Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo L. nad B., na ul. E. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 3.774,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.10.2022 č.k. -137, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.369,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.519,36 eur od 20.08.2019 do 15.05.2020, zo sumy 2.469,36 eur od 16.05.2020 do 05.03.2021, zo sumy 2.419,36 eur od 06.03.2021 do 19.03.2021 a zo sumy 2.369,36 eur od 20.03.2021 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur splatných vždy každého 25 -teho dňa toho-ktorého mesiaca začínajúc právoplatnosťou rozsudku pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 14.11.2018 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Úver vo výške 2.800 eur mal byť splácaný v pravidelných 95 mesačných splátkach po 49,41 eur, resp. 52,54 eur bez zľavy z voliteľnej služby a z toho predstavovala mesačná splátka sumu 4,14 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2018. Výška úrokovej sadzby bez zľavy voliteľnej služby bola 13,60 % ročne, prípadne 11,60 % ročne (vo výške so zľavami ako boli poskytnuté) platnej ku dňu schválenia úveru. Čerpanie úveru bolo dohodnuté jednorazovo dňa 14.11.2018. Podľa bodu 7. článku I. zmluvy bol poplatok za poskytnutie úveru 56 eur splatný ku dňu prvého čerpania úveru.

3. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného žalobca mal nejaké údaje o výške príjmu žalovaného, avšak nebolo preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejné dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo sociálnej poisťovne a prostredníctvom spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou.

4. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba ako formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch žalovaného, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpis z bežného účtu žalovaného, pri uzatváraní zmluvy. Nebolo preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného, teda kde tento býval, či vlastnil nehnuteľnosť alebo či býval v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaného, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať žalovanému poskytnutý úver.

6. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádzal iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. Podľa údajov uvádzaných v žiadosti o pôžičku, tento bol zamestnaný iba na dobu určitú do februára 2019 s príjmom vo výške 400 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola pritom uzavretá dňa 14.11.2018 a splácať ju mal žalovaný 8 rokov. Napriek uvedenému žalobca poskytol žalovanému sumu 2.800 eur bez základných znalostí o jeho majetkovej a sociálnej situácii, bez vedomostí o prípadných vyživovacích povinnostiach a overenia základných výdavkov na živobytie.

7. Za situácie, keď pol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

8. Skúmaniu bola podrobená skutočnosť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.

9. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie ( Zákona o spotrebiteľských úveroch).

10. V zmluve výška poskytnutého úveru bola uvedená sumou 2.800 eur. Žalobca tvrdí, že sa jedná o sumu aj odovzdanú žalovanému. Avšak zo samotného výpisu z úverového účtu žalovaného je zrejmé, že okamžite s poskytnutím spotrebiteľského úveru (dňa 14.11.2018) bol žalovanému zaúčtovaný a odrátaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 56 eur.

11. Ak na účet žalovaného bola pripísaná suma úveru, vzápätí z nej žalobca inkasoval a ihneď vzal späť sumu poplatku 56 eur, žalovaný teda reálne disponoval nie istinou úveru 2.800 eur, ale sumou 2.744 eur krátenou o zinkasovaný poplatok. Takýto postup žalobcu rozhodne nepotvrdzuje, že žalovanému žalobca úver reálne poskytol vo výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac, keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom veriteľa bol ekonomický profit, veriteľ prioritne a ihneď získal poplatok, ktorý sa ale mal splácať v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu. Žalovaný tak reálne disponoval sumou úveru iba vo výške 2.744 eur a ak

v zmluve bola výška úveru uvedená sumou 2.800 eur bola uvedená nesprávne. Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy je potrebné považovať spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy.

