Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2T/92/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Svidníku, samosudcom Mgr. Ivom Maruščákom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. D. XXXX vo Svidníku v trestnej veci proti obžalovanému G. T. takto

rozhodol:

Obžalovaný :

G. T., nar. XX.X.XXXX E. J., trvale bytom Giraltovce, J. XXX/X, okres Svidník, nezamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

dňa X.X.XXXX v čase okolo 22.00 hod. na schodisku rodinného domu č. XXX/X na J. A. E. N., okr. Svidník po predchádzajúcom sa vzájomnom slovnom napádaní, fyzicky napadol svojho otca T. T., nar. X.X.XXXX tak, že ho sotil svojimi rukami do oblasti tela, následkom čoho menovaný spadol dole schodmi a utrpel pohmoždenie chrbtice v driekovej oblasti, otras mozgu a odierky na hlave a zápästiach s dobou liečenia na úrovni práceneschopnosti do 28.5.2010.

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,

rozhodol:

Podľa 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zákona, súd obžalovanému G. T. ukladá trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť ) mesiacov.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor vo Svidníku podal dňa XX.X.XXXX na tunajší súd obžalobu na G. T. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ l Tr. zákona.

Vo veci bol dňa XX.X.XXXX vydaný trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný G. T. podal odpor. Súd preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného T. T. a svedka S. E., C.. G. C., C.. K. T., C.. C. N., O. T. S. Š. C., čítaním listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav, ktorý je odlišný od skutkového stavu prezentovaného v obžalobe.

Súd po opätovnom vykonaní dokazovania nemá dôvod meniť nič na ustálených skutočnostiach, vyplývajúcich z výpovedí obžalovaného. Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku mu kladenému za vinu jednoznačne poprel. Uviedol, že potom, čo mal slovný konflikt so svojím otcom, ktorý sa predtým hádal s jeho matkou, tak došlo medzi nimi k fyzickému kontaktu a teda, otec T. T. vyšiel za ním po schodisku na poschodie domu, kde on už stál na vrchu schodiska, tento sa mal na neho tlačiť násilím celým telom, on s ním nič nechcel mať, preto ho od seba primerane odstrčil, ten stratil rovnováhu, šmykol sa dolu asi o tri schody, chcel opäť na neho zaútočiť, ale stratil rovnováhu a spadol smerom do zadu po schodisku k dverám na prízemí. Pošmykol sa preto, že zostal bosí, lebo šľapky, ktoré mal obuté, zostali na schodisku pri vrchu, keď do neho sotil. Jednoznačne dôvodom prečo spadol bola skutočnosť, že bol v značne podnapitom stave a preto stratil rovnováhu. On ho určite neudrel, tak ako je to uvedené v obžalobe. K tejto skutočnosti, prečo spadol, sa obžalovaný vyjadril aj vo svojom opravnom prostriedku podanom proti uzneseniu o vznesení obvinenie zo dňa XX.X.XXXX, kde opätovne potvrdil, že keď otec vychádzal na vrch schodiska, tak brániac sa pred ním, ho od seba primerane odstrčil, pričom stratil rovnováhu a šmykol sa dole schodmi až k vchodovým dverám, nakoľko mal na nohách obuté šmykľavé domáce kožené prezuvky, teda tuná už uviedol, že sa šmykol kvôli tomu, že ho sotil na prezuvkách a že bol opitý. Ďalej vo svojej následnej výpovedi túto pozmenil tak, že zošmykol sa z prezúvok, tie zostali na vrchu o dva tri schody a následne, keď chcel opätovne zaútočiť, bosí sa pošmykol a padol dole schodmi, lebo bol opitý. Napokon pri ostatnej výpovedi túto svoju verziu ako došlo k samotnému pádu poškodeného opätovne pozmenil. Keď za ním poškodený, rozhnevaný a rozčúlený vybehol na vrh schodiska a tlačil sa svojím telom na neho, on mu iba vlastným telom rukami pri sebe, bránil v tom, aby prešiel hore, lebo dva dni pred tým mu ničil veci v jeho izbe, ktoré mu nepatria. Poškodený sa však pokúšal cez neho prebiť a on mu telom vykrýval priestor, tak aby sa nedostal hore na schodisko, pričom poškodený počas toho doňho útočil rukami, pričom on sa bránil tak, že mu tie ruky chytal a dával dole zo seba, pritom sa poškodený pošmykol o 2-3 schody dole, chytil sa zábradlia a keď chcel zaútočiť pošmykol sa, dostal balans a spadol na chrbát schodmi, dole hlavou. Niekoľkokrát zopakoval, že jeho otec T. T. je alkoholik a že potom, čo požije alkoholické nápoje, celý život týral jeho a celú rodinu.

