Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/134/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II. v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou vo veci navrhovateľa: I.. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. X, H., zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti odporcovi: 1./ N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. X, H., zast. JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom so sídlom Mesačná 9, Bratislava, 2./ B. F. Y., so sídlom C. X, H., zast. Mgr. Jánom Polákom, advokátom so sídlom Miletičova 64, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov súdneho konania vo výške 917,12 € na účet právneho zástupcu JUDr. Drahomíra Tomča, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov súdneho konania vo výške 982,04 € na účet právneho zástupcu Mgr. Jána Poláka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 23. 04. 2009, Okresnému súdu Bratislava IV doručeným dňa 10. 06. 2009 a tunajšiemu súdu postúpeným dňa 02. 07. 2009, domáhal:

1. voči odporkyni v 1. rade, aby sa navrhovateľovi ospravedlnila za list uverejnený v mesačníku Y. T. Č.. XX/XXXX s názvom ". F. H. a to listom uverejneným v nasledujúcom vydaní po právoplatnosti rozsudku v písomnej forme:

"Ja, N. H., sa týmto ospravedlňujem I.. G. C., zubnému lekárovi na C. D. Y. D. za list, ktorý som napísala a ktorý bol uverejnený v Y. T. Č.. XX/XXXX pod názvom ". F. H....,". za to, že som ho nepravdivo, zavádzajúco a neoprávnene kritizovala a za poníženie, ktoré som mu týmto spôsobila."

2. voči Obecnému úradu Karlova Ves (pred čiastočným späťvzatím návrhu označenému ako odporca v 2. rade), aby sa navrhovateľovi ospravedlnil za uverejnenie listu N. H. v mesačníku Y. T. Č.. XX/XXXX s názvom ". F. H., a uverejniť v nasledujúcom vydaní po právoplatnosti rozsudku ospravedlňujúci list N. H. a súčasne jeho ospravedlnenie v písomnej forme:

"Redakcia mesačníka Y. noviny sa týmto ospravedlňujeme I.. G. C. za uverejnenie nepravdivého listu v našom mesačníku Y. noviny č. XX/XX a za poníženie, ktoré sme mu týmto spôsobili."

Titulom náhrady nemajetkovej ujmy sa navrhovateľ súčasne voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- €.

Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že v mesačníku Y. T. Č.. XX/XXXX bol uverejnený článok odporkyne v 1. rade s názvom ". F. H....". Odporkyňa v 1. rade v tomto článku popisuje, ako jej dňa 24. 02. 2009 v zamestnaní vypadla zubná plomba a na jej počudovanie zub reagoval príšernou bolesťou, na čo sa následne rozhodla navštíviť ordináciu navrhovateľa, kde údajne podľa bydliska patrí. Na základe telefonického dopytu jej vraj zdravotná sestra oznámila, že navrhovateľ ju neošetrí, nakoľko si pacientov objednáva. Aj napriek tomu sa odporkyňa v 1. rade dostavila do ordinácie, kde ju vraj navrhovateľ najprv odmietal ošetriť a až po naliehaní ju posadil do kresla a poskytol jej prvú pomoc. Navrhovateľ jej mal oznámiť, že ju posiela na röntgen, z čoho bola podľa jej vlastného vyjadrenia šokovaná. V článku sa ďalej uvádza, že navrhovateľ bol v pracovnom čase oblečený vo svetri a texaskách a bol na odchode a až po naliehaní odporkyne v 1. rade jej poskytol prvú pomoc vo forme liečivej vložky a zdravotnou sestrou jej bolo oznámené, že v prípade bolesti sa má obrátiť na pohotovosť. Odporkyňa v 1. rade ďalej v článku uvádza, že ešte ani nevstala z kresla a navrhovateľ už "prášil z ordinácie". Záverom odporkyňa v 1. rade všetkým odporúča, aby sa nezverovali svojim rajónnym lekárom, ale radšej si priplatili u stomatológa so súkromnou praxou, ako to urobila ona na druhý deň ráno a dodáva, že ju mrzí, že musela zažiť takú negatívnu skúsenosť.

Ďalej navrhovateľ v návrhu poukazuje na to, že konanie odporcu v 2. rade sa podľa neho prieči akejkoľvek novinárskej etike a dobrým mravom, nakoľko odporca v 2. rade využíva psychologický moment, pretože článok si prečíta prevažná väčšina ľudí aj napriek tomu, že patria do iného rajónu alebo napr. navštevujú iné, aj súkromné ambulancie. Mesačník má regionálnu pôsobnosť a navrhovateľ má za to, že jeho osoba bola škandalizovaná neprimeraným spôsobom, ktorý je spôsobilý privodiť mu ujmu, ktorá nielen neprimerane zasahuje do jeho súkromného a hlavne pracovného života, ale je ešte aj nepravdivá. Navrhovateľ ďalej uvádza, že o predmetnom článku sa dozvedel veľmi nepríjemným spôsobom, keď si náhodne vypočul rozhovor dvoch pacientok na poliklinike, ako sa medzi sebou rozprávali, že "oni by si nikdy nepomysleli, že ten pán doktor C. je taký gauner, že sa tak nepekne zachoval k tej pacientke... a že to musia povedať kamarátkam..." Následne ho na článok upozorňovali aj iní kolegovia, z čoho viacerí sa pohoršovali nad jeho správaním bez toho, aby si vôbec vypočuli jeho verziu udalosti.

