Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-66-2008.pdf
PDF · 114.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/66/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa TATRA DEVELOPMENT, s. r. o., so sídlom Ul. 1. mája 1960/54, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 426 679, zastúpeného advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri, s. r. o., pracovisko Ľubinská 3, Bratislava, IČO: 35922907, proti odporcovi V. K., O.. XX. XX. XXXX, V. G. U.Š., P., P. O. XXX/X, zastúpeného JUDr. Milošom Barbušom, advokátom so sídlom Štúrova 13, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, takto
rozhodol:
Odstúpenie odporcu listom zo dňa 23. 04. 2008 od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 10. 09. 2007, je n e p l a t n é .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 2 487,70 eura, ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátskej kancelárii Geško, Hulín a partneri, s. r. o. Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že odstúpenie odporcu zo dňa 23. 04. 2008 od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s navrhovateľom dňa 10. 09. 2007, je neplatné. Uviedol, že dňa 10. 09. 2007 navrhovateľ, ako kupujúci a odporca, ako predávajúci, uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok parcela registra KN-E, parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere 1421 m2, zapísaný Správou katastra Liptovský Mikuláš v katastri nehnuteľností na G. Č.. XXX, k. ú. G. Z.(ďalej len „pozemok“). Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy je vedené Správou katastra Liptovský Mikuláš pod X. XXXX/XXXX. Odporca listom zo dňa 09. 04. 2008, požiadal navrhovateľa o odstúpenie od zmluvy z rodinných dôvodov. Následne listom zo dňa 23. 04. 2008 odporca jednostranne odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu jej nevýhodnosti a jednostrannej výhodnosti v prospech kupujúceho s tým, že kúpnu zmluvu mal uzavrieť v tiesni. Navrhovateľ s odstúpením od zmluvy nesúhlasil, zmluvu považoval za perfektný právny úkon pri ktorom odporca nekonal v žiadnej tiesni a zmluvu neuzavrel ani za nápadne nevýhodných podmienok. Dohodnutá kúpna cena 750,-Sk/1 m2 predstavovala cenu, za ktorú by v čase uzavretia kúpnej zmluvy mohol odporca uvedený pozemok predať. Potom napadnuté odstúpenie od zmluvy nespĺňa predpoklady, ktoré pre platnosť odstúpenia ustanovuje Občiansky zákonník v ustanovení § 39, a potom takýto jednostranný úkon nie je spôsobilý vyvolať žiadne právne následky. Navrhovateľ vyslovil názor, že dôvodom odstúpenia od zmluvy bola skutočnosť, že odporca uzavrel ohľadne pozemku následne ďalšiu kúpnu zmluvu.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdil, že konal v tiesni v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ využil jeho sociálnu, hospodársku a psychickú situáciu. V čase uzatvárania zmluvy bol dlhodobo nezamestnaný, mal minimálny príjem a ponúknutá hotovosť vo výške 100 000,- Sk bola pre neho v tom čase veľmi významná. Nápadne nevýhodné podmienky odporca videl v
nevyváženosti medzi právami predávajúceho a kupujúceho, keď právo odstúpiť od zmluvy v čl. VII. bolo dojednané iba pre kupujúceho. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, pretože uvedená kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom. Neplatnosť úkonu odporca videl v odkladacej podmienke dojednanej v kúpnej zmluve zo dňa 10. 09. 2007, kde nie je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom „schválenie výstavby“ a nie je zrejmé schválenie akej výstavby mala spôsobiť účinnosť kúpnej zmluvy, pričom nie je ani vymedzené, kde sa má spomínaná výstavba realizovať, nakoľko zmluva neobsahuje pojem „predmetná parcela“, ale v texte je označená len ako „pozemok“. Odporca poukázal na to, že aj keď je právny úkon po jazykovej stránke zrozumiteľný, nejednoznačnosť a neurčitosť jeho obsahu nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. Nestačí totiž, že zmluvnej strane je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to zároveň nie je objektívne jasné osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Poukázal na skutočnosť, že termín „schválenie výstavby“ nepozná stavebný zákon č. 50/1976 Zb., a potom tento pojem môže byť identifikovateľný len s pojmom stavebné povolenie, ktoré doteraz vydané nebolo. Odkladacia podmienka pritom musí byť splnená do doby rozhodnutia katastrálneho úradu o vklade vlastníckeho práva, inak sa kupujúci nemôže stať vlastníkom nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že v čase podania žiadosti o schválenie výstavby nebol navrhovateľ vlastníkom pozemku nie je zrejmé, na základe čoho udelila Obec Liptovský Trnovec súhlas s výstavbou na pozemku vo vlastníctve odporcu, naviac bez jeho súhlasu. Rovnako nie je zrejmé, akú výstavbu Obec Liptovský Trnovec schválila, keďže navrhovateľom nebola predložená žiadna projektová dokumentácia. Okrem toho Obec Liptovský Trnovec, v tom čase a ani v súčasnosti, nie je stavebným úradom, ale pôsobnosť stavebného úradu pre Obec Lipt. Trnovec vykonáva Obec Liptovský Mikuláš, ako spoločný obecný úrad. Potom udelenie súhlasu Obcou Lipt. Trnovec nie je individuálnym správnym aktom, ale aktom neurčitým, nulitným, z ktorého účastníkom nevznikajú žiadne práva ani povinnosti.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa 10. 09. 2007 uzavrel navrhovateľ, ako kupujúci s odporcom, ako predávajúcim, kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci odpredal kupujúcemu nehnuteľnosti
- pozemok parcelné číslo M.-W. Č.. XXXX, orná pôda o výmere XX XXX U., zapísané v katastri nehnuteľností na G. Č.. XXX pre okres Liptovský Mikuláš, Obec Liptovský Trnovec, na Katastrálnom úrade v Žiline, Správe katastra Liptovský Mikuláš. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 750,- Sk/1 m2 (24,90 eura/1 m2), pričom kupujúci sa zaviazal predávajúcemu vyplatiť pri podpise zmluvy v hotovosti 100 000,-Sk (3 319,39 eura) a zvyšok kúpnej ceny 8 465 750,-Sk (281 011,41 eura) najneskôr v deň podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do notárskej úschovy, pričom predávajúcemu mala byť kúpna cena vyplatená z notárskej úschovy do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V čl. VII bod 1 bolo dojednané, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť momentom schválenia výstavby na predmetnej parcele pre spoločnosť TATRA DEVELOPMENT, s. r. o. V bode 2 tohto článku bolo dohodnuté, že v prípade, ak do 31. 11. 2008 nedôjde k nadobudnutiu účinnosti tejto zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci môže od zmluvy odstúpiť. Návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol podaný na Správe katastra Liptovský Mikuláš dňa 23. 05. 2008, kde je zaevidovaný pod sp. zn. X. XXXX/XXXX. Rozhodnutím Správy katastra Lipt. Mikuláš č. X. XXXX/XXXX zo dňa 23. 07. 2008, bol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietnutý, ale na základe odvolania predávajúceho Krajský súd v Žiline rozsudkom 22Cp/85/2008-36 zo dňa 13. 02. 2009, zrušil rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš a vec vrátil Správe katastra Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie. Správa katastra Lipt. Mikuláš doteraz nerozhodla o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Listom zo dňa 09. 04. 2008 odporca, ako predávajúci z kúpnej zmluvy, zaslal kupujúcemu - navrhovateľovi, žiadosť o zrušenie kúpnej zmluvy na parcelu Č.. XXXX, k.ú. Lipt. Trnovec kde uviedol, že „po zvážení všetkých okolností a vážnych rodinný dôvodov sa rozhodol od kúpnej zmluvy po vzájomnej dohode, odstúpiť“, preddavok 100 000,-Sk mienil v plnej výške vrátiť s tým, že následne bude žiadať anulovanie zmluvy. Súčasne poprosil o promtné a korektné vyriešenie tejto žiadosti. Ďalším listom zo dňa 23. 04. 2008 odporca jednostranne odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu jej nevýhodnosti a jednostrannej výhodnosti v prospech kupujúceho. Uviedol, že kúpnu zmluvu podpísal v tiesni a súčasne uviedol, že nebola splnená povinnosť kupujúceho predložiť predávajúcemu platné stavebné povolenie v zmysle kúpnej zmluvy a nie je ani predpoklad jeho vydania v stanovenej lehote.
