Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24C-26-2011.pdf
PDF · 111.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/26/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: SKP, k. s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., „v konkurze", so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zast. JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Ľ. T., L.. XX.X.XXXX, L. J. Ž., P..Č.. L. G., o zaplatenie 210,10 eur, takto
rozhodol:
Súd navrhovateľa o zaplatenie 210,10 EUR s príslušenstvom z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10. 9. 2010 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 210,10 eur. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa na základe zmluvy o pripojení uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. neuhradila odplatu za poskytovanie verejnej telefónnej služby. Predmetom záväzku odporcu bola povinnosť platiť za poskytnuté služby elektronickej komunikácie. Cena poskytnutých služieb bola odporcovi vyúčtovaná faktúrou splatnou dňa 18.12.2006. Svoje povinnosti si odporca riadne nesplnil, hoc na ich plnenie bol viackrát vyzývaný. Navrhovateľ nadobudol uplatňovanú pohľadávku postúpením od právneho predchodcu.
Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa plynie, že obchodná spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. (úpadca) vznikla ešte pod pôvodným obchodným názvom Akropolis estates, s.r.o. 4.8.2007 (ani nie rok pred konkurzom) , pričom jedným zo spoločníkov bol JUDr. Pavol Konečný (až do 18.6.2008). Na jeho majetok bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2008, č.k. 31K 11/2008 - 240, právoplatným dňa 19.08.2008. Za správcu bol ustanovený pôvodne B.F.B správcovská, v.o.s. so sídlom Radlinského 50/1593, 921 01 Piešťany. Dňa 19.06.2008 zmenil úpadca obchodné meno z AKROPOLIS estates s.r.o. a zároveň premiestnila svoje sídlo z Nitry do Sládkovičova. Uznesením právoplatným 17.12.2009 (uznesenie zo 14.11.2009 v spojení s opravným uznesením z 24.11.2009), došlo k druhej zmene v osobe správcu konkurznej podstaty a za tohto bol vymenovaný SKP, k.s., ktorého v súdnom konaní zastupuje na základe plnomocenstva advokát JUDr. Pavol Konečný.
Vymáhanú pohľadávku (ako tisícky ďalších) nadobudol úpadca na prvotnom základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 11.11.2007 (tri mesiace po svojom vzniku) etše pod pôvodným obchodným menom Akropolis estates, s.r.o., od spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o. V danom čase bol JUDr. Pavol Konečný spoločníkom obidvoch dotknutých obchodných spoločností, v spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o. bol dokonca konateľom, pričom spoločníkom prestal byť 25.11.2009, t. j. keď už bolo vydané
uznesenie, podľa ktorého sa správcom konkurznej podstaty úpadcu stala spoločnosť SKP, k. s. JUDr. Pavol Konečný bol spoločníkom úpadcu, konateľom a spoločníkom spoločnosti, od ktorej úpadca získal vymáhanú pohľadávku (pohľadávky) a aktuálne v mene správcu rádovo v tisíckach súdnych konaní zastupuje úpadcu.
Pohľadávku pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s., nadobudla spoločnosť MEDIATION KMCH, s. r. o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.4.2010. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 8. 2010 (č. l. 3) pohľadávku previedla na úpadcu KFZ Sys, s. r. o., za ktorého konal ustanovený správca konkurznej podstaty.
Zo zápisnice zo zasadnutia schôdze veriteľov úpadcu KFZ Sys, s.r.o. zo dňa 26.10.2009 (OV 210B/2009) a uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2009 (OV 72B/2009) plynie, že veriteľom úpadcu je aj spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. s výškou prihlásenej pohľadávky presahujúcej sumu 600.000,- EUR
Pod s. zn. 1SprV 751/08 - Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.02.2008, podľa ktorej spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. previedla na spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITED pohľadávky voči rôznym osobám za odplatu 5 mil. Sk.
Pod s. zn. 1SprV 844/08 - Zmluva o postúpení pohľadávok, podľa ktorej spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITED previedla na spoločnosť AKROPOLIS estates s.r.o. pohľadávky voči rôznym osobám za odplatu 30 mil. Sk.
Pri rozhodovaní súd vychádzal najmä z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy odporcom, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ): Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP): Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 2 OSP: V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Podľa § 3 OSP: Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka (ObZ): Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Dôsledky postupu spoločností MEDIATION KMCH, s.r.o. a KFZ Sys, s.r.o:
1) Navrhovateľ v tomto ani v iných tisíckach vecí nemusí platiť súdne poplatky.
Podľa § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od platenia súdnych poplatkov je oslobodený správca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).
Zákonodarca pri oslobodení správcu konkurznej podstaty vychádzal zo skutočnosti, že úpadca je predlžený, nie je schopný splácať záväzky, a teda správca by nemal prostriedky na uplatnenie práv v súdnom konaní. Preto pokiaľ by mu nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, vo väčšine prípadov by nemal možnosť uplatniť nároky v súdnom konaní. Zákonodarca však nepredpokladal, že úpadca môže počas konkurzného konania odplatne nadobúdať pohľadávky za účelom ich vymáhania (prípadne so zaplatením odmeny po ich vymožení).