Navrhovateľ sa bránil tým, že svoju prácu vykonáva zodpovedne a rád by v tom aj naďalej pokračoval, avšak odporcovia mu svojím správaním a zavádzaním verejnosti spôsobili ujmu, nakoľko v okolí kde navrhovateľ býva a pracuje, musí od uverejnenia článku neustále vysvetľovať, že uverejnené informácie sa nezakladajú na pravde. Taktiež musí čeliť výčitkám svojich blízkych a spochybňovaniu jeho morálky. Na podporu svojej argumentácie navrhovateľ uvádza, že pri výkone svojho povolania je odkázaný na svojich pacientov, ktorí v dôsledku takýchto nepravdivých informácií nebudú navštevovať jeho ordináciu, pričom stratu pracovných príležitostí v nadväznosti na uvedený článok navrhovateľ už niekoľkokrát pocítil práve z dôvodu, že v našej spoločnosti ľudia ešte stále považujú to čo sa píše v novinách za vierohodné aj napriek tomu, že nevedia či sa noviny pokúsili získať aj verziu druhej strany. Táto ujma je podľa navrhovateľa znásobená predovšetkým tým, že tieto informácie sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľ tvrdí, že akceptuje aj právo občana na informácie, avšak neprekračujúce medze slušnosti, etiky a zákonnosti a obzvlášť v takýchto prípadoch keď sa niekomu môže poškodiť meno a s tým spojená strata na zárobku, by v prvom rade malo ísť o informácie seriózne, pravdivé a hlavne overené a nie o informácie nepravdivé a zavádzajúce. Pripomína, že práva jedného siahajú len potiaľ, kde začínajú práva iného a poukazuje na to, že ak odporkyňa v 1. rade nebola spokojná s ošetrením alebo s priebehom ošetrenia, mala možnosť sa sťažovať na Slovenskej komore zubných lekárov, prípadne na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré sú inštitúciami príslušnými na podanie podnetu v prípade nespokojnosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Tiež upozorňuje, že odporkyňa v 1. rade nie je jeho pacientkou, aj keď mu podľa obvodu patrí a je bežnou praxou zubárov, že si svojich pacientov objednávajú na určitý dátum a hodinu, preto bolo prirodzené, že navrhovateľ mal na ten deň už objednaných pacientov. Čo sa týka urgentnosti a vážnosti prípadu odporkyne v 1. rade, nie je na posúdení pacienta o aký vážny prípad ide, nakoľko ide len o laický pohľad a závažnosť zdravotného stavu je vždy na posúdení lekára.

Navrhovateľ v návrhu tiež poukazuje na knihu Problémy v endodoncii, kapitola 7 s názvom Problémy u akútneho endodontického ošetrenia, ktorá uvádza čo sa považuje za akútny prípad a čo sú povinnosti lekára s upriamením na to, že medzi povinnosti zubného lekára patrí vždy pred každým endodontickým zákrokom mať k dispozícii aktuálny röntgenový snímok. Preto teda navrhovateľ odporkyňu v 1. rade posielal na röntgen a pacientku ošetroval s náležitou starostlivosťou, za čo sa mu podľa neho zo strany odporcov v 1. a 2. rade dostalo nepravdivej, zavádzajúcej a neprimeranej kritiky vychádzajúcej z nevedomosti. Navrhovateľ si je vedomý, že nie každá kritika je predmetom ochrany osobnosti, avšak podľa neho ide v tomto prípade o neprimeranú, nepravdivú a zavádzajúcu kritiku, ktorá navrhovateľovi spôsobila značnú ujmu (aj finančnú) vo všetkých sférach jeho života a to podľa navrhovateľa zrejme preto, že odporcovia v 1. a 2. rade majú nízke odborné vedomie a nevedeli posúdiť úroveň ošetrenia a akútnosť prípadu a namiesto toho, aby si najprv zistili skutkový stav, zasiahli do jeho osobnostných práv tak výrazne, že následky ich konania mu znepríjemňujú život do dnešného dňa a zničili mu profesné meno.

Navrhovateľ má v zmysle vyššie uvedeného za to, že konanie odporcov v 1. a 2. rade ho priamo poškodzuje vo všetkých sférach jeho života, či už vo verejnej, súkromnej alebo pracovnej a týmto konaním došlo k neoprávnenému zásahu do jeho cti, dôstojnosti a mena a je objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu. Ich konanie nemá podľa navrhovateľa nič spoločné s kritikou zakladajúcou sa na pravdivosti, vecnosti a objektívnosti.

Uznesením zo dňa XX. XX. XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, súd pripustil, aby do konania vstúpil ako odporca v 3. rade B. F. Y., H., IČO: XXXXXXXX, T.. G.. Q., H.. Uvedeným uznesením na základe čiastočného späťvzatia návrhu súd súčasne zastavil konanie voči odporcovi v 2. rade, Obecnému úradu Karlova Ves.