Obec Lipt. Trnovec listom zo dňa dňa 12. 04. 2008 schválila výstavbu a súhlasila s výstavbou na pozemku parcelné číslo M.-W. Č.. XXXX, orná pôda o výmere XX XXX U., zapísaných na G. Č.. XXX, k. ú. Liptovský Trnovec, pre spoločnosť TATRA DEVELOPMENT, s. r. o.
Navrhovateľ zložil kúpnu cenu 8 465 750,-Sk do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Viery Hamorskej dňa 22. 05. 2008 - táto skutočnosť bola preukázaná zápisnicou napísanou na Notárskom úrade JUDr. Viery Hamorskej dňa 22. 05. 2008 pod sp. zn. M 41/2008-2 s tým, že kúpna cena je zložená v notárskej úschove doteraz.
Dňa 05. 06. 2008 uzavrel odporca, ako predávajúci, kúpnu zmluvu s kupujúcim Drevodom Rajec Development, s. r. o., Rajec, IČO: 43782725, ktorou predal nehnuteľnosti zapísané na G. Č.. XXX, k. ú. Liptovský Trnovec, parcela č. XXXX, orná pôda o výmere XX XXX U. - odporca teda pozemok, ktorý predal navrhovateľovi kúpnou zmluvou uzavretou dňa 10. 09. 2007, predal kúpnou zmluvou uzavretou dňa 05. 06. 2008, inému kupujúcemu. Kúpnou zmluvou uzavretou so spoločnosťou Drevodom Rajec Development, s. r. o. však bola dojednaná vyššia kúpna cena a to 1 100,-Sk/1 m2 (36,51/1 m2) s tým, že za odpredané pozemky odporcovi malo byť na základe tejto kúpnej zmluvy vyplatených 12 563 100,-Sk na účet sestry predávajúceho K. G., E.. K., najneskôr do 3 dní po predložení listu vlastníctva potvrdzujúceho skutočnosť, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je kupujúci a že k pozemku je zriadené záložné právo v prospech SLSP, a. s. V čl. V. bod 5.3 tejto zmluvy bolo dojednané, že ak návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti TATRA DEVELOPMENT, s. r. o. nebude zamietnutý, resp. správne konanie o tomto vklade nebude zastavené a vklad v prospech spoločnosti TATRA DEVELOPMENT, s .r. o. bude uvedenou správou katastra povolený, stáva sa táto kúpna zmluva okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu X. XXXX/XXXX, neúčinná.
Zo spisov Správy katastra Liptovský Mikuláš X. XXXX/XXXX vyplýva, že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech TATRA DEVELOPMENT, s. r. o. bol podaný dňa 14. 04. 2008, ale z dôvodu späťvzatia tohto návrhu Správa katastra Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 26. 05. 2008, zastavila konanie - rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 06. 2008. Dňa 23. 05. 2008 bol však podaný nový návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho TATRA DEVELOPMENT, s. r. o, ktorý je vedený X. XXXX/XXXX a o tomto návrhu doteraz rozhodnuté nebolo.
Súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.) mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Vypočutím svedkov C.. P. M., U. Š. a C.. R.. Z. K. bolo preukázané, že odporca mal dlhodobo záujem pozemok predať. Pôvodne ho predával prostredníctvom Realitnej kancelárie SPIRIT, najskôr za kúpnu cenu 600,-Sk/1 m2 a neskôr len za 400,-Sk/1 m2. Realitná kancelária tieto nehnuteľnosti ponúkala rok, pričom po celú túto dobu sa nevyskytol žiaden záujemca o ich kúpu. Navrhovateľ sa rozhodol realizovať projekt v kat. území Lipt. Trnovec a nakoľko mu bolo známe, že odporca vlastní v tejto lokalite nehnuteľnosti, oslovil odporcu prostredníctvom splnomocneného zástupcu C.. P. M.. Tento osobne rokoval s odporcom niekoľko dní pred uzavretím kúpnej zmluvy u neho doma, kedy odporca tvrdil, že má aj iné ponuky, konkrétne iná firma mala záujem od odporcu kúpiť časť pozemku za kúpnu