dávky. Potvrdil, že deťom nič nekupuje, avšak deti domácnosť jeho matky navštevujú často a vždy sa môžu najesť.
Otec maloletých detí je dlhodobo nezamestnaný naposledy vedený v evidencii nezamestnaných od 10.12.2010, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Naposledy pracoval ako kuriér pre spoločnosť C. E., s.r.o. kde dosahoval mesačný príjem 570 €. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, podľa udania otca sa nepohodol s konateľom firmy.
Podľa vyjadrenia spol. C. E. s.r.o. dôvodom výpovede otca boli slabá produktivita a práca bez požadovaných výkonov, svoje pracovné povinnosti si neplnil riadne a včas.
Rodičia maloletých detí boli podielovými spoluvlastníkmi bytu v V. A., ktorý podľa udania rodičov bol predaný v dražbe, nakoľko otec neplatil hypotekárny úver ani nájomné.
Rodičia iný nehnuteľný či hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastnia, nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.
Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej strede, č. 11P 68/2009-24 zo dňa 8.1.2010 došlo k podstatnej zmene pomerov, na strane maloletých detí a matky, čo je v tomto prípade základným predpokladom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči nim. Po poslednom rozhodnutí súdu o úprave výživného sa matka s maloletými deťmi osamostatnila, presťahovala sa do prenajatého bytu a od tej doby sama financuje bývanie a potreby detí. Spoločný byt rodičov v V. A. bol predaný v dražbe. V čase posledného rozhodnutia súdu bol otec dlhodobo nezamestnaný a podľa jeho udania nemal žiadny príjem.
Od uvedenej doby uplynula doba ? roka, v školskom roku 2011/2012 maloletá M. navštevuje 8. ročník ZŠ a maloletý R. navštevuje 2. ročník ZŠ. Aj keď podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého R., ktorý v čase posledného rozhodnutia súdu navštevoval predškolské zariadenie, súd dospel k záveru že výživné určené po 50 € na každé z detí aktuálne nezodpovedá ich odôvodneným potrebám. Otec maloletých detí je v produktívnom veku, má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore elektromechanik a nemá žiadne zdravotné problémy. Otec nevykonáva osobnú starostlivosť o deti a býva v domácnosti svojej matky, ktorej na výdavky spojené s bývaním neprispieva. Súd preto na skutočnosť že je naďalej nezamestnaní neprihliadol, naopak súd poukazuje na to, že otec prišiel o zamestnanie vlastným nezodpovedným konaním, keď svoje pracovné povinnosti nevykonával riadne a včas.
Po takto vyhodnotenej dôkaznej situácii súd dospel k záveru, že návrhu matky je možné čiastočne vyhovieť, pričom súd konštatuje že aj po zvýšení výživného uvedené jednotlivé sumy postačia iba na financovanie najzákladnejších potrieb detí s ohľadom na ich vek, ich mimoškolské aktivity a študijné povinnosti.
Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.10.2011, t.j. od nasledujúceho mesiaca po rozhodnutí súdu s ohľadom na uplynutie krátkeho času od posledného rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o výške výživného, na maloletú M. 80 € a na maloletého R. o 50 € mesačne. Súd pri určení výšky výživného prihliadol jednak na preukázané zvýšené potreby oboch maloletých detí, na skutočnosť, že o deti sa stará výlučne matka, ktorá musí pre deti zabezpečiť bývanie a jej príjem sa pohybuje od 400-500 € mesačne. Výška upraveného výživného zodpovedá i zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorému žiadne okolnosti nebránia vykonávať akúkoľvek prácu, nemá iné vyživovacie povinnosti a nezabezpečuje osobnú starostlivosť o deti. Otec maloletých detí si musí byť vedomý že je povinný svoje deti uživiť a prispievať na ich potreby primerane svojim možnostiam ale aj aktuálnym potrebám detí, ktoré sa postupne zvyšujú a preto by mal vynaložiť väčšie úsilie za účelom dosiahnutia primeraného zárobku. Otec nemôže ponechávať celkovú starostlivosť o deti ako aj finančnú záťaž súvisiacu so zabezpečovaním potrieb detí v prevažnej miere na matke maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.