Odporkyňa v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 25. 10. 2009 žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Opísala v ňom skutkový stav tak, že dňa 24. 02. 2009 jej počas pracovnej doby asi o 13.00 hod. vypadla trvalá výplň v zube. Preto navštívila stomatologickú ambulanciu nachádzajúcu sa v budove, kde v tom čase pracovala, nakoľko cca pol hodiny po vypadnutí plomby ju začal zub veľmi bolieť. Stomatológ I.. I. S., ktorého navštívila sa jej ospravedlnil, že ju z dôvodu zaneprázdnenosti nemôže ošetriť, a preto hľadala najbližšieho zubára v mieste jej pracoviska. Telefonicky sa skontaktovala s poliklinikou v Karlovej Vsi, kde zistila, že jej rajónnym lekárom podľa miesta bydliska je navrhovateľ. Zdravotná sestra jej v telefonáte povedala, že navrhovateľ ju ošetriť nemôže, lebo v daný deň má veľa objednaných pacientov a ak ju zub bolí, nech ide na pohotovosť. Telefonicky jej na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tiež na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky potvrdili, že navrhovateľ ju ako jej rajónny lekár ošetriť musí. Preto sa rozhodla navštíviť v blízkosti jej pracoviska sa nachádzajúcu ambulanciu navrhovateľa. Po príchode do jeho ambulancie, cca o 14. 00 hod., zistila, že čakáreň je prázdna a zdravotnej sestre oznámila, že ona je tou pacientkou, ktorá pred niekoľkými minútami volala ohľadom ošetrenia pre bolesti zuba. O krátku chvíľu ju zdravotná sestra zavolala do ambulancie, kde odporkyňa v 1.rade oznámila navrhovateľovi, že ju bolí zub, na čo reagoval tak, že ju ošetriť nemôže, lebo je na odchode a všetky nástroje na stomatologické ošetrenie má už odložené, pričom bol oblečený na odchod z ambulancie. Vzápätí jej oznámil, že jediné, čo môže pre ňu urobiť je to, že ju pošle na RTG snímok bolestivého zuba. Ďalej jej povedal, že má ísť na lekársku pohotovosť, alebo má prísť na druhý deň ráno k nemu, resp. k zubnému lekárovi, ku ktorému doposiaľ chodila. Odporkyňa v 1. rade pripomenula, že rozhovor s navrhovateľom prebiehal cca o 14.20 hod. a ordinačné hodiny mal navrhovateľ v daný deň do 15.00 hod. Navrhovateľ odporkyni v 1. rade odmietol dať na jej požiadanie písomné potvrdenie o tom, že ju odmieta ošetriť. Na otázku, prečo odchádza z ambulancie skôr ako mu končia ordinačné hodiny nahnevane odpovedal, že ona mu nebude určovať dokedy bude v ambulancii. Asi po 20 minútach ju navrhovateľ vyzval, aby si sadla do zubárskeho kresla a poskytol jej lekárske ošetrenie, ktoré trvalo cca 5 minút a hneď nato odišiel z ambulancie. Následne jej po odchode lekára zdravotná sestra dala podpísať doklad o ošetrení. Na druhý deň absolvovala ošetrenie u iného stomatológa, ktorý jej dal do boľavého zuba výplň a asi o dva týždne navštívila stomatológa I.. S.. Po tomto zážitku súvisiacom s ošetrením boľavého zuba odporkyňa v 1. rade navštívila na internete redakciu Karloveských novín, ktorej následne zaslala svoj článok o popísanom zážitku. Redaktorka novín V.. G. jej e-mailom oznámila, že článok je dobrý a bude

uverejnený. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že o uverejnení článku v čísle X/XXXX Y. T. sa dozvedela, až keď dostala predvolanie na súdne pojednávanie v tejto veci.

Odporkyňa v 1. rade na svoju obranu uviedla, že za neoprávnený zásah nepovažuje kritiku, ak je pravdivá a svojou formou primeraná. Má za to, že vzhľadom na pravdivý obsah článku, jeho formu, ako aj jeho uverejnenie odporcom v 2. rade v miestnom mesačníku Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves je zjavné, že žiadnym právne relevantným spôsobom nezasiahla do práv navrhovateľa na ochranu osobnosti, príkladmo uvedených v ustanovení . V danom prípade išlo o objektívnu, prípustnú a dovolenú kritiku v medziach zákona, konkrétne kritiku navrhovateľovho neprofesionálneho správania a prístupu k odporkyni v 1. rade ako k pacientke, keď ju najprv bezdôvodne, aj napriek jej naliehaniu, odmietal ošetriť počas ordinačných hodín. Tiež sa domnieva, že je nedôvodné tvrdenie navrhovateľa, že predmetný článok sa prieči novinárskej etike a dobrým mravom a využíva psychologický moment, pretože článok si prečíta prevažná väčšina ľudí, aj napriek tomu, že patria do iného rajónu. Tiež nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa, že ho odporca v 2. rade škandalizuje neprimeraným spôsobom a zasahuje tým do jeho súkromného a pracovného života a popiera to, že ide o nepravdivú kritiku. Navyše navrhovateľ neuviedol v čom konkrétnom spočíva ním tvrdená nepravdivosť kritiky. Argument, že v dôsledku nepravdivej kritiky odporkyne v 1. rade prestanú chodiť do jeho ordinácie pacienti, je podľa odporkyne v 1. rade skôr nepodloženou úvahou ako reálnym a overeným faktom. Kvalitu výkonu jeho práce určuje výlučne spokojnosť jeho pacientov. Nakoľko odporkyňa v 1. rade zotrváva na tom, že nezasiahla do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa, považuje aj návrh na náhradu nemajetkovej ujmy za nedôvodný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a svedkyne, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav veci:

