Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-77-2011.pdf
PDF · 74.32 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou P. v právnej veci navrhovateľky H. N., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, K., proti odporcovi M. N., nar. X.X.XXXX, bytom L. X, K., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo účastníkov H. N., rod. A., nar. X.X.XXXX a M. N., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v K., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Prešov dňa 1.4.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli po štvorročnej známosti, avšak ich city skoro ochladli, málo spolu komunikovali a ich vzťah sa nikam ďalej neuberal. Už tri roky nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti. Deti pochádzajúce z manželstva sú v osobnej starostlivosti odporcu. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.5.2011 navrhovateľka uviedla, že sa s odporcom dohodli na tom, že mal. H., nar. XX.X.XXXX ostane v osobnej starostlivosti odporcu aj po dovŕšení plnoletosti (dňa XX.X.XXXX) a styk s ňou navrhovateľka nežiadala upraviť.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V konaní o rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu súd rozhodol na základe týchto zákonných ustanovení.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „zákon o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Nakoľko dcéra H. N., nar. XX.X.XXXX v priebehu konania dosiahla plnoletosť, súd v konaní neupravoval vzťahy rodičov k dcére H.. Plnoleté dieťa má právo podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči rodičovi, resp. obom rodičom podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine.
Ustanovenie § 23 zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Jednou z takýchto podmienok podľa odseku 1 je skutočnosť, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a kumulatívne, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon pritom kladie dôraz a vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia a rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri skúmaní vážnosti narušenia a trvalosti rozvrátenia manželských vzťahov súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, ako aj možnosť poskytovať si osobnú, morálnu a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia vzťahov je potrebné zároveň skúmať aj z toho hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Uvedené kritérium zdôrazňuje objektívne hodnotenie dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva vo vzťahu k potrebe skúmať, aký vplyv majú tieto podľa názoru súdu k možnosti alebo nemožnosti obnovenia manželského spolužitia. Možnosť obnovenia manželského spolužitia je naopak okolnosťou subjektívnou, závislou výlučne od vôle manželov a od ich postoja k manželstvu. Spoločenský účel manželstva má svoje ťažisko v založení rodiny, riadnej výchove detí a vytvorení zdravého rodinného prostredia.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené hmotnoprávne podmienky v zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine, keďže mal za preukázanú existenciu rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorého intenzita je vysoká, bez perspektívy zmeny alebo nápravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti takmer štyri roky, každý z nich má samostatnú domácnosť, pričom deti pochádzajúce z ich manželstva sú v osobnej starostlivosti odporcu. Aj napriek tomu má navrhovateľka s deťmi veľmi dobrý vzťah. Citové vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez nádeje na obnovu ich manželského spolužitia, čo obidvaja účastníci výslovne potvrdili na súdnom pojednávaní.
Príčiny rozvratu manželstva podľa súdu spočívajú predovšetkým v rozhodnutí navrhovateľky, ktorá opustila spoločnú domácnosť pred štyrmi rokmi pre iného partnera, s ktorým má vzťah doposiaľ. Medzi manželmi ochladli vzájomné city a náklonnosť po tom, čo ich deti vyrástli a v súčasnosti každý z nich žije vlastným životom. Z uvedených dôvodov ani jeden z účastníkov neverí v možnosť obnovy ich manželského spolužitia. Na základe uvedeného súd považoval za právne dôvodné návrhu na rozvod manželstva vyhovieť.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.