Podľa § 1 ZKR účelom zákona je riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby. Konkurzné konanie je likvidačným konaním, kedy ustanovený správca konkurznej podstaty speňaží majetok patriaci do konkurznej podstaty a z výťažku uspokojí veriteľov.
Navrhovateľ však fakticky vykonáva osobitnú podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku tak, ako iné podnikateľské subjekty vykonávajúce správu a vymáhanie pohľadávok. Týmto postupom dochádza k tomu, že navrhovateľ vykonáva túto činnosť za iných podmienok, ako ostatní vymáhatelia a správcovia pohľadávok. Nevznikajú totiž navrhovateľovi náklady podľa zákona č. 71/1992 Zb., ktorým sa vyhol. Bez zrejmého legitímneho cieľa to zvýhodňuje navrhovateľa pri jeho podnikateľskej činnosti oproti ostatným subjektom a výrazne zasahuje do hospodárskej súťaže a narúša princíp trhového hospodárstva. Takýmto spôsobom dochádza k hrubému zvýhodneniu navrhovateľa a porušeniu ústavnej zásady rovnosti pri podnikaní.
Pripustením takejto možnosti by mohol nastať stav, kedy by správcovia začali vymáhať pohľadávky rôznych subjektov, ktoré by či už za odplatu alebo bezodplatne nadobudli počas konkurzného konania bez znášania rizika úhrady trov konania, pričom odporca v prípade úspechu by nemal z dôvodu predlženia úpadcu reálnu možnosť vymôcť náhradu trov konania (viď nižšie).
2) Navrhovateľ bezodplatne nadobúda pohľadávky po vyhlásení konkurzu.
Spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. prevádza v prospech konkurznej podstaty úpadcu t.j. po vyhlásení konkurzu bezodplatne pohľadávky, ktoré nadobudla predtým za odplatu. Takýto postup nedáva logiku a žiaden zmysel, ak osoba postúpi bezodplatne (pohľadávka sa postupuje písomnou zmluvou a odplata v nej dojednaná nie je) na úpadcu po vyhlásení konkurzu pohľadávky, ktoré predtým nadobudla odplatne. V rámci tohto postupu formálne rozšíri majetok nachádzajúci sa v konkurznej podstate, aj keď na druhej strane je možné, že tento „majetok“ môže priniesť vznik viacerých nákladov, ktoré pôjdu na úkor príslušnej konkurznej podstaty (t.j. v súvislosti s nákladmi na jeho speňažovanie vzniknú viaceré pohľadávky proti podstate).
Konkurz je povahou likvidačným konaním, ktorého účelom je speňažiť majetok úpadcu, ktorý existuje v čase vyhlásenia konkurzu a z výťažku uspokojiť veriteľov. Za splnenia viacerých predpokladov je prípustné, aby správca pokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu aj po vyhlásení konkurzu. Jedná sa najmä o prípady, ak by bezprostredné zastavenie prevádzky podniku výrazným spôsobom znehodnotilo majetok podliehajúci konkurzu. Inak platí pre neho pravidlo, ktorým je viazaný aj likvidátor obchodnej spoločnosti a síce, že nové obchody môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov (§ 72 ods. 1 OBZ).
Postup, v rámci ktorého niekto postupuje v prospech úpadcu bezodplatne pohľadávku, ktorú predtým nadobudol odplatne, nedáva žiaden význam. Jediná okolnosť, ktorá takémuto postupu význam dáva, je zámerné obchádzanie povinnosti platiť súdne poplatky pri vymáhaní pohľadávok s tým, že na oslobodenie od ich platenia je využitý inštitút konkurzného konania.
Zo skutočností plynúcich zo spisov správneho registra súdu (Spr), ktoré boli do neho doručené v súvislosti s inými konaniami a súdu sú známe z jeho rozhodovacej činnosti, plynie, že spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. najprv postúpila určitú skupinu pohľadávok za odplatu približne 5 mil. Sk na spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITED, ktorá ich následne za sumu 30 mil. Sk postúpila na úpadcu, ktorý sám na seba následne podal návrh na vyhlásenie konkurzu s tým, že do konkurzu sa prihlásila so svojou (pomerne vysokou) pohľadávkou spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITED, ktorá však následne previedla pohľadávky uplatnené v konkurze na spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. (t.j. vlastne späť na pôvodného veriteľa, avšak tento má v zmysle tohto postupu pohľadávku rádovo vyššiu). Výsledok tohto postupu je teda taký, že úpadcovi zostali postúpené pohľadávky, ktoré jeho správca, síce na náklady podstaty, avšak s využitím zákonného osobného oslobodenia od súdnych poplatkov vymáha (speňažuje). Konkurzný veriteľ MEDIATION KMCH, s.r.o. však okrem toho postúpil po vyhlásení konkurzu vedenom na majetok úpadcu (aj) pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní, pričom jediným rozumne vysvetliteľným účelom postupu tejto spoločnosti v súčinnosti so správcom konkurznej podstaty je vymáhanie (aj) tejto pohľadávky s využitím osobného oslobodenia správcu konkurznej podstaty od platenia súdnych poplatkov.