V Č. XX/XXXX I. Y. T., ktorého vydavateľom je odporca v 2. rade, bol uverejnený list čitateľky, odporkyne v 1. rade, s názvom "Y. F. H...."., v ktorom opísala priebeh svojej návštevy dňa 24. 02. 2009 v stomatologickej ambulancii navrhovateľa. Nakoľko navrhovateľ je presvedčený, že predmetným článkom došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, domáha sa v tomto konaní od odporcov v 1. a 2. rade prostredníctvom satisfakčnej žaloby verejného ospravedlnenia uverejneného vo vydaní predmetného regionálneho mesačníka nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a tiež náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu nepravdivej, zavádzajúcej a neoprávnenej kritiky a poníženia, ktoré mu bolo týmto spôsobené.

Navrhovateľ v priebehu celého konania zotrval na svojom presvedčení, že v danom prípade ide o nepravdivú a neprimeranú kritiku, ktorou bolo zo strany odporcov v 1. a 2. rade zasiahnuté do jeho práv na ochranu osobnosti, osobnej cti a do všetkých sfér jeho života. Konanie odporcov v 1. a 2. rade mu tak spôsobilo rôzne ujmy, najmä výrazný pokles pacientov. Odporkyňa v 1. rade ho v článku osočovala za zneužitie etických a profesionálnych pravidiel a prejavilo sa to aj v jeho súkromnom živote. Vo svojej výpovedi uviedol, že dopad článku na jeho osobu bol zrejmý aj vzhľadom na jeho uverejnenie v regionálnom mesačníku, ktorý číta pomerne veľká masa ľudí. Článok bol uverejnený bez overenia a elementárnych vedomostí o základných povinnostiach lekára pri takomto ošetrení. Navrhovateľ na pojednávaní odporkyňu v 1. rade obvinil z porušenia predpisov ústavného práva, občianskeho práva a vyčítal jej, že nevyužila iné možnosti kam sa obrátiť s prejavom svojej nespokojnosti (príkladmi uvádza Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenskú komoru zubných lekárov či vyšší územný celok), a nie bez odborných vedomostí uverejňovať článok v novinách.

Odporkyňa v 1. rade na svoju obranu uviedla, že z obsahu článku nevyplýva, že by napádala kvalitu navrhovateľom poskytnutého ošetrenia ale spôsob, akým jej bolo ošetrenie poskytnuté a správanie sa navrhovateľa ako lekára, ktorý ju odmietal ošetriť. Na rozdiel od navrhovateľa má zo to, že išlo o oprávnenú kritiku.

Navrhovateľ nesúhlasil, pretože nemá dojem že by sa článok nedotýkal aj kvality ním poskytnutých služieb, ale aj keby to tak nebolo, odporkyňa sa mala obrátiť v prípade nespokojnosti na iné inštitúcie. Odporkyňa v 1. rade aj popisom oblečenia navrhovateľa (sveter a texasky) a uvedením času svojej návštevy (v rámci ordinačných hodín) napáda profesný postoj navrhovateľa. Konkrétne vetou v závere článku, ktorou odporkyňa v 1. rade odporúča všetkým, ktorí majú stomatologické problémy, aby sa nezverili do rúk "rajónnych lekárov", ale radšej si priplatili u stomatológa so súkromnou praxou, bola podľa navrhovateľa vysoko znevážená odborná reputácia navrhovateľa.

Podľa odporkyne v 1. rade to, že nepostupovala podľa predstáv navrhovateľa a neobrátila sa najprv na iné inštitúcie nevylučuje jej právo prejaviť svoju nespokojnosť prostredníctvom článku.

Rovnako ako odporkyňa v 1. rade, aj odporca v 2. rade považuje návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko odporca v 2. rade nezverejňoval ani svoj názor ani svoje vyjadrenie, len v rubrike pre občanov poskytol priestor občanovi, ktorý mal záujem článok uverejniť. Odporca v 2. rade nevidel žiadnu prekážku brániacu jeho zverejneniu, nakoľko po jeho prečítaní nezhliadol žiadne skutočnosti, ktorými by bolo možné zasiahnuť do cti občana. V jeho obsahu nebolo nič hanlivé, urážajúce, či expresívne a článok, ktorý je predmetom sporu podľa odporcu v 2. rade nespochybňuje profesionálnu česť a povesť lekára.