cenu 700,-Sk/1 m2. Odporca súhlasil s tým, že navrhovateľovi predá celý pozemok a sám určil kúpnu cenu 750,-Sk/1 m2. Táto výpoveď svedka C.. P. M. nebola v konaní spochybnená a naopak, pravdivosť jeho výpovede bola potvrdená aj konfrontáciou vykonanou na pojednávaní. Po tom, ako navrhovateľ akceptoval kúpnu cenu určenú odporcom, vyhotovil kúpnu zmluvu, ktorú odporca po prečítaní podpísal. Tvrdenie, že v kúpnej zmluve neboli uvedené skutočnosti, ktoré odporca požadoval, nebolo preukázané a súd ho vyhodnotil ako nevierohodné. Odporca totiž tvrdil, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol unavený (po požití alkoholických nápojov), ale napriek tomu presne vedel, aké výhrady mal mať pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva odporcovi bola po podpísaní odovzdaná, takže pokiaľ by skutočne v kúpnej zmluve bolo uvedené niečo s čím by odporca nebol súhlasil, bol by sa ihneď domáhal nápravy. Odporca však nevzniesol žiadne výhrady voči kúpnej zmluve po dobu 7-mich mesiacov od jej podpísania. Pokiaľ preto s odstupom 7-mich mesiacov odporca mienil zrušiť zmluvu alebo od nej odstúpiť je zrejmé, že motívom tohto konania nebol obsah zmluvy uzavretej s navrhovateľom. Týmto dôvodom mohla byť skutočnosť, že o kúpu pozemku prejavil záujem iný subjekt, ktorý odporcovi ponúkol výhodnejšie podmienky ako navrhovateľ.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca mal záujem predať predmetné nehnuteľnosti, sám si navrhol kúpnu cenu 750,-Sk/1 m2 a za týchto podmienok prejavil vôľu predať nehnuteľnosť
navrhovateľovi. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ využil jeho tieseň, keď mu ponúkol v hotovosti sumu 100 000,-Sk, nebolo preukázané. Odporca je nezamestnaný nepretržite od 01. 02. 2004 a po celú túto dobu jeho jediným zdrojom príjmu sú dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Odporca dlhodobo mienil predmetné nehnuteľnosti predať, takže nebolo preukázané, že by odporca pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v tiesni. Takisto neboli preukázané nápadne nevýhodné podmienky, pretože kúpnu cenu si navrhol sám odporca a navrhovateľ ju iba akceptoval. Skutočnosť, že neskôr, s odstupom niekoľkých mesiacov, oslovil odporcu iný záujemca, ktorý mu ponúkol vyššiu kúpnu cenu neznamená, že dohodnutá cena medzi navrhovateľom a odporcom je nápadne nevýhodná. Kúpna cena bola dohodnutá za podmienok, ktoré boli na trhu v čase jej uzatvárania a sám odporca ich považoval za výhodné. Pokiaľ sa neskôr na trhu zmenili podmienky, nemá to vplyv na platnosť zmluvy. Ako nápadne nevýhodné podmienky nie je možné hodnotiť ani dojednanie v čl. VII. bod 2 kúpnej zmluvy, t. j., že pre odporcu takisto nebolo dojednané právo odstúpiť od zmluvy pre neschválenie výstavby navrhovateľovi. Vypočutím svedka U. Š. bolo preukázané, že navrhovateľ mienil na nehnuteľnostiach vykonávať určitý podnikateľský zámer
- výstavbu, pričom v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol pozemok ornou pôdou. Kúpna cena za ornú pôdu v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bola podstatne nižšia, ako dojednaná kúpna cena. Pokiaľ by navrhovateľovi nebola schválená výstavba na pozemku, nemal by dôvod kupovať ornú pôdu za cenu 750,- Sk/1m2. Naopak vo vzťahu k predávajúcemu by sa neschválením výstavby na pozemku nič nezmenilo, takže nedojednanie práva na odstúpenie od zmluvy odporcovi, nemožno kvalifikovať ako nápadne nevýhodné podmienky.
