Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-240-2010.pdf
PDF · 90.96 KB
No categories available
25C/240/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Y. V., W.. XX.XX.XXXX, bývajúceho v F., V. X, zastúpeného AK KLIMKO and PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grosslingova 51, proti odporkyni Y. V.Č., W.. XX.X.XXXX, trvalo bývajúcej v F., V. X, t.č. Š. XX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov na čas po rozvode manželstva k maloletému Y. V., W.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom U. F., U. X/A, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Y. V., narodeného XX.W. XXXX a Y. V., rod. Q., narodenej XX.R. XXXX, uzavreté dňa 11.10.2003 v Bratislave - Staré mesto, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava- Staré mesto vo zväzku C/11, ročník 2003, na strane 184, pod poradovým číslom 481, rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu uzavretú účastníkmi konania v nasledovnom znení:
Maloletý Y. V., narodený XX.W. XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje so osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú zastupovať maloletého Y. a spravovať jeho majetok.
- 2 -
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletého Y. vo výške 300,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. nasledovne:
Každý týždeň v kalendárnom roku v pondelok a stredu od 15.00 do 19.00 hod. a v nedeľu od 12.00 do 19.00 hod.
Súd konanie o návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaobstarania bývania pre odporkyňu a maloletého Y. zastavuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd 22. decembra 2010 domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému synovi Y., nar. XX. W. XXXX. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva pritom považoval rozdielnosť pováh, ktoré spôsobovali vznik nedorozumení a rozporov medzi účastníkmi konania. V otázke úpravy pomerov rodičov k maloletému Y. na čas po rozvode manželstva navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti a výchovy matky, jeho ako otca zaviazať k plateniu výživného v sume 400 Eur mesačne počas trvania materskej dovolenky matky a v sume 300 Eur mesačne po ukončení materskej dovolenky. V otázke styku s maloletým tento navrhovateľ navrhoval upraviť bez obmedzenia. Zároveň navrhol, aby ho súd zaviazal zaobstarať bývanie pre odporkyňu a maloletého Y..
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasila, súhlasila aj so zverením maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Namietala však výšku výživného na maloletého ako nepostačujúcu, keď žiadala o jej priznanie sumou 600 Eur mesačne. Rovnako nesúhlasila ani s úpravou styku maloletého s odporcom, ktorý navrhla presne upraviť.
Na pojednávaní súdu dňa 26. septembra 2011 navrhovateľ zobral návrh v časti týkajúcej sa zabezpečenia bývania pre odporkyňu a maloletého späť. Zároveň uviedol, že s odporkyňou sa dohodli na úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Y. na čas po rozvode manželstva, ktorú v jednom vyhotovení súdu predložil.
- 3 -
Obaja účastníci na pojednávaní súdu navrhli súdu schváliť nimi uzavretú rodičovskú dohodu, na základe ktorej bude maloletý Y. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého Y. vo výške 300 Eur mesačne. Účastníci sa súčasne dohodli aj na styku otca s maloletým, a to tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý týždeň v kalendárnom roku vždy v pondelok a stredu od 15.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 12.00 hod do 19.00 hod.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len "zákon o rodine") súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- 4 -
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine a manželstvo účastníkov konania rozviedol. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému Y. uzavreli rodičia rodičovskú dohodu, ktorú súd, po vyjadrení kolízneho opatrovníka maloletého schválil, pretože má za to, že je na prospech maloletého dieťaťa. Podľa rodičovskej dohody súd maloletého Y. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, oprávnenie zastupovať a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom a súčasne zaviazal otca platiť výživné na maloletého Y. v sume 300 Eur mesačne. Výšku výživného súd považoval za primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca maloletého, ako aj odôvodnený potrebám maloletého. Ohľadne styku s maloletým sa rodičia dohodli tak, že otec sa bude s maloletým stýkať každý týždeň v kalendárnom roku vždy v pondelok a v stredu od 15.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 12.00 hod. do 19.00 hod. Preto súd dohodu rodičov týkajúcu sa styku s maloletým rovnako uviedol vo výroku rozsudku.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
- 5 -
Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Navrhovateľ počas pojednávania vzal späť návrh týkajúci sa zabezpečenia bývania pre odporkyňu a maloletého Y., s ktorým dispozitívnym úkonom súhlasila tak odporkyňa, ako aj zástupkyňa kolízneho opatrovníka. Preto súd konanie o návrhu navrhovateľa v tejto časti zastavil.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Keďže rozsudok bol vyhlásený v prítomnosti všetkých účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, ktorí sa vzdali práva podať proti nemu odvolanie, súd v písomnom odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
- 6 -
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vzhľadom ku skutočnosti, že účastníci konania a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať proti nemu odvolanie, prípadné podanie odvolania by bolo právne neúčinné a odvolací súd takéto odvolanie odmietne ako podané neoprávnenou osobou.
Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
V Bratislave, 26. septembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
Za správnosť:
Henčeková A.