V reakcii na argumentáciu odporcov v 1. a 2. rade navrhovateľ označil článok za osočujúci, plný lží a poloprávd a prejavil názor, že redakcia nemôže uverejniť všetko, čo jej bolo zaslané bez toho, aby si overila fakty a skutočnosti. Článok je podľa neho nepravdivý v celom rozsahu týkajúcom sa jeho správania, no bližšie však ním tvrdenú nepravdivosť nekonkretizoval. O uverejnenie svojho stanoviska k veci sa navrhovateľ nepokúšal preto, lebo podľa neho je povinnosťou redakcie overiť si pravdivosť tvrdení v článku a to aj vtedy, ak ide o list čitateľa. Z rozhovoru pacientov na chodbe zdravotného strediska po uverejnení článku bol z lekára s relatívne slušnou povesťou označený za vagabunda. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že z predmetného článku mal pocit, ako by sa ho niekto chcel zbaviť ako konkurencie. Svojimi odpoveďami na otázky právneho zástupcu odporkyne v 1. rade však potvrdil skutkový priebeh návštevy odporkyne v 1. rade v jeho ambulancii tak, ako boli ňou popísané v článku. Potvrdil čas ošetrenia, jeho komunikáciu s pacientkou, dĺžku trvania ošetrenia, ako aj jeho oblečenie a odporúčanie analgetickej liečby a ošetrenia v jeho ambulancii na druhý deň ráno, prípadne v prípade bolesti návštevu pohotovostnej služby. Potvrdil tiež, že k ošetreniu odporkyne v 1. rade ho primälo jej naliehanie a dodal, že prijatím pacientky z dôvodu jej naliehania obmedzil ďalšie svoje pracovné povinnosti, nakoľko mal v daný deň ešte ísť na komoru zubných lekárov.

Na otázku či navrhovateľ utrpel aj nejakú finančnú ujmu uviedol, že táto sa nedá presne vyčísliť, no niektorí pacienti mu odišli, resp. neprišli noví a po uverejnení článku mal vôbec aj obavu prijať akýchkoľvek pacientov. Zároveň potvrdil, že pred začatím súdneho konania nepožiadal o uverejnenie ospravedlňujúceho článku alebo vlastného vyjadrenia k veci. Navrhovateľ uviedol, že ani pri prípadnom poskytnutí priestoru na uverejnenie jeho stanoviska k článku, by podaný návrh na začatie konania nezobral späť.

Odporkyňa v 1. rade sa na pojednávaní vyjadrila, že nie je kvalifikovaná na to, aby hodnotila postup lekára z odborného hľadiska, avšak tento sa má správať k svojim pacientom slušne a ona ho asi 20 minút musela prosiť, aby ju vôbec ošetril. Uverejnený článok nie je sťažnosťou, len jej upozornením na správanie sa navrhovateľa a vôbec ho nepovažuje za ironický a zosmiešňujúci, chcela sa len podeliť o svoju skúsenosť a jej úmyslom nebolo spôsobiť mu stratu pacientov.

Navrhovateľ sa snažil preukázať dopad sporného článku na výkon jeho praxe daňovými priznaniami za roky 2008 až 2010. Z vyžiadaných daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby- navrhovateľa, súd zistil nasledovné údaje:

Rok 2008 Rok 2009 Rok 2010

príjem: 46.729,27 € 39.630,00 € 45.740,48 €

výdavky: 36.549,82 € 38.557,45 € 31.209,46 €

základ dane: 10.179,45 € 1.072,55 € 14.531,02 €

Navrhovateľ ako dôkaz úbytku pacientov predložil ročné výkazy o činnosti ambulancie zubného lekára za roky 2008 až 2010, porovnaním údajov ktorých súd zistil, že navrhovateľ mal v roku 2009 o 56 pacientov viac ako v roku 2008 a v roku 2010 o 138 pacientov menej ako v roku 2009.

Odporca v 2. rade poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním odporcov v 1. a 2. rade a zmenou počtu pacientov navrhovateľa, ktorej dôvodom môže byť napr. smrť pacienta, zmena bydliska, nespokojnosť s lekárom a iné.

Svedkyňa Y. H., zamestnaná ako zubná asistentka u navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňa v 1. rade jej hneď po svojom príchode uviedla, že si zisťovala, že stomatológ je povinný ju ošetriť, na čo jej svedkyňa oznámila, že stomatologické nástroje sú už v sterilizátore a šla sa spýtať lekára, či ju ošetrí s upozornením, že pacientka je podľa nej konfliktná, drzá a arogantná. Odporkyňa v 1. rade jej pritom ešte v čakárni povedala, že nechodí k žiadnemu stomatológovi a lekárovi v ordinácii povedala, že jej stomatológ je na dovolenke. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľ sa vzhľadom k samotnému správaniu odporkyne v 1. rade, ktoré svedkyňa označila za invektívne, správal k nej nahnevane a k ošetreniu pristúpil kvôli nástojčivosti pacientky. Svedkyňa súdu súčasne potvrdila, že navrhovateľ jej pred pojednávaním ukázal zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní.

Vo vzťahu k dopadom článku na pacientov navrhovateľa svedkyňa uviedla, že po vydaní článku si na chodbe zdravotného strediska vypočula rozhovor dvoch zamestnankýň polikliniky s primárkou rádiológie, ktorá chodievala k navrhovateľovi na ošetrenia, a ktorá sa na margo predmetného článku vyjadrila, že netušila, že I.. C. je taký grázel, a že k nemu už v živote na ošetrenie nepôjde. Odvtedy ju svedkyňa vídava chodiť do vedľajšej zubnej ambulancie. Svedkyňa ešte dodala, že niektorí pacienti a tiež zamestnanci nemocnice sa boli spýtať, či to je pravda, na čo im ona uviedla, že netreba veriť všetkému, čo bolo uverejnené. Na otázku, čo konkrétne z obsahu článku považuje svedkyňa za nepravdivé uviedla, že je to len jednostranný názor na vec a v článku nie je objasnené, prečo sa navrhovateľ tak správal. V súvislosti s úryvkom z vety z článku, podľa ktorej navrhovateľ strhol bundu z vešiaka, ozrejmila, že vešiak v ambulancii nemajú a navrhovateľ si odkladá veci na stoličku a vo zvyšku je článok podľa nej nie nepravdivý, ale skreslený.