Pokiaľ ide o dojednanie v čl. VII bod 1 kúpnej zmluvy, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa jedná o splniteľnú právnu skutočnosť, pretože Obec Lipt. Trnovec dňa 12. 04. 2008 schválila výstavbu na predmetnom pozemku pre odporcu. V našom právnom poriadku platí zmluvná voľnosť, pričom zmluvné strany si môžu dojednať akékoľvek podmienky, ktoré však nesmú byť v rozpore so zákonom. Zo žiadneho predpisu pritom nevyplýva, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľností, môže byť dojednaná iba taká odkladacia podmienka, ktorá by bola v súlade so stavebným zákonom. Odporca si pritom pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemohol myslieť, že zmluva nadobudne účinnosť až vydaním stavebného povolenia pre navrhovateľa, pretože k tomu, aby bolo vydané subjektu stavebné povolenie, musí mať vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemku. Vyjadrenie Obce Trnovec zo dňa 12. 04. 2008 pritom nebolo v rozpore so schváleným územným plánom tak, ako to potvrdil svedok C.. L. F., ktorý túto listinu vyhotovil ako starosta obce. Toto schválenie výstavby malo význam pre kupujúceho, ktorý mienil na uvedených pozemkoch realizovať svoje podnikateľské plány s tým, že pre konkrétnu výstavbu by muselo byť vydané riadne stavebné povolenie. Skutočnosť, že s listinou „schválenie výstavby na pozemku pre M.-W. XXXX, k. ú. Lipt. Trnovec“ zákon nespája žiadne účinky neznamená, že takúto podmienku si účastníci nemohli dohodnúť. V lehote určenej v čl. VII bod 1, 2 kúpnej zmluvy navrhovateľovi, ako kupujúcemu, bola schválená výstavba na predmetných nehnuteľnostiach, takže došlo k splneniu dojednanej podmienky. Predávané nehnuteľnosti boli v kúpnej zmluve jednoznačne konkretizované, takže obidvom zmluvných stranám, a aj tretím osobám, muselo byť jasné, na akej parcele musí byť schválená výstavba.
Súd preto nezistil žiadne dôvody v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre ktoré by uvedená kúpna zmluva bola neplatná. Nakoľko posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy je právne významné pre rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva, čo vyplýva zo spisu Správy katastra Lipt. Mikuláš X. XXXX/ XX a nakoľko odporca uzavrel ohľadne toho istého pozemku ďalšiu kúpnu zmluvu, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie odporcu zo dňa 23.04. 2008 od kúpnej zmluvy je platné alebo neplatné (§ 80 písm. c/ O. s. p.).
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nebolo zistené, že dojednanie uvedené v čl. VII. kúpnej zmluvy obsahuje nemožnú odkladaciu podmienku, takže nemožno v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka vyvodiť tvrdenie odporcu, že by z tohto dôvodu bola kúpna zmluva neplatná ako celok. V konaní nebolo ani preukázané platné odstúpenie od zmluvy, pretože kúpnu zmluvu odporca neuzatváral v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Iný dôvod neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) odporca netvrdil. Z uvedeného potom vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 10. 09. 2007 je platná a naopak nie je platné odstúpenie odporcu od zmluvy listom zo dňa 23. 04. 2008. Súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešný, si podľa § 151 O. s. p. uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 13 027,02 eura a trov spočívajúcich v zaplatených súdnych poplatkoch. Navrhovateľ
mal v konaní úspech, a preto mu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. patrí náhrada trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, odmena advokáta sa v predmetnej veci určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Predmetom konania bolo posúdenie otázky platnosti úkonu odporcu, ktorý spočíval v odstúpení od kúpnej zmluvy. Hodnota nehnuteľností potom nie je tarifnou hodnotou podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ale odmena advokáta sa vypočíta podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, t. j. vo výške 1/13-ina výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Za každý úkon vykonaný v roku 2008 potom patrí odmena advokáta vo výške 48,76 eura, za úkony v roku 2009 odmena po 53,49 eura, za úkony vykonané v roku 2010 po 55,49 eura a za úkony vykonané v roku 2011 po 57,-eur. Za každý úkon právnej služby patrí podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (paušálna náhrada) vo výške 1/100-iny výpočtového základu, ktorá v roku 2008 bola 6,31 eura, v roku 2009 bola 6,95 eura, v roku 2010 bola 7,21 eura a v roku 2011 bola 7,41 eura.
Vzhľadom na uvedené potom súd priznal advokátovi odmenu vo výške 48,76 eura za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (dňa 12. 11. 2008) a paušálnu náhradu 6,31 eura. Uplatnenú náhradu za písomné podanie, t. j. návrh vo veci samej, súd nepriznal advokátskej kancelárii, nakoľko návrh na začatie konania nebol vypracovaný advokátskou kanceláriou, ale navrhovateľom a naviac návrh bol podaný na súd skôr, ako došlo k prevzatiu zastúpenia navrhovateľa v tomto konaní.
