Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/142/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko a.s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270 proti žalovanej W. U., štátnej občianke S. republiky, bytom B. E. K., D. XXXX/XX o zaplatenie 733,73 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 235,82 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.12.2009 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Súd určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 7.7.2009 č. A XXXXXXX pod bodom X.X (v časti: „V prípade porušenia niektorej z povinnosti Účastníka, najmä ale nielen nezaplatenia splatnej ceny za Služby, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 EUR. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti“) je n e p r i j a t e ľ n o u a z toho dôvodu neplatnou.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 733,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %, ako aj náhradu trov konania. Uviedol, že zapožičal žalovanej na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb GSM jednu mikroprocesorovú kartu - SIM. Táto karta bola vložená do mobilného telefónu za účelom užívania služieb žalobcu žalovanou. Pohľadávka žalobcu vznikla neuhradením služieb vo výške 235,82 Eur a nezaplatením dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 497,91 Eur. Keďže žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala, žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy cestou súdu.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila, pojednávania na ktoré bola riadne predvolaná sa nezúčastnila. Preto súd konal v jej neprítomnosti, a to s poukazom na ustanovenie .

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o pripojení a poskytovaní služieb GSM č. A XXXXXXX zo dňa 7.7.2009 súd zistil, že žalobca požičal žalovanej 1 mikroprocesorovú kartu - SIM. Tejto SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne

číslo XXXX XXX XXX za účelom užívania služieb poskytovaných žalobcom. Účastníci tejto zmluvy (žalobca a žalovaná) uzatvorili v ten istý deň aj Dodatok k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola aktivácia účastníckeho programu „Volania do všetkých sietí 100 + večer a víkend“ a dohoda o predaju koncového telekomunikačného zariadenia typu Nokia 6500 slide za kúpnu cenu 1 Euro. Z uvedeného dodatku je zrejmé, že účastníci si v ňom dohodli úpravu vzájomných práv a povinností. Jeho súčasťou bola aj dohoda o zmluvnej pokute.

Z predložených faktúr a pokusu o pokonávku mal súd za preukázané, že žalovaná nezaplatila žalobcovi riadne a včas cenu za poskytnuté služby, a to vo výške 235,82 Eur obdobie od 7.7.2009 - 22.9.2009. Žalovaná bola listom zo dňa 19.11.2009 vyzvaná k zaplateniu tejto sumy, avšak bezvýsledne.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený zmluvou o pripojení zo dňa 7.7.2009, Dodatkom k tejto zmluve a všeobecnými zmluvnými podmienkami. Tento vzťah je možné považovať za zmiešanú zmluvu podľa , ktorá má prvky zmluvy o pripojení , ale aj znaky kúpnej zmluvy podľa .

Podľa o elektronickom pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.4 písm. a,b/ predtým citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Na základe vykonaného dokazovania a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanej mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a umožniť jej prístup do siete prevádzkovanej žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním, a preto jej vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby.

Podľa -4 (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa

ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva o pripojení podľa , ale aj kúpna zmluva podľa môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty.

Zmluva uzavretá žalobcom a žalovanou dňa 7.7.2009 spolu s jej Dodatkom v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na toto ustanovenie bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva č. A XXXXXXX zo dňa 7.7.2009 neobsahovala neprijateľné podmienky a či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v predmetnej zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami, ktoré žalovaná neuhradila. V tejto časti týkajúcej sa poskytovania služieb žalobcu a povinnosti platiť za uvedené služby súd nezistil, že by boli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľa. Preto ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť za poskytnuté, ale neuhradené služby v sume 235,82 Eur.

Keďže sa žalovaná s plnením uvedeného dlhu vo výške 235,82 Eur dostala do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa 7 ods. l,2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , podľa ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti uvedenej vo faktúre, bola výška úrokov z omeškania 4,5 %. Preto súd žalobcovi priznal právo na úroky vo výške 9 %, teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade priznať poplatok z omeškania.

Žalobca sa okrem dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 497,91 Eur za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok.

Osobitný zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zmluvná (konvenčná) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v ) je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, a zmysle nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V danej veci mal súd za to, že žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu od zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktoré majú bezpochyby charakter spotrebiteľskej zmluvy(tak ako bolo predtým uvedené). Preto aj dojednanú zmluvnú pokutu je potrebné posúdiť z pohľadu spotrebiteľského práva.

V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky. Žalobca zmluvnou pokutou v prejednávanej veci zabezpečoval poskytnutie a predaj mobilného telefónu žalovanej za akciovú cenu 1 Euro bez uvedenia skutočnej hodnoty predmetného mobilu. Za túto výhodu (ktorej hodnotu žalovaná nepoznala) sa žalovaná zaviazala k „viazanosti“ 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom a riadne by za ne platila, napríklad až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti. Aj vtedy by mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške.

Vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku by bol viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb žalobcu a bez ohľadu na výšku nezaplatených služieb. Žalobca odvíja svoje právo na zaplatenie pokuty aj od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne od zmluvy odstúpil. Žalobca ako dodávateľ teda prestal poskytovať preukázateľne žalovanej ako spotrebiteľovi služby za zvýhodnené ceny, tak ako to v rámci dojednaného programu dohodol. Aj preto sa zmluvná pokuta javí byť neprimeranou.

Takúto podmienku súd preto považoval v zmysle a nasl. za neprijateľnú.

Podľa (), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd vo výroku rozsudku vymedzil, ktoré dohodnuté, alebo jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou považuje za neprijateľné a určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia hmotnoprávneho charakteru za neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií zamietol.

Pokiaľ ide o moderačné právo vyplývajúce z ustanovenia nemohol ho súd v danej veci aplikovať, nakoľko ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovo-právnej časti občianskoprávneho kódexu. Okrem toho je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní, nepriznal súd s poukazom na predtým uvedené ustanovenia náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.