Podľa (ďalej len "O. z.") fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 O. z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 O. z. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 O. z. sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko spojené. Hlavným zmyslom a cieľom občianskoprávnej ochrany, založenej na objektívnom zodpovednostnom princípe, je všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka. V citovanom ustanovení § 11 O. z. sú príkladmo vymenované čiastkové osobnostné práva, ktorým zákon priznáva ochranu, ak je napadnutá osobnosť človeka ako celok. K aspektom ochrany osobnosti v občianskom práve patrí aj právo na česť občana v rozmanitých spoločenských vzťahoch, jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanovísk súdnej praxe, predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Cieľom je poskytnutie ochrany v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Predmetom ochrany cti preto nie sú menej závažné verbálne alebo iné urážky a musí ísť o zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu osobnosti občana. Za tejto podmienky ustanovenia § 11 a nasl. O. z. poskytujú ochranu občanovi, najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, napr. nepravdivé znižujúce tvrdenia o mravnom profile občana, o jeho vlastnostiach, zmýšľaní, chovaní, pracovnej morálke atď., k čomu môže dôjsť aj prostredníctvom tlače. K prostriedkom osobnostnoprávnej ochrany vymenovaným v § 13 ods. 1 O. z. patrí okrem negatórnej a reštitučnej žaloby aj satisfakčná žaloba, ktorej úspešnosť je podmienená existenciou imateriálnej ujmy, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť a vážnosť občana v spoločnosti.

K všeobecným podmienkam vzniku práva na ochranu osobnosti patria dve kumulatívne zákonné podmienky:

1. musí ísť o neoprávnený zásah (protiprávny), ktorý je

2. objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie osobnosti fyzickej osoby

z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (nevyžaduje sa vyvolanie následku).

Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 O. z. a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti sa rozumie najmä uverejnenie nepravdivých (difamujúcich) tvrdení zasahujúcich do práva na ochranu osobnosti, neprimeraných hodnotiacich úsudkov zasahujúcich do práva na ochranu osobnosti (hanobiaca kritika), pravdivých tvrdení týkajúcich sa intímnej sféry človeka (v širšom slova zmysle sem patrí aj rodinný život). Za neoprávnený zásah nemožno považovať kritiku, ak je pravdivá a svojou formou primeraná. Použitie kritiky, odsudzovanie a ironizovanie konania alebo činnosti fyzickej osoby zakladajúce sa na nepravdivom údaji, predstavuje spravidla citeľný neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti, ktorý môže a je spôsobilý vyvolať nepriaznivé dôsledky pre postihnutú osobu, čo do jej postavenia v rodine a spoločnosti. A contrario súd zdôrazňuje, že kritiku konania fyzickej osoby opierajúcu sa o okolnosti, o ktorých je oznamovaný pravdivý údaj, nemožno spravidla považovať za odporujúcu ustanoveniu § 11 O. z., a to aj keď by bolo v kritike použité v zodpovedajúcej miere ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie kritizovaného konania fyzickej osoby. Je na mieste tiež uviesť, že aj pravdivé tvrdenia môžu byť neoprávneným zásahom, pokiaľ sa dotýkajú intímnej sféry osobnosti občana (nielen intímny život v najužšom zmysle slova, ale aj rodinný život).

Pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti, a to nielen v bežnej, ale v značnej miere, má postihnutá osoba právo na peňažnú satisfakciu. Jej výšku určuje súd na základe voľnej úvahy, po zohľadnení závažnosti vzniknutej ujmy a okolností za ktorých k porušeniu došlo, v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Samozrejme, pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí mať súd za preukázanú existenciu okolností preukazujúcich, že v danom prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 O. z. a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti.

Navrhovateľ sa prostredníctvom satisfakčnej žaloby domáhal uverejnenia ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 € od odporcov v 1. a 2. rade, spôsobenej mu predmetným článkom,

ktorý navrhovateľ považuje za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a hodnotí ho ako nepravdivý, osočujúci a ironizujúci.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí samotných účastníkov konania a vypočutej svedkyne, môže súd vyvodiť záver, že odporkyňou v 1. rade v predmetnom článku popísaný priebeh jej návštevy v stomatologickej ambulancii navrhovateľa sa zakladá na pravde. Navrhovateľ v priebehu celého konania argumentoval nepravdivosťou článku v celom rozsahu týkajúcom sa jeho správania, avšak konkrétne neoznačil žiaden nepravdivý údaj uvedený v spornom článku. Tak navrhovateľ ako aj svedkyňa H. vo svojich výpovediach potvrdili návštevu odporkyne v 1. rade počas ordinačných hodín, civilné oblečenie navrhovateľa a tiež skutočnosť, že k ošetreniu navrhovateľ pristúpil z dôvodu nástojčivosti odporkyne v 1. rade. Z pohľadu svedkyne bolo správanie odporkyne v 1. rade v rozhodnom čase invektívne, arogantné a drzé, preto sa aj navrhovateľ k nej správal nahnevane. Jediný rozpor v skutkovom stave, ktorý však súd považuje za nepodstatný bol v tom, že navrhovateľ nemohol po ošetrení pacientky strhnúť bundu z vešiaka ale zo stoličky, na ktorú si odkladá veci, lebo vešiak v ambulancii nemajú. Svedkyňa označila článok skôr za skreslený ako nepravdivý.