Za účasť advokátskeho koncipienta Mgr. Tomáša Mikelku na pojednávaní dňa 13. 11. 2008 súd priznal advokátskej kancelárii odmenu 48,76 eura a paušálnu náhradu 6,31 eura. Za vypracovanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 15. 06. 2009, súd priznal advokátskej kancelárii odmenu vo výške 1-ice sadzby (§ 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky), t. j. 26,75 eura a paušálnu náhradu 6,95 eura. Za návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 02. 07. 2009, súd advokátskej kancelárii nepriznal odmenu, nakoľko tento návrh bol uznesením tunajšieho súdu 6C/66/2008-142 zo dňa 07. 07. 2009 zamietnutý, takže v tejto časti bol úspešný odporca a navrhovateľovi náhrada za tento úkon nepatrí.
Advokátskej kancelárii súd priznal odmenu za účasť advokáta JUDr. Jána Gešku na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 28. 10. 2010, ktoré trvalo viac ako dve hodiny, vo výške 110,98 eura (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) a paušálnu náhradu 7,21 eura. Za účasť advokáta JUDr. Jána Gešku na pojednávaní dňa 30. 11. 2010, súd priznal advokátskej kancelárii odmenu 55,49 eura a paušálnu náhradu 7,21 eura. Odmenu po 57,-eur a paušálnu náhradu po 7,41 eura súd priznal advokátskej kancelárii za tri úkony a to účasť JUDr. Richarda Hulína na pojednávaní dňa 07. 06. 2011, za účasť JUDr. Jána Gešku na pojednávaní dňa 12. 07. 2011 a za účasť JUDr. Richarda Hulína na pojednávaní dňa 27. 09. 2011. Za úkony právnej služby potom súd priznal advokátskej kancelárii odmenu spolu 404,74 eura, paušálnu náhradu 56,22 eura, spolu 460,96 eura.
Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Na pojednávanie tunajšieho súd dňa 13. 11. 2008 cestoval Mgr. Tomáš Mikelka osobným motorovým vozidlom zn. D. X., W.. Č.. G., pričom bolo ubehnutých 592 km. V zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách potom patrí za ubehnutých 592 km náhrada po 0,18 eura/1 km, čo je 106,56 eura bez DPH. Podľa technického preukazu toto osobné motorové vozidlo malo priemernú spotrebu pohonných hmôt nafty 5,7 l/100 km, pričom podľa údajov štatistického úradu v čase vykonania tejto cesty bola priemerná cena TP Diesel 37,89 Sk. Vzhľadom na ubehnuté kilometre, priemernú spotrebu a cenu pohonných hmôt, predstavuje náhrada za spotrebované pohonné látky 1 278,56 Sk, čo je 42,44 eura, vrátane DPH.
Pokiaľ na pojednávania cestoval JUDr. Ján Geško, na cestu použil vždy osobné motorové vozidlo zn. R. R., W.. Č.. G., ktoré podľa technického preukazu má priemernú spotrebu pohonných látok 8,5 l/100 km - nafty. JUDr. Richard Hulín cestoval na pojednávanie vždy osobným motorovým vozidlom zn. V.