Poškodený T. T. taktiež opätovne uviedol, že keď vychádzal po schodisku na poschodie za synom G. T., ten už stál na vrchu schodiska, keď bol na poslednom schode, tak ho chytil ľavou rukou pod krk za ošatenie a pravou rukou päsťou udrel do oblasti tváre medzi oči. Z toho dôvodu stratil rovnováhu a spadol smerom do zadu, kde sa po schodisku skotúľal na prízemie. Jeho syn fyzicky už napadol nielen jeho, čo nebolo prvý krát, ale aj matku, za čo bol aj v minulosti odsúdený, pobil sa aj s bratom.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa S. E., ktorá len zopakovala, že sa k samotnému skutku vyjadriť nevie, nakoľko ona priamo pri incidente nebola, len potvrdila, že potom, čo sa obaja pohádali, jej bývalý manžel odišiel v zlosti do domu za synom, no a potom už len počula nejaký buchot a keď vbehla do domu, našla bývalého manžela ležať na zemi pri dverách.

Svedkyňa G. T. po zákonnom poučení odmietla vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj službu konajúci príslušníci policajného zboru, O. T. S. Š. C., ktorí zhodne uviedli, že potom, čo prišli na miesto, nemohli vojsť do domu, pretože pri vchodových dverách ležal poškodený, preto vošli z boku a na poškodenom badali, že bol síce opitý ale nie tak, aby sa s ním nedalo riadne komunikovať. Keď zisťovali, čo sa vlastne stalo, tak obaja zhodne uviedli, že prvotné zistenie bolo také, že obžalovaný sotil do poškodeného, k čomu ho mal poškodený vyprovokovať.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ošetrujúci lekár poškodeného C.. G. C., ktorý v prípravnom konaní aj vyhotovil lekárske potvrdenie. V celom rozsahu sa odvolal na prepúšťaciu správu z nemocnice, ktorú aj súdu rýchlou cestou predložil, ktorú vyhotovil C.. C. N. a preto sa odvolal aj pri zistených zraneniach na jej obsah. Podľa neho tieto zranenia u poškodeného boli zistené opodstatnene, preto aj ďalej pokračoval podľa odporúčaní zo správy v nemocnici v jeho ďalšej liečbe a nadväznosti na to, podľa neho

je práceneschopnosť stanovená do dňa XX.X.XXXX riadne opodstatnená. K nejakému zraneniu nosa sa vyjadriť nevedel, nakoľko on pri jeho prvotnom ošetrení nebol a riadil sa len zisteniami lekára prvého kontaktu, ktorým bola C.. K. T..

C.. K. T. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní a konštatovala, že sa plne odvoláva na diagnostiku zranení po vyšetrení poškodeného, pričom žiadne zranenie v oblasti nosa u poškodeného nezistila, pričom popísaný mechanizmu vzniku zranenia zodpovedá vyjadreniu poškodeného, ale len v časti samotného pádu zo schodov, kde skutočne pritom mohlo dôjsť k ľahšiemu otrasu mozgu, pomliaždeniu driekovej oblasti a povrchových odrenín na hlave na pravom zápästí. C.. C. N. vylúčil, aby poškodenému neboli z dôvodu nepozornosti diagnostikované zranenia na tvári, keďže počas hospitalizácie bol dvakrát denne vyšetrený v rámci vizity.

S prihliadnutím na vykonané dokazovanie súd nemá dôvod nič meniť na záveroch prezentovaných v pôvodnom odôvodnení rozhodnutia.