Za irelevantné považuje súd tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa v 1. rade si napísaním článku zvolila nesprávnu cestu, nakoľko sa podľa neho mala najprv obrátiť so svojou sťažnosťou a nespokojnosťou so správaním navrhovateľa na príslušné inštitúcie, medzi ktoré príkladmo uvádza Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenskú komoru zubných lekárov, či vyšší územný celok. Podľa úvahy súdu je absurdné a neprípustné obmedziť, resp. vylúčiť slobodu prejavu, aj prostredníctvom tlače, z dôvodu nevyužitia iných možností, akými sú napr. sťažnosti či podnety adresované príslušným orgánom a inštitúciám. Z pohľadu súdu ide o neprípustné a zákonom nepovolené obmedzenie základného ľudského práva ako je sloboda prejavu. Súd sa tiež prikláňa k názoru odporkyne v 1. rade, že článok nevyznieva ako útok na odbornosť navrhovateľa, ktorej hodnotenie nie je predmetom tohto sporu a preto sa súd nezaoberal ani spôsobom poskytnutia zdravotnej starostlivosti navrhovateľa v zmysle právnym noriem, na ktoré poukazoval odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení. Odporkyňa v 1. rade v predmetnom článku prezentuje subjektívnu nespokojnosť so správaním a prístupom lekára, ktorá je vyjadrením jej vlastného názoru, ktorý je založený, ako sa dokazovaním preukázalo, na pravdivých údajoch. Každému čitateľovi je ponechaná možnosť vytvoriť si vlastný názor a zaujať vlastný postoj. Ak sa navrhovateľ domnieva, že súčasná čitateľská verejnosť stále považuje za pravdivé to, čo sa píše v novinách, bez toho aby vedela či bola získaná aj verzia druhej strany, táto mienka nemôže byť na príťaž odporkyne v 1. rade. Ak bol navrhovateľ presvedčený, že v predmetnom článku boli uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia, mal tiež možnosť využiť právne prostriedky ponúkané zákonom o periodickej tlači v podobe práva na opravu či odpoveď, ktoré ako sa preukázalo nevyužil. Pritom podľa názoru súdu, napríklad aj právo na odpoveď je vhodným kompromisom medzi právom na slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti, ktorý vychádza z pravidla "audiatur et altera pars", v preklade "nech je vypočutá tiež druhá strana", za predpokladu uverejnenia nepravdivého skutkového tvrdenia (nie hodnotiaceho úsudku), a preto prípadný dopad článku na jeho súkromný a pracovný život mohol za splnenia ďalších podmienok eliminovať využitím tohto inštitútu.

Podľa súdu je nevyhnutné rozlišovať medzi neoprávneným zásahom a kritikou, ktorá je primeraná a pravdivá. Súd nepochybuje, že uverejnenie článku mohlo a vyvolalo reakcie v jeho okolí, či už pracovnom alebo rodinnom a navrhovateľ sa cíti byť dotknutý, avšak podľa súdu ide o kritiku síce negatívnu, ale prípustnú. Sloboda prejavu ako základné ľudské právo nie je bezbrehá a má svoje limity, ku ktorým patrí aj ochrana práv a povesti iných. Najčastejšie je sloboda prejavu konfrontovaná práve s osobnostnými právami. Aj Európskym súdom pre ľudské práva bolo v jeho rozhodovacej činnosti veľakrát zdôrazňované, že sloboda prejavu sa vzťahuje nielen na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo sú pokladané za neškodné alebo sa k nim zastáva ľahostajný postoj, ale aj na tie, ktoré urážajú, šokujú, či znepokojujú. Svojím obsahom, vyjadrením a formou súd neklasifikuje navrhovateľom napádaný obsah článku za neprimeranú, nepravdivú a zavádzajúcu kritiku, ktorá by bola neoprávneným zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby- navrhovateľa, konkrétne neprimeraným útokom na jeho česť a profesnú povesť. Naopak odporkyňa v 1. rade spôsobom, ktorý podľa súdu nejaví znaky neprimeranosti, vyjadrila svoj vlastný (jednostranný) postoj k správaniu sa navrhovateľa, ktorý mal tiež možnosť slobodne, v súlade s jeho slobodou prejavu, vyjadriť vlastné stanovisko k

predmetnej udalosti, o čo sa však ani nepokúsil. V článku použité výrazy podľa súdu nie sú neprimerané a neproporcionálne k cieľu, ktorý odporkyňa v 1. rade sledovala.