12. V danom prípade existujú aj pochybnosti o správnom určení celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda údaja vyžadovaného podľa § 9 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy totiž nie je možné dospieť k tejto celkovej čiastke ani zo skutočností žalobcom v zmluve deklarovaných. V zmluve výška mesačnej splátky je 49,41 eur a počet splátok 95, resp. bez zľavy z voliteľnej služby, výška mesačnej splátky je 52,54 eur a počet splátok 95. Celková čiastka spojená s úverom je uvedená v zmluve vo výške 4.356,65 eur pri výške splátky 45,27 eur a poplatku za poskytnutie úveru 56 eur a vo výške 4.654 eur pri výške splátky 48,40 eur a poplatku za poskytnutie úveru 56 eur. Avšak 95 splátok po 49,41 eur po prirátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 56 eur predstavuje spolu 4.749,95 eur a 95 splátok po 52,54 eur po prirátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 56 eur predstavuje spolu 5.047,30 eur. Takéto údaje o celkovej čiastke sa však nikde v zmluve nenachádzajú. Ak mali byť použité na výpočet celkovej čiastky iné údaje, resp. predpoklady pre výpočet RPMN, uvedená skutočnosť nie je zrejmá z obsahu zmluvného formulára a tieto údaje sa v ňom nenachádzajú.

13. Nejednoznačne je stanovená úroková sadzba v zmluvnom formulári, a to 13,60 % ročne v deň schválenia úveru a 11,60 % ročne po poskytnutí zľavy z voliteľnej služby. Táto zľava predstavuje 2 % ročne, avšak za stanovených podmienok, ktoré má spotrebiteľ splniť v priebehu existencie úverového vzťahu. Uvedená náležitosť tak jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku pri uzavretí zmluvy, naviac za nejednoznačne stanovených podmienok, resp. podmienok nevyplývajúcich priamo zo zmluvného formulára. Uvedené ustanovenie tak oprávňuje za nejasných podmienok uplatňovať proti žalovanému rôzne sadzby úroku z úveru, pričom z predloženej špecifikácie z 12.08.2022 je zrejmé, že nárok na uplatnené úroky z úveru v sume 894,41 eur, resp. celkový úrok v sume 1.007,24 eur bol žalobcom vyčíslovaný aj pri sadzbe 11,60 % ročne a od 03.07.2019 pri sadzbe 13,60 % ročne. Nejednoznačné uvedenie úrokovej sadzby je možné považovať za absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a to úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ako aj časových období, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienok a spôsobu vykonania tejto zmeny. Uvedené je tak spôsobilé privodiť nejednoznačnosť až zmätočnosť ustanovení zmluvy a spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah záväzku pri uzavretí zmluvy. V zmluve uvedené údaje nekorešpondujú so skutočnosťou, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Z obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere vyplýva, že je v nej uvedená výška poistného 4,14 eur mesačne, ktorá suma má byť súčasťou mesačnej anuitnej splátky vo výške 49,41 eur respektíve 52,54 eur bez zľavy. Už len samotné zakotvenie ustanovení o náhrade poistného v rámci formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalobca nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalovaný, resp. že žalovaný mal možnosť výberu, či poskytnutie tejto doplnkovej služby prijme alebo odmietne. Žalovaný ako spotrebiteľ nedostal žiadnu možnosť voľby s alternatívou obsahujúcou vyznačenie, že poistenie nepožaduje. Pokiaľ poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, zmluva musí byť v časti dojednania poistného transparentná a určitá tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ sa dobrovoľne rozhodol pre poistenie, a to na základe všetkých potrebných informácií, ktoré mu majú byť primerane vysvetlené. Žalobca nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalovaný, resp. že žalovaný mal možnosť výberu, či vo vzťahu k prihláške do poistenia túto podpíše alebo nepodpíše, ak chcel, aby mu bol zo strany žalobcu poskytnutý úver. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že by žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere bez uzatvorenia poistenia za rovnakých ponúkaných podmienok. Ak potom žalovaný mal v rámci anuitnej splátky uhrádzať aj sumu poistného, nie je dôvod, prečo by poistné nemalo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a teda nemalo byť súčasťou celkovej čiastky úveru.