XXXD, ktoré má podľa údajov v technickom preukaze priemernú spotrebu pohonných látok (nafty) 8,5 l/100 km. Náhrada za ubehnuté km je podľa opatrenia č. 632/2008 Z. z. zo dňa 18. 12. 2008 za každý l km jazdy 0,183 eura. Za účasť na pojednávaní JUDr. Jána Gešku dňa 28. 10. 2010 predstavuje náhrada za ubehnuté km 108,34 eura (592 km x 0,183 eura) bez DPH. V čase vykonania tejto cesty bola podľa štatistického úradu priemerná cena nafty 1,135 eura/1 liter, čo pri priemernej spotrebe 8,5 l/100 km a ubehnutých 592 km predstavuje 57,11 eura, vrátane DPH. Cestovné náklady JUDr. Jána Gešku na pojednávanie dňa 30. 11. 2010 pozostávajú z náhrady za ubehnuté kilometre 108,34 eura (592 km x 0,183 eura) bez DPH a z náhrady za pohonné látky 57,97 eura s DPH (priemerná cena nafty 1,152 eura/1 liter). Cestovné výdavky JUDr. Richarda Hulína na pojednávanie dňa 07. 06. 2011 pozostávajú z náhrady za ubehnuté km 108,34 eura (592 km x 0,183 eura) a náhrady za pohonné látky 67,93 eura (priemerná cena nafty v čase tejto cesty bola 1,35 eura/l liter). Náhrada cestovných výdavkov JUDr. Jána Gešku na pojednávanie dňa 12. 07. 2011 pozostáva z náhrady za ubehnuté km 108,34 eura (592 km x 0,183 eura) bez DPH a náhrady za pohonné látky 67,13 eura (priemerná cena nafty v čase vykonania tejto cesty bola 1,334 eura/1 liter), cena s DPH. Cestovné výdavky JUDr. Richarda Hulína na pojednávanie dňa 27. 09. 2011 predstavuje náhrada za ubehnuté km 108,34 eura bez DPH (592 km x 0,183 eura) a náhrada za pohonné látky 67,78 eura s DPH (priemerná cena pohonných hmôt v čase vykonania tejto cesty bola 1,347 eura/1 liter). Potom spolu priznal súd advokátskej kancelárii z titulu cestovných výdavkov náhradu za ubehnuté km 648,26 eura bez DPH a náhradu za spotrebované pohonné látky 360,36 eura s DPH.
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Jedna šesťdesiatina výpočtového základu bola pre rok 2010 vo výške 12,02 eura a pre rok 2011 vo výške 12,35 eura. Súd priznal advokátskej kancelárii náhradu za stratu času stráveného na ceste z Bratislavy do Lipt. Mikuláša a späť, vždy za 12 polhodín (cesta jedným smerom trvala 3 hodiny), pričom za čas strávený JUDr. Jánom Geškom cestovaním z Bratislavy do Lipt. Mikuláša na pojednávanie dňa 28. 10. 2010 aj 30. 11. 2010, súd priznal náhradu po 144,24 eura (vždy za 12 polhodín po 12,02 eura). Za čas strávený JUDr. Jánom Hulínom a JUDr. Jánom Geškom cestovaním na pojednávanie dňa 07. 06. 2011, 12. 07. 2011 a 27. 09. 2011, patrí náhrada za stratu času po 148,20 eura (vždy za 12 polhodín po 12,35 eura). Náhrada za stratu času predstavuje potom spolu 733,08 eura bez DPH.
Súd nepriznal advokátskej kancelárii náhradu za stratu času advokátskemu koncipientovi Mgr. Tomášovi Mikelkovi, ktorý sa zúčastnil pojednávania dňa 13. 11. 2008. Podľa § 17 vyhlášky náhrada za stratu času patrí iba advokátovi za predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Z toho dôvodu súd nepriznal náhradu za stratu času Mgr. Tomášovi Mikelkovi, ktorý bol v pracovnoprávnom vzťahu s advokátskou kanceláriou.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd priznal advokátskej kancelárii odmenu za vykonané úkony spolu s paušálnou náhradou vo výške 460,96 eura, náhradu cestovných výdavkov a to za ubehnuté km 468,26 eura a náhradu za stratu času 733,08 eura, čo je spolu 1 662,30 eura. Advokátska kancelária preukázala, že je platiteľom DPH, a potom sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhláška odmena a náhrada zvyšujú o DPH vo výške 20 %, t. j. o sumu 332,46 eura. Súd súčasne priznal advokátskej kancelárii aj náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 360,36 eura, pričom sa jedná už o cenu vrátane DPH. Potom súd priznal navrhovateľovi trovy vzniknuté právnym zastúpením vo výške 2 355,12 eura.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 3 000,-Sk, čo je 99,58 eura a súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému bolo vyhovené uznesením 6C/66/2008-126 zo dňa 22. 06. 2009 vo výške 33,-eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť ešte súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,-eur, ktorému však nebolo vyhovené. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vynaložených na zaplatenie súdneho poplatku len vo výške 132,58 eura. Všetky trovy konania priznané vo výške 2 487,70 eura, je v zmysle § 149 od s. 1 O. s. p. odporca
povinný zaplatiť advokátskej kancelárii a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.