3) Odporca (odporcovia v podobných konaniach) nemajú reálnu šancu vymôcť proti navrhovateľovi svoje nároky (napr. náhradu trov konania).
V danej veci ide o spotrebiteľskú vec. Postúpením pohľadávky sa charakter veci nemení. Súd preto posudzoval vec aj z hľadiska prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. nekalých obchodných praktik.
Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. (ďalej aj len ,,ZOS“ alebo ,,spotrebiteľský kódex“) rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č.1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa. Takémuto zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako ,,čierny zoznam“.
Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) ZOS).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) ZOS).
Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná a posledným postupníkom je úpadca. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Postúpenie pohľadávky však môže predstavovať prípad nekalej obchodnej praktiky - postúpením pohľadávky na úpadcu.
Navrhovateľa reálne nezaťažuje hrozba náhrady trov konania, čo ešte viac zvýrazňuje deformáciu voľnej súťaže na trhu vymáhania pohľadávok.
Aj v prípade neúspechu navrhovateľa v spore (v sporoch) a priznaní náhrady trov konania odporcovi (odporcom), si odporca nebude náhradu trov môcť uplatniť inak, ako v rámci konkurzného konania. Vzhľadom na už existujúcu insolventnosť úpadcu a prednostné práva iných veriteľov robí toto právo iluzórnym, nie reálnym. Naproti tomu navrhovateľ (advokát navrhovateľa) získa trovy konania vyplatením (vymožením) od odporcu (odporcov) alebo mu bude mať právo na odmenu od správcu konkurznej podstaty.
Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotí súd ako nekalú obchodnú praktiku, pretože takéto konanie narušuje správanie spotrebiteľa. Účastník konania sa na strane odporcu dostáva do nevýhodnej situácie.
Súd však týmito závermi nespochybňuje postúpenie pohľadávky v spotrebiteľských veciach vo všeobecnosti.
Závery súdu:
Súd nemôže poskytovať ochranu postupom, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi napr. podľa § 3 ods. 1 OZ alebo s vyššie citovanými ustanoveniami OZ a ZOS týkajúcimi sa ochrane spotrebiteľa. Teda postup navrhovateľa a jeho právneho predchodcu, ktorí konali v zhode, je vo vzťahu k spotrebiteľovi neprijateľný (viď bod 3. odôvodnenia).
Takisto súd nemôže akceptovať postup týchto subjektov (s personálnym prepojením), ktorý vykonávajú právo tak, že je to v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Týka sa to všeobecne podnikateľského prostredia, keď si niektoré subjekty nepoctivým konaním „zabezpečia“ výhodnejšie podmienky na trhu.
Súd nemôže akceptovať takýto spôsob „podnikania“ a jednostranne poskytovať určitej skupine účastníkov konania neprimeranú výhodu tým, im legalizuje možnosť „podnikať“ s inými (nižšími) nákladmi ako majú ostatní podnikatelia.
Súd pri prejednaní veci a rozhodnutí musí rešpektovať aj ustanovenia §§ 1-3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Akceptovaním návrhu a postupu navrhovateľa a jeho predchodcov (nepochybne záujmovo a personálne prepojených) by súd konal v rozpore s týmito ustanoveniami.
Časové a vecné súvislosti spolu s personálnym prepojením potvrdzujú, že očividne ide o zámerný postup získať neprimerané výhody. Krátko po vzniku nového subjektu, ktorý sa zaoberá správou a vymáhaním kúpených pohľadávok, uzavrie rámcovú zmluvu o kupovaní pohľadávok v budúcnosti so spoločnosťou, ktorá ich odkúpila prinajmenšom od jednej veľkej spoločnosti (Telekom). Postupne tento subjekt nadobúda aj konkrétne pohľadávky a v krátkej dobe na vlastný návrh je vyhlásený na jej majetok konkurz. Súd poukazuje aj na personálne prepojenie spoločností a nič na tom nemení skutočnosť, že prepojenie nie je aktuálne napr. ku dňu rozhodnutia súdu, ale len v priebehu procesu úkonov, ktoré k dosiahnutiu nekorektného cieľa boli uskutočnené.
Súd jednoducho nemôže svojimi rozhodnutiami legalizovať takýto postup, pretože súd by tým poprel zmysel svojej existencie.
Navrhovateľ sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca sa k návrhu na začatie konania napriek výzve súdu nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.
Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP): Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd považoval zásielku odporcovi za doručenú náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 OSP: Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže v súvislosti s konaním mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil návrhom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).