Vo vzťahu k subjektívnym hodnotiacim úsudkom odporkyne v 1. rade vyjadreným v závere, kedy odporúča všetkým, ktorí majú stomatologické problémy, aby sa nezverili do rúk "rajónnych lekárov", ale radšej si priplatili u stomatológa so súkromnou praxou, súd uvádza, že tieto nemôžu byť predmetom dokazovania, nakoľko ide o názor autora, ktorý k určitému faktu zaujíma vlastný postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Vo vzťahu k hodnotiacim úsudkom súd preto skúma len to, či sa zakladajú na pravdivých informáciách, a či je primeraná forma vyjadrenia hodnotiacich úsudkov. V danom prípade má súd za preukázané, že kritika odporkyne v 1. rade vychádza z pravdivých skutkových tvrdení a spôsobom vyjadrenia nejde o kritiku neprimeranú a hanobiacu.

Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi preukázal úbytok pacientov a pokles príjmu z pracovnej činnosti, čo však nemusí nesporne znamenať príčinnú súvislosť s publikovaným článkom. Ak súd vychádza zo záveru, že v danom prípade nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, je aj hľadanie príčinnej súvislosti irelevantné, nakoľko pre poskytnutie ochrany osobnostným právam navrhovateľa musia byť splnené obe kumulatívne podmienky (neoprávnený zásah a objektívna spôsobilosť vyvolať ohrozenie či porušenie osobnosti fyzickej osoby). Súd je toho názoru, že článok svojím vyjadrením a spôsobom, akým je písaný, navyše s uvedením, že ide o list čitateľky, nemôže odradiť pacientov, ktorí sú spokojní s navrhovateľom poskytovanou starostlivosťou. Samotná skutočnosť, že ide o regionálny mesačník vydávaný v pracovnom obvode navrhovateľa, nemôže byť aj vzhľadom na mieru čitateľnosti regionálnych mesačníkov, determinantom vzniku značnej ujmy navrhovateľa.

Po dôkladnom oboznámení sa s predmetným článkom a zhodnotení záverov z vykonaného dokazovania súd má za to, že napísaním a uverejnením napádaného článku nedošlo zo strany odporcov v 1. a 2. rade k zásahu, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa, ktorý by bol spôsobilý spôsobiť značnú ujmu na jeho osobnostných právach, a že využitím zaručenej slobody prejavu neboli neprimeraným a zákonom nedovoleným spôsobom obmedzené práva navrhovateľa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, súd návrh v celom rozsahu, t. j. tak ako v časti požadovaného ospravedlnenia, tak aj v časti požadovanej náhrady nemateriálnej ujmy, voči obom odporcom ako nedôvodný zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a v konaní úspešným odporcom v 1. a . rade priznal voči neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré u oboch odporcov predstavujú trovy právneho zastúpenia súdom priznané v súlade s ustanoveniami , , , , , a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy právneho zastúpenia boli právnym zástupcom odporkyne v 1. rade uplatnené vo výške 917,12 € (z toho odmena za úkony právnej služby vo výške 844,34 € a režijný paušál spolu v sume 72,78 €) a právnym zástupcom odporcu v 2. rade vo výške 982,04 € vrátane DPH (z toho odmena za úkony právnej služby vo výške 753,14 €, režijný paušál vo výške 66,29 €, DPH spolu vo výške 162,61 €).

Odporkyni v 1. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 917,12 €, ktorá pozostáva z:

a) odmeny za úkony právnej služby v celkovej výške 844,34 €:

1. prevzatie a príprava zastúpenia.............................................................................91,28 €

2. písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 25. 10. 2009................................................91,28 €

3. účasť na pojednávaní dňa 11. 02. 2010.................................................................91,28 €

4. účasť na pojednávaní dňa 25. 05. 2010 (odročené bez prejednania veci).............22,82 €

5. účasť na pojednávaní dňa 20. 01. 2011 (13.00- 15.10 hod.).........................2x á 91,28 €

6. účasť na pojednávaní dňa 17. 03. 2011.................................................................91,28 €

7. účasť na pojednávaní dňa 05. 05. 2011 ( 15.50 hod.).........................2x á 91,28 €

8. účasť na pojednávaní dňa 27. 09. 2011.................................................................91,28 €

b) režijného paušálu spolu vo výške 72,78 €: 2x á 6,95 € + 2x á 7,21 € + 6x á 7,41 €.

Odporcovi v 2. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške

982,04 €, ktorá pozostáva z:

a) odmeny za úkony právnej služby v celkovej výške 753,14 €:

1. prevzatie a príprava zastúpenia.............................................................................91,29 €

2. účasť na pojednávaní dňa 25. 05. 2010 (odročené bez prejednania veci).............22,82 €

3. účasť na pojednávaní dňa 20. 01. 2011 (13.00- 15.10 hod.).........................2x á 91,29 €

4. účasť na pojednávaní dňa 17. 03. 2011.................................................................91,29 €

5. účasť na pojednávaní dňa 05. 05. 2011 ( 15.50 hod.).........................2x á 91,29 €

6. písomné podanie na súd zo dňa 20. 09. k veci)........................91,29 €

7. účasť na pojednávaní dňa 27. 09. 2011.................................................................91,29 €

b) režijného paušálu spolu vo výške 66,29 €: 2x á 7,21 € + 7x á 7,41 €,

c) dane z pridanej hodnoty vo výške 162,61 € (19 % zo sumy 128,53 € a 20 % zo sumy

690,90 €).

Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. na

Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( O .s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( )

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.