Súd vychádzajúc z hore uvedených dôkazov, ktoré zhodnotil jednotlivo, ale aj v ich súhrne, neuveril obhajobe obžalovaného. Jednak obžalovaný v rámci svojej obrany sa sústredil len na skutočnosť, že poškodeného neudrel päsťou, avšak v časti, kde mal do neho sotiť, túto čiastočne upravoval najsamprv tak, že doňho sotil, ten sa v dôsledku podnapitého stavu šmykol na klzkých domácich kožených šľapkách a spadol dole schodmi a potom obranu upravil tak, že keď do neho sotil, ten sa však z domácich papuči vyzul, no zastavil sa na druhom, treťom schode a keď chcel zaútočiť, pretože bol opitý, opäť sa pošmykol a padol dole schodmi. Napokon, keď mal do neho sotiť, tak poškodený sa zastavil na schodoch tak, že sa chytil zábradlia a pomocou neho chcel zase zaútočiť, ale šmykol sa na schodoch a padol dole. Na záver opäť zmena vôbec doňho nesotil len dával zo seba jeho ruky dole a on sa sám pošmykol a padol na chrbát dole hlavou po schodoch. Podľa názoru súdu obžalovaný tak vypovedal, účelovo, pričom bagatelizoval skutočnosť, že do poškodeného sotil aj napriek tomu, že musel predpokladať vzhľadom na svoje rozumové a vôľové schopnosti, že tento, keď je v podnapitom stave, stratí rovnováhu a padne dole schodmi. Je predsa nelogické, aby poškodený, ak chcel zaútočiť zo spodu na obžalovaného, ako to sám tvrdí, sa pošmykol tak, že padne na chrbát dole hlavou. Preto súd obhajobe obžalovaného neuveril a opierajúc sa vlastne o jeho výpoveď, zistil skutkový stav už hore prezentovaný, odlišný od skutkového stavu prezentovaného v obžalobe a teda súdu sa nepodarilo jednoznačne ustáliť verziu poškodeného o tom, že mal byť poškodený chytený za košeľu pod krkom a udretý do oblasti nosa ale že bol obžalovaným sotený.

Pri takto ustálenom skutkovom stave súd má dôvodne za to, že obžalovanému, ako trestne zodpovedného subjektu bolo nepochybne preukázané, že sa dopustil konania, ktoré naplnilo všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a teda, že inému ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobu sa rozumie aj blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobu sa na účely tohto zákona rozumie okrem iného aj príbuzný v priamom pokolení, čo poškodený T. T., ako jeho otec nepochybne je.

Spáchaním tohto prečinu obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane zdravia občanov.

Obžalovaný konal úmyselne a to formou nepriameho úmyslu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. b/ Tr. zákona, keďže vedel, že ak sotí do poškodeného, ktorý bol ako sám uviedol v značne podnapitom stave, tento môže stratiť rovnováhu a padnúť dole schodmi, čo sa aj stalo a on pre prípad, že sa tak stane a teda s následkom svojho konania bol uzrozumený.

Súčasne vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je závažnosť za vinu kladeného prečinu obžalovanému, vyššia než nepatrná.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené s spôsobom

spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Čo sa týka spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku, súd bral do úvahy výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil typovo totožného protiprávneho konania zodpovedajúceho obdobnej trestnej činnosti. Závažnosť tohto konania na jednej strane zvyšuje skutočnosť, že fyzicky napadol svojho otca, na druhej strane súd považuje za dokázané, že tento ho vlastne k takémuto konaniu provokoval nadávkami a urážaním. Ako už bolo konštatované konal vo forme nepriameho úmyslu.

Taktiež súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j/ Tr. zákona a teda, že pred spáchaním trestného činu viedol obžalovaný riadny život. Priťažujúce okolnosti tak, ako sú taxatívne vymenované v ustanovení § 37 Tr. zákona súd nezistil.

Súd pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov zistil, že obžalovaný je slobodný, na verejnosti sa správa slušne a nebol riešený v priestupkovom konaní, žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Giraltovciach s rodičmi a so sestrou. V súčasnosti je nezamestnaný. Je pravdou, že v súčasnosti sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol a to vo vzťahu k rozhodnutiu tunajšieho súdu, sp. zn. X P. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, kde bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, kde mal fyzicky napadnúť svoju matku.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správania, príčiny ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil proti právneho konania. Opierajúc o zistené skutočnosti je zrejmé, že prognóza možnosti nápravy páchateľa je pozitívna vzhľadom na jeho doterajšie správanie, trestnoprávnu minulosť, ako aj skutočnosť, že žije v rodinnom dome spolu s rodičmi doposiaľ s usporiadaným spôsobom života.

Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na nich pri určovaní druhu trestu a jeho výmery tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona, má za to, že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu, postačí uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Pri výmere trestu súd prihliadol na poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu a pomery obžalovaného, ako aj pozitívnu prognózu možnosti jeho nápravy a preto mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby k trestu odňatia slobody, ktorá je v danom prípade pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona jeden rok až tri roky, súd uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne určil skúšobnú dobu pri dolnej hranici trestnej sadzby na 18 mesiacov postupujúc podľa ustanovení § 49 ods. 1 písm.a/ Tr. zák. a § 50 ods. l Tr. zák.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd. ( )