15. Ak žalobca poistné nezahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a teda do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutím úveru zaplatiť a aj do výpočtu RPMN, zmluva o úvere neobsahuje predpísané náležitosti, a to podľa § 9 ods. 2 písm. h) Zákona

o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

16. V prejednávanej veci je potrebné konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu nesprávne určenej hodnoty RPMN v dôsledku nezapočítania nákladov za poistenie a tým aj nesprávnu výšku z celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle

17. Pokiaľ by žalobca namietal, že išlo o dobrovoľnú službu, ktorá nebola podmienkou pre získanie úveru ako to vyžaduje na preukázanie tohto tvrdenia neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. Za týchto skutkových okolností (nepreukázanie dobrovoľnosti poskytnutia spoplatnenej služby), do RPMN úveru, ako aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, mal žalobca správne ako celkové náklady započítať aj mesačné platby za poistenie. Keďže túto povinnosť si žalobca nesplnil, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru.

18. Pre absenciu týchto povinných náležitostí zmluvy je potrebné považovať spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. b) a ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

19. Keďže žalobca má v danom prípade na základe úverovej zmluvy nárok iba na istinu úveru, žalovaného bolo potrebné zaviazať na úhradu nesplatenej istiny úveru v sume 2.369,36 eur. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 2.744 eur (po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 56 eur od istiny 2.800 eur), preto po odrátaní úhrad v sume 374,64 eur (bez uhradeného poplatku za poskytnutie úveru v sume 56 eur) do dátumu vyčíslenia postúpenej pohľadávky neuhradených zostalo 2.369,36 eur. Nad túto sumu bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

20. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. , , a ,

21. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ došlo k hrubému porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje : a) posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo b) bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným z vyššie uvedených spôsobov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval bonitu jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností, resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo alebo. Ide o výrokovú spojku, ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. Právny predchodca žalobcu pri skúmaní schopnosti splácať úver postupoval v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou dostatočne preskúmal bonitu žalovaného. Keďže veriteľ disponoval údajmi na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, povinnosť veriteľa skúmať bonitu klienta s odbornou starostlivosťou bola zachovaná. Žalovaný v žiadosti o úver deklaroval čistý príjem vo výške 400 eur. Tento príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, ktorý žalobca v konaní preukázal, pričom veriteľ overoval príjem vo výške 427 eur (hrubý príjem). Rovnako právny predchodca žalobcu vykonal aj dopyt do spoločného registra bankových informácií, o čom rovnako v

konaní predložil dôkaz. Výsledkom oboch dopytov právneho predchodcu žalobcu bol jednoznačný záver o jeho platobnej schopnosti splácať predmetný úver.

23. Žalobca sa nestotožňuje so záverom, že v zmluve je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru, keďže v deň čerpania úveru bola žalovanému účtovaná suma vo výške 56 eur ako poplatok za poskytnutie úveru. Z predloženej platobnej histórie preukázateľne vyplýva, že žalovaný dňa 14.11.2018 čerpal sumu vo výške 2.800 eur. V tento deň bola veriteľom zrealizovaná aj ďalšia účtovná operácia vo výške 56 eur a to práve na úhradu poplatku za poskytnutie úveru, keďže zmluvné strany si v zmluve dohodli, že tento bude uhradený z prostriedkov úveru, čo sa v tomto prípade aj skutočne stalo.

24. V rámci výpočtu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, aj ročnej percentuálnej miery nákladov, je potrebné mať na zreteli, že poistenie schopnosti splácať úver ako typ zabezpečenia záväzkov plynúcich zo zmluvy o úvere je v predmetnom prípade fakultatívne, t.j. ide o možnosť, nie povinnosť dojednať taký druh poistenia. Keďže nebolo povinné, zmluvu o úvere bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok aj bez poistenia. V tejto súvislosti sa poukázalo na článok II. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého žalovaný mal právo pred uzavretím zmluvy sa rozhodnúť, či požiada o úver s poistením schopnosti splácať úver alebo bez poistenia schopnosti splácať úver. Z uvedeného je zrejmé, že fakultatívne poistné do výpočtu celkových nákladov v prípade jeho fakultatívnosti nevstupuje, nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia.

25. Zo zmluvy je zrejmé, že zľava z úrokovej sadzby, ktorá predstavuje zvýhodnenie poskytované dlžníkovi, sa poskytuje na celú dobu splatnosti úveru za dodržania určitých podmienok. Podmienky poskytnutia zľavy sú dojednané jednoznačne, určito a transparentne, preto sa žalobca za žiadnych okolností nemôže stotožniť s názorom o nejednoznačne stanovenej úrokovej sadzbe. Je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá zľavnená úroková sadzba a až po tom, čo v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok stratil nárok na zľavnenú úrokovú sadzbu, postupca pristúpil k úrokovej sadzbe bez zľavy.

26. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

28. Vo vzťahu k záverom o potrebe započítania poplatku za poistenie do celkových nákladov spotrebiteľa a hrubom porušení povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, prvoinštančný súd dostatočne zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol tak v súlade s ust.

29. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

30. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

31. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

32. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

33. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

34. Len na zdôraznenie správnosti záveru o porušení povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné poukázať na znenie ust. tohto právneho predpisu. Podľa tohto ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

35. Pokiaľ ide o register na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, musí bez akýchkoľvek pochybností ísť o taký register, z ktorého schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, je objektívne zistiteľná. Zo žalobcom predloženého dopytu do Sociálnej poisťovne a spoločného registra bankových informácií sa nedajú zistiť žiadne údaje vzťahujúce sa na výdavky žalovaného. Je pritom evidentné, že každá fyzická osoba musí vynakladať určité čiastky minimálne na výživu a bývanie.

36. Okrem vyššie uvedeného, register slúžiaci na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver mal v zmysle ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovať i ďalšie údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za takéto údaje bez akýchkoľvek pochybností možno považovať údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Zo žalobcom predloženého registra žiadne takéto údaje nevyplývajú.

37. Ďalším dôvodom pre posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a bezpoplatkového bolo nedodržanie náležitostí predpísaných zákonom o spotrebiteľských úveroch.

38. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalovaný dňa 14.11.2018 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu štandardnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného Tento právny predpis v ust. upravoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

39. V prípade spotrebiteľského úveru poskytnutého vo výške 2.800 eur, suma 56 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, bola uhradená v deň uzatvorenia zmluvy, teda dňa 14.11.2018. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca reálne poskytol žalovanému sumu 2.744 eur a nie sumu 2.800 eur. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými zo spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

40. Ak právny predchodca žalobcu do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje.

41. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v článku 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.

42. Nesprávne uvedená výška spotrebiteľského úveru má nepochybne vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o úvere, vyplývajúcu z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Ročnou percentuálnou mierou nákladov v súlade s ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa rozumeli celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa . Ak žalovaný pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj spracovateľský poplatok, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od výšky úveru. S neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške, je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

43. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 20.09.2018, vydaný vo veci C-448/17, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 4 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie

je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia.

44. Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti dodal, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

45. Súdny dvor EÚ už pritom v súvislosti so Smernicou 87/102 rozhodol, že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný touto Smernicou pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzatvorenej zmluvy, článok 4 uvedenej Smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

46. V súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 Smernice 87/102 musí byť zmluva o úvere uzavretá písomne, pričom písomné vyhotovenie musí obsahovať uvedenie RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže byť táto miera zmenená. Článok 1a tejto Smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom ods. 4 písm. a) spresňuje, že sa musí vypočítať v dobe uzatvárania zmluvy. Táto informácia pre spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca, má preto podstatný význam.

47. V dôsledku toho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie RPMN v zmluve o úvere môže predstavovať rozhodujúci prvok v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka tejto zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle článku . Ak to tak nie je, tento vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť nekalú povahu takejto podmienky v zmysle článku 3 tejto Smernice. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

48. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2022 pod č. 49. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

49. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom, vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 2.800 eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalovaný nemohol disponovať a v skutočnosti mu bol ako úver poskytnutá suma nižšia než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru, poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského

úveru, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške a rovnako s uvedením nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, je v súlade s ust. a v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

50. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

51. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. , a , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

52. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).